Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-34-2020.pdf
PDF · 94.08 KB
Case nature
Subarea
6CoP/34/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u starých rodičov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky P. F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/ X, U. C., t. č. bytom D. XX, D. R., a otca M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. ulica XXX/XX, S., o návrhu starých rodičov A. O., nar. XX.XX.XXXX, a M. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom P. ulica XXX/XX, XXX XX S., zastúpených JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom B. XXX, U. O., na zverenie maloletej do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, v štádiu rozhodovania o návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/22/2020-41 zo dňa 20.03.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/22/2020-41 zo dňa 20.03.2020 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CMP") v spojení s § 2 ods. 1 CMP a § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP") nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú G. O., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „maloletá"), až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/22/2020, zveril do starostlivosti starých rodičov A. O., nar. XX. XX. XXXX, a M. O., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „starí rodičia", „navrhovatelia"), ktorí sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (veta prvá výroku I.). Matke a otcovi maloletej v zmysle § 366 CMP uložil povinnosť dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, prispievať na výživu maloletej sumou 40,00 Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám starých rodičov (veta druhá a tretia výroku I.). Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa výživného, súd návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 03.02.2020 podali starí rodičia maloletej na súde návrh vo veci samej na zverenie maloletej do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Dňa 12.03.2020 bol súdu doručený návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a každého z rodičov zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,00 Eur mesačne. 3. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení so skutočnosťami známymi súdu z jeho úradnej činnosti, (konkrétne zo spisového materiálu Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedeného pod sp. zn. 9P/52/2018), mal prvoinštančný súd preukázané, že rozsudkom č. k. 9P/52/2018-45 zo dňa 22.08.2018, právoplatným dňa 12.10.2018, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá G. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,00 Eur mesačne. Ďalšie konania vo veci starostlivosti o maloletú, konkrétne o úpravu styku otca a starých rodičov s maloletou vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/43/2019 a sp. zn. 1P/44/2019, boli právoplatne zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.
4. Okresný súd vo vzťahu k návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do ich osobnej starostlivosti považoval za osvedčené, že maloletá G. je od 16.11.2019 v starostlivosti starých rodičov, a to na základe písomnej dohody matky, otca maloletého M. O. a navrhovateľov, ktorá je súčasťou spisu. Uvedená dohoda končí dňom 20.03.2020. Dôvodom, pre ktorý matka nechala dieťa v starostlivosti navrhovateľov, bol jej odchod za novým partnerom do Nových Zámkov. Okrem maloletej G. matka opustila aj svoje druhé maloleté dieťa G. F., nar. XX.XX.XXXX, o ktorého sa stará jeho otec (terajší manžel matky O. F., nar. XX.XX.XXXX). Z tvrdení starých rodičov vyplynulo, že matka maloletej sa opäť vrátila do Liptovského Mikuláša a prejavila záujem starať sa o maloletú dcéru, no adresa jej pobytu nie je známa. Otec s návrhom starých rodičov na dočasné zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti vyjadril súhlas. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval prvoinštančný súd uplatnený nárok starých rodičov na zverenie maloletej do ich spoločnej starostlivosti za osvedčený. Maloletá G. bola po dobu štyroch mesiacov v opatere starých rodičov, pričom v ich starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Počas tohto obdobia sa matka o dieťa nijako nezaujímala, v čase vydania rozhodnutia nebola súdu známa adresa, na ktorej sa matka zdržiava a či má zabezpečené stabilné bývanie. Rešpektujúc citové väzby a vývinové potreby dieťaťa, ako aj stabilitu výchovného prostredia, súd návrhu starých rodičov v časti dočasného zverenia maloletej do ich osobnej starostlivosti vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil. 5. Návrh starých rodičov na dočasné určenie vyživovacej povinnosti oboch rodičov voči maloletej však považoval okresný súd za osvedčený len čiastočne. Podľa písomnej dohody o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti starých rodičov od 16.11.2019 do 20.03.2020 sa matka zaviazala, že bude platiť výživné po 120,00 Eur mesačne, a od 15. 01. 2020 vo výške 200,00 Eur mesačne. Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne okresný súd zistil, že stará matka M. O. nie je poberateľkou dôchodkovej, nemocenskej, úrazovej dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Starý otec A. O. je od roku 2008 zamestnaný v Roľníckom družstve v Pribyline a jeho priemerný mesačný vymeriavací základ je vo výške 904,00 Eur. Otec M. O. bol do 07.01.2020 zamestnaný v spoločnosti MM AGROSPOL, spol. s r.o. s priemerným mesačným vymeriavacím základom vo výške 535,80 Eur. Nie je poberateľom dôchodkovej, nemocenskej, úrazovej dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Matka maloletej naposledy pracovala v roku 2018 na základe dohody o pracovnej činnosti, aktuálne je poberateľkou rodičovského príspevku. Okresný súd mal pre potreby rozhodnutia o návrhu starých rodičov na vydanie neodkladného opatrenia osvedčené, že matka na výživu maloletej v súčasnosti neprispieva. Keďže maloletá G. bola dočasne zverená do starostlivosti starých rodičov, je v záujme ochrany práv dieťaťa, aby nedošlo k ohrozeniu jeho výživy, určiť každému z rodičov výšku ich vyživovacej povinnosti v rozsahu, ktorý zodpovedá nevyhnutnej miere, na zabezpečenie základných potrieb. S poukazom na uvedené okresný súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, a to sumou po 40,00 Eur mesačne, vždy ku 20. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám starých rodičov.
6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolacie starí rodičia, ktorí sa domáhali zmeny tak, že odvolací súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. 7. Odvolatelia sa nestotožnili s rozhodnutím okresného súdu o výške dočasne určeného výživného rodičov na maloleté dieťa, keď sa podľa ich názoru nedostatočne vysporiadal s niektorými skutočnosťami. Nie je pravdivé konštatovanie súdu, že matka na výživu maloletej neprispieva. V danej súvislosti odvolatelia poukázali na dohodu uzatvorenú medzi nimi a matkou maloletej, v rámci ktorej sa matka maloletej zaviazala prispievať na výživu maloletej sumou 200,00 Eur mesačne. Vo vzťahu k otcovi maloletej odvolatelia poukázali na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/52/2018-45 zo dňa 22.08.2018, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu medzi rodičmi maloletej, (okrem iného), aj v časti dohody o výživnom otca na maloletú G. v sume 100,00 Eur mesačne k rukám matky maloletej. Je teda nelogické, aby bola otcovi maloletej určená nižšia povinnosť, než tomu bolo v rámci schválenej rodičovskej dohody. Starí rodičia maloletej poukázali aj na svoje pomery, keď sa aktuálne starajú o ďalšie tri svoje nezaopatrené deti. Starý otec má príjem 900,00 Eur mesačne a stará matka poberá opatrovateľský príspevok vo výške 530,00 Eur mesačne. Aj z uvedeného dôvodu sa starým rodičom javilo súdom dočasne určené výživné na maloletú ako naozaj nízke.
8. Dňa 24.04.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletej, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu o výške výživného vníma ako rozhodnutie o výživnom v nevyhnutnej miere, ktoré dočasne upravuje pomery dieťaťa. Možnosti a schopnosti rodičov plniť výživné na maloleté dieťa budú dôsledne posudzované v konaní vo veci samej, pričom sa kolízny opatrovník ani v tomto štádiu konania
nebránil určenia výživného na maloletú vo vyššej miere, pokiaľ súd vyhodnotí, že rodičia sú aktuálne schopní plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej aj vo vyššej miere.
9. Všetky vyššie uvedené podania boli doručené účastníkom konania. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods. 2 CMP).
14. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
17. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu bolo v danom prípade posúdiť otázku dočasnej zmeny výživného na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako nanajvýš pravdepodobné. Nebol tu priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania. Prvoinštančný súd tak musel svoje posudzovanie predmetnej právnej otázky, s prihliadnutím na časové hľadisko rozhodovania o neodkladnom opatrení, „obmedziť" len na hodnotenie vyjadrení účastníkov konania v ich podaniach. Zároveň bolo úlohou okresného súdu pri rozhodnutí vychádzať zo stavu osvedčenému v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
18. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že starí rodičia v rámci konania jednoznačne osvedčili, že v čase vydania napadnutého uznesenia existovali skutkové dôvody pre dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania formou nariadeného neodkladného opatrenia.
19. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný dôvodmi podaného odvolania (§ 66 CMP), preto krajský súd podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu. Vo vzťahu k dočasnému zvereniu maloletej do spoločnej osobnej starostlivosti starých rodičov navrhovatelia ani ostatní účastníci konania neprodukovali žiadnu odvolaciu argumentáciu, pričom s rozhodnutím v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. Namietaným zo strany navrhovateľov bolo rozhodnutie okresného súdu o výške dočasne určeného výživného rodičov na výživu maloletej.
20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine).
22. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 95,96 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
23. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí vo veci samej, okrem prípadu, ak nevyhnutá miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.
24. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotný zákon obmedzuje rozsah určeného výživného len na nevyhnutnú mieru, ktorá vo vzťahu k rodičovi dieťaťa znamená jeho zaviazanie len na úhradu základných potrieb oprávnenej osoby - v danom prípade maloletých detí. V tomto štádiu konania (o návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia) neboli osvedčené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na určenie inej výšky vyživovacej povinnosti obidvoch rodičov maloletej, než výšky určenej konajúcim súdom v napadnutom rozhodnutí. Pre dočasné zabezpečenie základnej výživy maloletej podľa § 366 CMP preto postačuje uloženie povinnosti matke i otcovi platiť výživné v nevyhnutnej sume, v rozsahu zákonom regulovaného minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.
25. Pokiaľ starí rodičia v rámci svojho opravného prostriedku poukázali na svoje aktuálne majetkové pomery, jedná sa o skutočnosti, ktoré búdu mať relevantný vplyv na rozhodovanie súdu vo veci samej.
26. Výška výživného na maloleté deti sa však vždy odvíja od životnej úrovne ich rodičov. Bez ohľadu na dohodu starých rodičov a matky maloletej, na ktorú navrhovatelia poukázali aj vo svojom opravnom prostriedku, prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nemal osvedčené skutočnosti o takých majetkových pomeroch matky i otca maloletej, pre ktoré by bola v rámci rozhodovania o dočasnom výživnom osvedčená potreba určenia výživného vo výške požadovanej starými rodičmi. Rovnako pre súd nebola vo vzťahu k výške dočasne určeného výživného záväzná rodičovská dohoda schválená dňa 22.08.2018, t.j, viac ako 18 mesiacov po rozhodovaní súdu o podanom návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal z objektívne zistených skutočností o aktuálnych majetkových pomeroch rodičov maloletej, ako aj z charakteru rozhodovania o návrhu na určenie dočasného výživného, v praxi súdov spravidla určovanej v nevyhnutej miere.
27. Žiada sa dodať, že závery konštatované v tomto rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností, ktorými sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať, vrátane tých, ktoré boli účastníkmi produkované v tomto štádiu konania.
28. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože v zmysle návrhu otca na súde prebieha aktuálne aj konanie o veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).