Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-3-2018.pdf
PDF · 128.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: Š. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. D. G. XXX/ XX, L., právne zast. advokátom JUDr. Ján Halko, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, o zaplatenie 1 201,39 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.201,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.201,39 Eur od 25.02.2017 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca si tiež uplatnil trovy konania.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 24.01.2014 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Žalobca v Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úverov. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou:
Výška úveru - 6.000,00 € Ročná úroková sadzba - 20,40 % Výška splátky a splatnosť - 120,44 € mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci Splatnosť prvej splátky - 20.03.2014 Splatnosť úrokov a poplatkov - mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci Počet splátok - 120 Konečná splatnosť úveru: 20.02.2024 RPMN - 22,74 % Priemerná hodnota RPMN - 13,43 %
Celková čiastka spojená s úverom - 14.427,28 €
Podľa žalobcu Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným žalobca uviedol nasledovné nesprávne uvedené náležitosti Zmluvy:
Nesprávne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom
V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa žalobcu pri vynásobení počtu splátok 120 a výškou splátky 120,44 € je zrejmé, že mal zaplatiť celkovú čiastku 14.452,80 Eur, pričom žalovaný v Zmluve udáva celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 14.427,28 Eur. Vzhľadom na nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatiť, sa úver zo Zmluvy vyplývajúci považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nesprávne určená výška RPMN
Podľa žalobcu výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) uvedená v Zmluve nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok. RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôžičkou ako číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze. Pre spotrebiteľa predstavuje smerodajné a jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek a najvýhodnejší úver, resp. pôžička, je tá ktorá má najnižšiu hodnotu RPMN, je ukazovateľ, ktorý odzrkadľuje skutočnú cenu úveru. Podľa žalobcu už na prvý pohľad musí byť zrejmé, že ak je v Zmluve nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (a z toho dôvodu aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom od ktorých sa celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť odvíja), údaj o RPMN, na výpočet ktorej sa použijú celkové náklady spotrebiteľa nemôže byť správny. Po dosadení údajov poskytnutého úveru (výška úveru 6000 €, výška splátky 120,44 €, počet splátok 120) predstavuje RPMN 23,29 %, a nie ako uvádza žalovaný v Zmluve (v neprospech spotrebiteľa) 22,74 %.
Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov
Podľa žalobcu žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej Zmluve podľa žalobcu táto náležitosť chýba. Žalobca ďalej uviedol, že Z ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Podľa žalobcu je preto vylúčené, aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Žalobca ďalej uvádza, že uvedené je odôvodnené okrem iného aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa pri započítaní jednotlivých splátok úveru na jeho istinu / úroky / poplatky; viditeľné zneužívanie takejto nedostatočnej zmluvnej úpravy v úverových zmluvách je napríklad v prípade, ak dlžník má záujem predčasne splatiť úver - v takom prípade veritelia úplne bežne vyčísľujú zostatok istiny na zaplatenie tak, že do toho času uhradené splátky započítajú takmer výlučne na úroky a poplatky úveru za účelom toho, aby bol dlžník nútený splatiť čo najvyššiu zostávajúcu výšku istiny úveru.
3. Žalobca ďalej uviedol, že sa na zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsil riešiť so žalovaným mimosúdne prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 10.02.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom, pričom žalovaný na predsporovú výzvu nereagoval, čím podľa žalobcu vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca z uvedených dôvodov považuje úver za bezúročný a bez poplatkov uviedol, že mal povinnosť splatiť úver len do výšky poskytnutej istiny, t.j. do sumy 6.000,- Eur. Ku dňu podania žaloby žalobca uhradil na predmetný úver celkom sumu 7.201,39 Eur, pričom posledná mimoriadna splátka vo výške 5.918,95 Eur, ktorou bol úver predčasne splatený bola uskutočnená dňa 09.01.2015. Z toho vyplýva, že žalobca mal nad rámec istiny uhradiť sumu 1.201,39 Eur, ktorá predstavuje preplatok, resp. bezdôvodné obohatenie žalovaného.
4. Spolu s podanou žalobou žalobca súdu predložil:
- Zmluvu o splátkovom úvere č. 5052135225 zo dňa 24.01.2014
- Predsporovú výzvu zo dňa 10.02.2017
- Výpisy z úveru č. 5052135225
5. Súd vo veci vydal dňa26.03.2018 platobný rozkaz sp. zn.: 14Csp/3/2018-22 proti ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením.
6. V podanom odpore žalovaný uviedol, že namieta, že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia a nešpecifikoval, vrátenia ktorých plnení sa domáha. Podľa žalovanému mu nestačí totiž tvrdiť, že zaplatil celkovú sumu 7.201,39 Eur, keď je aj z jeho podania zjavné, že bola realizovaná viacerými platbami, a nie naraz. Je teda povinný uviesť, vrátenia ktorých plnení (prípadne ktorých častí plnení) sa domáha, a tvrdiť rozhodujúce skutočnosti o každom takom plnení (najmä kto, kedy, komu, koľko ako plnil). Žalovaný uviedol, že len voči takým kvalifikovaným tvrdeniam žalobcu môže následne v postavení žalovaného rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, či išlo o platby žalobcu alebo inej osoby, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru, napr. z dôvodu omeškania žalobcu, a podobne. Rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska ďalšieho prostriedku procesnej obrany, ktorý by žalovaný mal mať plne k dispozícii - uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania. Žiadne tvrdenie tejto kvality však zo strany žalobcu nebolo produkované, čo je rozhodne potrebné posúdiť na ťarchu unesenia jeho bremena tvrdenia a procesného úspechu v spore. Žalovaný tiež namietal, že žalobca netvrdí a nepreukazuje ani žiadnu skutočnosť, ktorá by v zmysle aplikovateľnej hmotnoprávnej úpravy mohla založiť právnu opodstatnenosť jeho žalobného návrhu. Neuviedol najmä nič, s čím by pri riadnej aplikácii zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom dňa 24.01.2014 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o splátkovom úvere) bola spojená sankcia údajnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný rozhodne zdôraznil, že uvedená zmluva má všetky náležitosti vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a bola uzavretá spôsobom plne konformným s platným právom.
7. K podanému odporu sa písomným podaním zo dňa 28.06.2018 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný sa podstatnú časť odporu venuje argumentácii o absencii skutkových tvrdení žalobcu podstatných pre rozhodnutie súdu vo veci samej. S týmto názorom žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Žalobca ďalej uviedol, že v žalobe výslovne uvádza, že na predmetný úver plnil celkom sumu 7.201,39 €. Je pritom nepochybné, že pod plnením na predmetný úver sa rozumie plnenie žalovanému. Skutkové tvrdenie o plnení ako prvom predpoklade zodpovednosti za vydanie bezdôvodného obohatenia teda žaloba určite obsahuje. Rovnako žalobca v žalobe uvádza, z akých dôvodov považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyvodzuje svoju povinnosť plniť len do výšku poskytnutého úveru. A nakoniec žalobca poukazuje, že preplatok istiny poskytnutého úveru vo výške žalovanej sumy zakladá bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Argument žalovaného, že žalobca je v žalobe povinný uviesť, z ktorých čiastkových plnení žiada vydať bezdôvodné obohatenie je mylný. Na preukázanie výšky žalovaného nároku postačuje žalobcovi tvrdiť (a preukázať) akú sumu zaplatil a na akú časť z tejto sumy má žalovaný platný právny nárok. Rozdiel týchto súm potom predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného. Z ktorej konkrétnej splátky žalobca požaduje vydať bezdôvodné obohatenie má význam (ako uvádza sám žalovaný) len pre posúdenie prípadného premlčania. Kým teda žalovaným nebola vznesená námietka premlčania, žalobca nemal žiadnu povinnosť (ak chcel byť v spore úspešný) v žalobe tvrdiť skutočnosti preukazujúce neopodstatnenosť námietky premlčania. Aj napriek tomu je v žalobe uvedené, že žalobca uskutočnil poslednú mimoriadnu splátku na úver vo výške 5.918,95 € dňa 9.1.2015. Pritom je celkom zrejmé, že ak žalobca pred touto mimoriadnou splátkou plnil na predmetný úver čiastkovými úhradami a v čase týchto úhrad ešte nemal uhradený celý poskytnutý úver (jeho istinu vo výške 6.000,- €), aj pri zákonnej sankcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, je nutné toto plnenie považovať za plnenie z platného právneho úkonu. Prvým plnením z neplatného právneho úkonu (presnejšie z neplatnej časti právneho úkonu) bola až časť mimoriadnej splátky (v žalobe výslovne uvedenej), ktorá prevyšovala poskytnutý úver. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že ak žalovaný v dôsledku toho, že skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe považuje za neúplné, nevyužil všetky prostriedky procesnej obrany, nemal by súd na prípadné neskôr predložené prostriedky procesnej obrany v zmysle § 153 CSP prihliadať. Je totiž zrejmé, že ak by žalovaný postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, mal v odpore uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany a označiť všetky dôkazy. Žalovaný však svoje podanie sústredil v prevažnej miere len na nezmyselné vytknutie neúplnosti skutkových tvrdení žalobcu a napr. žiadnym spôsobom nepreukázal prečo má byť ním uvádzaná celková čiastka splatná spotrebiteľom správna. Žalovaný sa tak svojim konaním snaží spor len neúmerne spomaľovať. Žalobca má za to, že s prihliadnutím na obsah odporu žalovaného je uhradenie sumy 7.201,39 € žalobcom medzi stranami nesporné. Aj keď žalovaný v odpore uvádza, že popiera všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcu s výnimkou tvrdenia o uzavretí zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.1.2014, takéto popretie nie je v zmysle § 151 ods. 2 CSP účinné. Absentuje totiž uvedenie vlastného tvrdenia o popretých skutkových okolnostiach, teda tvrdenie v akej výške došlo (podľa názoru žalovaného) k vykonaniu úhrad v prospech poskytnutého spotrebiteľského úveru. Rovnako ako bolo vyššie uvedené, ak by aj žalovaný chcel tvrdenie o uskutočnených úhradách v priebehu ďalšieho konania účinne poprieť, takého popretie skutkových tvrdení by mal súd vyhodnotiť ako neuplatnené včas a v zmysle ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania by na neho nemal prihliadať.
8. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neuvádza skutkové tvrdenia, z ktorých má za to, že žalobou uplatnený nárok by mal byť premlčaný. Žalobca preto na tomto mieste len stručne uvedie, kedy začali jednotlivé premlčacie doby plynúť a prečo ku dňu podania žaloby neuplynuli. V prípade, že žalovaný rozvinie svoju námietku premlčania predovšetkým o to s uplynutím, ktorej premlčacej doby (subjektívnej či objektívnej) spája premlčanie nároku a z akého dôvodu, k týmto novým tvrdeniam žalobca zaujme podrobnejšie stanovisko. Začiatok objektívnej premlčacej doby sa viaže k plneniu, ktoré zakladalo bezdôvodné obohatenie. S prihliadnutím na vyššie uvedené bolo toto plnenie uskutočnené dňa 9.1.2015. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa viaže na moment, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pre záver o vzniku bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné posúdiť, či úverová zmluva obsahuje zákonom vyžadované náležitosti. K takémuto predbežnému posúdeniu zmluvy došlo najskôr až dňom 10.10.2016, kedy žalobca splnomocnil spoločnosť nebuďdlžník, s.r.o. a táto mu oznámila, že jeho úver predbežne považuje za „riešiteľný“. Zároveň je nutné zdôrazniť, že táto vedomosť žalobcu o bezdôvodnom obohatení (o skutočnosti, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a z toho dôvodu mal žalobca povinnosť zaplatiť úver len do výšky poskytnutej sumy) bola len predpokladanou vedomosťou. S určitosťou o otázke či je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov a teda na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, môže rozhodnúť až súd. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňom 10.10.2016. Keďže žaloba bola doručená do elektronickej schránky súdu dňa 7.1.2018 o 09:38:42 hod., k tomuto dňu neuplynula ani 3-ročná objektívna premlčacia doba (uplynula by 9.1.2018), ani 2-ročná subjektívna premlčacia doba (uplynula by 10.10.2018). Na základe toho považuje žalobca vznesenú námietku premlčania žalovaného za neopodstatnenú.
9. Následne sa k predmetu konania vyjadril žalovaný a to podaním doručeným súdu dňa 23.01.2019, v ktorom nad rámec podaného odporu uviedol, že naďalej primárne namieta, že žalobca nesplnil základnú procesnú povinnosť tvrdenia vo, vzťahu k základným predpokladom pre hmotnoprávne posúdenie žalobného nároku titulom údajného bezdôvodného obohatenia. V replike síce argumentuje, že žalovaná suma má byť nejakým spôsobom zahrnutá v mimoriadnej splátke, ktorú uskutočnil dňa 09.01.2015, nepredniesol však vonkoncom žiadne skutkové tvrdenie, od čoho sa má odvíjať takéto určenie jeho plnenia. Žalovaný poukázal predovšetkým na skutočnosť, ktorá vyplýva hneď z úvodného ustanovenia listinného dôkazného prostriedku predloženého samotným žalobcom - zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.01.2014 - a to, že splátky úveru boli určené nielen na splácanie istiny, ale aj dohodnutých úrokov a poplatkov. Konkrétnu štruktúru každej splátky mohol žalobca bez ťažkostí zistiť z tzv. amortizačnej tabuľky, ktorú si mohol bezplatne a kedykoľvek počas trvania úverového záväzku vyžiadať od našej banky, ako mu toto právo priznáva zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a ako bol naň aj explicitne upozornený v ustanovení článku I bod 14 zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.01.2014. Zo žaloby však nemožno nijako zistiť, na základe akej právne relevantnej skutočnosti sa žalobca dovoláva jednostrannej, a dokonca do minulosti pôsobiacej, zmeny obsahu úverového vzťahu, ktorú chce nahradiť vlastnou - a výsostne účelovou - predstavou o splácaní záväzku.
10. Spolu s podaním žalovaný súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky.
11. Podaním zo dňa 23.04.2020 sa žalobca vyjadril k vznesenej námietke premlčania.
12. Na pojednávaní dňa 31.07.2020 strany zotrvali na svojich návrhoch ako ja na argumentácii, na podklade ktorej mal konajúci súd rozhodnúť.
13. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
15. Pred samotným rozhodovaným vo veci samej sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú v konaní uplatnil žalovaný.
16. K uplatnenej námietke premlčania súd uvádza, že začiatok plynutia premlčacej doby je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. To znamená, že v tomto prípade splatením poslednej splátky žalobcom, čím potencionálne vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzhľadom na prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Z predloženého výpisu z úveru č. 5052135225 vyplýva, že žalobca uhradil poslednú splátku dňa 09.01.2015. Objektívna premlčacia doba podľa §107 ods. 2 OZ teda začne plynúť odo dňa splatenia poslednej splátky, kedy potencionálne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Žalobca žalobu podal na tunajšom súde dňa 08.01.2018. Objektívna trojročná doba teda začala plynúť dňa 09.01.2015 a uplynula by dňa 09.01.2018. Súd má teda za to, že objektívna doba pred podaním žaloby nestihla uplynúť. Pokiaľ ide o subjektívnu dobu súd má za to, že táto doba začala plynúť odo dňa 10.10.2016, kedy si žalobca nechal spornú úverovú zmluvu posúdiť spoločnosťou nebuďdlžník, s.r.o. a uplynula by dňa 10.10.2018. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k premlčaniu ním uplatňovaného nároku.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
32. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
33. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu 5052135225, na základe ktorej mu bol poskytnutý nasledovný úver s nasledovným spôsobom splácania:
a) výška úveru: 6.000,- Eur
b) výška, počet splátok: 120,44 Eur, 120
c) splatnosť: k 20.dňu v kalendárnom mesiaci
d) splatnosť prvej splátky: 20.03.2014
e) konečná splatnosť: 20.02.2024
f) RPMN: 22,74 %
g) priemerná RPMN: 13,43 %
34. Súd preskúmaním uvedenej zmluvy dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd však vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil aj ako vzťah spotrebiteľský. Žalovaný ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym - spotrebiteľským a je potrebné naň aplikovať ustanovenia vyššie citovaných zákonov.
35. Preskúmaním obsahu zmluvy okresný súd zistil, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti tohto zmluvného typu a tiež, že v zmluve nie sú zahrnuté žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli spôsobilé vyvolať neplatnosť predmetnej zmluvy ako celku. Nemožno konštatovať, že zmluva by bola v rozpore so zákonom, tento obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom. Súd nedospel k záveru, že by v zmluve bola cena poskytnutej služby vyjadrená nejasne alebo nezrozumiteľne. Zo zmluvy vyplýva výška splátky, počet splátok ako aj úroková sadzba.
36. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žaloba ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru obsahuje tvrdenie žalobcu, že zmluvy neobsahujú rozpis výšky a splatnosti istiny, úrokov a poplatkov.
37. K tomuto tvrdeniu súd poukazuje na odklon od pôvodnej rozhodovacej praxe, podľa ktorej absencia rozpísania zložiek splátok bola považovaná na nedostatok majúci za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľských úverov.
38. Súd na podporu svojho rozhodnutia poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017z 23.4.2018 a sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17.4.2018, ktorými najvyšší súd reagoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C/42/15, pričom najvyšší súd opakovane konštatoval, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
39. Pre úplnosť súd poukazuje aj na výklad zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým zákonodarca transponoval do nášho právneho systému Smernicu2008/48/ES v celom rozsahu. Z výkladu tohto zákona podľa názoru súdu nemožno od dodávateľa žiadať, aby v spotrebiteľských zmluvách uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Vzhľadom k uvedenému záveru má súd za to, že zmluva o splátkovom úvere ,uzatvorená medzi stranami sporu túto náležitosť obsahovala.
40. Súd pre úplnosť ďalej uvádza, že predmetná Zmluva bola žalobcom vlastnoručné podpísaná, a teda súd má zato, že v čase podpisu podmienky boli žalovanému známe a mal možnosť sa s nimi oboznámiť. K Zmluve, ktorú žalobca sám súdu predložil boli pripojené aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o RPMN, ktoré tlačivá boli opatrené podpisom žalobcu, a teda súd má zato, že aj s obsahom týchto listín mal žalobca možnosť oboznámiť sa. Údaje boli teda dostatočne transparentné.
41. Súd ďalej konštatuje, že zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplývajú žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce vydanie plnenia, ktoré od neho mal žalovaný získať bez právneho dôvodu. Zo zmluvy č. 5052135225 (na ktorej malo k vzniku bezdôvodného obohatenia dôjsť) vyplýva, že žalobca ako úver čerpal sumu 6.000,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že na splatenie úveru uhradil sumu 7.201,39 Eur, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval a medzi stranami nebolo sporné ani to, že zo strany žalobcu došlo k splateniu úveru. Keďže súd vylúčil, že by zmluvu bolo možné považovať za bezúročnú a bezpoplatkov, vychádzajúc z toho, že ide o zmluvu odplatnú, v podmienkach ktorej sa žalobca zaviazal, že úver vo výške 6.000,- Eur vráti spolu s úrokmi a dojednanými poplatkami, súd mal za to, že žalovaný prijal od žalobcu plnenia v súlade so zmluvou. Okrem námietky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie zákonných náležitostí, žalobca žiadne skutočnosti vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neuviedol, pričom súd má za to, že ani v spotrebiteľských sporoch nemôže v prospech strany, ktorá je spotrebiteľom, dopĺňať skutkové tvrdenia, či meniť uplatnený nárok.
42. Tunajší súd má za to, že ak v konaní nebolo preukázané naplnenie žiadneho z prípadov ustanovených v § 451 OZ, a teda nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nebolo možné žalobe žalobcu (pri aplikácii § 457 OZ) vyhovieť. Súd tak žalobu žalobcu výrokom I. tohto rozsudku zamietol v celom rozsahu.
43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Súd rozhodol o trovách konania výrokom II. tohto rozsudku a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % podľa zásady úspechu, nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu žalobcu zamietol.
49. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.