Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-55-2020.pdf
PDF · 78.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/55/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: T. F., s miestom podnikania Y. XX/XX, XXX XX M. I. O., IČO: XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 289/03, o vymoženie 729,00 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4Er/102/2003-20 zo dňa 11. 06. 2019, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie o zamietnutí podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvej inštancie, uznesením označeným v záhlaví podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa 19. 08. 2003 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie istiny 729,00 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi č. XXXX/XXXX/XX-T. F. Č.. XXXX/XXXX/XX-X-T. zo dňa 20. 05. 2003. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a podnet na zastavenie exekúcie. V podnete na zastavenie exekúcie citoval ustanovenia § 25 ods. 1 - 3 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 25 ods. 6 zák. č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky v znení účinnom ku dňu 31.12.1996, § 131 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 a § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 01.01.2004. Oprávnený bol toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. Súd prvej inštancie preskúmal podnet oprávneného, spisový materiál a dospel k záveru, že pri rozhodnutiach Národného úradu práce
- Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi č. XXXX/XXXX/XX-T. F. Č.. XXXX/XXXX/XX-X-T. zo dňa 20. 05. 2003 nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Predmetné rozhodnutia boli vydané podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a povinnému nimi bola uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu a penále. Dňa 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon o sociálnom poistení a od 01.01.2004 kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 01.01.2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31.12.2003 vykonáva Sociálna poisťovňa podľa § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie vychádzal z § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 126 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do
31.12.2003 a uviedol, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K vzneseniu námietky premlčania však v predmetnom konaní nedošlo, a preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe rozhodnutí Okresného úrade práce nepremlčali a preklúzia sa na ich vymáhanie nevzťahuje. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/170/2014.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, v ktorom uviedol, že je nemajetný a je poberateľom dôchodku vo výške 43,00 Eur mesačne.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané, neexistovali.
5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
10. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že oprávnený doručil súdu prvej inštancie dňa 31. 05. 2019 podanie označené ako „Podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie“, v ktorom poukázal na právnu úpravu vzťahujúcu sa na postup pri vydávaní exekučného titulu a jeho vymáhania pokiaľ ide o platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu vrátane príslušných penále. Vzhľadom na uvedené mal za to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutia, na základe ktorých je vedené exekučné konanie a sú tak splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. Výslovne uviedol, že podnet nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
11. Z hľadiska procesnej teórie a následne aj pre vyhodnotenie náležitostí, obsahu, formy a účinkov je potrebné odlišovať návrh, podnet, procesný úkon a podanie, pričom procesný úkon je širší pojem ako podanie. Najmenej formálnym a najvšeobecnejším je tzv. podnet, ktorý nie je možné stotožniť s návrhom na začatie konania. Podnetom sa súdu sprostredkúva určitá informácia či už od subjektu konkrétneho konania alebo iného (tretieho) subjektu. Podnet má svoj význam prakticky len v konaniach, ktoré môže súd začať z úradnej povinnosti prípadne, ak môže o určitej otázke súd rozhodnúť aj bez návrhu. Tak je tomu i v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ teda informácie obsiahnuté v podnete odôvodňujú určitý zákonom upravený postup súdu (napr. začatie konania, rozhodnutie o zastavení exekúcie), súd z úradnej povinnosti vydá uznesenie o začatí konania (v mimosporových konaniach), v exekučnom konaní vydá uznesenie o zastavení exekúcie. Ak však takéto dôvody z podnetu vyvodiť nemožno, niet dôvodu, aby súd konal o nespôsobilom predmete konania a rozhodol o jeho zamietnutí. Uvedený postup (povinnosť) súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Postačí, ak subjektu podávajúcemu podnet túto skutočnosť eventuálne oznámi.
12. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí podnetu, vychádzajúc zo záveru o neexistencii dôvodov na zastavenie exekúcie, teda bez spôsobilého predmetu konania, ktorý mal byť podkladom pre jeho rozhodnutie. Pre úplnosť možno dodať, že ani v prípade rozhodovania o
podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie súd po zistení, že nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, nevydáva rozhodnutie, ktorým podnet (návrh) zamieta.
13. Správnym je taký postup, že súd exekúciu zastaví, ak po prešetrení podnetu zistí dôvody pre zastavenie exekúcie a v opačnom prípade (ak takéto dôvody nezistí) v exekúcii pokračuje bez vydania osobitného rozhodnutia o tom, ako s podnetom naložil.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pre vydanie rozhodnutia v napadnutej časti neboli dané dôvody, preto uznesenie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP bez toho, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).