Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/25/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne Y. A., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX J., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Michalovčíkom, so sídlom Centrálna 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 536 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -54 zo dňa 02.12.2019 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 536 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu podanou 25.04.2019, domáhala toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej finančné zadosťučinenie vo výške 536 eur nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. sa úspešne domohla svojich spotrebiteľských práv, najmä pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmluve o spotrebiteľskom úvere a aj vo vzťahu k neoprávnenému obohateniu sa zo strany žalovaného ako dodávateľa voči nej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.05.2013. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, voči vydanému platobnému rozkazu č.k. -26 zo 06.06.2019 podal odpor. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. -43 z 19.10.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -70 z 30.11.2017 určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 22.05.2013 uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Taktiež bolo určené, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.05.2013 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 105,70 eura, za administratívne náklady na vypracovanie uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná a taktiež žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 536 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa cestou svojho zástupcu sumu finančného zadosťučinenia 536 eur považovala za primeranú nakoľko žalovaný voči nej viedol súdne konanie, prežívala značné fyzické vypätie a psychický stres, musela cestovať na pojednávanie, suma 536 eur finančného zadosťučinenia je preto primeraná.

Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba bola dôvodná, stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, žalobkyňa bola v konaní vedenom na súde pod sp.zn. úspešná, úspešne uplatnila porušenie práv spotrebiteľa, preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie jej práv nesie zodpovednosť. V súdnom konaní dosiahla určenie, že úver, ktorý jej bol poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Dosiahla taktiež určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia. Sumu 536 eur mal súd za primeranú, s poukazom na to, že pokiaľ by žalobkyňa v konaní nedosiahla úspech, vznikla by jej finančná ujma minimálne vo výške 536 eur. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia - , , , , , , , a na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa

- , , . Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením na základe úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že so žalobkyňou uzatvoril 22.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou jej poskytol sumu 200 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 184 eur, v prípade riadneho splatenia úveru mu preto mala vrátiť 384 eur. Podľa žalovaného zmluvu, ktorá bola medzi žalobkyňou a ním uzatvorená nie je možné považovať za zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú, nie je možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, nie je možné hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úroku a iných poplatkov, pretože žalobkyňa ako dlžníčka sa zmluvou zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 384 eur s termínom splatnosti dňa 23.06.2014. Ročná percentuálna miera nákladov bola tiež uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Odplata je taktiež uvedená riadne, žalobkyňa pre prípad, že po podpise zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, mala právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu, čo však nevyužila, z čoho vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy. Žalovaný poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/2015 a čo sa týka bezdôvodného obohatenia mal za to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Odmietol, že by z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žiadal preto, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne ako neopodstatnenú zamietol.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že z odvolania vyplýva, že žalovaný sa vôbec neoboznámil s obsahom rozsudku, voči ktorému podal odvolanie, dokonca ani s tým, čo je vôbec predmetom konania. Uviedla, že predmetom konania je nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle tretia veta o ochrane spotrebiteľa, nie nárok domáhať sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy, resp. nárok na bezdôvodné obohatenie z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznila, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. bolo už skôr právoplatne rozhodnuté okrem iného aj o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tiež o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného z titulu bezúročného a bezpoplatkového úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX . z 22.05.2013, preto tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú bez akejkoľvek relevancie s prejednávanou vecou v spore; žalovaný k reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že naďalej trvá na svojich doterajších písomných podaniach a vyjadreniach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a poukazuje na svoje odvolanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru o neexistencii dôvodov pre potvrdenie ani pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Predmetom konania začatého na súde prvej inštancie 25.04.2019 bol nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie podľa tretia veta o ochrane spotrebiteľa, zakladajúci sa na úspechu žalobkyne ako spotrebiteľky v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. . O tomto žalobnom nároku rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom -54 z 02.12.2019, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 536 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol taktiež o nároku žalobkyne na náhradu trov konania voči žalovanému. V poučení predmetného rozsudku, ktorý bol žalovanému doručený 13.12.2019 uviedol lehotu, v ktorej je možné voči rozsudku

podať odvolanie, uviedol náležitosti, ktoré má odvolanie mať a poučil ho taktiež o tom, čím je možné odvolanie odôvodniť.

6. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

7. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia , podstatnou náležitosťou podania, ktoré má byť odvolaním, je uvedenie odvolacieho dôvodu. Je pritom logické, že odvolací dôvod musí byť nielen formulovaný, ale musí sa týkať toho nároku, ktorý bol predmetom konania na súde. V konkrétnom prípade bol predmetom konania nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie, žalovaný však odvolanie sformuloval ako keby bol predmetom konania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru alebo žaloba o určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Uvedenie s vecou nesúvisiacich odvolacích dôvodov sa podľa odvolacieho súdu rovná absencii odvolacích dôvodov nakoľko právna úprava neumožňuje, aby súd vyzval odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov ( posledná veta ). Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné ako odvolanie žalovaného podľa odmietnuť, v odvolacom konaní nebolo možné pre vady odvolania žalovaného pokračovať, keďže z neho nevyplýva odvolací dôvod vzťahujúci sa k prejednávanej veci. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nie je úlohou odvolacieho súdu iniciatívne skúmať možné pochybenie prvoinštančného súdu v jeho rozhodnutí, nakoľko takýto postup by bol v rozpore s článkom 46 ods. 1 ; nahrádzanie procesnej aktivity strany sporu by bolo porušením práva na súdnu ochranu a rovnosti strán v konaní.

8. Odmietnutie odvolania žalovaného so svojim obsahom rovná zastaveniu odvolacieho konania. Osobitné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania strán sporu v prípade odmietnutia odvolania neobsahuje. Vychádzajúc z článku 4 ods. 1 , podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorý upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania podľa tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vec nebola meritórne odvolacím súdom prejednaná len z toho dôvodu, že žalovaný podal odvolanie neobsahujúce odvolací dôvod, t.j. odvolanie nespĺňajúce zákonné náležitosti odvolania, absencia riadneho odvolania tak zabránila odvolaciemu súdu vo veci konať.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.