Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci navrhovateľa: U. S., nar. XX. augusta XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX U. O., zastúpeným JUDr. Danou Ďalákovou, advokátkou so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota proti manželke: Y. S., nar. 7. októbra XXXX, bytom L. XXXX/XA, XXX XX T., zastúpenou JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: U. S., nar. 6. júla XXXX, bytom L. XXXX/XA, XXX XX T., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -130 zo dňa 13. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že otec je povinný prispievať výživným na maloletého U. S., nar. 6. júla XXXX v sume 230,- Eur mesačne. Výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 11.02.2020.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. č.k. -130 zo dňa 13. januára 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozviedol manželstvo navrhovateľa U. S., nar. XX.XX.XXXX a manželky Y. S., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Lučenec vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX (prvá výroková veta). Maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte len „maloletý“) na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (druhá výroková veta). Otcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloletého sumou 300,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode (tretia výroková veta). Styk otca s maloletým neupravil (štvrtá výroková veta). Piatou výrokovou vetou rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1 Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu sa domáhal navrhovateľ s tým, že žiadal, aby súd ich manželstvo s manželkou rozviedol, maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a výživné na dobu trvania striedavej starostlivosti neupravoval. Manželka pôvodne s rozvodom manželstva nesúhlasila. Následne po ďalších rodinných problémoch vyjadrila s rozvodom manželstva súhlas; maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a navrhovateľa ako otca maloletého žiadala zaviazať prispievaním výživného vo výške 400,-Eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť.

1.2 Z vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov, výsluchom maloletého, oboznámením sa so Správou úradu práce sociálnych vecí a rodiny, oznámením Sociálnej poisťovne, potvrdením o príjme otca, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, oznámením daňového úradu, Správou z prešetrenia pomerov, odborným lekárskym posudkom matky, rozhodnutím Konzervatória Bratislava zo dňa 15.04.2019, predloženými vysvedčeniami, charakteristikou žiaka, pokladničnými blokmi, faktúrou č. 10107/1, nájomnou zmluvou zo dňa 01.07.2019, dohodou z pracovnej činnosti zo dňa 09.10.2019, rozhodnutím o mzde otca zo dňa 01.06.2019, výplatnou páskou otca za mesiac október 2019 a výdavkami predložených otcom) mal súd prvej inštancie vo vzťahu k rozvodu manželstva za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a hlboko rozvrátené. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa manželia síce pokúsili obnoviť manželské spolužitie a bývali spolu do Silvestra 2019, z vyjadrenia manželky však následne vyplynulo, že jej manžel bol opätovne neverný, čo manžel nepoprel. Z daného dôvodu ako aj s poukazom na rozhodnutie oboch účastníkov sporu, že nechcú zotrvať v manželstve, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol. V súvislosti s úpravou práv a povinností k maloletému súd prihliadol na názor oboch rodičov, ktorí súhlasili s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky. Rovnako prihliadol aj na názor maloletého, ktorý prezentoval, že chce ostať v starostlivosti matky, ktorá sa o neho doteraz starala a s otcom sa chce stretávať, avšak styk s otcom nežiada upraviť napevno, nakoľko sa s ním bude stretávať iba po ich vzájomnej dohode a podľa toho, ako mu to bude dovoľovať jeho štúdium. Prihliadnuc na názor účastníkov konania ako aj názor maloletého dieťaťa zohľadňujúc najlepší záujem maloletého, súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk s otcom neupravil, pretože v priebehu konania obaja rodičia dospeli k záveru, že styk s maloletým nie je potrebné upravovať z dôvodu, že maloletý sa s otcom chce stretávať po ich vzájomnej dohode.

1.3 Pokiaľ ide o výšku výživného (otec chcel platiť výživné v sume 100,- Eur, matka požadovala výživné vo výške 400,- Eur) mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý od septembra 2019 nastúpil na Konzervatórium do Bratislavy, kde sa s matkou aj presťahoval. Matka platí v Bratislave nájom vo výške 370,- Eur mesačne, pričom na maloletého pripadá 1/2-ica teda 185,- Eur. Zároveň maloletému zakupuje električenku vo výške 13,40 Eur, dobíja mu telefón vo výške 10,- Eur, platí stravu pre oboch vo výške 200,-Eur (na maloletého pripadá suma 100,- Eur), taktiež maloletému platí obedy v škole vo výške 40,- Eur, platí lieky pre maloletého vo výške 60,- Eur a na oblečenie pre maloletého dáva sumu 100,- Eur. Celkové mesačné náklady na maloletého predstavujú sumu 508,40 Eur. Otec v súčasnosti pracuje v Národnom ústave srdcových chorôb a cievnych chorôb, a.s. ako upratovač, kde dosahuje príjem v priemere vo výške 805,30 Eur. Súd prvej inštancie prihliadol na výdavky otca súvisiace s ubytovaním (120,-Eur), stravou (200,-Eur) a cestovaním do U. O. (45,- Eur); neprihliadol ani na náklady súvisiace so stravnými lístkami (pretože otec nepreukázal, že má uvedené náklady), na splácanie úveru, ktorý otec zobral na osamostatnenie sa, keďže výživné má prednosť pred platením dlhov zo strany otca ani na platenie kreditu na telefón a internetu, pretože ide o výdavky, ktoré nie sú podstatné na zabezpečenie základných potrieb človeka a tieto výdavky otec môže vynaložiť iba potom, čo uspokojí svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu. Náklady otca preto ustálil výške 365,- Eur. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že otec býval spolu s maloletým a svojou manželkou v Bratislave do Silvestra, pričom im bol schopný prispieť na ubytovanie sumou 180,- Eur mesačne, rovnako prispieval nákupom potravín do domácnosti a dával maloletému vreckové. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval maloletému na jeho výživu a rozvoj v štúdiu na husliach vo výške 300,- Eur mesačne. Súd poukázal na to, že výdavky maloletého v súvislosti s jeho štúdiom a výživou sa pohybujú v rozmedzí 530,- Eur až 600,- Eur mesačne, pričom bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby väčšiu časť výdavkov znášala matka, ktorá maloletému poskytuje aj osobnú starostlivosť. Takto zvýšenú sumu výživného súd určil najmä s poukazom na to, že maloletý študuje na konzervatóriu, ktorého štúdium je finančne náročné.

1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný prispievať na maloletého výživným v sume 300,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a uložil mu povinnosť prispievať výživným na maloletého sumou 120,- Eur. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia , , tvrdil tak, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

2.1 V konkrétnostiach tvrdil, že výživné v sume 300,-Eur na maloletého, je pre neho vzhľadom k jeho príjmu likvidačné. Jeho pravidelný mesačný čistý príjem je vo výške 562,66 Eur, o čom zároveň priložil doklad. Poukázal na svoje mesačné výdavky, ktorými sú ubytovanie na ubytovni v sume 120,-Eur, cestovné v sume 50,-Eur, strava v sume 200, Eur, drogéria v sume 40,-Eur, kredit do mobilného telefónu v sume 10,-Eur, internet v sume 10,- Eur, lieky v sume 15,-Eur. V prílohe priložil potvrdenie od lekára o chronickom ochorení prostaty, ktorým trpí, a v dôsledku ktorého má zvýšené výdavky na lieky a na špeciálnu životosprávu. Bol toho názoru, že maloletý v žiadnom prípade nemá nevyhnutné výdavky v takej výške, aby potreboval z jeho strany výživné v sume 300,- Eur mesačne. Maloletý neplatí internát, nakoľko býva s matkou, takže jeho výdavky mesačne predstavujú maximálne sumu 240,- Eur a nie sumu 600,- Eur. Výdavky maloletého, ktoré súd prvej inštancie vôbec neskúmal, sú nasledovné: cestovné na MHD v sume 13,- Eur, obedy v školskej jedálni mesačne v sume 40,- Eur, mobilný telefón v sume 10,- Eur, školské pomôcky v sume 10,- Eur, vreckové v sume 20,- Eur, ošatenie v sume 17,- Eur, drogéria v sume 20,- Eur, strava mimoškolskej jedálne v sume 120,- Eur. V prípade takto určeného výživného, ktoré predstavuje 50% z jeho priemernej čistej mesačnej mzdy, by bola životná úroveň maloletého vyššia než je jeho životná úroveň, čo považoval za nepomer a jeho diskrimináciu ako rodiča voči dieťaťu. Trval na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a taktiež nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy v dôsledku čoho nesprávne rozhodol.

3. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedla, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v sume 300,- Eur mesačne. Rozhodnutie okresného súdu považovala za vecne správne, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle potvrdil.

3.1 Nestotožnila sa s tvrdením otca o tom, že jeho príjem predstavuje sumu 562,66 Eur, nakoľko doklad, ktorý predložil spolu s odvolaním uvedenú skutočnosť nepreukazuje. V uvedenom doklade nie je uvedené, či ide o priemerný mesačný zárobok a za aké obdobie, resp. či je to mesačný zárobok za mesiac a za ktorý. Súd prvej inštancie preto správne pri určovaní výšky výživného vychádzal z dokladov predložených počas pojednávania zo strany otca, z ktorých vyplýva, že otec je schopný zarobiť okolo 845,- Eur. Zvýšené výdavky na životosprávu v súvislosti s jeho zdravotným stavom otec maloletého žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nezdokladoval. Nesúhlasila s tvrdením otca, že výdavky maloletého činia iba 240,- Eur s tým, že podrobný rozpis uviedol v odvolaní, pričom len súčet otcom uvedených položiek predstavuje sumu 250,- Eur. Trvala na výdavkoch maloletého, tak ako ich uvádzala v konaní. Tým, že maloletý je študentom konzervatória má zvýšené výdavky nielen na štúdium, stravu, ale aj na obliekanie. Veľkú časť výdavkov predstavujú výdavky súvisiace s hudobným nástrojom. Výdavky na maloletého sú v rozmedzí od 530,-Eur do 600,-Eur mesačne. Dňa 01.02.2020 prišla o zamestnanie, keďže zamestnávateľ s ňou po uplynutí skúšobnej doby nepredĺžil pracovnú zmluvu.

4. Kolízny opatrovník, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého zotrval na všetkých svojich dovtedajších vyjadreniach a zotrval na stanovisku, že otcom navrhovaná výška výživného pre maloletého nepostačuje na pokrytie jeho odôvodnených potrieb.

5. Otec maloletého vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Argumenty matky považoval za účelové. Trval na tom, že suma 300,- Eur mesačne pre maloletého, vzhľadom na jeho majetkové pomery je pre neho likvidačná. Mnohé z výdavkov, ktoré uviedla matka ako nevyhnutné, nepovažoval pre maloletého za nevyhnutné. To, že maloletého nastavila na finančný nadštandard, nezakladá nárok maloletého na neprimerané výživné.

6. Matka maloletého vo vyjadrení k vyjadreniu otca maloletého uviedla, že tvrdenie otca o tom, že súdom určené výživné vo výške 300,-Eur je pre neho likvidačné, je nepodložené a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Výška príjmu otca, tak ako ho uvádza, nebola z jeho strany relevantne podložená, nakoľko otec nepredložil žiadny doklad o výške jeho priemerného mesačného zárobku za posledných 12 mesiacov. Momentálne je zamestnaná ako upratovačka v nákupnom centre POLUS v Bratislave, toho času je bez príjmu. S maloletým naďalej býva v podnájme v Bratislave, otec ich v byte navštevuje, dokonca tam aj prespáva. Výživné určené súdom v sume 300,- Eur otec matke neplatí, doteraz od

rozhodnutia súdu zaplatil matke výživné 3 x sumu 120,- Eur. Keďže matke je toho času bez príjmu, 1 x otec prispel na nájom v sume 70,- Eur a nepravidelne robí potravinové nákupy.

7. Kolízny opatrovník, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, vo vyjadrení k vyjadreniu otca maloletého navrhol pri určovaní výšky výživného zohľadniť odôvodnené potreby maloletého ako aj zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec prejednal bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu ustanovenia a C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tretieho výroku podľa zmenil a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 230,- Eur mesačne.

8.1 Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa U. S. a manželky Y. S., rod. O. a maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloletého sumou 300,- Eur mesačne s tým, že styk otca s maloletým neupravil. Otec maloletého s napadnutým rozsudkom v časti týkajúcej sa výšky výživného nesúhlasil, v podanom odvolaní navrhol, aby mu bola uložená vyživovacia povinnosť na maloletého vo výške 120,- Eur mesačne. Výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými okresný súd rozviedol manželstvo, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a ktorým neupravil styk otca s maloletým neboli odvolaním napadnuté.

10. Odvolanie je dôvodné. V zmysle platnej právnej úpravy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak dieťa pokračuje v príprave na konkrétne povolanie v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V danom prípade odvolací súd nemal pochybnosti, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu vo veku 16 rokov trvá, maloletý nie je schopný sám sa živiť, pokračuje v príprave na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Kritériá pre určenie výživného a jeho výšku sú obsiahnuté v ustanovení a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby (v tomto prípade otca), súd skúma jeho reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné v určitej konkrétnej výške. Pri určovaní výšky výživného v zmysle súd prihliada jednak na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Uvedené kritériá sú podstatné pri určovaní výšky výživného v navrhovanej výške, pričom pri skúmaní možností a schopností povinnej osoby platiť výživné sa zisťuje reálny príjem povinného rodiča a zohľadňujú sa tiež aj výdavky, ktoré povinný nemusí nevyhnutne vynaložiť.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktoré matka maloletého vyčíslila v rozmedzí 530,-Eur až 600,-Eur mesačne, majetkových pomerov povinného rodiča ako aj so skutočnosti, že maloletý študuje na konzervatóriu, ktorého štúdium je finančne náročné. Okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a jej výške; v časti týkajúcej sa možností, schopností a majetkových pomerov však vec z časti nesprávne právne posúdil, keď nedostatočne zvážil aj životnú úroveň osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a túto nedal do potrebného pomeru s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa. Odvolací súd nevidel dôvod na doplnenie dokazovania tak ako bolo okresným súdom vykonané.

12. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloletý od septembra 2019 nastúpil na Konzervatórium do Bratislavy, kde sa s matkou aj presťahoval. Matka platí v Bratislave nájom vo výške 370,- Eur mesačne. Celkové mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila na sumu 508,40 Eur (polovica nájmu vo výške 185,- Eur, električenka vo výške 13,40 Eur, kredit na mobilný telefón vo výške 10,- Eur, strava vo výške 100,-Eur, obedy v škole vo výške 40,-Eur, lieky vo výške 60,-Eur, oblečenie vo výške 100,-Eur).

13. Odvolací súd preskúmal výdavky maloletého špecifikované matkou približne vo výške 500,- Eur a dospel k záveru, že výdavok pre maloletého na oblečenie vo výške 100,- Eur mesačne je napriek skutočnosti, že maloletý študuje na konzervatóriu, neprimerane vysoký, ostatné výdavky považoval za adekvátne. Za primeraný výdavok na oblečenie pre maloletého aj s ohľadom na nižšie uvedené skutočnosti (možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca) odvolací súd považoval sumu 60,- Eur mesačne; súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu tiež nedostatočne prihliadol na tvrdenie matky v písomnom vyjadrení (čl. 69 spisu), kde matka sama vyčíslila spoločné výdavky pre ňu a pre maloletého na lieky na sumu 60,- Eur. Z písomného vyjadrenia celkové výdavky maloletého preto ustálil na sumu nepresahujúcu 450,- Eur mesačne.

13.1 Z písomných dokladov založených v spise vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca maloletého je vo výške 800,- Eur, v ktorej sume sú zahrnuté však aj príplatky a nadčasy. Základný čistý príjem otca maloletého je vo výške 565,- Eur. V súčasnosti otec maloletého býva na ubytovni Bratislave, kde momentálne pracuje; tvrdí, že zvažuje kúpu vlastného bytu. Aj keď s uvedeným tvrdením otca maloletého možno nepochybne polemizovať, najmä vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, prečo navrhovateľ bytovú otázku rodiny neriešil v dávnej či blízkej minulosti, keď z dôvodov pre rozvod manželstva vyčnievajú problematické vzťahy navrhovateľa s rodinou manželky a naopak, problematické vzťahy manželky s rodinou navrhovateľa; pre účely stanovenia výšky výživného však platí, že životná úroveň dieťaťa by mala byť v zásade zhodná so životnou úrovňou rodičov. Súdom prvej inštancie určené výživné tejto zásade nezodpovedá. Pokiaľ ide o otca maloletého, tento sa odvolaciemu súdu javí nemajetný, nebol tvrdený, konštatovaný a ani zistený žiaden jeho nehnuteľný majetok, pred odchodom do Bratislavy (kde býva v ubytovni) žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v jednoizbovom byte (ako 45 ročný), nebol tvrdený ani zistený žiaden hnuteľný majetok významnej hodnoty pre rozhodovanie o výške výživného. Matka maloletého v konaní pred súdom prvej inštancie ani nepoukazovala na žiaden jeho príjem, ktorý by nepriznal alebo zatajil. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie javí, že jediným majetkom povinného otca je jeho príjem, ktorý v súčasnosti dosahuje. Nemožno tak konštatovať na strane otca (a samozrejme ani na strane matky a ani na strane maloletého dieťaťa) nadštandardné majetkové alebo príjmové možnosti, a už vôbec nie takú životnú úroveň otca, ktorá by priznanie výživného vo výške 300,- Eur mesačne (resp. vo výške 400,- Eur mesačne ako žiadala matka) odôvodňovala. Priznanie výživného vo výške 300,- Eur mesačne by podľa názoru odvolacieho súdu znížilo životnú úroveň otca ako povinného rodiča a to výrazne pod životnú úroveň, ktorú by takto priznané vytvorilo pre maloleté dieťa. Aj popri platení výživného má povinný rodič právo na primeranú životnú úroveň, čo by v prípade súdom prvej inštancie určeného výživného splnené nebolo. U otca maloletého neboli súdom prvej inštancie zistené ani také výdavky, ktoré by nemali charakter základných výdavkov, otec maloletého pokiaľ ide o mesačné výdavky poukazoval predovšetkým na svoje základné životné potreby, ubytovanie, stravu, oblečenie, bežnú hygienu a nevyhnutné lieky. V zmysle uvedených záverov, možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca je mesačné výživné vo výške 230,- Eur primeranejšie, viac zodpovedá životnej úrovni otca (ktorá je v zásade limitom pre určenie jeho vyživovacej povinnosti; viac zodpovedá bežným výdavkom matky súvisiacich so starostlivosťou o maloletého. Takáto výška výživného lepšie zohľadňuje kritériá pre určenie výšky výživného na strane osoby (osôb) povinnej z vyživovacej povinnosti. Matka je v súčasnosti zamestnaná ako upratovačka, dostáva prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur a zároveň poberá invalidný dôchodok v sume 129,60 mesačne. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotný otec maloletého prejavil ochotu popri výživnom vypomáhať maloletému pri kúpe školských pomôcok, strún a podobne; aj keď je otázne, ako sa táto deklarovaná ochota premietne do reálnych plnení.

13.2 Odvolací súd nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o tom, že náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletého sú s prihliadnutím na jeho vek pomerne vysoké, čo je spôsobené predovšetkým skutočnosťou, že maloletý sa zodpovedne pripravuje na svoje ďalšie povolanie štúdiom na konzervatóriu s perspektívou štúdia a budúceho uplatnenia v zahraničí; zo spisu vyplýva, že maloletý disponuje vysokým talentom, dostatočnou zodpovednosťou a cieľavedomosťou vo vzťahu k vlastnej

sebarealizácii v oblasti umenia (hra na husle). Napriek uvedenému však nemožno opomenúť ďalší z princípov pre určenie výšky vyživovacej povinnosti; maloleté dieťa má nielen právo ale aj povinnosť podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktorá v konaní pred súdom prvej inštancie nebola zistená na takej úrovni (na strane povinného z vyživovacej povinnosti), aby umožňovala určiť výživné v takej výške, ktoré by potreby maloletého dieťaťa celkom pokrývali.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súdom prevej inštancie určené výživné pre maloletého v sume 300,- Eur mesačne je neprimerané predovšetkým vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a jeho životnej úrovni, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tretieho výroku podľa zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloletého sumou 230,- Eur mesačne s tým, že výživné bude splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 11.02.2020, t.j. právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

15. V súvislosti so zmenou rozsudku krajský súd rozhodol aj o nároku na náhradu všetkých trov konania, t.j. prvoinštančného a odvolacieho ( ) a podľa C.m.p. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).