Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-372-2019.pdf
PDF · 123.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/372/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Táni Veščičíkovej v spore žalobcov 1) Y. F., W.. XX.X.XXXX, V., Ž. XX, 2) K.. Š. S., W.. XX.XX.XXXX, T., T. Q. XX, 3) Y.. E. L., W.. XX.X.XXXX, T., X. XX, 4) Y. S., W.. XX.X.XXXX, V., T. XXXX/XX, Česká republika, 5) C. S., W.. XX.X.XXXX, V., Ť. XX, 6) Ing. R. S., W.. XX.X.XXXX, V., Ť. XX, 7) E. S., C.. F., W.. X.X.XXXX, V., C. XX, 8) E. J., C.. F., W.. XX.X.XXXX, V., Y. X, všetkých zastúpených JUDr. Máriom Hollerom, advokátom Košice, Krmanova 16, proti žalovaným 1) TJ VSŽ, Košice, Severné nábrežie 24, 2) Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, 3) TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s.r.o., Košice, Rastislavova 104, IČO: 36 197 181, v konaní o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalovaných 1), 2) a 3) proti rozsudku, č.k. 15C/99/2015-350 z 1.augusta 2019 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povolení obnovy konania.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd konanie vo vzťahu k žalobcom v 2.,3., 4., 5., 6. a 7. rade zastavil.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobcom v 2.,3., 4., 5., 6. a 7. rade náhradu trov konania proti žalovaným nepriznal.
M e n í rozsudok vo výroku, ktorým súd priznal žalobcom proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, že žalobcom v 1., 3. a 8. rade priznáva náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100%.
Žalobcom v 1., 3., a 8. rade priznáva proti neúspešným žalovaným v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom, č.k. 15C/99/2015-350 z 1.8.2019 obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/681/1994 povolil, žalobcom priznal náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100%, konanie vo vzťahu k žalobcom v 2., 4., 5., 6. a 7. rade zastavil a žalobcom v 2., 4., 5., 6. a 7. rade proti žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.Rozhodol tak o návrhu doručenom súdu 20.2.2015, ktorým žalobcovia žiadali, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/681/1994 dôvodiac, že v pôvodnom konaní sa domáhali zriadenia časovo neobmedzeného vecného bremena na ťarchu žalobcov ako vlastníkov pozemku pôvodne zapísaného v pozemnoknižnej vložke č.1460, katastrálne územie
Košice - Sever, parc. č. XXXXX/X o výmere 1651 m2, ktorému zodpovedá právo žalovaných v 1. až 3.rade nerušene užívať časť uvedeného pozemku presne vyšpecifikovaných dielov vyznačených v geometrickom pláne, obsiahnutého v znaleckom posudku Ing. Y. Q., Phd., č.15/2005, ktorý je nedeliteľnou súčasťou rozsudku. Rovnako žalovaní v 1. až 3. rade mali byť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 343 278,- Sk, žalobcovi v 5. rade (právny predchodca žalobkýň v 2. až 6. rade) sumu 171 639,- Sk a žalobkyni v 6. rade (právna predchodkyňa žalobkýň v 7. a 8. rade) sumu 171 639,- Sk. V tej istej lehote mali byť žalovaní v 1. až 3. rade povinní žalobcom uhradiť trovy konania na účet právneho zástupcu. Prvostupňový súd po vykonaní rozsiahleho a komplikovaného dokazovania rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Košice I z 11.8.2008 č.k. 15C/681/1994-197 z dôvodu, že sa na spornom pozemku podľa jeho názoru nenachádza stavba v zmysle § 135c ods.3 OZ. 2.1.Návrh na obnovu konania smeruje proti rozsudku Okresného súdu Košice I (ako súdu prvej inštancie) z 11.8.2008 č.k. 15C/681/1994-197 a proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ako odvolacieho súdu) z 11.2.2010, č.k. 2Co/363/2008-251. Dôvodom obnovy je obsah rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom bolo skonštatované, že ľudské práva a slobody žalobcov, resp. ich právnych predchodcov boli porušené. Okrem toho sa domáhajú, aby im žalovaní v 1. až 3. rade v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu za zriadenie časovo neobmedzeného vecného bremena a žiadali priznať náhradu trov konania. 2.2.Žalobcovia sa domáhajú, aby príslušný súd po povolení obnovy konania zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov ako spoluvlastníkov pozemku pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice - Sever, parc. č. XXXXX/X o výmere 1651 m2, ktorému zodpovedá právo žalovaných v 1. až 3. rade nerušene užívať časti vyššieho uvedeného pozemku. 2.3.Súd aplikoval § 397, § 400, § 403 ods.1, § 404, § 404 písm. c/, § 406, §409, § 410 , §411, § 413 ods.1, § 414 CSP a uviedol, že obnova konania v civilnom konaní je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno návrh na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote, plynúcej od času, keď sa strana sporu o dôvode obnovy dozvedela, alebo od času, keď tento dôvod mohla uplatniť. Dôvodom na povolenie obnovy konania je existencia rozsudku ESĽP, v ktorom sa konštatuje, či už vo výrokovej časti alebo v odôvodnení rozsudku, že rozhodnutím súdu boli porušené základné ľudské práva a slobody strany sporu. 2.4.Z právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/681/1994 je zrejmé, že návrh na obnovu konania podali žalobcovia v totožnom okruhu a totožný je aj okruh žalovaných. Žalobcovia zrušenie ani zmenu právoplatného rozhodnutia súdu nemôžu dosiahnuť inak ako podaním mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. podaním žaloby na obnovu konania, lebo využili a vyčerpali všetky riadne opravné prostriedky. Žalobcovia žalobu na obnovu konania podali v 3-mesačnej lehote odkedy sa dozvedeli o dôvode obnovy, lebo rozsudok ESĽP z 25.11.2014 prevzali 1.12.2014. 3-mesačná subjektívna lehota začala plynúť od 1.12.2014, t.j. odo dňa, keď sa dozvedeli o dôvode obnovy konania a uplynula 1.3.2015. 2.5.Právoplatným rozsudkom (meritórnym rozhodnutím) sp. zn. 15C/681/1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/363/2008 bola žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali odstránenia neoprávnenej stavby a zriadenia vecného bremena zamietnutá. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu 25.11.2014 pod č. 48554/10 rozhodol, že v konaní pred vnútroštátnymi súdmi rozhodujúcimi o žalobe sťažovateľov došlo k porušeniu článku 6 § 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, a teda sťažnosť týkajúca sa údajného porušenia práv sťažovateľov na spravodlivé prejednanie veci podľa článku 6 § 1 Dohovoru je prípustná, zvyšok sťažnosti je neprípustný. Európsky súd pre ľudské práva teda konštatoval, že k porušeniu článku 6 § 1 Dohovoru došlo. 2.6.Žalobkyňa v 8. rade ako dedička po zosnulej Y. F. (podľa Osvedčenia o dedičstve z 22.8.2014 sp. zn. 36D/429/2013 Dnot 178/2013) nebola účastníčkou obnoveného konania a preto ani súd ESĽP nemohol rozhodnúť o tom, že by jej práva mohli byť postupom súdu porušené. Predmetom obnoveného konania je však nárok, ktorý sa týka pozemku, ku ktorému si svoje práva uplatňujú všetci podieloví spoluvlastníci a žalobkyňa v 8. rade je jednou z nich. Jedná sa o nerozlučné spoločenstvo. Žalobkyňa v 8. rade v súdnom konaní vystupovala nielen ako dedička po pôvodnej sťažovateľke, ale ako podielová spoluvlastníčka, ktorá musí byť stranou sporu, keďže sa jedná o nerozlučné spoločenstvo titulom podielového spoluvlastníctva pozemku (§ 77 CSP).
2.7.Na základe uvedených záverov a citovaných zákonných ustanovení súd návrh žalobcov na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/681/1994 povolil podľa § 397 písm. d/ CSP. 2.8.Námietky žalovaných v 1. a 3. rade týkajúce sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov súd vyhodnotil ako neopodstatnené, lebo v konaní o obnove konania súd skúmal len taxatívne vymedzené zákonné procesné podmienky, t.j. dôvody prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. d/ CSP a určenú lehotu, ktorej zmeškanie by malo za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania podľa § 403 ods.l CSP. Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 400 CSP). 2.9.Žalobu na obnovu konania môže podať aj strana, ktorá mala čiastočný úspech v konaní, resp. strana, ktorá bola len čiastočne v spore neúspešná, prípadne prokurátor alebo intervenient. Právna úprava nevyžaduje, aby v konaní o obnovu konania vystupovali všetky strany sporu ako v pôvodnom konaní, ak to nie je objektívne možné. Keďže písomným podaním doručeným súdu 18.1.2018 zobrali žalobcovia v 2., 4., 5., 6. a 7. rade späť žalobu na obnovu konania v celom rozsahu súd konanie o žalobe na obnovu konania proti žalobcom v 2., 4. rade až 7. rade podľa § 144 CSP zastavil. Žalovaný v 2. rade vyslovil so späťvzatím žaloby na obnovu konania vo vzťahu k žalobcom v 2., 4., 5., 6. a 7. rade súhlas. Hoci žalovaní v 1. a 3. rade vyslovili nesúhlas so späťvzatím žaloby na obnovu konania vo vzťahu k žalobcom v 2., 4., 5., 6. a 7. rade z dôvodov, že chýba rozhodnutie súdu o potvrdení dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, resp. žalobcovia v konaní o obnove konania nesprávne označili strany sporu, súd konštatoval, že nie sú dané vážne dôvody na nesúhlas žalovaných v 1. a 3. rade so späťvzatím žaloby na obnovu konania, lebo argumentácia žalovaných v 1. a 3. rade týkajúca sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov bola neopodstatnená a zároveň bola v rozpore s návrhom žalovaných na zamietnutie návrhu na obnovu konania, preto nesúhlas žalovaných v 1. a 3. rade bol právne neúčinný. Žalobcovia mali v konaní o žalobe na obnovu konania plný úspech, súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a žalobcom ako úspešnej strane v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Vo vzťahu medzi žalobcami v 2., 4., 5., 6. a 7. rade a žalovanými súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania, ale žalovaní si trovy konania neuplatnili, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1., 2. aj v 3.rade. 3.1.Žalovaný v 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa 365 ods.1 písm. a), b), h) CSP, a žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu zmenil tak, že žalobu zamieta. Mesto Košice namietalo aktívnu legitimáciu právnych nástupcov žalobcov v tomto konaní, pretože právni nástupcovia pôvodných žalobcov sa nemohli stať vlastníkmi sporných parciel, nakoľko tieto parcely nemohli byť predmetom dedičského konania, pretože sú vo vlastníctve mesta Košice zapísané na LV č. XXXXX. Súd sa vo svojom rozsudku z 1.8.2019 k námietkam mesta Košice uvedeným v odvolaní vyjadril jednou vetou. Má za to, že to nemožno považovať za dostatočné a presvedčivé vysporiadanie sa s tvrdením procesnej strany. Poukázali na to, že TJ VSŽ Košice a TJ Športvýroba s.r.o.
- žalovaní v 1. a 3. rade (keďže nie sú vlastníkom žiadnych stavieb v tenisovom areáli Anička), nemajú v spore pasívnu legitimáciu. Namiesto nich by mal byť v spore ako žalovaný označený Telovýchovná jednota Košice, Rastislavova 104, Košice. S touto argumentáciou mesta Košice, že účastníkom konania chýba tak aktívna ako aj pasívna legitimácia sa „prvostupňový“ súd v odôvodnení rozsudku vysporiadal jednou vetou. Má za to, že to nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd sa v napadnutom rozsudku do dôsledkov nevysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami, odôvodnenie rozsudku je nedostatočné vo vzťahu k obrane žalovaného v 2. rade, rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces.
4.Proti všetkým výrokom rozsudku súdu podal odvolanie žalovaný v 3. rade podľa § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade zamietne a rozhodne o tom, že žalovaný v 3. rade má právo proti žalobcom v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, na zaplatenie ktorej sú povinní žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade spoločne a nerozdielne. Napadnuté rozhodnutie súdu, jeho odôvodnenie je zmätočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. V celom odôvodnení napadnutého rozsudku označuje žalobcov ako vlastníkov „vyvlastnenej“ výmery pôvodných pozemkovoknižných parciel. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že samotná skutočnosť, že určitá osoba prichádza do úvahy, ako zákonný dedič po poručiteľovi, neumožňuje súdu konať s ňou ako s vlastníkom toho majetku poručiteľa, nadobudnutie ktorého nebolo v dedičskom konaní po poručiteľovi tejto osobe potvrdené,
alebo nebola o tomto majetku uzatvorená medzi dedičmi dohoda, ktorú súd schválil. Bez rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, či o schválení dedičskej dohody vo vzťahu ku konkrétnemu majetku poručiteľa, nie je možné označiť osobu prichádzajúcu do úvahy ako dedič poručiteľa bez ohľadu na to, či už nadobudnutie iného majetku po poručiteľovi jej bolo súdom potvrdené, alebo ho nadobudla na základe súdom schválenej dedičskej dohody. Z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, ako sa súd vyrovnal s prostriedkami procesnej obrany žalovaného v 3.rade, ktorý poukazoval na to, že žalobcovia nie sú v konaní o obnove konania vecne aktívne legitimovaní, keďže v konaní bolo nesporne preukázané po oboznámení sa s pôvodným konaním, že návrh na obnovu konania nepodali žalobcovia v totožnom okruhu. Mal za to, že z týchto dôvodov nebola splnená základná zákonná požiadavka pre povolenie obnovy konania, a to totožnosť subjektov, čo je rozpor s § 400 CSP.
5. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade zamietne a rozhodne o tom, že žalovaný v 3.rade má právo proti žalobcom v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% na zaplatenie ktorej sú povinní žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade spoločne a nerozdielne. . V celom odôvodnení napadnutého rozsudku označuje žalobcov ako vlastníkov „vyvlastnenej“ výmery pôvodných pozemkovoknižných parciel. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že samotná skutočnosť, že určitá osoba prichádza do úvahy, ako zákonný dedič po poručiteľovi, neumožňuje súdu konať s ňou ako s vlastníkom toho majetku poručiteľa, nadobudnutie ktorého nebolo v dedičskom konaní po poručiteľovi tejto osobe potvrdené, alebo nebola o tomto majetku uzatvorená medzi dedičmi dohoda, ktorú súd schválil. Bez rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, či o schválení dedičskej dohody vo vzťahu ku konkrétnemu majetku poručiteľa, nie je možné označiť osobu prichádzajúcu do úvahy ako dedič poručiteľa bez ohľadu na to, či už nadobudnutie iného majetku po poručiteľovi jej bolo súdom potvrdené, alebo ho nadobudla na základe súdom schválenej dedičskej dohody. Žalobcovia nevedia preukázať nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spornej časti pozemku, ktorá má byť predmetom obnoveného konania, pretože táto nebola predmetom prejednávania v dedičských konaniach, ktoré žalobcovia uviedli ako nadobúdací titul k spornej časti pozemku. Žalobcovia o tejto skutočnosti vedome klamú, pretože v predmetných dedičských konaniach spornú časť pozemku neoznačili ako nehnuteľnosť, ktorá patrí do dedičstva. V situácii, keď nebolo žalobcom v dedičskom konaní potvrdené nadobudnutie spornej časti pozemku, ktorá bola pôvodne „vyvlastnená“, nie je možné im priznať priamy nárok na vyplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena. Uvedená situácia poukazuje na to, že povaha sporu nepripúšťa pokračovanie v konaní pred skončením konania o dedičstve, ktorého predmetom by bolo prejednanie „vyvlastnenej“ spornej časti pozemku. Návrh na obnovu konania podali žalobcovia, ktorých okruh nie je totožný s okruhom žalobcov, v neprospech ktorých súd rozhodol v pôvodnom konaní, čo je rozpor s §400 CSP. Za situácie, kedy žalobcovia nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej časti pozemku a na tejto spornej časti pozemku nie sú zapísané v katastri nehnuteľností žiadne stavby, nie je možné právo vecného bremena v katastri nehnuteľností zapísať ani v prospech žalovaných, ktorým by malo vzniknúť zo súdneho rozhodnutia právo vecného bremena, ale ani na ťarchu spornej časti pozemku, pretože žalobcovia nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako ich vlastníci. Nie sú splnené zákonné predpoklady uvedené v §135c Občianskeho zákonníka.
6.K podanému odvolaniu sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili tak, že dôvody uvádzané žalovaným v 2. rade považujú za irelevantné a majú za to, že sa súd ncie dostatočne vyporiadal s posúdením skutkového aj právneho stavu. Z obsahu odvolania žalovaného v 3. rade vôbec nevyplýva ako mal súd pochybiť pri aplikácii príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Nie je zrejmé, v čom žalovaný v 3. rade vidí zmätočnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Aj v prípade námietok žalovaného v 3. rade je potrebné zdôrazniť, že súd musí konať s pôvodnými účastníkmi konania, prípadne ich právnymi nástupcami, pričom je viazaný výlučne posudzovaním existencie zákonných dôvodov pre povolenie požadovanej obnovy konania, prípadne jej zamietnutie, ak takéto zákonné dôvody preukázané nebudú. To sa nestalo. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 1. rade, to sa zhoduje s obsahom žalovaného v 3. rade. To v celom rozsahu zodpovedá skutočnosti, že žalovaní v 1. a 3. rade sú spriaznené osoby, obe zastúpené a ovládané Ing. L.. Argumentácia vo vzťahu k obsahu odvolania žalovaného v 1. rade je totožná ako pri žalovanom v 3. rade.
7.K vyjadreniu žalobcov podal vyjadrenie žalovaný v 1. rade, kde uviedol, že žalobcovia vedia, že nemajú vecnú aktívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní. O žalobcoch v 2. až v 7. rade nemožno uvažovať ako o osobách, ktoré nadobudli vlastnícke právo po svojom právnom predchodcovi dedením. Žalobcovia v 2. až v 7. rade podali žalobu na obnovu konania ako potencionálni dedičia po Š. S., ktorý bol v súdnom konaní sp. zn. 15C/681/1994 žalobca v 5. rade. Tieto osoby sa nemôžu domáhať vo svojom mene majetku alebo majetkového práva patriaceho do dedičstva po poručiteľovi, po ktorom prichádzajú do úvahy ako dedičia a ani argumentovať rozhodnutím ESĽP. Predmetom dedičského konania po Š. S. nebola sporná časť pozemku, ktorá bola predmetom súdneho konania sp.zn. 15C/681/1994. Žalobkyňa v 8. rade podala žalobu ako dedička po Y. F., ktorá bola v súdnom konaní žalobca v 6. rade. Z doloženého osvedčenia o dedičstve je zrejmé, že sporná časť pozemku, ktorá bola predmetom súdneho konania 15C/681/1994 nebola v dedičskom konaní prejednaná, a teda žalobkyňa v 8. rade nie je podielová spoluvlastníčka spornej časti pozemku, ktorá bola predmetom súdneho konania, sp.zn. 15C/681/1994. V prípade žalobcov v 2. až v 8. rade nie je žaloba na obnovu konania prípustná. Súd mal v priebehu celého súdneho konania o žalobe a aj v deň vyhlásenia rozsudku vedomosť o tom, že na liste vlastníctva je ako vlastník spornej časti pozemku vedený žalovaný v 2. rade- Mesto Košice, a nie žalobcovia. Žalobcovia sa snažia nezákonným spôsobom obísť dedičské konanie a tým aj platenie dane z dedičstva, katastrálne konanie z dôvodu vedených vlastníkov pozemku v katastri nehnuteľností, a to všetko v snahe získať neoprávnený majetkový prospech od všetkých žalovaných, vrátane náhrady trov konania. Žalovaný v 1.rade mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy súdneho konania, sp. zn. 15C/681/1994, a preto nie je možné v súlade s právom vyhovieť žalobnému návrhu žalobcov.
8. Vyjadrenie žalovaného v 3.rade k vyjadreniu žalobcov bolo obsahovo takmer totožné s vyjadrením žalovaného v 1.rade.
9.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na základe podaného odvolania vec podľa § 385 ods.1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1., 2. a v 3.rade nie je dôvodné, preto rozsudok vo výroku o povolení konania, o výroku, ktorým súd konanie vo vzťahu k žalobcom v 2.,3., 4., 5., 6. a 7. rade zastavil a vo výroku, ktorým súd žalobcom v 2.,3., 4., 5., 6. a 7. rade náhradu trov konania proti žalovaným nepriznal, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovaným dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, preto ho zmenil tak, že žalobcom v 1., 3. a 8. rade priznal náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100%.
10.Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
12.Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietané nesprávnosti iné opravné prostriedky. Všeobecne zaužívaným záverom je, že vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa 397 CSP (Zo súdnej praxe č. 2/2000, s. 29). Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. 12.1.Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania je dvojfázové: Najprv súd rozhodne o tom, či návrhu na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu konania povolí alebo nie. Pre túto fázu konania platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania, t. j. či návrh bol podaný z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 397CSP, či smeruje
proti takému rozhodnutiu, ohľadne ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V druhej fáze, po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, potom už bez ďalšieho súd vec opätovne prejedná. 12.2.Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. ide o rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.
13.Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku všetky podmienky prípustnosti obnovy konania podrobne preskúmal a dostatočne odôvodnil.
14.Predmetom konania v prejednávanej veci je návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/681/1994 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2Co/363/2008. 14.1.Zákonným dôvodom obnovy konania je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu z 25.11.2014 pod. č.48554/10, v ktorom rozhodol, že v konaní pred vnútroštátnymi súdmi rozhodujúcimi o žalobe sťažovateľov došlo k porušeniu článku 6 § 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, a teda sťažnosť týkajúca sa údajného porušenia práv sťažovateľov na spravodlivé prejednanie veci podľa článku 6 § 1 Dohovoru je prípustná, zvyšok sťažnosti je neprípustný, Európsky súd pre ľudské práva teda konštatoval, že k porušeniu článku 6 § 1 Dohovoru došlo. 14.2.Ďalšou podmienkou prípustnosti obnovy konania je splnenie zákonných lehôt. Súd odôvodnil splnenie aj tejto podmienky v bode 26. napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd dodáva, že žalobcovia podali návrh na povolenie obnovy konania 20.2.2015, teda v 3-mesačnej subjektívnej lehote vyplývajúcej im z §404 písm. c) CSP. 14.3.Osobou spôsobilou na podanie návrhu na povolenie obnovy konania je v zmysle § 400 CSP strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/681/1994 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2Co/363/2008 súd rozhodol v neprospech žalobcov, keď žalobu zamietol. Žalobcovia sa týmto rozhodnutím stali oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania. Oprávnenými subjektmi sa v zmysle § 460 OZ stali ich právni nástupcovia, ktorí podali predmetný návrh. Osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania sú upravené v § 406 CSP. 14.4.Návrh žalobcov z 20.2.2015 obsahuje všetky tzv. objektívne podmienky prípustnosti konania, teda: existenciu rozsudku proti ktorému je návrh na obnovu konania prípustný, rozsah, v akom sa právoplatné rozhodnutie napáda, zachovanie lehoty, v rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať, existencia taxatívne stanoveného dôvodu obnovy podľa § 397 CSP, dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť žaloby, petit (resp. dva petity - prvý, ktorým sa obnova konania povoľuje a druhý, v ktorom bude strana po právoplatnosti rozsudku o povolení obnovy konania žiadať o vydanie pre ňu priaznivejšieho rozsudku). 14.5.Podmienka príslušnosti súdu bola tiež splnená.
15.Žalovaným v 2. rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení CSP. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 15.1.Žalovaný nesplnenie procesných podmienok vidí v tom, že právni nástupcovia pôvodných žalobcov sa nemohli stať vlastníkmi sporných parciel, nakoľko tieto parcely nemohli byť predmetom dedičského konania, pretože sú vo vlastníctve Mesta Košice zapísané na LV č. XXXXX. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní.
16.Žalovaným v 1., 2. a 3.rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného 2), že súd sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovaného 2),
odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, čo je porušením práva na spravodlivý proces nie sú spôsobilé privodiť záver o tom, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému 2), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Napádané rozhodnutie nenapĺňa znaky nepreskúmateľného rozhodnutia, a ak žalovaní tvrdia opak, ide len o ich subjektívny a nepodložený názor.
17.Žalovaným 1) a žalovaným 3) uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že tento odvolací dôvod nie je daný, pretože doterajšie konanie nevykazuje žiadnu vadu konania, ktorá by naplnila takýto dôvod odvolania.
18.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť.
19.Žalovaní podané odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Mali za to, že v konaní nebola splnená základná zákonná podmienka pre povolenie obnovy konania, lebo návrh na obnovu konania podali žalobcovia, ktorých okruh nie je totožný s okruhom žalobcov, v neprospech ktorých súd rozhodol v pôvodnom konaní. 19.1.K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení uplatneného odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie postupoval súladne so zákonom, keď ako prvé podrobil prieskumu splnenie základných predpokladov na úspešné uplatnenie žaloby na obnovu konania tak, ako sú vyššie uvedené odvolacím súdom.
20.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného v 1., 2. a 3. rade nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok vo výroku o povolení obnovy konania ako vecne správny podľa § 387 CSP, vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie a výroku o zastavení konania potvrdil.
21.Výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil, lebo nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vznikol len žalobcom 1., 3., a 8. rade a potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobcom v 2.,3., 4., 5., 6. a 7. rade náhradu trov konania proti žalovaným nepriznal, lebo žalovaní nijako odôvodnili svoje odvolanie v tomto smere a neodôvodnili, prečo mali byť trovy priznané im.
22.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP. 22.1.Žalovaní v 1., 2. a 3. rade neboli v odvolacom konaní úspešní, preto žalobcom v 1., 3., a 8. rade priznal proti neúspešným žalovaným v 1. - 3.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).