Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15Pc-32-2019.pdf
PDF · 72.82 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/32/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľky: A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. XX, H. Z. nad N., proti synovi navrhovateľky : S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom M., t.č. bytom: XXX XX M. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky A. N., nar. X.X.XXXX k synovi S. C., nar. XX.X.XXXX naposledy určovanú rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 34P/400/2012-33 zo dňa 10.5.2013, a to s účinnosťou od 25.6.2020.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2019 domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k svojmu synovi počnúc od 25.06.2020, vzhľadom na skutočnosť, že už pracuje a je schopný sa sám živiť.
2. Syn navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril, hoci ho mal doručený do vlastných rúk.
3. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že syn skončil strednú školu asi dva roky dozadu. Rok a pol pracoval v Rakúsku a teraz štyri mesiace bol s priateľkou na prácach v Holandsku. Doplnila, že zrušenia vyživovacej povinnosti sa domáha od 25.6.2020. Za spätné obdobie nechce od syna výživné naspäť, ide jej len o to, aby jej už ďalej z výplaty výživné nestrhali. Syn navrhovateľky uviedol, že v školskom roku 2017/2018 ukončil Strednú odbornú školu letecko-technickú v Trenčíne, bolo to 4- ročné štúdium s maturitou, následne už nepokračoval v žiadnom štúdiu. Od 25.6.2018 sa zamestnal v Rakúsku v stavebnej firme, kde pracoval až do 31.11.2019 a mal svoj príjem z tohto zamestnania. Následne od 30.3.2020 do 22.5.2020 pracoval v Holandsku, ale z dôvodu koronakrízy musel Holandsko opustiť. Našiel si zamestnanie v Nemecku, kde bol do začiatku júna 2020. Aktuálne je na Slovensku asi 2 mesiace, je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. S návrhom matky súhlasil, súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti od 25.6.2020. Uviedol, že ani nevedel, že matka ešte stále posiela peniaze, pretože tieto boli posielané na otcov účet a otec ho klamal o tom, že matka posiela peniaze a koľko posiela.
4. Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúci sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/400/2012-33 zo dňa 10.05.2013 právoplatného dňa 04.06.2013 súd zistil, že týmto rozsudkom bol vtedy ešte maloletý syn navrhovateľky zverený do osobnej starostlivosti otca. Navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na výživu syna sumou 50,- eur mesačne.
6. Z obsahu spisu a zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľ v roku 2018 ukončil stredoškolské štúdium maturitnou skúškou, v štúdiu na ďalšom stupni nepokračoval. Následne pracoval v zahraničí. V súčasnosti je syn navrhovateľky na Slovensku, dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
7. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu teda nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou prácou. Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.
9. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa, keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej pracovnej spôsobilosti dieťaťa súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla, spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený zdravotný stav, nepriaznivá situácia na trhu práce, za súčasného aktívneho prístupu dieťaťa k hľadaniu si vhodného zamestnania. Pokiaľ ide o syna navrhovateľky, ktorý ukončením stredoškolského štúdia prejavil vôľu viac nepokračovať v príprave na budúce povolanie, ktorý je plne pracovne spôsobilý bez zdravotných kontraindikácii, niet dôvodu konštatovať, že by nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že syn navrhovateľky sa po ukončení stredoškolského štúdia v roku 2018 ďalej nepripravuje na budúce povolanie na ďalšom stupni štúdia. Syn navrhovateľky sa zamestnal po ukončení stredoškolského štúdia v zahraničí, kde pracoval (Rakúsko, Holandsko, Nemecko) s prestávkami až do júna 2020. Aktuálne v čase vyhlásenia rozsudku je syn navrhovateľky nezamestnaný, avšak nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V tomto prípade aktuálna nezamestnanosť syna navrhovateľky nie je rozhodujúca, nakoľko je podstatné, že syn navrhovateľky je potenciálne schopný si vlastnou prácou zabezpečovať sám svoju obživu (tak, ako to robil do času nedávneho návratu na Slovensko), v čom mu nebránia žiadne výnimočné okolnosti, ako je zhoršený zdravotný stav a pod. Podstatné je pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti len to, či je objektívne schopný sám sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Táto podmienka u syna navrhovateľky naplnená bola v celom rozsahu, nakoľko syn ukončil prípravu na budúce povolanie zložením maturitnej skúšky, v ďalšom štúdiu aktuálne nepokračuje ani pokračovať nemieni, nemá žiadne zdravotné postihnutie či ochorenie, ktoré by mu bránilo riadne sa zamestnať a nemá ani žiadne obmedzenie, ktoré by mu bránilo aktívne pristupovať k nájdeniu si riadneho trvalého zamestnania. Syn navrhovateľky s návrhom matky súhlasil, nakoľko nie je viac výživou odkázaný na prispievanie od nej. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení tak súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky k nemu. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a konštatujúc splnenie podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti návrhu vyhovel. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 25.06.2020 tak, ako bolo navrhované, hoci k ukončeniu prípravy na budúce povolanie syna došlo už v skoršom období. Avšak navrhovateľka výslovne žiadala zrušiť vyživovaciu povinnosť až od tohto neskoršieho dňa a súd preto návrh prekročiť nemohol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu ako dôvodnému vyhovel.
10. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.