Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky K. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej na F. ul. č. XX v V. zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Vaškovou so sídlom na Štúrovej ul. č.27 v Košiciach proti povinnému F. N. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu na Q. ul. č. XXX v V. zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou so sídlom na Považskej ul. č. 26 v Košiciach v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 6.11.2018 č.k. - 128 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 1.10.2019 č.k. - 166 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 6.11.2018 č.k. - 128 zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky 50 Eur mesačne od 18.5.2017 do 13.12.2018. Dlžné výživné 872,54 Eur za obdobie od 18.5.2017 do 13.12.2018 povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 100 Eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom z 1.10.2019 č.k. - 166 zamietol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti.

2. Proti tomuto rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, ktorý následne nesprávne vyhodnotil. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní bral do úvahy iba tvrdenia navrhovateľky, ktoré označil za nepravdivé, pričom jeho tvrdenia ignoroval a nebral do úvahy. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že by sa nevedela zamestnať, pretože sa starala o domácnosť. To, že sa navrhovateľka starala o domácnosť nikdy nepopieral, ale robila len to, čo kopa iných žien zvláda aj popri zamestnaní. Tvrdil, že navrhovateľka nepracovala, pretože sa jej nechcelo a navyše je známa tým, že má konfliktnú povahu, preto nikdy na žiadnom mieste nevydržala. Ďalej tvrdil, že navrhovateľka bola natoľko lenivá, že sa nechodila hlásiť ani na úrad práce, preto jej vznikol dlh na sociálnom poistení vo výške 60 000 Sk a jej neskoršiu chorobu zapríčinil alkohol a fajčenie. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že by ostala po jeho odchode zo spoločnej domácnosti bez finančných prostriedkov a v tejto súvislosti uviedol, že platil nájomné a nechal jej celé zariadenie bytu. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho zdravotný stav, v súvislosti s ktorým má zvýšené životné náklady. Konštatoval, že trpí viacerými ochoreniami a pre operáciu pruhu nemôže ťažko pracovať. Napadnuté rozhodnutie je postavené na tvrdeniach navrhovateľky, ktoré konajúci súd jednoznačne favorizoval a jednostranne im uveril napriek tomu, že tieto tvrdenia a jednotlivé skutočnosti výslovne poprel. Namietal, že súd prvej inštancie sa s jeho obranou nijako nevysporiadal a jeho skutkové a právne závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyslovil presvedčenie, že v prejednávanej veci neboli pre priznanie príspevku spojené zákonné podmienky, pretože tieto navrhovateľka nijako nepreukázala. Záver o tom, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť je založený na jej subjektívnom pocite, pričom v prvom rade by sa o ňu mal postarať jej dospelý syn, ktorý s ňou býva a vyživuje ona jeho.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného nevyjadrila.

4. Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa , a (ďalej len „ “) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, odvolanie povinného nie je dôvodné, preto rozsudok podľa potvrdil ako vecne správny. Konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a povinný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu navrhovateľky. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o príspevku na výživu rozvedenej manželky, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľky a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

10. Podľa § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

11. Z cit. ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo subjektívnych možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou vyžadujúcou kvalifikovanú mieru odkázanosti. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného za predpokladu, že druhý manžel má schopnosti a majetkové pomery, ktoré mu umožňujú prispievať na primeranú výživu bývalého manžela. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásadne rovnakú životnú úroveň, ako v prípade výživného medzi manželmi, pretože rozsah príspevku na výživu rozvedeného manžela je daný len primeranosťou.

12. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie o príspevku na výživu rozvedeného manžela, pretože navrhovateľka v rozhodnom období mala príjem len z invalidného dôchodku vo výške 117,90 Eur mesačne, resp. od 1.1.2018 vo výške 122,00 Eur mesačne, príspevku na opatrovanie vo výške 156,26 Eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi vo výške 22,40 Eur mesačne t.j. spolu vo výške cca 300 Eur mesačne, z ktorej sumy jej po odpočítaní nevyhnutných životných nákladov 250 Eur (náklady na bývanie 210 Eur, lieky 50 Eur), ktoré v konaní dôsledne preukázala ostane suma 1,30 Eur na deň, nota bene jej potreby nie sú dostatočne pokryte vlastným príjmom v dôsledku čoho spĺňa základnú hmotno-právnu podmienku priznania a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela do 13.12.2018. Dodáva, že navrhovateľkin zdravotný stav, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, nepochybne vyradil navrhovateľku z pracovného procesu, preto si odôvodnene nemôže vlastnou činnosťou príjem zvýšiť tak, aby pokrýval všetky jej odôvodnené potreby. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom konajúceho súdu, že na strane povinného sú schopnosti a možnosti s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 50 Eur mesačne, keďže po zaplatení všetkých výdavkov povinného tomuto zostáva suma zodpovedajúca jeho odôvodneným potrebám.

13. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnou ani odvolaciu argumentáciu povinného, ktorý vyslovil názor, že o navrhovateľka by sa mal v prvom rade postarať jej dospelý syn. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 67 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Primárne si teda osoba odkázaná na výživu musí uplatniť svoje nároky voči manželovi, resp. rozvedenému manželovi a až potom voči príbuzným v priamom rade.

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o dlžnom výživnom a o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybňoval, a existenciu takýchto okolností vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania v podanom odvolaní ani neuvádzal. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa ust. a podľa ust. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.