Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-230-2013.pdf
PDF · 212.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
P. súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcov: 1. O. 2. F. obaja zastúpení advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému: M., zastúpený advokátkou JUDr. Radoslavou Vojtášovou, AK Wolkrova 41, Bratislava, o zaplatenie 76.156,46 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca spoločnosť C. so sídlom F., sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie 76.156,46,15 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.528,90 € od 29.03.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.950,89 € od 29.03.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.161,79 € od 27.03.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.854,28 € od 12.03.2012 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.719,38 € od 27.03.2012 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 46.941,22 € od 26.04.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu zdôvodnil tým, že spoločnosť C. ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 11.11.2008 zmluvu o dielo č. 1/2008 (ďalej len „zmluva o dielo“), predmetom ktorej bola výstavba 5-izbového nepodpivničeného rodinného domu v kat. úz. U. v rozsahu: 1. výkon inžinierskych činností: - projekt pre stavebné povolenie, - získanie právoplatného stavebného povolenia, 2. výstavba rodinného domu podľa schválenej projektovej dokumentácie a v súlade s vydaným stavebným povolením: - základové konštrukcie, - zvislé nosné a nenosné konštrukcie systému P., -strešná konštrukcia. Dňa 19.01.2009 uzavrela spoločnosť C. zmluvu o postúpení práv a povinností, ktorou všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo postúpila na žalobcu, ktorý prevzal všetky práva a povinnosti zhotoviteľa. Žalobca za dielo zhotovené podľa zmluvy o dielo vystavil žalovanému faktúru č.XXXXXXX na sumu 1.528,90 €, splatnú 28.03.2011, faktúru č. XXXXXXX na sumu 7.950,89 €, splatnú 28.03.2011, faktúru č. 2012007 na sumu 1.161,79 €, splatnú 26.03.2012, faktúru č. XXXXXXX na sumu 4.854,28 €, splatnú 11.03.2012, faktúru č. XXXXXXX na sumu 13.719,38 €, splatnú 26.03.2012, faktúru č. XXXXXXX na sumu 57.141,22 €, z ktorej zostáva uhradiť sumu 46.941,22 €, splatnú 25.04.2012, t. j. zostáva uhradiť 76.156,46 €.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 16Ro/1553/2012 dňa 20.12.2012, proti ktorému žalovaný podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že dňa 5.6.2012 predmetné faktúry vrátil a písomne reklamoval práce na dome, ktoré boli zhotoviteľom vykonané neodborne a v rozpore so zmluvou o dielo, neboli dodržané povinnosti zhotoviteľa a v dohodnutých termínoch. Faktúry žalovaný neuznal pre celkové porušenie zmluvy o dielo. Podľa zmluvy o dielo bola zhotoviteľom spoločnosť C. a nie spoločnosť
C. žalovaného neinformovala o postúpení práv, a teda o zmene zhotoviteľa stavby. Podľa zmluvy o dielo čl. III mal dodávateľ zhotoviť 5-izbový rodinný dom podľa projektovej dokumentácií, ktorá mala byť platná v súlade s vydaným stavebným povolením. Táto výstavba nebola dodržaná podľa tejto projektovej dokumentácií. Podľa zmluvy žalovanému doteraz nebola doručená špecifikácia stavebných prác a použitých materiálov. Podľa čl. IV nebol dodržaný termín plnenia. Získanie právoplatného stavebného povolenia do 31.3.2009 nebolo dodržané, chýbali dokumenty o energetickej hospodárnosti budovy a statiky, spoľahlivosti nosných konštrukcií, ktoré sa museli na žiadosť žalovaného dopĺňať, aby mohlo byť stavebné povolenie dokončené a realizovateľné. Zhotoviteľ porušil zákon a práce na rodinnom dome začal už 21.4. 2009 bez stavebného povolenia. Prípravné práce do 31.3.2009 neboli realizované. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2009. Podľa dohody zhotoviteľ nedodržal časový harmonogram realizácie výstavby 15 dní od nadobudnutia stavebného povolenia. Tým uviedol žalovaného do omylu, zavádzania, časového stresu a zbytočne vynaložených financií s realizáciou prác na dome. Nedodaním harmonogramu a samotnou zdĺhavou realizáciou zhotoviteľ spôsobil škodu na prácach súvisiacich s dostavaní RD. Stavbu zhotoviteľ v dohodnutom termíne nedokončil a ani neodstránil závady, ktoré spôsobil neodborným a neprofesionálnym prístupom. Nerealizoval opravy na RD, na ktoré upozorňoval žalovaný ako objednávateľ ako i stavebný dozor tejto stavby. Väčšina stavebných časti a ich opravy sa už v tomto stave nedajú opraviť vôbec. Podľa zmluvy o dielo - čI. V. k cene nebola dodaná žiadna cenová ponuka, objednávka ani potvrdená, žalovaný nemá vedomosť o tom, aký materiál bol použitý, ani množstvo, v akej kvalite a nemá certifikáty použitého materiálu. Nebol mu dodaný realizačný projekt a statické výpočty jednotlivých panelov a ich pôsobenie na celkovú stavbu a to ani po urgenciách a výzvach pre ukončenie stavby. Bez tejto dokumentácie a cenovej ponuky, alebo objednávky nebolo možné začať ani prípravné práce na RD a nie stavbu RD s týmito panelmi. Aj projektant L. vyzýval zhotoviteľa na doplnenie realizačného projektu s výpočtami a skúškami ešte pred začatím stavby. Dokumentáciu, ktorú zhotoviteľ dodal nebolo možné použiť na výstavbu RD. Výstavba RD a cena mala byť záväzne upresnená po dohode a po získaní stavebného povolenia, ako sa uvádza v zmluve o dielo. Doteraz nebola cena diela navrhnutá a ani žalovaným schválená. Kvalita práce a materiálov nie je v súlade s bežnými a platnými normami STN. Zhotoviteľ nevykonával súpis prác a dodávok a úmyselne neviedol ani stavebný denník. Na základe toho nebolo možné skontrolovať práce a použité materiály. Zhotoviteľ nerešpektoval zámerne ani stavebný dozor žalovaného a to L. ktorý upozorňoval na závažné nedostatky na stavbe a navrhol sanáciu tejto nedokončenej stavby. Sťažoval sa na komunikácie s dodávateľom a na neexistenciu projektovej dokumentácie. Žiadal dodať statické výpočty krovu, statické výpočty obvodových plášťov, požadoval tepelno-izolačné posúdenie obvodového plášťa a ako sa realizuje na stavbe zateplenie. Upozorňoval na neodborné, neúplné, a nedostatočné záznamy v stavebnom denníku, ktorý je potrebný pre kolaudačné konanie stavby aj na kontrolu použitých materiálov a ich kvalitu a tým aj cenu. Stavebný zámerne žalovanému nedodal. Tým zhotoviteľ porušil stavebný zákon. Faktúry, ktoré zaslal sú zmätočné, nemajú súpis práce. Výkony a použité materiály a množstvo sa nedá odkontrolovať. Realizácia stavby nemohla byť vykonaná podľa poradia faktúr. Žiadna cena nebola vopred schválená ani spoločne odkonzultovaná a práce nemohli byť takto realizované a ani v týchto termínoch prevzaté. Nie je zrejmé aké materiály, kvalita a množstvo materiálov bolo použitých. Zhotoviteľ nedodržal podmienky zmluvy o dielo. Stavebný dozor dal výpoveď z dôvodu neschopnosti komunikácie s dodávateľom stavby a pozastavil práce. Dom doposiaľ nie je dostavaný z dôvodu jeho opráv a chýb, ktoré zapríčinil dodávateľ. Podľa zmluvy sa zaviazal vykonať dielo odbornými pracovníkmi v súlade s platným STN, no nestalo sa tak. Dielo dodávateľ neodovzdal a nedoložil podklady, potrebné k získaniu kolaudačného konania. Zhotoviteľ je zodpovedný za dielo, kde poskytujete záruku 120 mesiacov odo dňa odovzdania diela. Dňa 5.6.2012 žiadal dodávateľa o splnenie si jeho záväzku a aby závady odstránil do 15 kalendárnych dní tak, ako je vedené v zmluve o dielo. Na reklamáciu dodávateľ nereagoval.
3. K veci samej žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný uzavrel zmluvu o dielo ako objednávateľ so spoločnosťou V. L. (v čase uzavretia zmluvy o dielo s obchodným názvom C. ako zhotoviteľom dňa 11.11.2008. Žalobca s odkazom na uvedenú zmluvu o dielo vystavil žalovanému faktúry znejúce na sumy, ktoré zrejme podľa žalobcu mali predstavovať cenu diela zhotoveného v zmysle zmluvy o dielo. V čl. VI. zmluvy o dielo sa účastníci dohodli, že objednávateľ uhradí zhotoviteľovi cenu vykonaných prác a dodávok mesačne na základe súpisu vykonaných prác, ktorý bude súčasťou faktúry. Splatnosť faktúr bola dohodnutá na 14 dní. Nárok na zaplatenie ceny teda vzniká vykonaním diela, pričom úhrady sa vykonávajú mesačne za predpokladu, že v danom mesiaci boli práce a dodávky vykonané. Súčasťou faktúr musia byť súpisy vykonaných prác. Žalobca vo svojom návrhu ničím nepreukázal odovzdanie súpisu vykonaných prác, a preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nároku
na odmenu, ani k následnej splatnosti odmeny za vykonané práce. Žalobca rovnako nepreukázal, že vystavené faktúry boli žalovanému doručené. Z uvedeného dôvodu je rozporovateľný termín, kedy sa objednávateľ mal podľa žalobcu dostať s úhradou ceny diela do omeškania. Tento okamih je rozhodujúci pre vymedzenie úrokovej sadzby a doby, počas ktorej by podľa žalobcu mal byť žalovaný v omeškaní. Žalovaný sa prvýkrát oboznámil s faktúrami až na základe výzvy na zaplatenie zo dňa 26.04.2012. Žalovaný uvedené faktúry neuznal a žalobcovi ich vrátil listom zo dňa 05.06.2012 - vrátenie faktúr
- reklamácia. K cene diela je potrebné uviesť, že v čl. V zmluvy o dielo zmluvné strany uvádzajú, že cena bude záväzne upresnená po získaní projektu na stavebné povolenie. V súlade s citovaným zmluvným určením ceny, mala byť cena diela stanovená neskoršou dohodou, ktorá sa viazala na skutočnosť získania projektu na stavebné povolenie. V zmluve o dielo je dohodnutá len cena projektovej dokumentácie a cena za získanie stavebného povolenia. Cena diela nebola medzi zmluvnými stranami upresnená a bola potrebná neskoršia dohoda o presnej výške ceny. Cena diela určená vo vyššie uvedených faktúrach nezodpovedá zmluvnej dohode a objednávateľ faktúry nikdy neuznal. V zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka cena za dielo nebola zmluvne dohodnutá, a preto sa na výšku ceny musí vzťahovať cena obvyklá, pričom spôsob určenia obvyklej ceny je nevyhnutné preukázať. Dôkazné bremeno znáša žalobca, a preto chýbajúci spôsob stanovenia obvyklej ceny porovnateľného diela spôsobuje neurčitosť a neodôvodnenosť návrhu. Podporne ku skutočnosti nezaplatenia vyššie uvedených faktúr žalovaný uviedol, že v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa čl. IV bod 5 zmluvy o dielo je zhotoviteľ povinný vyzvať objednávateľa na preverenie prác. Podľa zaužívanej praxe je predpokladom fakturácie obojstranné potvrdenie a prevzatie vykonaných prác objednávateľom. V opačnom prípade zhotoviteľ musí znášať riziko, že objednávateľ bude vykonanie fakturovaných prác rozporovať. Ak má byť súčasťou faktúry súpis vykonaných prác, neznamená to len to, že v predmete fakturácie budú uvedené práce, za ktoré zhotoviteľ požaduje odmenu, ale že prílohou faktúry bude obojstranne potvrdený odovzdávací protokol, v ktorom obe zmluvné strany potvrdia riadne zhotovenie časti diela. Z uvedeného dôvodu je žalovaný toho názoru, že faktúry vystavené žalobcom nespĺňajú všetky náležitosti riadneho vyúčtovania vykonaných prác, a preto žalovaný nie je povinný ich uhradiť. V čl. X bod 3. a 6. zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek zmeny tejto zmluvy musia mať formu písomných riadne potvrdených a podpísaných dodatkov, inak zmluvné strany nezaväzujú. Podľa čl. IX bod 1 zmluvy o dielo je zhotoviteľ povinný zápisom v stavebnom denníku oboznámiť objednávateľa o zhotovení diela (s 10 dňovým predstihom) a vyzvať ho na preberacie konanie, z ktorého by mala byť vyhotovená zápisnica. Stavebný denník zhotoviteľ odmieta vydať a nebol k dispozícii ani stavebnému dozoru priamo na stavbe. Zhotoviteľ do dnešného dňa nevyzval žalovaného ako objednávateľa k preberaciemu konaniu napriek tomu, že objednávateľ zhotoviteľa o odovzdanie diela opakovane žiadal aj písomnou formou. Ak zhotoviteľ nevyzval objednávateľa k prevzatiu diela, resp. dielo nebolo riadne objednávateľovi odovzdané, nemôže začať plynúť záručná doba, rovnako na objednávateľa neprešlo nebezpečenstvo škody na zhotovovanom diele. Objednávateľovi neboli odovzdané ani potvrdenia o vykonaní skúšok, certifikáty a ďalšia dokumentácia potrebná pre kolaudačné konanie, čím nie sú splnené ustanovenia bodov 3. a 4. čl. IX zmluvy o dielo. Na riadne splnenie záväzku zhotoviteľa musí byť povinnosť splnená kvalifikovaným spôsobom, tzn. plnenie musí byť bez vád a uskutočnené na určenom mieste t. j. včas a riadne. Z vyššie uvedených dôvodov t. j. neplnenie podmienok zmluvy o dielo, žalovaný odstúpil od zmluvy listom zo dňa 29.04.2013, ktorý bol adresovaný spoločnosti V. 133 (predtým s názvom C. Z. IČO: XX XXX . XXX) a tiež žalobcovi a to v súlade s § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy v súlade s § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka spôsobuje zánik všetkých práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zhotoviteľ do dnešného dňa riadne dielo nevykonal ani neodovzdal. Vykonané práce boli uskutočnené neodborne a v rozpore so zmluvou o dielo, k čomu žalovaný doložil fotodokumentácia. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dňa 19.01.2009 bola medzi zhotoviteľom C. a treťou osobou C. uzavretá zmluva o postúpení práv a povinností podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Ide o inominátnu zmluvu, ktorá obsahuje všetky esenciálne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o prevzatí dlhu resp. povinností. Z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon, platný je ten zmluvný titul, ktorý zmluvné strany mienili uzavrieť, t. j. zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka a dohoda o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. V zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. V prospech uvedenej právnej argumentácie simulácie právneho úkonu svedčí aj fakt,
že účastníci zmluvy o postúpení práv a povinností uzatvárali inominátnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka napriek tomu, že sa jedná o dva podnikateľské subjekty, ktoré konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, inominátnu zmluvu mali uzavrieť podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvou o postúpení práv a povinností zhotoviteľ postupoval pohľadávku, ktorou je zaplatenie ceny diela zo strany objednávateľa a preberal záväzok, ktorým je záväzok vykonať dielo. V súdnej praxi je vo všeobecnosti zastávaný právny názor, že postupujúca pohľadávka musí existovať a že predmetom zmluvy o postúpení môže byť len existujúca určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od konkrétneho dlžníka, nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006, sp. zn. 1 Obdo V 13/2005 judikuje, že „jedinou podmienkou je, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp.zn. 2 Cdo 36/03: „Postúpená môže byť existujúca pohľadávka. Je však dovolené postúpiť aj pohľadávku premlčanú, a tiež pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.“ Žalovaný má za to, že v tomto prípade pohľadávka ešte nevznikla, pretože v okamihu uzavretia zmluvy o postúpení práv a povinností t. j. dňa 19.01.2009 zhotoviteľovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Tento nárok vzniká až po vzniku pohľadávky, t. j. po riadnom vykonaní a odovzdaní diela, resp. jeho časti. V čase uzatvorenia simulovaného právneho úkonu dňa 19.01.2009 medzi zhotoviteľom C. a treťou osobou C. neboli realizované ešte žiadne práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 11.11.2008. V tomto čase cena diela nebola známa, keďže cena diela mala byť dohodnutá dodatočne po získaní projektu na stavebné povolenie, tzn. že pohľadávka nebola ani určitá. Na prevzatie dlhu sa vyžaduje súhlas veriteľa v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka V posudzovanom prípade záväzkom je povinnosť zhotoviteľa - C. vykonať dielo. Keďže objednávateľ nedal zhotoviteľovi súhlas na prevzatie jeho záväzku treťou osobou, bez ohľadu na to, kto dielo v skutočnosti vykonal, zodpovedný za jeho dodanie ostáva zhotoviteľ a na veriteľa sa nevzťahujú účinky prevzatia záväzku zhotoviteľa. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. V skutočnosti žalovaný ako objednávateľ nemal vedomosť o uzavretí zmluvy o postúpení práv a povinností a nebolo mu odovzdané ani žiadne vyhotovenie zmluvy pred podaním žaloby. Zhotoviteľ diela v zmysle § 538 môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám. Ak nebolo dielo vykonávané zhotoviteľom ale treťou osobou, zhotoviteľ sa tým nezbavuje zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo. Zhotoviteľ zodpovedá akoby plnil sám. Z vyššie uvedenej nemožnosti postúpenia neexistujúcej a neurčitej pohľadávky, a teda z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení práv a povinností medzi spoločnosťou C. a žalobcom má žalovaný za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o dielo, žiadosťou o vydanie stavebného povolenia zo dňa 31.03.2009, zmluvou o postúpení práv a povinností, faktúrami žalobcu, výzvou na zaplatenie, zmluvou o postúpení pohľadávky, záznamom stavebného dozoru z 12.10.2009, reklamáciou žalovaného a vrátením faktúr, dokladmi o doručovaní písomností, žiadosťou o oznámenie spôsobu vybavenia reklamácie, emailová komunikácia projektanta stavby so zástupcom zhotoviteľa, odstúpením od zmluvy o dielo č. X/XXXX,. zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 21.07.2012, oznámením o postúpení časti pohľadávky, jednostranným započítaním, zmluvou o postúpení pohľadávky z roku 2013, výkaz ziskov a strát pôvodného žalobcu, súvahu pôvodného žalobcu z roku 2013 a poznámkami k individuálnej účtovnej závierky za rok 2013, prihláškou pohľadávky, popretím pohľadávky žalobkyne v 2. rade, výpismi z obchodného registra, stanoviskami oboch strán a spisom a zistil nasledovný skutkový a právny stav. 5. Dňa 11.11.2008 uzavrel žalovaný ako objednávateľ so spoločnosťou C. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. X/XXXX, predmetom ktorej bola výstavba 5-izbového nepodpivničeného rodinného domu v kat. úz. U. v rozsahu ( čl. III zmluvy o dielo): 1. výkon inžinierskych činností: - projekt pre stavebné povolenie, - získanie právoplatného stavebného povolenia, 2. výstavba rodinného domu podľa schválenej projektovej dokumentácie a v súlade s vydaným stavebným povolením: - základové konštrukcie, - zvislé nosné a nenosné konštrukcie systému P., - strešná konštrukcia. Termíny boli v zmluve o dielo stanovené nasledovne: vypracovanie projektovej dokumentácie do 31.01.2009, získanie právoplatného stavebného povolenia do 31.03.2009, prípravné práce na výstavbu RD do 31.3.2009 a realizácia výstavby rodinného domu tak, že časový harmonogram realizácie bude záväzne upresnený písomnou formou v lehote 15 dní od právoplatnosti stavebného povolenia (čl. IV.
zmluvy o dielo). Podľa čl. V. bola cena dohodnutá za projektovú dokumentáciu v sume 30.000,- Sk, za získanie právoplatného stavebného povolenia v sume 5.000,- Sk. Za výstavbu rodinného domu bolo dohodnuté, že cena bude záväzne upresnená po získaní projektu na stavené povolenie s tým, že táto cena je pevná a obsahuje všetky náklady spojené s vykonaním diela. Podľa čl. VI zmluvy bolo dohodnuté, že objednávateľ uhradí zhotoviteľovi cenu vykonaných prác a dodávok mesačne na základe súpisu vykonaných prác, ktorý bude súčasťou faktúry. Splatnosť faktúry je 14 dní. Podľa čl. VII. bod. 1 zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal, že použité stavebné materiály, výrobky, konštrukcie a zariadenia musia mať také vlastnosti , aby spĺňali kritéria STN a iných predpisov. Podľa bodu 4. tohto článku zhotoviteľ vedie odo dňa začatia výstavby RD stavebný denník o prácach a dodávkach realizovaných zmluvných prác. Podľa čl. IX. bod 4. zhotoviteľ dal záruku na práce vykonané zhotoviteľom 120 mesiacov odo dňa ich odovzdania.
6. Žiadosť o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu žalovaného bola na Obecný úrad U. podaná dňa 31.03.2009. V žiadosti bol uvedený termín dokončenia stavby v decembri 2009, s tým, že stavba bude vykonaná svojpomocne, odborný dozor bude vykonávať L. a predpokladané náklady na stavbu budú 80.000,- €. Telefonický kontakt v žiadosti bol uvedený na žalovaného a F.
7. Dňa 19.01.2009 uzavrela spoločnosť C.. ako postupca so spoločnosťou C. ako postupníkom zmluvu o postúpení práv a povinností, uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo postúpenie práv a povinností vyplývajúcich to zmluvy o dielo č. 1/2008, ktorú uzavrel postupca ako zhotoviteľom so žalovaným ako objednávateľom ( čl. II bod 1. zmluvy). Podľa bodu 2. a 3. tohto článku sa zmluvné strany dohodli, že postupník prevezme všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo a postupca odovzdá a postupník preberie všetku dokumentáciu týkajúcu sa zmluvy o dielo. Podľa čl. III sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie práv a povinností je bezodplatné.
8. Pôvodný žalobca C.. faktúrou č. XXXXXXX na sumu 1.528,90 €, splatnou 28.03.2011, vyfakturoval žalovanému realizované stavebné práce - komán Z. bez vetracej mriežky, faktúrou č. XXXXXXX na sumu 7.950,89 €, splatnou 28.03.2011, vyfakturoval stavebné práce - dodávku a montáž strechy so strešnou krytinou Bramac, faktúrou č. XXXXXXX na sumu 1.161,79 €, splatnou 26.03.2012, vyfakturoval získanie stavebného povolenia v dohodnutej cene 35.000,- Sk, faktúrou č. XXXXXXX na sumu 4.854,28 €, splatnou 11.03.2012, vyfakturoval stavebné práce - dodávku a montáž plastových okien a dverí, faktúru č. XXXXXXX na sumu 13.719,38 €, splatnou 26.03.2012, fakturoval stavebné práce - základy so základovou doskou, a faktúrou č. XXXXXXX na sumu 57.141,22 €, splatnou 25.04.2012, fakturoval stavebné práce : zvislé nosné a nenosné konštrukcie, vodorovné nosné konštrukcie , ostatné konštrukcie a práce , izolácie proti vlhkosti, omietky vnútorné hrubé a zateplenie vonkajšie 8 mm PFS. V žalobe žalobca uviedol, že z tejto faktúry zostáva uhradiť sumu 46.941,22 €, splatnú 25.04.2012.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.07.2012, uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka, pôvodný žalobca C. ako postupca postúpil na žalobkyňu v 2. rade F. pohľadávku v sume 10.200,- €, ktorú evidovala proti žalovanému vo faktúre č. XXXXXXX zo dňa 05.04.2012 na sumu 57.141,22 €. Predmetom postúpenia bola len časť pohľadávky v sume 10.200,- €. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky sa F. zaviazala zaplatiť odplatu 10.200,- € do 30 dní od podpísania zmluvy. Zároveň bolo dohodnuté, že postupca C. bez zbytočného odkladu po dni úhrady odplaty oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Listom z toho istého dňa O. ako konateľ spoločnosti C. oznámil postúpenie tejto pohľadávky F.
10. F. listom zo dňa 21.07.2012 oznámila, že nadobudla pohľadávku proti žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky v sume 10.200,- €. Zároveň eviduje záväzok proti žalovanému v sume 10.200,- € na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.01.2009. F. F. v liste oznamuje, že započítava uvedené pohľadávky so záväzkami v celkovej výške 10.200,- €.
11. Dňa 12.10.2009 stavebný dozor žalovaného L... N. vyhotovil záznam, v ktorom uviedol, že nie je možná komunikácia s vyšším dodávateľom stavby, predložený stavebný denní nezodpovedá základným požiadavkám pri výstavbe a záznamy v ňom sú neodborné, nedostatočné a neúplné. Neexistuje realizačná dokumentácia, na ktorú sa odvoláva projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. Zároveň žiadal dodať statické výpočty pre krov, statické výpočty pre obvodový plášť a tepelnoizolačné posúdenie obvodového plášťa a zateplenia tak, ako sa realizuje na stavbe.
12. V emaily A. zaslaného dňa 03.03.2009 H. o odovzdaní dokumentácie je uvedené, že mu zasiela dokumentáciu pre stavebný úrad , aby mohlo začať stavebné konanie. Statiku dokladá len „symbolickú“, vypracoval ju O. bez potrebných výpočtov. Taktiež do dokumentácie do paré č. 1 až 3 doložil certifikáty o skúškach jednotlivých materiálov s tým, že si je vedomí, že to nestačí, pokiaľ nemajú zhotovené jednotlivé panely. Odovzdáva to len preto, aby nestrácali čas, ale uvádza, že na realizáciu to rozhodne nie je. Predpokladal, že stavebný úrad dá do podmienok predložiť realizačnú dokumentáciu, ktorá by sa mala spraviť ešte pred začatím stavebných prác. Neodporúčal preto ani začať s výkopmi a základmi, pretože, ak by do toho išiel nejaký statik, môže sa stať, že mu vyjde podľa výpočtov úplne niečo iné. Tento email zaslal dňa 01.02.2011 A. žalovanému.
13. Žalobca zaslal žalovanému faktúry za vykonané stavebné práce listom zo dňa 11.03.2012.
14. Žalovaný listom zo dňa 05.06.2012 pod názvom „vrátenie faktúr - reklamácia“ reklamoval práce, ktoré boli na rodinnom dome vykonané a to neodborne s nedodržaním termínov a platobných podmienok a z toho dôvodu vrátil predmetné faktúry vystavené spoločnosťou C. . List bol adresovaný spoločnosti V. a spoločnosti C. o., Rohožník 464. Obaja adresáti zásielku neprevzali v odbernej dobe a tieto boli žalovanému vrátené.
15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.02.2013, uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka, pôvodný žalobca C. ako postupca postúpil na žalobcov O. F. a F. ako postupníkom pohľadávku v celkovej výške 76.156,46 €, ktorú evidoval proti žalovanému a ktorá vyplýva z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 05.04.2012 na sumu 57.141,22 €, z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 11.03.2012 na sumu 13.719,38 €, z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 26.02.2012 na sumu 4.854,28 €, z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 26.02.2012 na sumu 1.161,79 €, z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 14.03.2011 na sumu 7.950,89 €, z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 14.03.2011 na sumu 1.528,90 € za stavebné práce na rodinnom dome v U.. Postupníci sa zaviazali za postúpenú pohľadávku zaplatiť dohodnutú odplatu. Predmetom postúpenia nebola časť pohľadávky v sume 10.200,- € z faktúry č. XXXXXXX (čl. I bod 1.). Podľa čl. I bod 3. dňom uzavretia zmluvy nadobudol postupník pohľadávku spolu s právami s nimi spojenými a stal sa veriteľom voči dlžníkovi z postúpenej pohľadávky.
16.Listom zo dňa 21.03.2013 žalovaný požiadal spoločnosť V. F., (predtým C.) o oznámenie spôsobu vybavenia reklamácie a o odovzdanie diela podľa zmluvy o dielo. Zároveň žiadal o doloženie písomností k dielu a to stavebný denník, platnú licenciu a certifikát k stavbe samonosných panelov, realizačnú dokumentáciu, výrobné výkresy panelov, tepelnoizolačné vlastnosti použitých materiálov, skúšky a certifikáty k rámom, zoznam zmien k stavbe, výkresy k zmenám a doklady o požadovaných vlastnostiach výrobkov. Zároveň tento list žalovaný zaslal pôvodnému žalobcovi C.
17. Konateľ spoločnosti V. G.istom zo dňa 26.03.2013 vrátil žalovanému odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že nie je právnym nástuzpcom spoločnosti C. a neprevzal od tejto spoločnosti žiadne záväzky a žiadne pohľadávky.
18. Listom zo dňa 29.04.2013 žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo č. X/XXXX. V liste poukazuje na skutočnosti, že písomne reklamoval vykonané práce na stavbe rodinného domu, ktorú reklamáciu doručoval tak spoločnosti V. (predtým C. o. ) ako i spoločnosti C. i konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti, ktorí však odmietajú akékoľvek písomnosti prevziať. Od zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu, že uplynula lehota na odstránenie vád a nedorobkov diela špecifikovaných v reklamácii a na odovzdanie diela , pričom nedošlo k splneniu zmluvných povinností a ani žalovanému nebol oznámený iný spôsob vybavenia reklamácie. Toto odstúpenie od zmluvy žalovaný zasielal tak adresátovi spoločnosti V., tak i spoločnosti C. O. i F.šetky zásielky sa žalovanému vrátili ako neprevzaté v odbernej dobe.
19. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti V. vyplýva, že predmetná spoločnosť vznikla dňa 01.06.2007 pod obchodným menom C. so sídlom C. F., spoločníkmi boli O. a O. a konateľom spoločnosti bola O. a to do 31.07.2009. Od 01.08.2009 spoločnosť zmenila obchodné meno na V. taktiež sídlo na S. a došlo k prevodu obchodných podielov spoločnosti na nových spoločníkov a to G. a B. F., ktorí vykonávajú aj funkciu konateľov spoločnosti.
20. Z výpisu s Obchodného registra spoločnosti C. vyplýva, že predmetná spoločnosť vznikla dňa 28.05.2002, spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je O.
21. Listom zo dňa 26.10.2017 pôvodný žalobca C. oznámil Stavebnému úradu v U., že žalovanému realizoval výstavbu hrubej stavby rodinnému domu, pričom žalovaný odmieta uhradiť faktúry za realizované stavebné práce. Z toho dôvodu sa rozhodli, že pokiaľ žalovaný predmetné faktúry neuhradí, nevydajú mu podklady pre kolaudáciu - atesty a certifikáty použitých materiálov , statické posudky, výkresy skutočného vyhotovenia stavby. Upozornili stavebný úrad so skutočnosťou, že žalovaný užíva predmetný rodinný dom bez kolaudačného rozhodnutia, čo je v rozpore so zákonom a žiadali oznámiť, ako toto upozornenie stavebný úrad vybavil.
22. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že fyzicky pri výstavbe rodinného domu rokoval s pánom F., ktorý zastupoval vždy firmu C., s ktorou podpísal zmluvu o dielo a v ktorej konateľkou bola jeho manželka O. V tomto prípade išlo o atypický dom, ktorý pán F. chcel postaviť prvý krát ako vzorový dom so špeciálnych penobetónov. Žalovaný s tým súhlasil. Výstavba tohto domu však prebehla zle, dodnes žalovaný tento dom nemôže skolaudovať z dôvodu, že na tento dom neexistuje realizačno-projektová dokumentácia, chýbajú stavebné denníky s popisom stavebných prác, neexistujú statické výpočty. Pán F. ho presviedčal, že k výstavbe takéhoto domu má statické a technické veci zabezpečené a má certifikáty na konštrukciu P. a aj súhlas kanadskej firmy P. s použitím tohto systému. Nič takéto však nemal, statik a projektant vyslovene uviedli, že nie je možné bez statických a technických výpočtov takýto dom postaviť a už v roku 2009, keď dom bol z týchto panelov postavený ako hrubá stavba, žalovaný a jeho stavebný dozor dali návrh na jeho zbúranie. Podľa stanoviska stavebného dozoru nebolo možné pri tejto výstavbe hrubej stavby zistiť, aké materiály boli použité, v akom rozsahu a stavebný dozor fakticky dal výpoveď zo svojej funkcie, keďže nemal možnosť komunikovať s C. o postupe výstavby. Montáž tohto systému, t.j. kvázi hrubej stavby bola ukončená v roku 2009. V podstate firma C.. vykonala podľa zmluvy v roku 2009 aj základové konštrukcie aj nosné konštrukcie P. aj nenosné konštrukcie a aj strešnú konštrukciu. Cena za tieto konštrukcie nikdy medzi spoločnosťou C. a žalovaným nebola dohodnutá a stanovená, pretože túto cenu ani dodnes pán F. nevie. Predmetný dom je pozakrývaný a zateplený, avšak je nepredajný a neskolaudovateľný, a teda nemá vôbec žiadnu hodnotu. Do predmetného domu žalovaný investoval 53.000,- €.
23. Žalobca uviedol, že hrubá stavba bola postavená vrátane strechy a plástových okien v roku 2011. Panely, ktoré predstavujú hlavné nosné aj nenosné konštrukcie dal vyrobiť vo firme P. v F. a fakticky mal výrobný postup na zloženie týchto panelov do jedného celku od pána O., pričom projekt zmontovania týchto dielov vypracovával Matušica pre spoločnosť C.. podľa potrieb a v zmysle zmluvy o dielo. Mal záujem sa so žalovaným dohodnúť na nejakom kompromisnom mimosúdnom riešení sporu s tým, že by mal záujem odkúpiť tento dom za znalcom určenú cenu.
24. Vo vyjadrení zo dňa 29.11.2017 žalovaný uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu v spore na základe zmluvy o dielo zo dňa 11.11.2008 a zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 19.01.2009. Žalovaný uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou C. (teraz V. ). Zmluvu o postúpení práv a povinností považuje žalovaný za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný nikdy nedal súhlas na prevzatie práv a povinností zo zmluvy o dielo a toto postúpenie nikdy nebolo žalovanému oznámené. Žalovaný sa o zmluve o postúpení práv a povinností dozvedel až v súdnom konaní, čo je v rozpore aj s čl. IV bod 3. predmetnej zmluvy. Žalovaný popiera, že zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o dielo bola uzavretá dňa 19.01.2009. Predmetom zmluvy o dielo bolo okrem iného aj zabezpečenie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola na Stavebný úrad U. doručená dňa 31.03.2009, pričom v žiadosti je ako kontaktná osoba uvedená pani F.. Pani F. bola v marci 2009 konateľkou spoločnosti C. a vydanie stavebného povolenia zabezpečovala v mene zhotoviteľa - spoločnosti C. Ak by bol v tom čase prevzatý záväzok na zhotovenie diela spoločnosťou C. na základe zmluvy o postúpení práv a povinností, jediným konateľom a zástupcom nového zhotoviteľa - C. oprávneným na vybavenie stavebného povolenia by bol pán F., nie pani F.. Žalovaný sa domnieva, že zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o dielo bola uzavretá až v júli 2012, a to po doručení výzvy právnej zástupkyne žalobcu na uhradenie faktúr spolu v sume 86.356,46 € žalovanému, kedy na osobnom stretnutí žalovaný upozornil právnu zástupkyňu, že na faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť žalobcu, zatiaľ čo zmluvu o dielo č. X/XXXX uzavrel so spoločnosťou C. Túto domnienku žalovaného potvrdzuje aj skutočnosť, že dňa 21.07.2012, t. j. po stretnutí žalovaného s právnou zástupkyňou žalobcu, žalobca uzavrel s pani F. F. (bývalou konateľkou spol. C. zmluvu o postúpení časti pohľadávky v sume 10.200,- € zo žalovanej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 05.04.2012 voči žalovanému, ktorú pohľadávku následne pani F. jednostranne započítala so
svojim záväzkom voči žalovanému v rovnakej sume 10.200,- €. Žalobca zaslal žalovanému oznámenie o postúpení časti pohľadávky v sume 10.200,- € v júli 2012, ale postúpenie práv z januára 2009 mu neoznámil, resp. nevyžiadal si súhlas na prevzatie povinností zo zmluvy o dielo č. X/XXXX. Žalovaný má za to, že žalobca vyhotovil všetku zmluvnú dokumentáciu ohľadom postúpenia práv a povinností zo zmluvy o dielo č. X/XXXX a postúpenia časti pohľadávky z fakturovanej časti ceny diela až v júli 2012, čím sa snažil po účtovnej a právnej stránke dať „do poriadku" nezrovnalosti vo fakturácii ceny diela. Žalovaný trvá na tom, že dielo bolo po uzavretí zmluvy zhotovované spoločnosťou C. s ktorou žalovaný uzavrel písomnú zmluvu o dielo a s ktorou po celú dobu zhotovovania diela komunikoval, a to minimálne do konca júla 2009, kedy následne došlo k predaju celej spoločnosti na nových spoločníkov. Ak spoločnosť C. fakticky prenechala zhotovenie diela žalobcovi, urobila tak bez súhlasu žalovaného a bez vedomia žalovaného, ktorého súčasne uviedla do omylu v subjekte zhotoviteľa. V prípade, že súd vysloví právny názor, že zmluva o postúpení práv a povinností zo dňa 19.01.2009 je absolútne neplatný právny úkon, na základe čoho žalobca zmení žalobu podľa § 140 CSP a bude si uplatňovať nárok na zaplatenie pohľadávky v sume 76.156,46 € titulom bezdôvodného obohatenia, takúto zmenu žaloby považujeme za neprípustnú s poukazom na § 294 CSP, podľa ktorého zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Ak súd zmenu žaloby pripustí a žalobca preukáže skutočné zhotovenie diela žalobcom a vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, žalovaný uplatňuje námietku premlčania pohľadávky žalobcu v sume 76.156,46 € s prísl. v celom rozsahu. Faktúry žalobcu boli vystavené svojvoľne, bez akejkoľvek dohody o cene diela, bez preukázania reálnych nákladov na vykonanie diela, bez odsúhlasenia súpisu vykonaných prác objednávateľom, preto sú súdom nepreskúmateľné čo do predmetu fakturácie a tiež fakturovanej sumy. Žalovaný nemá vedomosť, na základe čoho mal žalobca dospieť k sumám, uvedeným vo faktúrach. Vzhľadom k tomu, že predpokladané náklady na celú výstavbu rodinného domu boli podľa žiadosti o vydanie stavebného povolenia vypracovanej zhotoviteľom spoločnosťou C. v sume 80.000,- €, s prihliadnutím aj na zhodné vyjadrenia strán o úhrade časti pohľadávky z ceny diela v sume 30.000,- €, je suma 76.156,46 € neprimerane navýšená. Keďže podľa výpisu z obchodného registra je žalobca oprávnený vykonávať činnosť výroba prefabrikovaných dielcov stavieb až od 01.05.2010, pričom v tejto dobe už bolo dielo zhotovené do štádia hrubej stavby so strechou a s výplňami okien a dverí, nie je zrejmé ako mal zabezpečenú výrobu a dodávku týchto prefabrikovaných dielcov na stavbu pre žalovaného. V prípade, že súd vysloví, že žalobca má v tomto súdnom spore aktívnu vecnú legitimáciu a je nositeľom hmotného práva na zaplatenie ceny diela v sume 76.156,46 Eur na základe uzavretej zmluvy o dielo č. X/XXXX,. nárok žalobcu žalovaný výslovne popiera čo do právneho dôvodu aj výšky (istina aj úrok z omeškania) a taktiež uplatňuje námietku premlčania pohľadávky žalobcu v sume 76.156,46 Eur s prísl. v celom rozsahu. Žalobca nepostupoval v súlade s čl. VI zmluvy o dielo č. X/XXXX, podľa ktorého objednávateľ mal uhradiť zhotoviteľovi cenu vykonaných prác a dodávok mesačne na základe súpisu vykonaných prác, ktorý mal byť súčasťou faktúry. Uvedené dojednanie zmluvných strán nebolo zo strany žalobcu dodržané. Faktúry neboli vystavované v priebehu roka 2009, počas vykonávania diela a na základe odsúhlasenia prác, ale boli zo strany žalobcu vystavené až s 2 ročným oneskorením, a to v opačnom poradí ako mali byť práce vvkonané. V roku 2011 bola ako prvá vystavená faktúra za realizáciu komína a následne faktúra za dodávku a montáž strechy. V roku 2012 bola vystavená najprv faktúra na zabezpečenie stavebného povolenia, následne za dodávku a montáž okien a dverí, za realizáciu základovej dosky a ako posledná bola vystavená faktúra na dodávku nosných a nenosných obvodových konštrukcií. Ako je uvedené vyššie, rodinný dom bol do štádia hrubej stavby so strechou, vrátane výplní okien a dverí, dokončený v lete roku 2009. Žalobca si neuplatnil nárok na zaplatenie ceny vykonaných prác v trojročnej lehote (§ 101 OZ), plynúcej odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t. j. po skončení každého mesiaca v roku 2009. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 30.07.2012, v tejto dobe už bol premlčaný nárok na zaplatenie ceny prác vykonaných minimálne do štádia hrubej stavby so strechou. Ako je uvedené vyššie, zmluvné strany neuzavreli dohodu o cene diela, a preto fakturované sumy sú nepreskúmateľné a žalovaný ich výslovne popiera. Vystavené faktúry neboli doručené žalovanému v lehote ich splatnosti. Odoslané boli žalobcom v jednej zásielke (všetky žalované vystavené faktúry s výnimkou fa č. 2012013) až dňa 12.03.2012 (t. j. po vystavení poslednej z nich) spolu s výzvou na ich úhradu. Žalovaný sa o uplatnení pohľadávky žalobcu zo zmluvy o dielo č. X/XXXX a faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX mohol dozvedieť koncom mesiaca marec 2012. Z uvedeného dôvodu namietame dátum, od ktorého žalobca uplatňuje úroky z omeškania z nezaplatených faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, keďže do omeškania s ich úhradou sa mohol dostať až deň nasledujúci po uplynutí 14 dňovej lehoty (čl. VI posledná veta zmluvy o dielo č. X/XXXX.) od ich doručenia žalovanému. Keďže žalovaný platne odstúpil od zmluvy
o dielo č. X/XXXX pre podstatné porušenie záväzku zhotoviteľa, zhotoviteľ nemá nárok na zaplatenie ceny diela.
25. Žalobca k tvrdeniam žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 04.12.2017 uviedol, že medzi stranami je nesporné, že dňa 11. 11. 2008 došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo T. medzi zmluvnými stranami a to zhotoviteľom C. a objednávateľom M. A.. Medzi stranami boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy:
- predmet zmluvy: rodinný dom s 5 izbami a príslušenstvom v stave základové konštrukcie, zvislé nosné a nenosné konštrukcie systému P., strešná konštrukcia
- lehoty : viazané na právoplatnosť stavebného povolenia a prípravné práce na stavbe, s tým, že termínu budú upresnené. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť až 07.08.2009. Cena diela: určená podľa projektu v dvoch variantoch I. cena 2.426.370,48 Sk, t. j. 80 540,-€, variant II. vykalkulovaná cena na sumu 2.727.150,48 Sk, t. j. 90 524,8 € viď. email žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 28.6.2008 a 28. 12. 2008. Týmto cenovým ponukám zodpovedá aj cena uvádzaná v žiadosti o vydanie stavebného povolenia, kde sú uvedené predpokladané náklady na stavbu vo výške 80.000,- €. Platnosť tejto zmluvy žalovaný nikdy nenamietal. To potvrdzuje aj to, že vykonal síce právny úkon odstúpenia od zmluvy dňa 29.04.2013 adresovaný spoločnosti V. ako právnemu nástupcovi spoločnosti C.. Ak by namietal platnosť tejto zmluvy nemohol by od nej súčasne odstupovať. Voči žalobcovi žiadny právny úkon zo strany žalovaného nebol vykonaný. Medzi stranami je sporná platnosť zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 19. 1. 2009, uzavretej medzi postupcom C. a postupníkom C. Touto zmluvou postupuje postupca na postupníka všetky práva a povinností vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. X/XXXX a na základe tejto zmluvy je daná aktívna legitimácia žalobcu. Predmetnú zmluvu uzavreli účastníci ako zmluvu nepomenovanú podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené. Právne najbližšie je posudzovať zmluvu o postúpení práv a povinností podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka, pretože vytvorením diela sa stáva objednávateľ dlžníkom zhotoviteľa - veriteľa. Podľa § 524 ods. l Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľských zmluvách sa považujú také ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Konaním žalobcu nedošlo k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, nedošlo k zmene zmluvných podmienok. O tom, že žalovaný súhlasil s postúpením práv a povinností zo zmluvy svedčí aj skutočnosť, že pri objednávaní niektorých prác a materiálov sám komunikoval a dohadoval podmienky a výslovne si vyberal poddodávateľov žalobcu. Takto boli dojednané práce na streche - faktúra č. XXXXXXX, vystavená dodávateľom M.G. na ťarchu žalobcu. Menovaného žalobca nepozná, osobne ho kontaktoval žalovaný a žalobca len na pokyn žalovaného práce a materiál objednal a zaplatil. Takisto si žalovaný vybral dodávateľa okien Q. ktorý vyfakturoval žalobcovi sumu 4.813,82 €. Tento dodávateľ ponuku adresoval priamo žalovanému a faktúru zaslal žalobcovi. Ponuka obsahuje telefónne číslo priamo na žalovaného. To, že v žiadosti o vydanie stavebného povolenia je uvedená p. F. ako kontaktná osoba, samo o sebe nespôsobuje žiadne následky. Menovaná je manželkou konateľa žalobcu . Je administratívne skúsená a preto až doposiaľ akékoľvek administratívne a ekonomické záležitosti za spoločnosti svojho manžela vybavuje aj v súčasnosti. Žalovaný vo svojich výpovediach uvádza, že komunikoval s p. F. ako zástupcom spoločnosti C. pritom emailovú komunikáciu viedol so žalobcom, faktúry na základe jeho požiadaviek (strechy, okná) platil však žalobca. V konaní navrhujeme týchto dodávateľov vypočuť ako svedkov, ktorí potvrdia vyššie uvádzané skutočnosti. Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že v rámci mimosúdnych konaní sám žalovaný uznáva, že časť dohodnutej sumy za zhotovenie hrubej stavby už uhradil. Uvádza sumu 30 000,-EUR, i keď žiadnym spôsobom nepreukazuje úhrady tejto platby. Započítania vykonané na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 07. 2012 na sumu 10 200,- € z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 05.04.2012 sa realizovala v čase, keď bola zmluva uzatvorená a je úplne odlišnou zmluvou ako je zmluva o postúpení zo dňa 19. 01. 2009. O tom, že neexistuje časová súvislosť medzi dvomi zmluvami o postúpení svedčí skutočnosť, že z faktúr č. XXXXXXX zo dňa 14. 03. 2011 a XXXXXXX zo dňa 14, 03. 2011 bola riadne odvedená DPH . Ako dôkaz predkladáme daňové priznanie žalobcu za marce 2011, kde v prílohe dodanej daňovému úradu sú uvedené označené faktúry. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 26.02.2012, č. XXXXXXX zo dňa 26. 02. 2012 bola riadne a včas odvedená DPH o čom svedčí daňové priznanie za február 2012, kde v prílohe dodanej daňovému úradu sú uvedené
faktúry označené. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 11.03.2012 bola riadne a včas odvedená DPH o čom svedčí daňové priznanie za február 2012, kde v prílohe dodanej daňovému úradu sú uvedené faktúry označené. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 05.04..2012 bola riadne a včas odvedená DPH o čom svedčí daňové priznanie za apríl 2012, kde v prílohe dodanej daňovému úradu sú uvedené faktúry označené. Fakturácia bola vykonávaná v čase, ktorému predchádzali rokovania so žalovaným a v čase, keď nebolo možné dosiahnuť spísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Dohodnuté lehoty boli viazané na stavebné povolanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až 07. 08. 2009. Domnienky žalovaného, že zmluva o postúpení zo dňa 19.1.2009 a zmluva o postúpení zo dňa 21.07.2012 boli vytvorené súčasne sú predložením daňových priznaní vyvrátené. Právny úkon žalovaného a to vrátenie faktúr - reklamácia zo dňa 5.6.2012 boli adresované spoločnosti Auto elektro F., C. boli adresované subjektom, ktoré tieto faktúry nevystavovali. Žalobcovi faktúry žalovaný nikdy nevrátil a ani žiadnu reklamáciu si doposiaľ u žalobcu neuplatnil. Právny úkon žalovaného žiadosť o oznámenie spôsobu vybavenia reklamácie zo dňa 21.32013 je z vyššie uvedených dôvodov bezpredmetná vo vzťahu k spoločnosti V. Vo vzťahu k žalobcovi žalovanému nevrátil faktúry, nereklamoval dielo a ani nevykonal žiadne iné úkony. Poukazujeme na písomné podanie odporu žalovaným zo dňa 21.01.2013, kde je zreteľne označuje žalobcu ako C. a uvádza, že žalobcovi faktúry vrátil a písomne reklamovala práce na dome zhotoviteľovi, ktorý ich vykonal podľa názoru žalovaného nekvalitne. Teda nepochybne uznal, že práce vykonával žalobca. Z vyššie uvedených dôvodov aktívna legitimácia žalobcu preukázaná. Pokiaľ by súd však dospel k názoru, že nedošlo k platnému postúpeniu práv a povinností tak k námietke premlčania žalobca uvádza nasledovné. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr (porovnaj napr. Zborník IV. býv. Najvyššieho súdu. Praha 1986. s. 649). To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Podané znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna (rozsudok NS SR 1 Cdo 67/2011). Fakticky by mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia až uplynutím lehoty splatnosti predmetných faktúr. Až od tejto lehoty je možné počítať začiatok plynutia premlčacej lehoty. Poukazujeme, že ani sám žalovaný začiatok plynutia premlčacej lehoty neuviedol, a preto nemožno nárok považovať za premlčaný. Fotografiami vyhotovenými pracovníkmi žalobcu preukazujeme, že stavba začala v máji 2009, kedy boli začaté základy základov, posledné fotografie sú z decembra 2010, kedy pracovníci žalobcu vykonávali na stavbe vnútorné omietky. Z fotografie z februára 2011 je zrejmé, že žalobca vykonal dohodnuté práce, t. j. okrem iného vnútorné omietky a podlahy. Z následnej fotografie z mája 2011 je viditeľné, že žalovaný vykonáva podlahové kúrenie a robil ďalšie potery. Pri akýchkoľvek posudzovaniach mohla lehota na premlčanie bezdôvodného obohatenia začať plynúť najskôr v decembri 2010. Existuje záznam zo dňa 12.10.2009, ktorým stavebný dozor poukazuje na nedostatky na stavbe a teda je zrejmé, že vtom čase dielo nebolo vykonané. Dňa 0l.02.2010 nemohlo byť dielo zhotovené, keďže žalovaný viedol komunikáciu opäť so stavebným dozorom. Dňa 12.11. 2010 spísali pracovníci žalobcu a zástupca dodávateľa stavebných prvkov záznam, v ktorom potvrdzujú, že žalovaným uvádzané závady na hrubej stavbe boli pribežne odstraňované v období od 3.3. 2009 do 20. 9. 2010. Naviac dielo nebolo doposiaľ odovzdané. Je teda nesporné, že nemohlo dôjsť k premlčaniu práva. Teda aj uplatnenie dlžnej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodné. V takomto prípade môže byť výška bezdôvodného obohatenia, ktorú navrhujeme určiť znalcom. Rozsah prác, ktorý
by mal byť oceňovaný nie je medzi stranami sporný. Žalobcom bolo dodané - inžinierska činnosť, zemné práce, základová doska, obvodové múry, nosné nenosné zvislé priečky, okná, vnútorné omietky a potery, komín a vonkajšie zateplenie. Práce, ktoré v emaily zo dňa 5.5.2016 označil žalovaný a ocenil ich na sumu 53.000,- € nemali byť ani neboli vykonané žalobcom a neboli ani účtované a ani ocenené v ponuke. Napriek tomu, že jednotlivé položky označil aj ako opravy, ani jedna z nich nie je opravou. Povinnou súčasťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia sú projekty a statické posúdenie stavby. Tieto doklady boli riadne stavebnému úradu doložené. Projekty boli predložené v stave, ktorý je bežný a ktorý je postačujúci pre realizáciu stavby. Je možné síce požadovať aj spracovanie druhostupňového projektu, ktorý detailne určuje postup prác, ale dokumentácia v takomto stave nie je nutná a vykonáva sa bežne len na osobitnú objednávku a pri náročných priemyselných stavbách. Poukazujeme na bežnú prax pri kúpe typizovaných projektov, ktoré sú takisto vyhotovované v stupni, v akom boli vyhotovené projekty pre potreby žalovaného. Z opatrnosti poukázal, že ak by súd dospel k záveru, že postúpenie práva a povinností zo zmluvy by mohlo byť neplatné , tak medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentným spôsobom.
26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.12.2017 uviedol, že podľa žalobcu sa na výstavbe domu mali spolupodieľať nasledovné spoločnosti: C. výroba a montáž technológie, spol. s r.o. a P... Spoločnosť C. uzavrela so žalovaným zmluvu o dielo č. X/XXXX. Spoločnosť C.. mala byť podľa žalobcu (čo žalovaný namieta) zhotoviteľom celej stavby. Spoločnosť Z. výroba a montáž technológie, spol. s r.o. podľa žalobcu montovala hrubú stavbu a spoločnosť P.. mala byť dodávateľom technológie panelového systému. V súčasnosti je spoločnosť Z., výroba a montáž technológie, Z. v konkurze, spoločnosť P. zanikla po zrušení konkurzu pre nedostatok majetku a spoločnosť Y.. je predaná. Len spoločnosť C. je v súčasnej dobe aktívna. Vo všetkých týchto spoločnostiach figurovali/figurujú manželia F. ako konatelia alebo spoločníci. Tento chaos v zmluvných vzťahoch a v tom, ktorá spoločnosť stavbu žalovanému dodávala, vyvolal práve žalobca, resp. manželia F., ktorí konali za všetky štyri spoločnosti. Poznámka žalobcu, že je neuveriteľné, že žalovaný nevie, kto mu stavbu staval, je preto namieste. Žalovaný uzavrel zmluvu so spoločnosťou C. a keďže mu zmluva o postúpení práv z povinností zo dňa 19.01.2009 nebola doručená a zhotoviteľ neviedol stavebný denník, nemal odkiaľ vedieť, za ktorú spoločnosť aktuálne manželia F. konajú alebo či niektorá z týchto troch spoločností, ktoré sa zúčastnili na výstavbe domu, prevzala všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo od spol. C. Keďže manželia F. sa vzájomne zastupujú a vzájomne si pomáhajú, ako to uvádza žalobca, sú to práve manželia F., ktorí sú zodpovední za to, že do dnešného dňa nie je preukázané, kto zhotovil rodinný dom v U. a ktorej z vyššie uvedených spoločností svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto súdnom spore. Zároveň ostáva na zamyslenie, že zo všetkých štyroch spoločností ostala aktívna jedine spoločnosť žalobcu a práve táto spoločnosť mala stavbu dodávať ako zhotoviteľ a jednotlivé dodávky a práce si mala objednať u spoločností, prostredníctvom ktorých už manželia F. nepodnikajú. Taktiež nie je ani preukázané, že za montáž hrubej stavby žalobca zaplatil spoločnosti Z. výroba a montáž technológie, Z. a ani že za dodávku technológie na stavbu rodinného domu zaplatil spoločnosti P., čím by bol oprávnený domáhať sa bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Vo vzťahu k doméne hydroflex.sk, z ktorej manželia F. komunikovali so žalovaným, a ktorou sa žalobca snažil preukázať, že žalovaný mal vedomosť o zhotovovaní stavby žalobcom a že zmluvu o dielo uzavrel so žalobcom konkludentným spôsobom, uvádzame, že práve táto emailová komunikácia predložená žalobcom dokazuje, že manželia F. používali emailovú adresu C. po celú dobu komunikácie so žalovaným, bez ohľadu na to, v mene ktorej spoločnosti vystupovali. Svedčí o tom emailová komunikácia z júna a decembra 2008, t. j. predtým ako bola uzavretá zmluva o dielo so spoločnosťou C. a zároveň emailová komunikácia z júla 2012, t. j. po tom, ako už bola spoločnosť C. predaná a premenovaná na spoločnosť V. a zároveň po tom, ako malo dôjsť k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy o dielo na spoločnosť C.oménu C..Z. používali obaja manželia F. a jej používanie vôbec nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože to bola jediná adresa, z ktorej so žalovaným komunikovali pred uzavretím písomnej zmluvy o dielo a tiež po nej, bez ohľadu na to, v mene ktorej spoločnosti konali. Ako dôkaz doložil žalovaný do spisu email pani F. z adresy C. <mailto:. z 24.07.2012, v ktorom sú uvedené spoločnosti C. a L., z čoho vyplýva že pani F. používala doménu C. aj keď komunikovala za spoločnosť L. Ak by manželia F. v roku 2008 komunikovali z emailovej adresy C. <. a v roku 2009 a nasledujúcich z emailovej adresy C. alebo ak by komunikovali z rôznych adries v závislosti od toho, v mene ktorej spoločnosti aktuálne konajú, potom by zrejme žalovaný spozoroval aspoň nejakú zmenu v identite zmluvného partnera. Keďže sa tak nestalo, žalovaný nemal dôvod si myslieť, že po januári 2009 sa zmenil zhotoviteľ stavby. Zdôraznil, že ani v jednej emailovej správe (okrem emailu z 24.07.2012) sa pani F. nepodpísala ako zástupca niektorej zo spoločností a neuviedla, že koná v mene spol. C., ale v každej správe sa podpísala len ako „F.".
Na margo toho aj žalovaný zasielal emaily z emailovej adresy M. <mailto:M. a pritom nevystupoval ako podnikateľ M. ale ako súkromná osoba. Pokiaľ ide o zhotoviteľa strechy, pána M. a dodávateľa okien spol. Q. je pravdou, že týchto dodávateľov vybral žalovaný. Svedčí o tom aj cenová ponuka spol. Q. na dodávku okien, vyhotovená pre žalovaného. Ale ako správne žalobca uvádza, faktúry už boli vyhotovené v prospech žalobcu a doručené (predpokladáme) žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalovaný sa nemal odkiaľ dozvedieť v prospech koho dodávatelia vystavili faktúry. Fakturácie si dodávatelia od komunikovali priamo s pani F., ktorá viedla účtovníctvo spoločností a žalovaný nemá vedomosť, na ktorú spoločnosť faktúry vystavili. Na druhej strane, predmetné faktúry potvrdzujú tvrdenia žalovaného, že strecha bola postavená v júni 2009 (pred právoplatnosťou stavebného povolenia!) a výplne okien a dverí boli dodané v septembri 2009. Faktúry zároveň vyvracajú tvrdenia žalobcu o tom, že dom bol postavený v roku 2011 a 2012. Tento údaj je podstatný aj pre začiatok plynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože subjektívna aj objektívna lehota začala plynúť dňom úhrady týchto faktúr zo strany žalobcu (čo doposiaľ nebolo zo strany žalobcu preukázané), pretože týmto okamihom sa žalobca mohol dozvedieť, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil a týmto dňom mohol uplatniť svoje právo na súde po prvý raz. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný v emailovej komunikácii zo dňa 05.05.2016 potvrdil, že sumu 30.000,- € zaplatil žalobcovi za zhotovenie stavby alebo že ponukou sumy 5.000,- € na urovnanie uznal uzavretie zmluvy o dielo so žalobcom. Ide len o špekulácie zo strany žalobcu. Strany sporu sa zhodli, že žalovaný uhradil sumu 30.000,- €, čím sa tento údaj stáva nesporný a nie je predmetom dokazovania. Žalovaný však nikdy neuznal ani neuviedol, že sumu 30.000,- € zaplatil žalobcovi za zhotovenie stavby. Strany mimosúdne rokovali za účelom urovnania sporu na základe poučenia súdu, ktorý sa snažil strany sporu zmieriť. Tým však žalovaný nikdy neuznal ani nemal v úmysle uznať žalovaný nárok žalobcu. Pokiaľ ide o predložené prehlásenie o odstránení závad zo dňa 12.11.2010, žalovanému nie je známe, kedy bol tento zápis vyhotovený a na aké účely, keďže mu nebol odovzdaný. Tieto údaje mali byť zapísané do stavebného denníka, ktorý bol povinný viesť stavbyvedúci žalobcu pán L.. H.. Uvedené prehlásenie dokazuje skutočnosť, že žalobca si neplnil riadne zákonné povinnosti zhotoviteľa stavby, neviedol stavebný denník a tento následne ani neodovzdal žalovanému. V prehlásení je taktiež uvedené, že závady na hrubej stavbe boli odstraňované od 03.03.2009 do 20.09.2010, čo opäť dokazuje tvrdenie žalovaného, že so stavbou sa začalo dávno pred právoplatnosťou stavebného povolenia (8/2009), pričom stavba bola zhotovovaná od začiatku (od 03.03.2009) s vadami. Uvedené potvrdzuje aj samotná fotodokumentácia predložená žalobcom, kde na fotografii vyhotovenej dňa 13.05.2009 je vidieť zhotovené základy domu a pripravené panelové systémy a na fotografii zhotovenej dňa 25.9.2009 je vidieť postavený celý dom, vrátane strechy, okien a dverí. Uvedené vyvracia tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 25.10.2015, že hrubá stavba vrátane strechy a okien bola dokončená v roku 2011. Fotografie z roku 2010 predložené žalobcom nedokumentujú práce na rodinnom dome žalovaného. Žalovaný predmetný priestor nepozná a nemá vedomosť v akom dome boli vytvorené. Žalovaný predkladá ďalšie fotografie, ktoré dokumentujú vady zhotovovanej stavby. Žalobca predložil emailovú komunikáciu žalovaného zo dňa 28.06.2008 a 28.12.2008, ktorou sa snaží preukázať dohodu o cene diela. Toto výslovne namieta, pretože ani v jednom emaily neboli žalovanému zaslané rozpočtové náklady na dom a tieto netvorili ani prílohu zmluvy o dielo T. a ani v jednom emaily sa nenachádza prejav vôle aspoň jednej zo strán uzavrieť dohodu o cene. V emaily zo dňa 28.06.2008 zaslal žalovaný pánovi F. geometrický plán k pozemku a link na stránku, na ktorej sa nachádzal dom, aký by si žalovaný predstavoval. Obsahom tejto komunikácie nie je žiadna dohoda o cene. Pôdorys domu, ktorý žalobca priložil k tejto emailovej komunikácii, pochádza z projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu, ktorá bola vyhotovená v roku 2009, preto nemohol byť priložený k emailu z júna 2008. Nie je zrejmé, čo chcel týmto listinným dôkazom a taktiež farebnou fotografiou domu žalobca preukázať. Na farebnej fotografii nie je zobrazený rodinný dom žalovaného. Taktiež žalovaný nepozná dôvod, pre ktorý žalobca k emailu z júna 2008 priložil prehľady rozpočtových nákladov z mája, júna a decembra 2008. Žalovaný uvedené rozpočty nepozná, nie je na nich uvedené, že sa vzťahujú na rodinný dom v U. a ani neboli adresované žalovanému, neboli mu zaslané ani emailom a ani priložené k zmluve o dielo. Podľa žalovaného sa nejedná o rozpočtové náklady alebo cenovú ponuku k rodinnému domu v U., keďže sú v nich odlišné množstvá, rozmery, hodiny a technika, ktorá na stavbe ani použitá nebola. V emaily z 28.12.2008 žalovaný požiadal pána F. aspoň o orientačnú cenovú kalkuláciu k rodinnému domu ale opäť žalobca nepredložil žiaden spätný email, obsahom ktorého by bolo aspoň zaslanie cenovej ponuky, nie to ešte dohoda o cene. Emailom z 29.12.2008 žalobca zasielal žalovanému obrázky
- súbory jpg, kde je vidieť miniatúry domu, nie je to textový súbor a ani excelovský súbor, obsahom ktorého by mohol byť rozpočet na dom. Emailová komunikácia z decembra 2008 medzi žalovaným a projektantom p. O. sa týkala projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu a ako je z jej obsahu zrejmé, žalovaný požiadal projektanta o zmenšenie domu. K predloženým listinným dôkazom opäť
žalobca svojvoľne priložil rozpočtové náklady, ktoré neboli obsahom emailových komunikácií, a preto žalovaný nepozná dôvod, pre ktorý žalobca predkladá predmetné rozpočty spolu s vyššie uvedenými emailovými komunikáciami. Žalobcom predložené vyššie popísané listinné dôkazy, ktoré vzájomne nesúvisia a sú účelovo a svojvoľne pospájané, nedokazujú žiadnu dohodu o cene, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným. Statický posudok L.. z júna 2009, ktorý žalobca založil do súdneho spisu, bol vypracovaný v čase, keď už bol rodinný dom zhotovený do štádia hrubej stavby so strechou, pričom z posudku vôbec nevyplýva, že je vypracovaný k rodinnému domu v U.. Ani Modul systém technológia - statika od L. sa vôbec netýka rodinného domu v U., keďže je v ňom uvádzaná odlišná technológia prvkov, rozmerov a výplní. Nie je zrejmé, z akého dátumu tento listinný materiál pochádza, pre koho bol vyhotovený a čo chcel žalobca týmito listinnými dôkazmi preukázať. Žalovanému tieto doklady odovzdané neboli a podľa všetkého sa vôbec netýkajú rodinného domu v Lábe. Na druhej strane žalovaný poukazuje na ním doložené listinné dôkazy - email projektanta L. z 23.02.2009 a záznam stavebného dozora z 12.10.2009, v ktorom obaja poukazujú na neexistenciu statických výpočtov k stavbe. Žalobca doložil do spisu daňové priznania k DPH a dani z príjmov PO, ktoré nie sú podpísané a nie je z nich zrejmé, či boli podané na daňovom úrade. Žalobca nepredložil daňové priznania k daní z príjmov PO za rok 2012, kedy boli vystavené faktúry na podstatnú časť žalovanej ceny diela. Žalobca opakovane vo svojom vyjadrení uvádza, že voči nemu žalovaný neurobil právny úkon odstúpenia od zmluvy o dielo č. X/XXXX,. vrátenie faktúr ani reklamáciu vád diela, čo žalovaný výslovne namieta. Spolu s vyjadrením zo dňa 04.03.2014 žalovaný do súdneho spisu založil listinné dôkazy - vrátenie faktúr
- reklamácia z 05.06.2012, žiadosť o oznámenie spôsobu vybavenia reklamácie zo dňa 21.03.2013, odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 29.04.2013, vrátane podací hárkov a podacích lístkov. Všetky písomné podania žalovaný adresoval spol. V.o. ako zhotoviteľovi stavby, a z opatrnosti ich zaslal taktiež žalobcovi a jednotlivo manželom F., avšak všetky poštové zásielky sa žalovanému vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Z tohto dôvodu žalovaný zaslal reklamáciu zhotoviteľovi a tiež žalobcovi emailom dňa 24.07.2012, na ktorú mu žalobca odpovedal, aby kontaktoval jeho právneho zástupcu. Je to práve žalobca, ktorý odmietal akúkoľvek komunikáciu so žalovaným, pričom všetky poštové zásielky žalovaného účelovo nepreberal. K právnej argumentácii žalobcu týkajúcej sa premlčania žalovaného nároku žalovaný uvádza, že dátum vystavenia resp. splatnosti faktúr, z ktorých žalobca uplatnil žalovaný nárok, je bezpredmetný tak vo vzťahu k premlčaniu zmluvného nároku na zaplatenie ceny diela ako aj k premlčaniu mimozmluvného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je irelevantné, kedy žalobca vystavil faktúry, pretože v zmluve o dielo č. X/XXXX sa zmluvné strany dohodli na postupnej mesačnej úhrade vykonaných prác, tzn. že zhotoviteľ mohol právo po prvýkrát uplatniť na súde po skončení každého mesiaca, v ktorom vykonal práce na dome pre objednávateľa. Dátum splatnosti faktúr je irelevantný aj vo vzťahu k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože objektívna lehota pre uplatnenie nároku začala plynúť od okamihu vykonania prác na dome žalobcom, resp. uhradenia ceny prác iných dodávateľov a subjektívna lehota začala plynúť od kedy sa žalobca dozvedel, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jeho úkor, čo je v tomto prípade rovnaký okamih ako začiatok plynutia objektívnej lehoty, pretože žalobca mal vedomosť o tom, pre koho stavbu staval. Toto však za predpokladu preukázania bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, čo doposiaľ nebolo zo strany žalobcu preukázané.
27. V priebehu konania bol na žalobcu vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k XK/XX/XXXX-XX zo dňa 14.02.2018, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 45/18, za správcu konkurznej podstaty úpadcu C. bola ustanovená spoločnosť U.. ktorá vstúpila do konania a žiadala v konaní pokračovať.
28. Zároveň po vstupe do konania správca konkurznej podstaty úpadcu podal návrh na vstup dokonania žalobcov v 1. a 2. rade z dôvodu, že úpadca uplatnenú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2013 postúpil na žalobcov v 1. a 2. rade, čo správca konkurznej podstaty zistil po tom, ako vstúpil do konania.
29. Na základe predloženej zmluvy o postúpení a súhlasu O. a F. súd uznesením č. k. 6C/230/2013 - 204 zo dňa 15.04.2019 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpili žalovaný v 1. a 2. rade.
30. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu poukázali na skutočnosť, že pôvodný žalobca C. nadobudol práva a povinnosti zo zmluvy o dielo od spoločnosti C., a tento aj zrealizoval výstavbu rodinného domu. Žalobcovia si uplatňujú túto sumu ako cenu diela, pričom v prípade platného odstúpenia
od zmluvy táto suma predstavuje cenu prác, vykonaných na výstavbe tohto domu, t. j. to, čo sa má žalobcom vrátiť z titulu zrušenia zmluvy. Vo veci žalobcovia navrhli nariadiť vo veci znalecké dokazovanie na ohodnotenie ceny zhotoveného diela, ktorá bude zodpovedať hodnote, ktorá sa má vrátiť žalobcom.
31. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Túto aktívnu legitimáciu nemal už pôvodný žalobca C., pretože zmluvu o postúpení práv a povinností z 19.01.2009 považuje za neplatný právny úkon, keďže žalovaný nedal súhlas k prevzatiu záväzkov z tejto zmluvy a takisto touto zmluvou sa prevádzala ešte neexistujúca pohľadávka na cenu diela. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj zmluva o postúpení pohľadávky z januára 2013, keďže zmluva bola antidatovaná, čo vyplýva aj z doterajšieho správania sa žalobcov. Žalobca v 1. rade počas celého súdneho konania vystupoval ako konateľ spoločnosti C. a tvrdil, že spoločnosť C.. vlastní pohľadávku voči žalovanému. Uviedol to aj v podnete, ktorý podal na Stavebný úrad v U. v roku 2017, v ktorom uviedol, že spoločnosť C. vlastní pohľadávku voči pánovi A. a že si ju aj vymáha v súdnom konaní. Taktiež správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní voči spoločnosti C. pri popretí pohľadávky, prihlásenej žalobkyňou v 2. rade uviedol, že nemá za preukázané, že žalobkyňa v 2. rade uhradila odplatu za postúpenie predmetnej pohľadávky a zároveň, že vidí rozpor v prihlásení si pohľadávky pani F., keďže predmetná pohľadávka, t. j. žalovaná pohľadávka v tomto súdnom konaní, je uvedená v zozname majetku úpadcu C. , ktorý je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ ide o zhotoviteľa stavby z prehlásenia o odstránení závad vyplýva, že hrubú stavbu realizovala firma Z. a technológiu panelového systému dodávala firma P.. Z uvedeného dôvodu ani spoločnosť C. a ani žalobcovia nemohli byť aktívne vecne legitimovaní domáhať sa nároku titulom vykonania týchto prác. Navrhované znalecké dokazovanie považoval jednak za neúčelné, keďže zvýši náklady súdneho konania a súčasne v dnešnej dobe za nereálne a nemožné, keďže spoločnosť C.. mala zrealizovať len hrubú stavbu, vrátane strechy a výplne okien a dverí. V dnešnej dobe je ten dom úplne odlišnom technickom stave, je omietnutý, závady, ktoré na dome existovali, sú čiastočne odstránené, je tam spravená vodoinštalácia, elektrika, odpady, potery, sanita. Znalec neuvidí a nebude schopný posúdiť technický stav domu z roku 2009. Podľa výkazu ziskov a strát pôvodného žalobcu C., súvahy pôvodného žalobcu C. z roku 2013 a poznámky k individuálnej účtovnej závierke za rok 2013 nevyplýva, že by spoločnosť C.. vlastnila žalovanú pohľadávku voči žalovanému a nevyplýva z nich ani predaj pohľadávky spoločníkovi spoločnosti, t. j. 6alobcovi v 1. rade. V popretí pohľadávky, ktorú si žalobkyňa v 2. rade prihlásila do konkurzného konania, vedeného voči spoločnosti C. správca uviedol, že pohľadávka voči žalovanému bola spoločnosťou C.. uvedená v zozname majetku spoločnosti C.. Návrh na vyhlásenie konkurzu podával žalobca v 1. rade, ako konateľ spoločnosti C. Zmluva o postúpení pohľadávky z roku 2013 bola okrem toho uzavretá medzi spriaznenými osobami, t. j. medzi spoločnosťou a osobou, ktorá je majiteľom a zároveň konateľom tejto spoločnosti.
32. Správca konkurznej podstaty úpadcu C. vo svojom stanovisku uviedol, že F. si prihlásila do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu C. vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: XK/XX/XXXX (ďalej len „úpadca") prihlášku pohľadávky, ktorá bola doručená správcovi dňa 29.03.2018 vo výške 76.165,46 €, pričom ako právny dôvod uviedla zmluvu o postúpení pohľadávky voči úpadcovi M.. Prílohou predmetnej prihlášky bola zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.02.2013. Správca predmetnú prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, keďže zo zmluvy o postúpení vyplynulo, že predmetná pohľadávka bola postúpená na O. a F. a teda správca mal za to, že F. nie je veriteľom úpadcu pri tejto pohľadávke, (viď. oznámenie o popretí). Predmetnú pohľadávku správca nezapísal do súpisu majetku úpadcu, keďže ju úpadca postúpil na O.. a F. F., a teda pohľadávka nie je majetkom úpadcu. Tieto informácie vyplývajú aj z verejne prístupného Obchodného vestníka. Účtovníctvo úpadcu obsahovalo okrem iných podkladov aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.02.2013. Doložila súdu záznam z úvodného stretnutia s F. a O., na ktorom sme osobne riešili otázku postúpenia pohľadávky a aj zápočtu odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou, ktorú evidovali F. a F. voči úpadcovi (pôžička spoločníkov) záväzky úpadcu voči spoločníkom potvrdzujú aj účtovné závierky. O predmetnej zmluve o postúpení sa správca dozvedel dňa 29.03.2018, v čase keď bola doručená správcovi predmetná prihláška pohľadávky, ktorej prílohou bola táto zmluva. Odmena za postúpenie pohľadávky bola započítaná ako je to už uvedené a nakoľko účtovné závierky potvrdili tvrdenia konatel'ov/spoločníkov Úpadcu správca nepovažoval za potrebné tieto skutočnosti ďalej preskúmavať. O. F. si prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok Úpadcu pohľadávku vo výške 87.645,93 € s právnym dôvodom „pôžička spoločníka na fungovanie spoločnosti pri prechodnom nedostatku finančných prostriedkov - pôžička evidovaná v účtovníctve dlžníka". Prílohou bola účtovná závierka z roku 2017. Správca uvedenú pohľadávku z opatrnosti poprel čo do
výšky, vymáhateľnosti a poradia, avšak po doložení podkladov a ďalších informácií správca dodatočne uznal túto popretú pohľadávku čo do výšky a vymáhateľnosti. Pohľadávka zostala popretá čo do poradia.
33. Podľa§ 631 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
34. Podľa § 633 ods. 1 OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
35. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
36. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
37. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 38. Podľa § 531 ods., 1 OZ kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. 39. Podľa § 534 OZ kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. 40. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 41. Zmluvou o dielo vzniká vzájomný (synalagmatický) záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Zákon nepredpisuje pre zmluvu o dielo osobitnú formu, a to dokonca ani v prípade, keď jej predmetom je nehnuteľnosť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú: a) určenie diela (predmetu zmluvy), b) určenie ceny diela a c) vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Zmluva o dielo je odplatnou zmluvou. Ku vzniku zmluvy o dielo sa preto vyžaduje dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela. Na platnosť zmluvy sa však nevyžaduje určenie výšky ceny. Strany môžu dohodou určiť postup, na základe ktorého dôjde k určeniu výšky ceny, a to buď dohodou strán v zmluve (výšku ceny možno určiť aj dodatočne po uzavretí zmluvy), alebo podľa osobitného právneho predpisu (zákon o cenách). Ak výška ceny za dielo nebola ani uvedeným spôsobom určená, je objednávateľ povinný zaplatiť primeranú cenu. Splatnosť ceny diela nastáva až po vykonaní diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak. V zmluve o dielo možno splatnosť ceny dohodnúť i tak, že cena bude splatná pred vykonaním diela (Ro NS SR, sp. zn. 4 Obo 261/1996). Ak bola v zmluve o dielo splatnosť ceny viazaná na splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa zhotoviteľ pred jej splnením úspešne domáhať zaplatenia ceny diela, aj keď dielo bolo riadne ukončené a odovzdané (Ro NS SR, sp. zn. 3 Obo 163/1999). Dielo, ktoré vykazuje vady, nemožno považovať za dielo vykonané riadne podľa § 633 ods. 2 OZ a to ani vtedy, keď ho objednávateľ prevezme. Ak medzi účastníkmi nebolo dojednané inak, zhotoviteľovi v takom prípade právo na zaplatenie ceny diela nevznikne. Právo na zaplatenie ceny diela vznikne - vzhľadom na synalagmatický charakter zmluvy o dielo(§ 560 OZ) - iba v tom prípade, ak dielo bolo vykonané riadne (§633 ods. 1 prvá veta OZ). Dielo, ktoré je vadné, nemožno považovať za dielo riadne vykonané, a to ani vtedy, keď ho objednávateľ prevezme. Pokiaľ medzi účastníkmi nebolo dojednané inak, zhotoviteľovi v takom prípade právo na zaplatenie ceny diela nevznikne (pozri Ro NS ČR z 12. 3. 2002, sp. zn. 29 Odo 11/2001).
42. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný uzavrel dňa 11. 11. 2008 zmluvu o dielo č. 1/2008 so zhotoviteľom C.., podľa ktorej mal tento zhotoviteľ vykonať pre žalovaného hrubú stavbu 5 izbového rodinného domu v U.. Táto zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú, keďže neobsahovala všetky podstatné
náležitosti zmluvy o dielo. Neobsahovala podstatnú náležitosť a to určenie ceny diela. K cene diela je potrebné uviesť, že v čl. V zmluvy o dielo zmluvné strany uvádzajú, že cena bude záväzne upresnená po získaní projektu na stavebné povolenie. V súlade s citovaným zmluvným určením ceny, mala byť cena diela stanovená neskoršou dohodou, ktorá sa viazala na skutočnosť získania projektu na stavebné povolenie. V zmluve o dielo je dohodnutá len cena projektovej dokumentácie a cena za získanie stavebného povolenia. Cena diela teda nebola medzi zmluvnými stranami upresnená a bola potrebná neskoršia dohoda o presnej výške ceny. Cena diela uplatnená faktúrami žalobcu potom nezodpovedala zmluvnej dohode. Ak výška ceny za dielo nebola ani uvedeným spôsobom určená, bol objednávateľ povinný zaplatiť primeranú cenu, pričom spôsob určenia primeranej ceny bolo zo strany žalobcu nevyhnutné preukázať. Dôkazné bremeno znáša žalobca, a preto chýbajúci spôsob stanovenia primeranej ceny porovnateľného diela spôsobuje neurčitosť a neodôvodnenosť návrhu. Okrem toho sa súd zastáva názor, že splatnosť ceny diela nastáva až po vykonaní diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný už počas realizácie diela reklamoval vady diela. Potom platí, že dielo, ktoré vykazuje vady, nemožno považovať za dielo vykonané riadne podľa § 633 ods. 2 OZ a to ani vtedy, keď ho objednávateľ prevezme. Ak medzi účastníkmi nebolo dojednané inak, zhotoviteľovi v takom prípade právo na zaplatenie ceny diela nevznikne. Táto zmluva o dielo neobsahovala posúdil ako sa účastníci dohodli na cene diela. Žalovaný síce v konaní namietal platnosť uzavretej zmluvy o dielo, súd však žiadne skutočnosti, odôvodňujúce takéto tvrdenie nezistil. Predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti, ktorými sú: označenie zmluvných strán, t. j. objednávateľa a zhotoviteľa, určenie diela, ktoré sa má vykonať, záväzok zhotoviteľa vykonať dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Súd podotýka, že Obchodný zákonník, podľa ktorého bola predmetná zmluva o dielo uzavretá, ani nevyžaduje pri zmluve o dielo jej písomnú formu. Súd potom ustálil, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo platne. Dohodnutá cena diela sa menila tak, že došlo k zníženiu ceny diela, čo obe zmluvné strany akceptovali. Žalobca dohodnuté dielo vykonal, čo mal súd preukázané z písomného potvrdenia žalovaného o prevzatí diela z roku 2012. Aj keď žalovaný namietal nekvalitu prác pri vyhotovení diela, žalovaný si žiadne vady diela po ukončení prác neuplatnil resp. nekvalitne vykonané práce nereklamoval, pričom táto problematika ani nebola predmetom sporu. 23. Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že manželka žalovaného uhradila záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy o dielo týkajúci sa ich spoločnej veci. Aj keď na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela použila peniaze, ktoré dostala od svojho otca, nemalo to vplyv na skutočnosť, že išlo o úhradu záväzku, ktorý sa týkal spoločnej veci manželov. Neprichádzalo preto do úvahy započítanie tejto platby v prospech žalovaného. 25. Súd pri rozhodovaní o veci prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca fakticky vystavil dve rovnaké zálohové faktúry č. 001/2010, ktoré zneli na zaplatenie tej istej sumy 25.000,- Eur ako zálohy na nadstavbu rodinného domu, k čomu sa nedokázal žalobca vyjadriť a ani súdu nepreukázal, ktorú z týchto faktúr zaviedol a kedy do svojho účtovníctva. Pokiaľ žalovaný uhradil zálohu na nadstavbu rodinného domu podľa zmluvy o dielo dňa 11.01.2010, nemal žalobca dôvod vystaviť opäť dvakrát zálohovú faktúru na úhradu tejto sumy. 26. Žalobca taktiež namietal predloženie príjmového pokladničného dokladu o úhrade sumy 25.000,- Eur dňa 15.03.2010 zo strany žalovaného až po 6 rokoch a žiadal na tento dôkaz neprihliadať v súlade s § 153 ods. 1, 2 CSP, keďže tento dôkaz a tvrdenie neuplatnil žalovaný v rámci svojho prvého vyjadrenia. Súd konštatuje, že v danom prípade žalovaný predložil uvedený dôkaz v čase, pre ktorý by bolo potrebné nariadiť z toho dôvodu ďalšie pojednávanie , resp. vykonať ďalší úkon súdu. 27. Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný uhradil zmluvne dohodnutú cenu diela podľa zmluvy o dielo a to až nad rámec takto dohodnutej ceny, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci mal plný úspech žalovaný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.