Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Csp-38-2020.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/38/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcov: 1/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XXXX/XX, XXX XX N. N., 2/ F. N., nar. XX.XX.XXXX, A. Z. XXXX/XX, XXX XX N. N., proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, 03601 Martin, IČO: 36 751 642, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2020 domáhali voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ (ďalej len „žalovaní“), aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, že
- žalovaný 1/ povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U1495228-14 zo dňa 07.10.2014 formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ a 2/ do skončenia konania vo veci samej
- žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby, a to nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 1/ a 2/ nachádzajúcich sa v okrese N. N., obci N. N., katastrálne územie Z., Okresný úrad N. N. - katastrálny odbor na LV č. XX ako:
- stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXX, v podiele 1/1,
- pozemok - parcela C-KN parc. č. XXX o výmere 295 m2, druh pozemku záhrada, v podiele 1/1
- pozemok - parcela C-KN parc. č. XXX o výmere 24 m2, durh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1,
- pozemok - parcela C-KN parc. č. XXX o výmere 250 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1 do skončenia konania vo veci samej
- Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili skutočnosťami, že sú starobní dôchodcovia žijúci v rodine so synom a jeho štyrmi nezaopatrenými deťmi bez ich matky, ktorá ich opustila a doteraz je nezvestná. Polícia doposiaľ nezistila kde sa nachádza, je to už 5 rokov. Chod rodiny zabezpečujú dávky dôchodku, ktorý je na úrovni pod hranicou chudoby a príjmu otca, ktorý má minimálnu mzdu. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby obývajú žalobcovia 1/ a 2/ 50 rokov, je to ich jediné obydlie, ako aj obydlie otca a jeho štyroch detí. Žalobcovia žiadajú prihliadnuť na ochranu detí, ktoré sú nositeľmi práva. Syn žalobcov chcel pomôcť O. F. a M. O. pri prefinancovaní úverov. Žalovaná banka odmietla poskytnúť žalobcom informácie o prípadných nedoplatkoch a ani to, či nezaplatené splátky vymáhajú súdnou cestou od pána F. alebo O.. Žalobcovia napadli znalecký posudok č. 64/2020, ktorý žalovaný 2/ zaslal žalobcom. Žalobcovia sú toho názoru, že ide o nepravdivý znalecký posudok a
úmysel žalovaného 2/ poškodiť žalobcov a preto sa domáhajú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy: Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z1495228-14zo dňa 07.10.2014, Oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 21.01.2020, Oznámenie o dražbe zo dňa 26.06.2020, Znalecký posudok č. 64/2020 s prílohami.
4. Podľa § 151e ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ), záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
13. Súd tiež nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
14. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver, že bez okamžitej aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobkyne ohrozené. Tieto skutočnosti
musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
15. Zo žaloby vyplýva, že žalobcovia uzavreli so žalovaným 1/ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z1495228-14 zo dňa 07.10.2014. Záložné právo k nehnuteľnosti tvorí zabezpečovanú pohľadávku k úverovej zmluve č. U1495228-14. Žalobcovia tvrdili, že banka im neposkytla informácie o dlžných nesplatených splátkach, ale Oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa 21.01.2020 obom žalobcom oznámila, že výška pohľadávky ku dňu 31.12.2019 je v sume 67.443,14 Eur s príslušenstvom. Príslušenstvo tejto pohľadávky tvoria úroky z omeškania a tiež zákonom stanovené účelne a nevyhnutne vynaložené náklady v súvislosti s realizáciou záložného práva. Ďalej žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ v tomto oznámení uviedol aj kontakt na oprávnenú osobu, číslo účtu, na ktorý sa má nesplatnená pohľadávka uhradiť a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia. Žalobcovia mohli a mali dostatočné časové obdobie skontaktovať sa s oprávnenou osobou, ktorú žalovaní v oznámení označili a dohodnúť sa na ďalšom postupe (či už vo forme splátok, dlhšieho časového obdobia na splatenie danej pohľadávky, atď.). Z preukázaných tvrdení žalobcov má súd za to, že žalobcovia začali konať až po doručení oznámenia o dražbe.
16. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyjadrení žalobcov vyplýva, že žalobcovia majú za to, že ak došlo k omeškaniu O. F. a M. O., nemôže ísť o sumu vyššiu ako 2.000,- Eur, preto sa dražba nesmie podľa zákona realizovať. Z priloženého oznámenia o začatí realizácie záložného práva však jasne vyplýva, že ide o vyššiu pohľadávku ako 2.000,- Eur. Svoje tvrdenie, že má isť o nižšiu sumu ničím nepodložil. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považujú žalobcovia za neplatný právny úkon, ale neuviedli na základe čoho, ale domáhajú sa žalobou ochrany svojich práv. Súd sa k daným tvrdeniam nevie vyjadriť, pretože z podania žalobcov nie je jasné, na základe akých podkladov, alebo z akých dôvodov považujú mimoriadnu splatnosť za neplatný právny úkon. Keďže sa súd zaoberá neodkladným opatrením, vychádza len zo skutočností, ktoré vyplývajú z pokladov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože tieto skutočnosti z návrhu nie sú zrejmé, súd sa nimi nezaoberal.
17. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote ustanovenej v § 328 ods. 2 CSP, spravidla bez nariadenia pojednávania. Súd bez toho, aby umožnil druhej strane vyjadriť sa k podanému návrhu alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol perfektný a skutočnosti v ňom uvádzané dostatočne osvedčené. Žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia sú povinní osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena je na strane žalobcov.
18. Záložné právo vzniká zápisom do katastra nehnuteľností a je zriadené len na dobu trvania úveru. V prípade ak dlžník mešká so splátkami viac ako 90 dní, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stane celý dlh splatným. V prípade, že dlžník po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je schopný splatiť svoj dlh, a tento dlh je zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť, banka môže pristúpiť k výkonu záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku. Je na záložnom veriteľovi či sa rozhodne uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe, alebo sa bude domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitného zákona. Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zálohu. Tieto povinnosti si záložný veriteľ splnil v oznámení o začatí realizácie záložného práva zo dňa 21.01.2020, ktorou žalobcovia disponujú.
19. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie splnený predovšetkým predpoklad naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia vedeli, že v prípade ak nezaplatia požadovanú sumu záložnému veriteľovi, záložný veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti hroziacej ujmy (t.j. naliehavosť situácie, nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia), ani skutočnosti o čo opierajú svoju obavu. Žalobcovia len uviedli, že podľa ich názoru sa má viesť najprv exekúcia a až potom sa má pristúpiť k dražbe. Zo zákona však vyplýva, že záložca si spôsob výkonu záložného práva môže zvoliť sám, v prípade ak začatie výkonu záložného práva oznámi záložcovi (t.j. vlastníkovi nehnuteľnosti) a dlžníkovi, čo záložný veriteľ splnil. Zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.10.2014 vyplýva z bodu 6 za akých podmienok môže dôjsť k výkonu záložného práva. V bode 6.3.1. záložný veriteľ uvádza, že
sám si môže zvoliť spôsob predaja nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby. Súd preto konštatuje, že k dobrovoľnej dražbe dochádza zákonným spôsobom. K skutkovej aj právnej argumentácii žalobcov, súd dodáva, že žalobcovia nedostatočne a neurčito formulujú, z akého dôvodu, z akej skutočnosti, vyplýva ich bezprostredné ohrozenie práva a potreba úpravy pomerov. Rovnako žalobcovia nekonkretizovali ani tvrdenie o tom, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktorú žalobcovia nepredložili.
20. Neodkladným opatrením súd upravuje pomery účastníkov konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Keďže právo na súdnu ochranu majú obe strany sporu, súd musí zvážiť či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný k právu chráneným záujmom navrhovateľa neodkladného opatrenia.
21. Ďalej súd dodáva, že žalobcovia neosvedčili v návrhu rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia (akým spôsobom sa prevod vlastníctva dotkne jeho práv, aký následok majú tvrdené neprimerané zmluvné dojednania na prevod vlastníctva, jeho právne postavenie). Za rozhodujúce skutočnosti nemožno považovať všeobecné tvrdenia uvádzané žalobcami o tom, že v úverovej zmluve sú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, tieto tvrdenia nie sú konkretizované a nie je ani uvedené v čom nerovnováha spočíva. Súd neposudzoval nárok vo veci samej, keďže mu ani neprináleží posudzovať do akej miery by boli žalobcovia úspešní. Súd iba riešil, či pre procesnoprávny inštitút neodkladného opatrenia sú alebo nie sú osvedčené zákonné podmienky k vyhoveniu takémuto návrhu, skúmal teda dôvodnosť (skutkovú a právnu opodstatnenosť) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok potreby bezprostrednej úpravy pomerov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto by mal žalovaným ako úspešným stranám sporu priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, tým však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), a to písomne na Okresný súd Banská Bystrica v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami., inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.