Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/100/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o vymoženie 72,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -31 zo dňa 11. januára 2019 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -31 zo dňa 11. januára 2019 v prvej výrokovej vete potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvej výrokovej vete exekúciu zastavil. V druhej a tretej výrokovej vete rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. a súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 30.11.2015 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 07189/14 dňa 20.05.2015. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 23.05.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

3. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc okresný súd nevyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda ju považoval za platne dojednanú.

5. Okresný súd ďalej zistil, že na základe úverovej zmluvy mal byť povinnému poskytnutý úver v sume 100,- Eur, ktorý mal vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 68,- Eur, t. j. spolu v sume 168,- Eur, a to v 6 mesačných splátkach po 28,- Eur počnúc dňom 25.06.2012. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov je v zmluve uvedená vo výške 570,99 %. V zmluve sa nenachádza údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 (dostupných na webovej stránke Ministerstva financií SR) okresnému súdu vyplynulo, že v prípade nezabezpečených spotrebiteľských úveroch do 1.500,- eur vrátane splatných od 3 do 6 mesiacov činila priemerná výška ročnej percentuálnej miery nákladov 52,48 %. Povinnému bol poskytnutý úver oprávneným pri RPMN 570,99 %. Viac ako desať násobné prevýšenie priemernej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov predstavuje plnenie, ktoré je v príkrom nepomere so zásadou ekvivalencie plnení a tým aj v rozpore s dobrými mravmi a dosahuje intenzitu úžery. Vzhľadom na celkovú výšku RPMN, t. j. celkovej výšky odplaty za poskytnutý úver, okresný súd považoval plnenie priznané rozhodcovským súdom za rozporné s dobrými mravmi.

7. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (vzhľadom na § 243d ods. 2 Exekučného poriadku).

8. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že ním napáda prvú výrokovú vetu uznesenia z dôvodov podľa , a . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Oprávnený v odvolaní považoval za nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania (čl II, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy). Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený k ustanovovaniu rozhodcu na Stálom rozhodcovskom súde uviedol, že pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Problémy pri ustanovení rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali dohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov, za podmienky ak sa nevedia dohodnúť na konkrétnej osobe rozhodcu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. V takomto prípade sa oprávnený domnieva, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len odporca, v tomto konaní povinný, pochybnosti o stanovenou rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana použiť postup podľa § 9 ZoRK a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu. Mal možnosť tak urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom a jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď. Otázkou rozhodcovskej zmluvy bola aj dohoda o spôsobe rozhodcovského konania, či sa uskutoční formou ústneho pojednávania, alebo bude mať formu písomného konania. Zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo aby sa konanie uskutočnilo ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada. V tomto prípade takáto žiadosť, ani námietky voči forme konania podaná nebola. Napriek tomu, rozhodca je však povinný vykonať navrhnuté dôkazy aj v prípade písomného konania a riadne odôvodniť, prečo niektorý z navrhnutých dôkazov nepovažuje za potrebné uskutočniť Oprávnený odmietol akékoľvek argumenty povinného, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie.

10. Oprávnený považoval za logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Podľa ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.

11. Oprávnený ďalej uviedol, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený vyjadril presvedčenie, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

13. Oprávnený na závere konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (avšak oprávnený popiera, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne z ustanovenia pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch ( v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( v znení ), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

14. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a (ďalej len ) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 03.03.2015 bola pred pôvodným súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 20.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 30.11.2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora v zmysle vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 07189/14 zo dňa 29.10.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.05.2012. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur s tým, že dlžník sa zaviazal zaplatiť poskytnutú čiastku zvýšenú o poplatok 68,- Eur, tj. spolu 168,- Eur.

17. Okresný súd následne v napadnutom uznesení zastavil exekúciu podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému plnenie odporujúce dobrým mravom.

18. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

19. Podľa (ďalej aj „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

21. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Podľa na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní je viazaný dôvodmi odvolania, a preto môže prihliadať len na také odvolacie dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania, okrem prípadu, že ide o vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré odvolací súd preskúmava ex offo.

24. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmaval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov oprávneného, pričom zistil, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by vecne spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávnený namietal v zásade len nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, pretože mal za to, že rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu bola dojednaná platne. Okresný súd pritom v napadnutom uznesení síce preskúmaval platnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, avšak dospel k záveru, že táto bola dojednaná platne.

25. Oprávnený však v odvolaní neuviedol žiadne výhrady proti skutkovému a právnemu zhodnoteniu okresného súdu o tom, že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému plnenie odporujúce dobrým mravom, pričom práve na tomto zistení okresný súd napadnutým rozhodnutím exekúciu zastavil. Vzhľadom na obsah odvolania tak oprávnený neumožnil odvolaciemu súdu prieskum záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti zastavenia exekúcie.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa potvrdil.

27. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).