Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Pc-21-2019.pdf
PDF · 156.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľa: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Z. XXXX/XX, Z., právne zastúpený : ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti otcovi navrhovateľa: Ing. U.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, K., právne zastúpený: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, o zvýšenie výživného k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca L. P. k synovi R. P. z doterajšej sumy 190,- eur mesačne na sumu 290,- eur mesačne s účinnosťou od 09.09.2019, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/164/2015-252 zo dňa 09.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/40/2016-288 zo dňa 12.10.2016.
Nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 09.09.2019 do 31.07.2020 vo výške 1.073,34 eur súd povoľuje otcovi uhradiť v mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom doručeným súdu dňa 09.09.2019 sa navrhovateľ domáhal proti otcovi zvýšenia výživného z doterajšej sumy 190,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené a vyživovacia povinnosť otca voči nemu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/164/2015-252 zo dňa 09.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/40/2016-288 zo dňa 12.10.2016 na sumu 190,- eur mesačne. Na jeho strane došlo medzičasom k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Došlo totiž k zvýšeniu nákladov - cien tovarov a služieb, ďalej k fyzickému a psychickému rastu a tiež k nástupu na vyšší stupeň štúdia, keď navrhovateľ začal študovať na bakalárskom stupni denného vysokoškolského štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline. Jeho matke sa tiež medzičasom narodilo ďalšie maloleté dieťa - Fedor U., nar. XX.XX.XXXX. Doterajšia čiastka výživného v sume 190,- eur mesačne už preto nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám. Navrhovateľ sa s otcom nestretáva a otec okrem súdom určeného výživného ničím na neho neprispieva, ani darčekom k sviatku či Vianociam, otec ho nekontaktuje.
2. Otec navrhovateľa sa k návrhu vyjadril tak, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 210,- eur mesačne a vo zvyšku návrh považoval za neopodstatnený. Poukázal na to, že má ešte dcéru O., na ktorú prispieva sumou 130,- eur mesačne. Má za to, že za 3 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného, nedošlo na strane jeho syna k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného o 84%. Synovi už postava nerastie, vlaky má zadarmo. Jeho príjem sa zvýšil iba vrámci bežnej ročnej úpravy, keďže má tabuľkový plat. Matka navrhovateľa je dobre zabezpečená, podniká v oblasti účtovných služieb a jej manžel tiež podniká, je vrcholovým manažérom, jeho ročný príjem je 3,6 mil. Kč, ktorý patrí do BSM matky. Ich životný štandard je na rozdiel od neho vysoký. Poukázal na to, že on sa so synom snažil udržiavať kontakt, avšak syn o neho nejaví záujem.
3. V ďalšom konaní navrhovateľ doplnil, že príjem manžela matky je len marginálne kritérium na určenie výšky výživného zo strany otca. Čo sa týka pomerov na strane matky navrhovateľa, odkázal na rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 16C/84/2016. Zdokladoval svoje výdavky a doplnil, že nad rámec predloženého platil výdavok na vodičský preukaz v sume 500,- eur. K zmene počas konania došlo i v tom, že po prvom semestri prvého ročníka prestúpil v rámci tej istej fakulty rovnakej univerzity z Liptovského Mikuláša do Žiliny. V Liptovskom Mikuláši býval na priváte, keďže internát nebol k dispozícii a cesta do školy ho stála cca 4,- eur mesačne, v Žiline už býva na internáte. K predloženým dokladom tiež bolo uvedené, že náklady na 7 člennú domácnosť boli rozpočítané pomerne len na osobu navrhovateľa a to tiež len za tie dni, kedy nie je na internáte, t.j. cca za 12 dni v mesiaci, ktoré predstavujú víkendy. Zdôraznil, že v čase posledného rozhodovania súdu mal navrhovateľ 16 rokov a navštevoval prvý ročník Strednej stavebnej školy v Trenčíne. Stále teda študoval v Trenčíne a pripravoval sa na svoje budúce povolanie. Teraz má navrhovateľ 20 rokov a ukončil prvý ročník vysokoškolského štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií, náročný odbor biomedicínske inžinierstvo. Zmena pomerov je tak daná od septembra 2019 a touto je nástup na vysokú školu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky navrhovateľa, ktorej pribudla nová vyživovacia povinnosť a to k I. ktorý sa narodil 19.12.2017. U otca podľa navrhovateľa došlo medzičasom k nárastu príjmu o 421,93 eur mesačne. Matka navrhovateľa naďalej vykonáva rovnakú činnosť ako SZČO, v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom dosahovala príjem spolu s rodičovským prídavkom a prídavkami na deti 1.103,- eur, v súčasnej dobe podľa posledného daňového priznania spolu s prídavkami na štyri deti a rodičovským príspevkom dosahuje príjem 1.176,03 eur. Ohľadom hodnotenia príjmových pomerov manželka matky a ohľadom zbavovania sa majetku otcom navrhovateľa odkazoval na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k. 27Co/108/2019-695 zo dňa 20.8.2019 vo veci zníženia výživného na jeho sestru. Mal za to, že pokiaľ životná úroveň otca dovoľuje také životné kroky, akými sú spolupovinnosť splácať úver v mesačných splátkach predstavujúcich dvojnásobok výšky výživného, a to bez protihodnoty spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorá bola prostredníctvom neho nadobudnutá, ako aj prevod majetku nezanedbateľnej hodnoty na osoby, ktoré zrejme svojou prácou sú schopné svoje potreby obstarať, nie je na mieste, aby spochybňoval výdavky navrhovateľa. Zdôraznil, že na jednej strane otec spochybňuje jeho výdavky na ošatenie, obuv a stravu v sume 246,12 eur mesačne, hoci otec uvádza svoje výdavky na stravu v sume 300,- eur mesačne. Navrhovateľ deklaroval výdavky na obuv a ošatenie v sume 30,- eur, otec výdavky na ošatenie deklaroval v sume 40,- eur mesačne. Otec spochybňoval výdavky syna na športové vyžitie, a to výdavky na športové vyžitie v sume 40,- eur na zápasenie MMA a 15,- eur na posilňovňu, pričom otec ale naproti tomu sám deklaroval svoje výdavky na športové vyžitie v sume 60,- eur mesačne. Poukazoval na to, že manželka otca je podľa tvrdení jeho otca odkázaná na výživu na neho, ale dovolí si mesačne platiť leasing na motorové vozidlo Mercedes, pričom jej nemocenská dávka je vyššia, než jej príjem pri poslednej úprave výživného. Mal za to, že navrhované výživné je adekvátne, súhlasil so splácaním zameškaného výživného po 50,- eur mesačne a žiadal priznať proti otcovi náhradu trov konania.
4. Otec navrhovateľa v ďalšom konaní uvádzal, že zvýšenie v požadovanej rozsahu je neopodstatnené. V súvislosti s nástupom na univerzitu mohlo dôjsť k zvýšeniu nákladov v súvislosti s ubytovaním mimo domu alebo zakúpením notebooku. Namietal tiež, že navrhovateľ nevyužil možnosť bývať na internáte, keď škola, ktorú navštevuje, má v Liptovskom Mikuláši internát a prváci internát dostávajú automaticky, tento stojí 40,- eur mesačne, naproti tomu navrhovateľ neopodstatnene býval 20km od Liptovského Mikuláša na priváte, ktorý je drahší. Na jeho strane došlo k zmene v tom zmysle, že síce stále pracuje ako hasič s tabuľkovým platom, ale jeho manželka je už takmer rok PN s predpokladom, že ostane na invalidnom dôchodku, keďže si v januári 2020 podala oň žiadosť, o ktorej nebolo ešte rozhodnuté a nemá žiaden príjem. Príjem do domácnosti sa tak znížil. Navrhovateľ nemôže podnikať, mať aj iné zamestnanie, a preto si nemôže inak zvýšiť svoje príjem. Matka navrhovateľa s manželom nemá zrušené
BSM, a preto aj značne vysoký príjem manžela je súčasťou BSM a mal by sa zohľadniť. Mal za to, že nie je možné sa domáhať zvýšenia spätne od podania návrhu a napríklad náklady na stužkovú nie sú nákladmi súvisiacimi s nástupom na vysokú školu. Samotný nástup na vysokú školu nespôsobil taký radikálny nárast nákladov. Treba uviesť, že priemerný plat otca okolo 1.100,- eur mesačne bol valorizovaný, avšak na druhej strane jeho manželka už nie je schopná práce, príjem sa jej znížil. V jej spoločnosti, čo sa týka vozidla, ide o leasingové auto, ktoré sa musí používať na dochádzku k lekárom, ide o najzákladnejší model Mercedes A so 6 ročným servisom, nejde o žiadne prémiové ani luxusné auto. Čo sa týka tých nákladov, ktoré deklaroval navrhovateľ, treba uviesť, že dopravné náklady sa navrhovateľovi nezvýšili, pretože vlaky vysokoškolákom sú garantované zadarmo. Ohľadom stravy alebo ošatenia navrhovateľ už dávno nerastie, v čase minulej úpravy výživného mal túto postavu a tieto potreby, viac nezje a nepotrebuje obmieňať šatstvo. Jediný jeho výdavok, ktorý narástol, je internát, ktorý stojí 50,- eur mesačne. Náklady na skriptá ani detailne nezdokladoval. Navrhované výživné je likvidačné, výživné na navrhovateľa by spolu s výživným na dcéru, predstavovalo 40% z čistej mzdy. Popieral všetky výdavky navrhovateľa ako premrštené. Osobitne nesúhlasil s výdavkom na MMA zápasenie, ktoré považuje za nevhodné a nejde o náklad spojený s prípravou na budúce povolanie. Čo sa týka doučovania angličtiny, navrhovateľ už študuje angličtinu približne od piateho ročníka základnej školy a to by už mohol pri takom kvante hovoriť podľa otca plynule a na veľmi dobrej úrovni. Náklady na stravu nie sú u navrhovateľa adekvátne, keďže má možnosť kvalitne stravovať sa v menze. Okrem toho poukázal na to, že otec utrpel počas konania trombózu dolnej končatiny, v dôsledku čoho musí nakupovať lieky a zdravotnícke pomôcky, načo minie približne 35,- eur mesačne. Študentom okrem toho boli vrátené poplatky za ubytovanie v období pandémie, preto aj v tejto súvislosti navrhovateľ nemá aktuálne žiadne zvýšené výdavky.
5. Navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že v súvislosti s pandémiou Covid - 19 bol nútený sa z internátu 10.03.2020 odsťahovať a následne sa na internát nevrátil. Poplatky za ubytovanie, ktoré boli uhradené na ďalšie obdobie, majú byť vrátené, no nevedel, či už tieto boli vrátené alebo ešte nie. V Liptovskom Mikuláši nevyužil ubytovanie fakulty z toho dôvodu, že už počas prípravného kurzu na prijímačky toto ubytovanie využil na jeden týždeň. Nešlo o žiaden internát, ale o ubytovňu, kde reálne boli iba štyria študenti, inak iba robotníci a osoby zo sociálne slabšieho prostredia, hygiena bola hrozná, bezpečnosť tiež, dvere sa nedali zavrieť, bál sa, aby mu neukradli notebook alebo telefón. Toto ho odradilo, a preto už nevyužil toto ubytovanie počas akademického roka. V súvislosti so štúdiom mal investíciu vyššiu iba v súvislosti s nákupom notebooku, iné väčšie výdavky na zakúpenie potrebných zariadení nemal. Notebook síce stal viac ako iné lacnejšie študentské notebooky, ale vzhľadom na to, čo študuje, potrebuje výkonnejší počítač. Na budúci školsky rok bude mať aj predmet programovacie jazyky a na to potrebuje lepšie zariadenie, tento notebook by mu mal vydržať celé štúdium. Ak by si kúpil lacnejší notebook, aj tak by musel programy upgradeovať, kúpiť nový procesor alebo grafickú kartu, aby mu to na štúdium stačilo. Čo sa týka stravy, stravuje sa primárne v menze, keď stíha, lebo mal aj vyučovanie od rána do večera a vtedy si zakúpil len bagetu v bufete. Na stravu minie asi 10 eur denne. Keď potrebuje peniaze, tieto si vypýta od mamy a nevlastného otca a títo uhradia to, čo je nutné a čo potrebuje. Nemá žiadne zdravotné znevýhodnenie, ale častejšie navštevuje ušného lekára s problémami s ušami a potrebou ich čistenia, musí si na to zakupovať kvapky, a keďže sa mu často tvoria afty, potrebuje vitamíny na posilnenie imunity. Zápaseniu MMA sa venoval aj v Trenčíne, je tomu asi 5-6 rokov, zapísal sa aj do klubu v Žiline. Je stále na amatérskej úrovni, týmto si nezarába a permanentka stojí 40,- eur mesačne. Kúpil si v tej súvislosti aj tenisky, lebo trénuje sa v teniskách a nie naboso. Tento šport si zvolil preto, že sa nenašiel v kolektívnych športoch, ale v silových. Chodí na doučovanie z angličtiny, zlepšuje si konverzácie. Popri škole nestíha brigádovať, ale už 2-3 letá chodí robiť animátora do detského tábora. Z takto ušetrených peňazí a z našetrených peňazí z výživného si kúpil mobil a tenisky. Na notebook mu dali peniaze mama a nevlastný otec. Výdavky má aj s permanentkou do posilňovne, ktorú navštevuje v rámci telesnej výchovy v škole, za čo má aj kredity. Mama je stále na rodičovskej dovolenke s bratom Fedorom, poberá rodičovský príspevok, popritom pracuje. Používa mobil, ktorý stál 259,- eur, dal si ho opraviť, lebo bol pokazený. Všetky skúšky prvého ročníka má ukončené, žiadne si neprenáša. V septembri nastupuje riadne do druhého ročníka.
6. Otec vrámci výsluchu uviedol, že stále pracuje ako zásahový hasič, aktuálny príjem je približne taký, ako v konaní o výživné pre O., čiže cca 1.260,- eur plus zvýšenie pre valorizáciu cca 60,- eur mesačne v čistom. V súvislosti s pandémiou boli vysielaní na zásahy na prevoz vzoriek alebo stavby stanov na hraniciach, ale zase absentovali iné zásahy, ktoré robili predtým, a preto jeho príjem počas tohto obdobia zostal taký istý ako v predošlom roku a k jeho zvýšeniu neprišlo. Zdravotný stav sa mu výrazne nezhoršil,
stále má streptokoka v kolene a astmu. Manželka je od januára 2019 na PN, poberala iba nemocenskú dávku, požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Všetky bežné výdavky zostali také ako v čase konania týkajúceho sa O.. Na bývanie minie cca 135,- eur, RTVS 4,64 eur, na hygienu 20-30,- eur, cca 26,- eur na mobil, ktorý používa aj na služobné účely, poistenie zodpovednosti za škodu v sume 130,- eur ročne, v rovnakej sume stále platí aj rizikové poistenie. Musí sa udržiavať v kondícii, keďže každoročne je preskušávaný zo 6tich športových disciplín, cca 60,- eur mesačne ho stoja športové aktivity. Na lieky na astmu a vitamíny minie cca 50,- eur mesačne. Platí 180,- eur výživné na O.. Navrhovateľovi platí 190,- eur a v roku 2018 mu posielal aj o 30 eur naviac, v roku 2019 mu naviac takto neplatil. V júni 2019 bol týždeň na PN s kolenom z dôvodu pracovného úrazu. Počas konania sa vyskytla trombóza nohy. Cca 300,- eur mesačne minie na stravu vrátane doplatkov na stravné lístky. Stále prispieva na splátku hypotéky za byt v rovnakej sume. Na rekonštrukciu chaty v Rajeckej Lesnej nič neminul, táto je neobývateľná a chátra. Nebol na žiadnej dovolenke, keďže manželka je na PN. Dedičstvo po matke bolo roku 2014, tam sa aj s bratom vzdal svojho podielu v prospech otca, po ktorom s bratom dediť. Nekúpil si žiadne auto ani vec vyššej hodnoty, ani nemá žiadnu novú nehnuteľnosť. Stále býva v tom istom byte vo vlastníctve manželky. Býva tam on a manželka. Prihlásené sú síce tri osoby, ale dcéra tam len občas prespí, nebýva tam. Ona stavia dom, ktorý ale nie je ešte hotový, býva v Hričove. V chate v Rajeckej Lesnej nebýva nikto, stále je vo vlastníctve manželky. Manželka je stále konateľom a spoločníkom spoločnosti ESETA, ale spoločnosť nevykonáva teraz žiadnu činnosť.
7. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a z nich vyplynul nasledovný skutkový stav:
8. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/164/2015-252 zo dňa 09.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/40/2016-288 zo dňa 12.10.2016 tak, že otec bol povinný prispievať na výživu syna sumou 190,- eur mesačne od 01.09.2015. V čase poslednej úpravy bol navrhovateľ žiakom 1.ročníka strednej školy v Trenčíne, venoval sa bojovým umeniam. Príjem otca bol tom čase v sume priemerne 1.099,59 eur mesačne. Príjem matky navrhovateľa bol 1.103,- eur mesačne, pričom táto mala okrem navrhovateľa a jeho sestry O., aj dcéry E., ktoré má s druhým manželom. Otec a jeho manželka mali zrušené BSM, už v tom čase otec platil splátku hypotekárneho úveru na byt, ktorého nie je ani len spoluvlastníkom. Jeho manželka mala v tom čase úhrn príjmov v sume 2.766.67 eur ročne. 9. V tomto konaní vyplynulo, že navrhovateľ ako syn odporcu bol rozhodnutím zo dňa 19.08.2019 prijatý na denné bakalárske štúdium na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline. Podľa potvrdenia zo dňa 10.09.2019 bol navrhovateľ študentom 1. ročníka tejto fakulty, na pracovisku v Liptovskom Mikuláši. Ako vyplynulo z údajov indexe navrhovateľa, dňa 10.02.2020 prestúpil na štúdium vrámci totožnej univerzity a fakulty do Žiliny z odboru digitálne technológie na odbor biomedicínske inžinierstvo.
10. Navrhovateľ podrobne vyšpecifikoval a aj zdokladoval svojej výdavky, ku ktorým tiež predkladal aj potvrdenia o ich vynaložení (faktúry, pokladničné doklady). Deklaroval ale aj dokladmi preukázal pravidelné mesačne výdavky : na bývanie v sume 11,94 eur (pomerne zo 7 člennej domácnosti vypočítané len na navrhovateľa a na obdobie, ktoré netrávi na internete), za posilňovňu 15,- eur mesačne, za nákup drogérie 16,- eur mesačne, na sporenie 30,- eur mesačne, za čistiace a pracie prostriedky 15,- eur mesačne, na stravu 246,- eur (predložil doklady v sume 200,- eur), na kurzy angličtiny 55,- eur, ubytovanie za internát 51,- eur (od februára 2020, dovtedy 100,- eur mesačne za ubytovanie v súkromí), mobil 20,- eur mesačne, vreckové 30,- eur mesačne, MHD 4,- eur mesačne. Tiež deklaroval náklady na oblečenie 30,- eur mesačne, lieky cca 23,- eur (problémy s ušami, očné kvapky a vitamíny). Počas konania doplnil tiež výdavky vynakladané za posilovňu v škole a za telesnú spolu 10,- eur na 15 vstupov, poplatok za návštevu klubu MMA zápasenie v Žiline 40,- eur mesačne. Zhrnul tiež jednorazové výdavky, a to platba za validáciu ISIC karty v sume 37,10 eur, poplatok za doučovanie matematiky s fyziky vrámci prípravných kurzov na V3 v sume 240,- eur, za nákup notebooku zaplatil 749,- eur, za internet a rýchlovarnú kanvicu zaplatil 3,10 eur, ďalej za nákup vybavenia na internátnu izbu predložil pokladničné doklady v sume 29,98,- eur, za kalkulačku 20,90 eur, za fotky do indexu 5,- eur, za nákup športovej obuvi 29,90 eur a za nákup zápasníckej obuvi 73,75 eur. Lieky deklaroval nákupom nad rámec pravidelne zakupovaných liekov jednorazovo 36,75 eur, za zakúpenia matracu zaplatil sumu 113,40 eur, za opravu mobilného telefónu zaplatil 105,- eur. Ďalej to bola úhrada dentálnej hygieny v decembri 2019 v sume 67,- eur. Náklady na stužkovú a prenájom obleku sú z roku 2018 v sume cca 360,- eur, teda ešte spred obdobia nástupu na univerzitu.
11. Podľa správy dekana Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline, navrhovateľ študoval na Inštitúte Aurela Stodolu v Liptovskom Mikuláši do 10.02.2020, kde fakulta disponuje internátnym ubytovaním, pričom kapacity umožňujú ubytovanie všetkých študentov. Aj navrhovateľovi bolo ponúknuté ubytovanie za 40,- eur mesačne, ktoré však nevyužíval. V období od 09/2019 do 10.02.2020 navrhovateľ býval na súkromnom ubytovaní za 100,- eur mesačne.
12. Príjem matky navrhovateľa bol preukazovaný daňovým priznaním za rok 2018 (keďže daňové priznanie za rok 2019 nebolo ešte podané pre zákonnú výnimku súvisiacu s pandémiou Covid-19), z ktorého vyplynulo, že základ dane bol v sume 6.465,57 eur, daň 1.228,45 eur, daňový bonus 258,72 eur. Príjem matky bol deklarovaný v sume 1.176,03 eur mesačne vrátane prídavkov na deti a rodičovského príspevku. Priemerný príjem manžela matky za obdobie od 01/2019 do 12/2019 činil po prepočte z CZK do EUR sumu cca 6.790,- eur mesačne. Podľa rodného listu sa im dňa 19.12.2017 narodil spoločný syn Fedor.
13. Príjem otca za obdobie od 01/2019 do 12/2019 podľa výplatných pások predstavoval priemerne sumu 1.512,- eur, navrhovateľ deklaroval zhodný príjem aj v nasledujúcom období, čo nebolo navrhovateľom ani namietané. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére Natálii aktuálne v sume 180,- eur, ako to vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/84/2016-642 zo dňa 29.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Co/108/2019-695 zo dňa 20.08.2019. Čo sa týka jeho výdavkov, otec pri výsluchu uviedol, že náklady na bývanie sú v sume 135,- eur mesačne, RTVS 4,64 eur mesačne, mobil 26,- eur mesačne, hradil poistenie zodpovednosti za škodu 130,- eur ročne, na športové aktivity minie 60,- eur mesačne, na lieky 50,- eur mesačne, na stravu minie 300,- eur vrátane doplatku za stravné lístky za mesiac. V ostatnom odkázal na jeho výdavky zistené v konaní sp.zn. 16C/84/2016, z ktorého súd sumarizuje, že boli zistené náklady na oblečenie 40,- eur mesačne a hygienu 30,- eur mesačne, splátka hypotekárneho úveru na byt v sume 302,- eur mesačne (uviedol, že ju stále platí), poplatok za komunálny odpad v sume 23,36 eur ročne. V tomto rozsudku bolo tiež konštatované, že z zmluvy o financovaní bývania zo dňa 30.04.2014 vyplýva, že otec a jeho manželka sú spoludlžníkmi na hypotekárnom úvere v sume 52.360,- eur a spotrebnom úvere v sume 22.440,- eur s mesačnými splátkami 362,94 eur (následne deklarované jej zníženie na 302,- eur). Úvery sú zabezpečené záložným právom na byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manželky, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zapísanou do katastra nehnuteľností vkladom č. V 3641/14. Zdravotný stav otca podľa jeho tvrdení je nezmenený, má astmu a alergiu, počas konania však utrpel podľa lekárskej správy trombózu dolnej končatiny, avšak v tejto súvislosti nebol PN.
14. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že manželka otca poberala nemocenskú dávku od 05/2019 do 02/2010, pričom v priemere táto predstavovala sumu 722,73 eur mesačne. Spoločnosť ESETA s.r.o. mala podľa účtovnej závierky v roku 2019 výnosy v sume 15.814,- eur, výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval + 71 eur.
15. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR: Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. ZR: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR: Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR: Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom musí byť uvedené, od akého dňa sa má platiť zmenené výživné a tomuto dňu musí predchádzať moment zmeny pomerov. Už v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, lebo len tak je splnená základná obligatórna podmienka na zmenu výživného.
17. Súd konštatuje, že od poslednej úpravy výživného voči navrhovateľovi v roku 2016 došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane navrhovateľa zmena pomerov spočíva predovšetkým v tom, že v roku 2016 v čase určovania výživného mal 16 rokov, bol žiakom 1. ročníka Strednej stavebnej školy v Trenčíne, pričom v súčasnosti ako študent 1.ročníka denného vysokoškolského štúdia (v septembri 2020 nastupuje už do ročníka druhého), ktoré absolvuje v Žiline, má nepochybne zvýšené výdavky spojené so štúdiom na vyššom stupni, čo je podčiarknuté tým, že vysokú školu navštevuje mimo miesta svojho trvalého bydliska. Tieto predtým nebolo nutné vynakladať. Z tohto dôvodu zvýšené výdavky spôsobuje nielen samotná príprava na štúdium (prípravný kurz na prijímacie skúšky, doučovanie), ale i potreba nákupu drahších školských potrieb z dôvodu štúdia biomedicínskeho inžinierstva (kam patrí aj kúpa notebooku, ktorý zodpovedá požiadavkám na štúdium daného odboru, nákup športového oblečenia na telesnú, ale aj platba za posilovňu, ktorú absolvuje vrámci vysokoškolského vyučovania ako predmet, ktorý je kreditovaný, nákup kalkulačky a iné), ale aj nutnosť úhrady internátu, stravy, služieb s tým spojených (internet na internáte, dokúpenie bežného vybavenia internátnej izby), či bežné výdavky spojené so zápisom do ročníka (výdaje na ISIC kartu a nákup validačnej známky, fotiek do indexu a pod) ako aj potreba vreckového na pobyt mimo miesta bydliska, ktoré oproti predošlej úprave vzrástlo z 10 eur na 30 eur, čo sa súdu tiež nejaví ako neprimerané. Aj výdavky na mobilný telefón navrhovateľa vzrástli z 10,- eur mesačne na sumu 20,- eur eur mesačne, čo je ale zdôvodniteľné práve tým, že väčšinu času v týždni (narozdiel od predošlej doby) trávi mimo svojho bydliska. Ani zvýšená suma 20,- eur sa nejaví súdu ako neprimeraná, a to aj v porovnaní s nákladom na mobil deklarovaný otcom (cca 26,- eur mesačne). Rovnako so štúdiom súvisel aj predtým nevynakladaný výdavok na úhradu prípravného kurzu k prijímacím skúškam na vysokú školu (240,- eur) a tiež súd ako opodstatnený výdavok zohľadnil aj každomesačnú úhradu doučovania z angličtiny (55,- eur), hoci otec tento namietal ako nedôvodný. Súd však konštatuje, že bez ohľadu na počet rokov štúdia cudzieho jazyka je namieste si svoje komunikačné zručnosti neustále udržovať, zlepšovať, či rozvíjať, najmä ak navrhovateľ nemá možnosť si tieto zručnosti zdokonaľovať v prostredí, kde sa angličtinou bežne komunikuje (zahraničné pobyty a iné). Táto snaha navrhovateľa je plne súdom pochopená a mala by aj otcom byť podporovaná v čase, kde schopnosť komunikácie v cudzom jazyku sa považuje za štandardnú zručnosť nielen vysokoškolsky vzdelaného mladého človeka. Ide preto o odôvodnený výdavok. Pokiaľ otec namietal výdavky na kúpu notebooku ako nadhodnotené a poukazoval na možnosť kúpy aj lacnejšej alternatívy, súd uvádza, že navrhovateľ pri výsluchu rozumne
zdôvodnil, prečo pristúpil ku kúpe notebooku v sume 749,- eur, a to s prihliadnutím na odbor, ktorý študuje vyžadujúci si kvalitnejšie technické vybavenie študenta a navyše navrhovateľ deklaroval úmysel používať jeden notebook počas celého štúdia, a preto nemožno konštatovať, že by navrhovateľ bez uváženia pristupoval ku kúpe neopodstatnene drahšieho vybavenia než len toho, ktoré pre štúdium naozaj potrebuje. Zodpovedný prístup k zadovažovaniu technických prostriedkov navrhovateľ v konaní podľa názoru súdu tiež dostatočne deklaroval tým, že si nekúpil po poruche ihneď nový mobilný telefón, avšak nechal si lacnejšie opraviť svoj starší mobilný telefón. Tento prístup navrhovateľa preto vôbec nesvedčí o tom, že by neuvážene míňal financie, ako sa na to zrejme snažil otec svojimi námietkami poukazovať. Uvedené výdavky spojené s nástupom a následným štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska pri poslednej úprave výživného nebolo nutné vynakladať, keďže navrhovateľ v čase poslednej úpravy výživného študoval strednú školu v mieste svojho bydliska. Na strane dieťaťa teda k zmene pomerov dochádza nielen rastom veku, ale i nástupom do vyššieho stupňa školy. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného. V roku 2016 mal navrhovateľ bežné výdavky primerané svojmu veku a stupňu štúdia, rovnako navštevoval klub bojových umení, ako je tomu aj aktuálne v mieste štúdia v Žiline, kde sa venuje bojovým športom MMA. Ak otec namietal, že nejde o potrebný výdavok a nesúhlasil s týmto typom aktivity, súd uvádza, že bojovým športom sa navrhovateľ venoval aj pri poslednej úprave výživného, výdavky s tým spojené boli i vtedy zohľadnené ako opodstatnené. Súd rovnako nemá výhrady a akceptuje, že navrhovateľ sa venuje pohybovej aktivite, ktorá ho baví a ktorej sa už dlhodobo venuje mimo svojich bežných školských povinností, s čím sú logicky spojené výdavky na telocvičňu či športové oblečenie i obuv. Výdavky na uvedenú športovú činnosť nemôžu byť neuznané len preto, že sa rodič nestotožnil s druhom pohybovej aktivity, ktorú si dieťa zvolilo a v ktorej sa individuálne našlo (najmä ak v rozsudku z roku 2016 sa uvádza, že navrhovateľ mal už v tom čase ľahkú nadváhu). V konečnom dôsledku výdavky na tento druh záľuby boli aj predtým súdom akceptované a porovnajúc výdavky na športové aktivity, ktoré tu boli prítomné pri poslednej úprave výživného, treba konštatovať, že tieto v súčasnosti ani nedosahujú predtým zistené sumy, keďže v roku 2016 výdavky na šport zahŕňali aj (súdom uznaný) výdavok na zakúpenie veslovacieho trenažéra v sume 690,- eur a činiek (81,-eur), pričom náklady v takejto sume v súčasnosti na športové aktivity navrhovateľ ani nevynakladá. Tiež sa žiada dodať, že výdavky na športové aktivity navrhovateľa sú plne porovnateľné s výdavkami na rovnaký účel, ktorý uvádzal otec (60,- eur mesačne), a preto niet rozumného dôvodu tvrdiť, že syn neuvážene míňa na nevhodné športové aktivity. Otec svojimi námietkami prakticky namietal viacero položiek navrhovateľom deklarovaných výdavkov ako neopodstatnené - napr. nadhodnotené náklady na stravu v sume cca 200-250,- eur (keď má možnosť sa stravovať v menze), či náklady na ošatenie 30,- eur (keď synovi už postava nerastie). V tejto súvislosti je žiaduce dodať, že tieto náklady sú dokonca i nižšie, než tie, ktoré na rovnaký účel deklaroval sám otec (deklaroval výdavky na stravu 300,- eur vrátane doplatku za stravné lístky a na ošatenie cca 40,- eur mesačne). Preto námietky otca v tomto smere nie sú vôbec na mieste. Naopak, treba dodať, že navrhovateľ (narozdiel od otca) podrobne nielenže deklaroval, ale aj preukázal svoje pravidelné i jednorazové výdavky tak, že súd si môže urobiť prakticky komplexný obraz o tom, koľko a načo konkrétne navrhovateľ mesačne potrebuje finančných prostriedkov. Nebolo pritom zistené, že by si navrhovateľ započítal medzi svoje výdavky prípadne výdavky na úhradu potrieb iných osôb a že by týmto spôsobom súd zavádzal. Tiež sa žiada dodať, že je chvályhodné, že navrhovateľ sa snaží cez prázdniny brigádami v letných táboroch zarobiť si tak, aby aspoň čiastočne odbremenil svojich rodičov od niektorých výdavkov (uvádzal, že si za to kúpil tenisky a mobil). Ak otec skonštatoval, že zvýšené výživné navrhovateľ nepotrebuje, lebo si dokáže aj z terajšieho výživného niečo usporiť, ako sám povedal, ani táto námietka nie je opodstatnená, pretože ak si aj niektorý mesiac navrhovateľ časť prostriedkov usporí, tieto nepochybne využije neskôr na iný vyšší jednorazový výdavok (ktorých pri nástupe na vysokú školu a počas štúdia doposiaľ, ako už bolo vyššie uvedené, nebolo málo). Z dokazovania ani nevyšlo najavo, že by navrhovateľ prostriedky z výživného poskytovaného otcom neuvážene míňal, čo by mohlo nasvedčovať tomu, že už teraz vyplácané výživné je postačujúce. Okrem toho sa žiada dodať, že navrhovateľ uviedol, že časť potrieb financuje aj jeho nevlastný otec (súčasný manžel matky), a preto je možné sa dôvodne domnievať, že ak aj časť výživného môže niektorý mesiac navrhovateľovi zvýšiť, je to aj z dôvodu, že časť potrieb dobrovoľne zafinancuje jeho nevlastný otec, ktorý k nemu napokon vyživovaciu povinnosť ako rodič ani nemá. Tento argument otca preto súd nevzal do úvahy ako rozumný. U navrhovateľa medzičasom nedošlo k vážnej zmene v zdravotnom stave, ale predsa len vznikla medzičasom potreba pravidelného nákupu liekov a doplnkov (pridružili sa chronické problémy s ušami a aftami) v sume cca 20-30 eur mesačne, ktorá tu pri predošlej úprave nebola prítomná. Napokon, nástupu na vysokú školu predchádzali výdavky na stužkovú a oblek (spolu cca
360,- eur) a náklady na kurz v autoškole (ktoré boli deklarované v sume 500,- eur), ktoré sa považujú štandardne za opodstatnené jednorazové výdavky a tieto (hoci boli vynaložené pred dňom, od ktorého sa požaduje zvýšenie výživného) tiež svedčia o tom, že navrhovateľ nemá už iba bežné potreby ako maloleté dieťa, akým bol v čase poslednej úpravy, ale má výdavky ako dospelý mladý muž pripravujúci sa na budúce povolanie, ktorý sa učí novým zručnostiam, s čím sú úzko späté aj vyššie výdavky. Navrhovateľ je teda vyspelejší, študuje na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska, došlo k miernej zmene v zdravotnom stave, pribudli pravidelné ale aj mnoho jednorazových nákladov, a to všetko s priamym dopadom na potrebné vyššie výdavky. Tieto všetky okolnosti sú takými okolnosťami, ktoré porovnaním aktuálnych pomerov s pomermi v čase v roku 2016, tu pri poslednej úprave výživného neboli prítomné, a teda majú za následok konštatovanie, že na strane navrhovateľa došlo k objektívnemu zvýšeniu nákladov potrebných na uspokojovanie jeho bežných potrieb, na úhradu nákladov spojených s prípravou na vysokoškolské štúdium, nástupom naň, ale aj so samotným štúdiom, pobytom, stravou na vysokoškolskom internáte a mimoškolskými aktivitami.
18. Na strane matky navrhovateľa bolo zistené, že jej príjem v roku 2016 v čase poslednej úpravy bol cca 1.103,- eur mesačne, aktuálny príjem je v sume cca 1.176,- eur mesačne vrátane prídavkov na deti a rodičovského príspevku. Teda badať mierny nárast príjmu, avšak v globále k výrazne pozitívnej zmene v príjme matky nedošlo, pretože medzičasom jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. I. narodenému v decembri 2017, s výchovou ktorého sú spojené nepochybne ďalšie výdavky (a to v sume prevyšujúcej sumu, o ktorú matke vzrástol mesačný príjem). Ak otec opakovane poukazoval na nadštandardný príjem jej manžela (v rozhodnom období roku 2019 v sume cca 6790,- eur mesačne), treba dodať, že z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 16C/84/2016 (odsek 16 odôvodenia) vyplýva, že v čase rokov 2016-2018 (teda aj v období zahŕňajúcom čas poslednej úpravy výživného voči navrhovateľovi) jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania predstavoval cca 6.610,- eur mesačne + príjem zo SZČO (odsek 17 odôvodnenia rozsudku) v roku 2016 činil cca 133,- eur mesačne, spolu teda cca 6.743,- eur mesačne, čo je v zásade rovnaký príjem (len cca o 47,- eur nižší), aký dosahuje podľa potvrdenia doloženého do tohto konania aj v súčasnosti (6790,- eur). Nakoľko mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Fedorovi, ani na jeho strane nemožno hovoriť o výraznom náraste príjmu, ktorý je okrem toho zaťažený ďalšou vyživovacou povinnosťou. Súd však dáva do pozornosti, a to vychádzajúc z rovnakých úvah, akými sa riadil aj v konaní sp.zn. 16C/84/2016 o zníženie výživného na sestru navrhovateľa, že určujúcimi kritériami pri stanovení výšky výživného (vrátane jeho neskoršej zmeny - zvýšenia alebo zníženia) sú vždy odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a možností a schopností výživou povinnej osoby. Z konštatovaného je podľa názoru súdu zrejmé, že možnosti a schopnosti, t.j. v užšom nazeraní výška príjmu rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, resp. výška príjmu jeho manžela, síce vplýva na určenie výšky výživného, ale skôr len okrajovo a len pri spolupôsobení aj ostatných určujúcich kritérií. Možno uzavrieť, že príjmový štandard na strane matky navrhovateľa a jej manžela nie je výrazne vyšší, naopak, z prakticky rovnakého (len o niečo málo vyššieho) príjmu, aký dosahovali v roku 2016, musia živiť ďalšie maloleté dieťa.
19. Otec v čase poslednej úpravy pracoval na rovnakej pozícii ako v súčasnosti s príjmom cca 1.099,- eur mesačne, v súčasnosti má príjem v priemere 1.512,- eur, čo je nárast o cca 413,- eur. Súčasne mu nepribudla ani neodbudla žiadna vyživovacia povinnosť, platil a stále platí 180,- eur na výživu hendikepovanej plnoletej dcére Natálii (zníženie výživného k nej bolo len dočasne v období od 25.4.2016-31.08.2016). Zdravotný stav otca podľa jeho tvrdení je nezmenený, má stále astmu a alergiu, počas konania však utrpel podľa lekárskej správy trombózu dolnej končatiny. Súd konštatuje, že prezentované zhoršenie zdravotného stavu s trombózou dolnej končatiny nemá zrejme výraznejší charakter, keď otec nebol v tejto súvislosti PN a stále je schopný udržiavať sa v kondícii športovými aktivitami (ako uvádza na športové aktivity minie cca 60,- eur mesačne). Hradí bežné výdavky na bývanie (žije s manželkou), mobil, RTVS, poplatok za komunálny odpad, stravu, ošatenie, hygienu, poistenie zodpovednosti za škodu, lieky cca 50,- eur mesačne. Jeho manželka v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem ako SZČO od všetkých zamestnávateľov v sume 2766,67 eur ročne (čo je cca 230,55 eur mesačne). Aktuálne poberala od 05/2019 do 02/2020 nemocenské dávky priemerne v sume 722,73 eur mesačne, požiadala o priznanie invalidného dôchodku, o čom zatiaľ nebolo rozhodnuté. Z účtovnej závierky spol. ESETA s.r.o., kde vykonáva činnosť funkciu jedinej konateľky a spoločníčky manželka otca, vyplýva, že táto aj v roku 2019 vykonávala hospodársku činnosť, z ktorej dosiahla výnosy 15.814,- eur a nebolo namietané tvrdenia navrhovateľa, že podľa účtovnej závierky bola jej vyplatená odmena v sume 812,- eur. Porovnajúc uvedené zistenia so stavom v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľa v roku 2016, súd konštatuje, že aj na strane manželky otca došlo k nárastu mesačného
príjmu, keďže poberané nemocenské dávky a odmena prevyšujú jej príjem deklarovaný v roku 2016 (230,55 eur mesačne). Nie je preto pravdivým tvrdenie otca, že príjem do jeho rodiny sa medzičasom znížil. Tomuto tvrdeniu totiž výsledky dokazovania vykonaného v tomto konaní nenasvedčujú. Súd je toho názoru, že za takéhoto stavu zvýšenia príjmu otca, súčasne bez nárastu iných nutných výdavkov, bez zmien týkajúcich sa iných jeho vyživovacích povinností, bez výrazného zhoršenia zdravotného stavu otca, musí byť v jeho možnostiach platiť aj zvýšené výživné na úhradu opodstatnených vyšších výdavkov jeho syna. Argument otca spočívajúci v jeho vyživovacej povinnosti k súčasnej manželke súd rovnako nepovažoval pre účely výživného na navrhovateľa za dôvodný, keďže vyživovacia povinnosť k deťom predchádza vyživovacej povinnosti k manželke. Súd nespochybňuje, že sa celkom zrejme manželke otca navrhovateľa zhoršil zdravotný stav, keďže poberá niekoľko mesiacov nemocenské dávky, avšak táto okolnosť porovnajúc jej aktuálne príjmy a príjmy v roku 2016, nemá negatívny dopad na zárobkové pomery jeho manželky, ako to otec súdu prezentuje, keďže jej príjem v roku 2016 bol značne nižší. Manželka stále prevádzkuje auto značky Mercedes - Benz, prevádzka tohto automobilu nepochybne nie je lacná, a táto skutočnosť už sama osebe nesvedčí o tom, že by bola manželka otca nevyhnutne odkázaná na finančnú a majetkovú pomoc od svojho manžela. Významnou okolnosťou je i to, že stále, tak ako aj v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľa, otec uviedol, že naďalej platí splátku úveru na byt v sume 302,- eur mesačne, pričom nie je ani len spoluvlastníkom tohto bytu (jeho výlučnou vlastníčkou je iba jeho manželka). Ak je otec schopný dlhodobo niekoľko rokov splácať splátku úveru poskytnutého na nadobudnutie bytu vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, na ktorom sám nemá ani len spoluvlastnícky podiel, potom takýto jeho prístup v nakladaní s finančnými prostriedkami v žiadnom prípade nemôže byť ospravedlnením, prečo nie je schopný uhrádzať synovi zvýšené výživné. Ak si môže dovoliť byť tým, kto niekoľko rokov spláca úver na byt bez majetkovej protihodnoty na predmetnom byte, toto nemôže ísť na vrub jeho detí a súčasne to nesvedčí o ničom inom, ako len o tom, že otec má voľné finančné prostriedky, keď si ich v naznačenom smere môže dovoliť použiť. Zhrnúc vyššie uvedené okolnosti súd konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na navrhovateľa aj zvýšeným výživným.
20. Súd po vyhodnotení zistených skutočností dospel k záveru, že je dôvod zvýšiť výživné otca voči navrhovateľovi, a to prihliadajúc predovšetkým na odôvodnené zvýšené potreby navrhovateľa primerane k aktuálnym možnostiam a majetkovým pomerom otca so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky a so zohľadnením toho, že matka poskytuje navrhovateľovi stále aj osobnú starostlivosť (počas víkendov s ňou navrhovateľ býva, matka varí, perie a iným spôsobom navrhovateľovi osobne zabezpečuje jeho základné potreby) na rozdiel od otca, ktorého jediným príspevkom v starostlivosti o navrhovateľa je finančné plnenie. Súd pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti z doterajšej sumy 190,- eur na sumu 290,- eur mesačne. Pri ustálení tejto sumy súd vychádzal z toho, že navrhovateľ ako študent vysokej školy sa naďalej pripravuje denným štúdiom na svoje budúce povolanie, nie je preto objektívne schopný sa ešte sám živiť. Navrhovateľ pritom nastúpil na vyšší stupeň štúdia a štúdium mimo miesta bydliska preukázateľne viedlo aj k zvýšeniu nákladov naň, čo už samo osobe odôvodňuje úpravu výživného formou jeho zvýšenia. Všetky náklady navrhovateľa pritom boli podrobne zdokladované a k ich opodstatnenosti sa súd už vyššie vyjadril. Ďalej vychádzal súd z toho, že v pozitívnom zmysle zmena pomerov nastala na strane otca , ktorý z vyššieho príjmu musí byť schopný uhrádzať výživné na navrhovateľa aj vo vyššej sume. Súd má za to, že je adekvátne zvýšenie výživného na sumu 290,- eur, ktoré zohľadňuje aj to, že navrhovateľovi nepribudli žiadne výrazné obmedzenia (najmä zdravotného charakteru, osobitné potreby na diétnu stravu a iné), ktoré by súd musel zohľadniť. Súd tiež musel prihliadnuť aj na určitú proporcionalitu výživného medzi súrodencami, a to vo vzťahu k jeho hendikepovanej sestre Natálii, kde výživné otca na ňu je 180,- eur mesačne, pričom táto má osobitné potreby ako telesne a mentálne postihnutá osoba a výška výživného na jej brata nemôže ohroziť plnenie výživného otcom na ňu samotnú. Suma 290,- eur mesačne tiež podľa názoru súdu zodpovedá tomu, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe možno na výživné detí počítať s cca 25 - 30 % výsekom z čistého príjmu výživou povinného rodiča. Pokiaľ otec má čistý príjem v sume cca 1.512 eur mesačne, suma 290,- eur mesačne z tohto čistého príjmu predstavuje cca 19%, suma 180,- eur uhrádzaná na Natáliu predstavuje cca 11%, čo zodpovedá približne aj spomínanej rozhodovacej praxi. Súd má za to, že navrhovateľom požadované výživné v sume 350,- eur by jednak bolo neprimerané príjmom otca a jednak tiež by nezohľadňovalo už spomenutú proporcionalitu medzi súrodencami. Súčasne tiež súd konštatuje, že ak navrhovateľ odôvodňoval zvýšenie na sumu 350,- eur aj tým, že v Liptovskom Mikuláši býval na priváte, kde platil vyššie nájomné a služby lacnejšieho ponúknutého vysokoškolského ubytovania nevyužil, súd toto jeho rozhodnutie využiť komfortnejšiu alternatívu vyhodnotil ako to, ktoré musí ísť do značnej miery na jeho vrub. Súd totiž zohľadnil aj to, že navrhovateľ v konaní najskôr tvrdil, že v
Liptovskom Mikuláši nie je zabezpečené ubytovanie pre vysokoškolákov, a preto musel bývať na súkromí a potom, čo sa v konaní toto tvrdenie ukázalo ako nepravdivé, začal uvádzať, že ubytovanie bolo po hygienickej a bezpečnostnej stránke pre neho nevyhovujúce, ktorý argumentačný obrat súd považuje za účelový. Rozhodnutie navrhovateľa využiť individuálne pre neho vyhovujúcejšiu formu ubytovania, než je štandardná forma ubytovania ponúkaná univerzitou svojím študentom, by malo byť v rozsahu s tým spojených naviac nákladov, považované súdom za nie celkom nevyhnutný výdavok. Suma 290,- eur je tak podľa názoru súdu adekvátna zvýšeným odôvodneným potrebám navrhovateľa, súčasne však rešpektuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Vo zvyšku žiadaného výživného súd považoval návrh za nedôvodný, presahujúci rámec odôvodnených potrieb dieťaťa a možností a schopností povinného rodiča, a preto súd návrh vo zvyšku zamietol.
21. K zvýšeniu výživného súd pristúpil v zmysle návrhu na začatie konania od 09.09.2019, teda odo dňa podania návrhu na súd, čo je v súlade s § 77 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, a teda neobstojí námietka otca, že nemožno priznať výživné spätne od podania návrhu. Pritom už v tento deň bola preukázaná vyššie opísaná zmena pomerov, pre ktorú súd aj pristúpil k zvýšeniu výživného, keďže navrhovateľ sa stal študentom na vyššom - vysokoškolskom stupni štúdia počnúc dňom 01.09.2019. Zameškané výživné za obdobie od 09.09.2019 do 31.07.2020 predstavuje sumu 1.073,34 eur, pričom táto suma bola vypočítaná nasledovne: -september 2019 - od 09.09.2019 do 30.09.2019 pôvodne určené výživné bolo 190,- eur, výživné na 1 deň je 6,33 eur x 22 dní je 139,33 eur, od 09.09.2019 do 30.09.2019 novo určené výživné je 290,- eur, výživné na 1 deň je 9,67 eur x 22 dní je 212,67 eur, rozdiel 73,34 eur,
- október 2019 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- november 2019 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- december 2019 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- január 2020 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- február 2020 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- marec 2020 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- apríl 2020 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- máj 2020 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- jún 2020 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur,
- júl 2020 - rozdiel medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným : 100,- eur, Spolu zameškané výživné : 1.073,34 eur. V tomto období počas rokov 2019-2020 otec neprispieval navrhovateľovi žiadnou sumou nad rámec doteraz súdom určeného výživného (sám na pojednávaní dňa 06.02.2020 uviedol, že od roku 2019 synovi nič naviac neplatí), a preto niet o čo zameškané výživné ponížiť.
22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Súd však pri zameškanom výživnom zohľadnil jeho nemalú výšku, rovnako tak skutočnosť, že otec má aj vyživovaciu povinnosť voči ďalšej dcére Natálii, ktorá rovnako potrebuje uspokojovať svoje potreby a poskytol otcovi výhodu spočívajúcu v povolení úhrady zameškaného výživného v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, čo nakoniec navrhoval aj navrhovateľ sám. Súd zohľadnil, že jednorazová úhrada tohto dlhu by mohla ohroziť poskytovanie výživy ďalšiemu dieťaťu ako aj uspokojovanie ostatných nevyhnutných potrieb otca a upravil teda povinnosť uhradiť zameškané výživné tak, aby výrok o zameškanom výživnom voči jednému dieťaťu čo najmenej postihlo plnenie ostatných vyživovacích povinností. Rovnako tak súd chcel zabrániť tomu, aby jednorazové splnenie záväzku priviedlo otca do ťaživej sociálnej situácie. Súd však podmienil výhodu splátok tým, že tieto budú uhrádzané pravidelne riadne a včas, v opačnom prípade, ak otec poruší svoju platobnú disciplínu, výhodu splátok stratí a navrhovateľ môže žiadať o jednorazové splnenie celého nesplateného zostatku zameškaného výživného.
24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Len samotná skutočnosť, že ide o konanie medzi synom a otcom nie je takým vážnym dôvodom, pre ktorý by súd mal niektorej zo strán náhradu trov konania priznať, pri opačnom výklade by totiž takmer vo všetkých konaniach podľa CMP, v ktorých sa sporia väčšinou vzájomne rodičia a deti, bol dôvod na aplikáciu § 55 CMP. Rovnako tak ani dĺžka konania, resp. uplatňovanie početnejších námietok voči návrhu zo strany otca nemôže byť v tomto ohľade rozhodným faktorom. Ide o štandardné konanie, v ktorom obaja účastníci dôsledne bránia svoje práva, ničím iným sa však nelíši od iných obdobných konaní, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.