Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/28/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, D., právne zastúpeného: JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 47 918 101, právne zastúpenému: Mgr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom Tešedíkova 59, Bratislava, o vydanie veci s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -164 zo dňa 06.03.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. o trovách konania.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že konanie zastavil vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorý zobral žalobu späť až potom, čo odpadol predmet konania a v konečnom dôsledku súd nemal o čom konať, pretože strany si poskytli plnenia v súlade s právoplatne skončeným sporom viac ako dva roky predtým, než rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol v zmysle . Mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v povahe a okolnostiach samotného sporu, konkrétne v okolnostiach, ktoré viedli žalobcu k súdnemu uplatneniu nároku, a to skutočnosť, že v čase podania žaloby mal žalobca preukázané vady kúpeného tovaru a konal v súlade so zákonom, keď žiadal, aby súd zaviazal strany na vzájomné plnenie, v čom bol aj právoplatne úspešný, pričom strany si aj vzájomné plnenie poskytli. Najvyšší súd SR sa taktiež stotožnil s vadnosťou kúpeného tovaru, mal však za to, že je potrebné posúdiť, či tieto vady bránia alebo nebránia užívaniu kúpeného tovaru. Ďalej uviedol, že žalobca zobral späť žalobu bez ohľadu na správanie sa žalovaného po začatí konania v dôsledku situácie, ktorá nastala po vzájomnom plnení strán a následnom právnom posúdení sporu Najvyšším súdom SR v čase, keď už odpadol predmet sporu. Podľa názoru súdu ani jedna zo strán svojim správaním nezapríčinila momentálne vzniknutú situáciu a problém, ktorý medzi stranami sporu nastal. Považoval za spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania, a teda, aby si aj žalovaný znášal svoje trovy konania. Poznamenal, že žalovaný pri uplatnení nároku na náhradu trov konania síce neuviedol výšku trov konania, keďže túto povinnosť ani nemá, súd prvej inštancie však vychádzal z toho, že len výška jedného úkonu v tomto spore pri sume 10.934 eur je 270,54 eura bez režijného paušálu a DPH a bez cestovného na pojednávania súdu. Na druhej strane z dostupných zdrojov (finstat.sk) mal za preukázané, že zisk žalovaného ako právnickej osoby v roku 2018 bol vo výške 747.165 eur, celkové výnosy vo výške 153 976 990 eur a vlastný kapitál vo výške 27 408 168 eur, a tak ani v tomto smere nevzhliadol žiadne

okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, naopak mal za to, že ich nepriznanie nebude voči žalovanému neprimerane tvrdé. Uzavrel, že uloženie povinnosti nahradiť trovy žalobcovi by bolo neprimerané. Na druhej strane nepriznanie náhrady trov konania nebude zásahom do majetkovej sféry žalovaného, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, a to proti druhému výroku o nepriznaní náhrady trov konania stranám, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že s právnym posúdením a úvahami súdu, ktoré viedli k aplikácii ust. na túto sporovú vec nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd druhý výrok uznesenia zmenil tak, že prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Poukázal na celý priebeh doterajšieho konania, keď žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy prostredníctvom svojho právneho zástupcu len z dôvodov, že žalovaný žalobcu neinformoval riadne o skutočnom počte najazdených kilometrov, a tiež z dôvodu, že údaj o prvom zápise vozidla v dokladoch nebol správny. Žalobca teda u žalovaného nereklamoval žiadne vady technického charakteru, v zmysle ktorých by žalobca bol akokoľvek obmedzovaný v používaní kúpeného motorového vozidla. Ďalej uviedol, že v tomto konkrétnom prípade považoval rozhodnutia (prvoinštančného a aj odvolacieho súdu) za nezákonné a nespravodlivé, obidva súdy totiž poukazovali na potrebu ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany pred podnikateľom - žalovaným. Zdôraznil, že právna argumentácia, na ktorej založil svoje rozhodnutie dovolací súd v tomto prípade, bola totožná s právnou argumentáciou žalovaného, ktorú tento sformuloval už vo svojom prvom podaní

- vyjadrení k žalobe zo dňa 22.09.2015. Žalovaný teda pri prvom svojom úkone, ktorý mu v tomto konaní patril, použil relevantné a účinné prostriedky procesnej obrany. Z týchto dôvodov žalovanému nie je zrejmé, z akých dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v čase podania žaloby postupoval v súlade s právnymi predpismi. Podľa žalovaného je z právnej argumentácie dovolacieho súdu zrejmý presný opak. Mal za to, že dôvod, ktorý žalobca uviedol v späťvzatí (t.j. že strany si navzájom splnili povinnosti), je účelový. Žalovaný nemal dôvod brániť tomuto postupu žalobcu a súhlasil s ním, pretože nemal záujem zbytočne navyšovať trovy tohto konania, pritom ale vo svojom súhlase požiadal súd o priznanie nároku na náhradu trov konania proti žalobcovi, z dôvodu zodpovednosti žalobcu za zavinenie zastavenia tohto konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

5. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhrada trov konania protistrane.

7. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ).

8. Podľa môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd

úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

10. Z obsahu spisu je nepochybné, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola skutočnosť, že odpadol predmet sporu. Žalovaný vrátil žalobcovi kúpnu cenu auta (10.934 eur) a žalobca vydal žalovanému predmetné motorové vozidlo.

11. Odvolací súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade nielen charakter sporu, ale i charakter procesnej situácie za ktorej žalobca zobral svoju žalobu späť a rovnako i okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku na súde, ako i jeho postoj v tomto konaní. Je potrebné zdôrazniť, že mimosúdne rokovania prebiehali až po tom, čo dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a ten následne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný súhlasil s mimosúdnym urovnaním sporu a vrátil žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu motorového vozidla v plnej výške. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť záver, že okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu jeho nároku na súde, neboli svojvoľné, keďže tento zrejme nemal inú možnosť domôcť sa voči žalovanému svojho práva a navyše výsledok mimosúdneho urovnania sporu presne korešponduje so žalobným petitom žalobcu. Napokon i postoj žalobcu v tomto spore (t.j. okamžité späťvzatie žaloby potom, čo žalovaný vrátil žalobcovi žalovanú sumu, a teda predchádzanie ďalšiemu zbytočnému trvaniu sporu), ako i charakter procesnej situácie, za ktorej žalobca zobral svoju žalobu späť (odpadnutie predmetu sporu po podaní žaloby, pre zánik vymáhateľnej pohľadávky jej splnením), preukazujú opodstatnenosť postupu súdu prvej inštancie, a teda existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi.

12. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v danom prípade by nebolo spravodlivé, aby trovy celého konania znášal len žalobca.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne podľa , potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s podľa . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, avšak v priebehu odvolacieho konania bol pasívny, k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril a z obsahu súdneho spisu mu ani žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.