Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloleté deti X. I., narodeného XX. XX. XXXX a C. I., narodenú XX. XX. XXXX, obe s trvalým pobytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky I. I., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C.. D. A. XX, S. S., a otca Y.. M. I., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XX, S. S. právne zastúpeného Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského 14/A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -309 z 11. apríla 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. - 461 z 21. mája 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 309 zo dňa 11. 04. 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. - 461 zo dňa 21. 05. 2020 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 11. 04. 2019, návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Dopĺňacím rozsudkom č. k. - 461 zo dňa 21. 05. 2020 rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého X. zo sumy 350,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 250,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2017. Návrh odôvodnil zmenami na jeho strane odo dňa 01. 09. 2017, ktoré spočívali v zmene zamestnania a tým v poklese príjmu, pribudnutím vyživovacej povinnosti k maloletému D., nar. XX. XX. XXXX, k manželke a vysporiadaním BSM po rozvode.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , o rodine (ďalej len „“). Poukázal na hmotnoprávnu podmienku zníženia vyživovacej povinnosti podľa a to zmenu pomerov, ktorá musí byť podstatného charakteru a musí spočívať v okolnostiach tak na strane oprávneného t. j. maloletých detí ako aj na strane povinného t. j. v danom prípade otca. Mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 3 rokov, maloletý X. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 7. ročník ZŠ a maloletá C. 4. ročník ZŠ. V súčasnosti má maloletý X. XX rokov, je vo veku blízkemu dospelému a sú na neho obdobné výdavky ako na osobu dospelú, pričom navštevuje 1. ročník O. H. B.. Maloletá C. má XX rokov a navštevuje 7. ročník ZŠ, venuje sa gymnastike v rámci krúžku, s čím sú zvýšené výdavky.

Na strane maloletých detí konštatoval podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, pričom vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, platnej judikatúry a zákonnej úpravy, kedy postup maloletého dieťaťa z prvého stupňa na druhý stupeň alebo zmena zo základnej školy na strednú školu, je dôvodom na zvýšenie výživného. Zaoberal aj otázkou, či k zmene zamestnávateľa, a tým k zníženiu príjmu na strane otca došlo z objektívneho dôvodov, ktorým je ukončenie pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, prípadne organizačných zmien, čo však nemal preukázané. Poukázal na skutočnosti uvádzané otcom v návrhu, že pre zmenu zamestnania sa rozhodol z dôvodu perspektívy, vo vzťahu výšky a stability príjmu. Ohľadne zdravotnému stavu otca nezistil jeho neschopnosť vykonávať predošlú prácu, nebola mu doporučená invalidita - ZŤP. Preto dospel k záveru, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania, čo nie je dôvod na zníženie výživného. Vzal do úvahy aj potenciálny príjem otca, ktorý môže dosahovať z podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že ani daňové priznanie, prípadne účtovná závierka nezohľadňuje neschopnosť otca touto činnosťou si zabezpečiť príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, skúsenostiam a praxi. Ak by aj na strane otca došlo k zníženiu príjmu z objektívnych dôvodov, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach si rozdiel v príjmoch vykryť podnikateľskou činnosťou. V súvislosti s pribudnutím ďalšej vyživovacie povinnosti otca nezistil dôvod na zníženie výživného, pretože jeho maloleté dieťa začalo navštevovať detské jasle na pol dňa, z ktorého dôvodu sa manželka otca môže zamestnať na polovičný úväzok a tak sa podieľať na výdavkoch ich spoločnej domácnosti. Vzal do úvahy celkovú zmenu príjmu, osobných, majetkových pomerov, ktoré na strane otca nemal preukázané. Argumentáciu otca o vyporiadaní BSM s matkou maloletých detí, považoval za právne irelevantnú, pretože rodičia maloletých detí si vyporiadaním BSM rozdelili majetok, ktorý spoločne za trvania manželstva nadobudli, preto majetok získal aj otec, nielen matka. Poukázal na povinnosť otca zabezpečiť rovnaký štandard všetkým svojím maloletým deťom a prostredníctvom výživného zabezpečiť úhradu ich odôvodnených potrieb spojených s ich výživou, ošatením, obutím, stavovaním, návštevou školského zariadenia, osobnostným rozvojom až následne maloletým poskytovať drahšie darčeky.

4. Dopĺňacím rozsudkom č. k. - 461 zo dňa 21. 05. 2020 okresný súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ust. (ďalej len ,P“)

5. Proti rozsudku okresného súdu podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie.

6. Odvolanie zdôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa (ďalej len „“), okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ], rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia [ ], a tiež súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci . Len na základe paušálneho konštatovania, že od poslednej úpravy výživného došlo u maloletých detí k zmene pomerov nemožno vyvodzovať, že došlo ku zvýšeniu nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti. Prvoinštančnému súdu vytýkal, že sa nijakým spôsobom nevenoval porovnaniu súčasnej výšky nákladov s nákladmi v čase poslednej úpravy. Ním navrhovaná výška výživného dostatočným spôsobom zabezpečí pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí. V súčasnosti si svoju vyživovaciu povinnosť plní a všetkým deťom zabezpečuje rovnaký štandard. Namietal tiež nedostatočné sa vysporiadanie sa s okolnosťami, za ktorých došlo k zníženiu jeho príjmu, hoci išlo o podstatnú skutočnosť, ktorou preukazoval zmenu pomerov na jeho strane, pričom okresný súd predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil a pri posúdení vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Dôvodom, pre ktorý pristúpil ku zmene zamestnania bola nestabilita a dlhodobá neudržateľnosť pracovnej pozície v obchodnej spoločnosti Ericsson Slovakia spol. s. r. o., v ktorej malo dôjsť k organizačným zmenám spojeným s presunom všetkých zamestnancov do Rumunska. Preto považoval z hľadiska udržania svojich príjmov za perspektívnejšiu pracovnú pozíciu v Orange Slovensko a. s.. Na preukázanie organizačných zmien predložil interný dokument z pracovného stretnutia zo dňa 16. 04. 2019, podľa ktorého počnúc dňom 01. 08. 2019 došlo k presunu celej činnosti do Rumunska. Predložil aj dohodu o skončení pracovného pomeru medzi obchodnou spoločnosťou Ericsson Slovakia spol. s. r. o. a zamestnancom K. D. s prílohou č. 1, vyjadrením nesúhlasu p. D. a súhrnné informácie pre zamestnancov Ericsson Slovakia spol. s. r. o.. Pri výkone svojej odbornej a vysoko špecializovanej činnosti, ktorú vykonáva, je v S. S. obmedzený počet zamestnávateľov, ktorí mu môžu prácu v tomto odbore ponúknuť. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že zmenu zamestnania zdôvodnil aj

zhoršeným zdravotným stavom. Za absolútne nesprávnu a ničím nepodloženú považoval aj hypotézu súdu, ktorý dal skončenie pracovného pomeru v spoločnosti Ericsson Slovakia spol. s. r. o. do súvisu s jeho podnikateľskou činnosťou v obchodnej spoločnosti BaranBeer s.r.o.. Nesúhlasil s úvahou súdu, že je spôsobilý si touto činnosťou zabezpečiť príjem v rovnakej výške, akú mal v čase poslednej úpravy výživného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za rozporuplné, a tiež, že pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, odôvodňujúcu zníženie výživného. Vo vzťahu k vysporiadaniu BSM poukázal na matkou získaný byt z vyporiadania, v dôsledku čoho bol nútený si zabezpečiť nové bývanie, vziať za uvedeným účelom úver, čo malo vplyv na zhoršenie jeho finančnej situácie.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože plne rešpektoval záujem maloletých detí (ich vek a odôvodnené potreby).

8. Matka sa vo vyjadrení k odvolaniu otca v celom rozsahu stotožnila s rozhodnutím okresného súdu. Podľa nej ide o špekulatívny návrh otca s cieľom znížiť výživné na maloleté deti. Poukázala na dobu 3 rokov, ktorá ubehla od poslednej úpravy výživného, pričom nepodala návrh na zvýšenie výživného, prihliadnuc na starostlivosť otca o maloleté deti. Napriek tomu, že otec zmenil zamestnávateľa, dosahuje taký príjem, ktorý mu umožňuje bez problémov platiť výživne v doteraz stanovenej výške. Uviedla, že mal. D. I. dovŕšil vek X rokov, preto si manželka otca môže nájsť vhodnú prácu a prispievať na chod spoločnej domácnosti.

9. Otec v rámci svojej odvolacej repliky uviedol, že finančné nároky maloletých detí sa postupne znížili, pričom matka riadne nepreukázala ani len výdavky s bežnou starostlivosťou o ne. Maloletý D. býval počas pobytu v jasliach neustále chorľavý, preto s ním manželka bola nútená zostať doma. Z uvedeného dôvodu nebolo v jej možnostiach získať zamestnanie, hoc i len na skrátený pracovný čas, avšak na hľadaní zamestnania aktívne pracuje, pričom od 06. 06. 2019 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Z podnikateľskej činnosti v obchodnej spoločnosti BaranBeer s. r. o. nemá zisky v takej výške, aby bolo možné okrem chodu spoločnosti vyplácať finančné prostriedky aj jej spoločníkom.

10. Kolízny opatrovník ako aj matka vo svojich odvolacích duplikách zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach a navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keďže zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

11. Otec maloletých detí vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , zo dňa 23. 11. 2016, podľa ktorého: „Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa o tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, i podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá potvrdiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti“. Uviedol, že si od roku 2000 platí životné poistenie s ročným poistným vo výške 902,68 Eur, pričom matka sa v roku 2016 rozhodla svoju životnú poistku zrušiť, ako aj životné poistky, na ktoré prispieval do roku 2016, pričom nemá vedomosť ako naložila s vyplatenými finančnými prostriedkami z poistiek.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny podľa , potvrdil.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

16. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu, a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.

a. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty poukazujúce na správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

17. Podľa až 5 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Pri rozhodovaní o výživnom je podstatná otázka zmeny pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného. Podstatná zmena pomerov zmysle je taká výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného alebo oprávneného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodovacia činnosť súdov sa ustálila na tom, že podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí pri rozhodovaní o výživnom sa považuje zmena resp. prechod dieťaťa z prvého stupňa ZŠ na druhý stupeň ZŠ alebo prechod zo základnej školy na strednú, resp. zo strednej na vysokú. V tomto smere dochádza u dieťaťa k podstatnej zmene ktorá spočíva nie len vo zvýšení výdavkov spojených so štúdiom, ale aj k zvýšeniu výdavkov potrebných na zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa.

21. Správne súd prvej inštancie správne skúmal či došlo k takej relevantnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti otca.

22. Jednou z odvolacích námietok otca bolo, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil okolnosti, pre ktoré došlo k zmene jeho zamestnania, a preto nesprávne dospel k záveru, že k zníženiu jeho príjmu došlo dobrovoľným vzdaním sa zamestnania. Zmena zamestnania a s tým spojený nižší príjem bol jedným z ťažiskových dôvodov, pre ktorý navrhoval znížiť výživné na maloleté deti.

23. Odvolací súd, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, dospel k záveru, že k zníženiu príjmu otca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru v spoločnosti ERICSON Slovakia s. r. o. nedošlo z objektívnych dôvodov a rovnako poukazuje na tvrdenia otca uvádzané pred súdom prvej inštancie, že jeho rozhodnutie zmeniť prácu bolo ovplyvnené zabezpečením stabilného príjmu, a tiež vzhľadom na to, že pracovný pomer v spoločnosti ERICSON Slovakia s. r. o. ukončil z dôvodu, že obchodná spoločnosť mala ukončiť svoju pôsobnosť na území SR. Uvedené tvrdenia otca neboli pred súdom prvej inštancie preukázané, pretože až v rámci odvolacieho konania predložil listinný dôkaz, a to záznam z pracovného stretnutia zo dňa 16. 04. 2019, z ktorého vyplýva, obchodná spoločnosť ERICSON Slovakia spol. s. r. o. od 01. 08. 2019 presunula svoju činnosť do Rumunska. Odvolací súd poukazuje na

správu spoločnosti ERICSON Slovakia s. r. o., podľa ktorej bol pracovný pomer otca ukončený z jeho podnetu výpoveďou ku dňu 31. 08. 2017. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v čase, keď sa otec rozhodol ukončiť pracovný pomer ešte neboli realizované organizačné zmeny, teda presun spoločnosti ERICSON Slovakia s. r. o. mimo územia SR, tieto zmeny neboli ani v krátkej dobe po ukončení jeho pracovného pomeru, a preto správne uzavrel súd prvej inštancie, že k zníženiu príjmu otca v dôsledku ukončenia pracovného pomeru a následné zamestnanie sa u nového zamestnávateľa s nižším zárobkom, nedošlo z objektívnych dôvodov. Správne bola zmena zamestnania otca vyhodnotená za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, keďže ho k zmene zamestnania neviedli objektívne dôvody.

24. Nebol preukázaný ani dôvod zmeny zamestnania otca pre zdravotné problémy, pričom malo ísť o chorobu tenisového lakťa. Napriek tomu, že táto choroba býva uznávaná ako choroba z povolania, na rozdiel od iných chorôb z povolania, je liečiteľná, pričom otec nepreukázal, že v dôsledku tejto choroby sa rozhodol zmeniť zamestnanie. Navyše pre uvedenú chorobu otec nebol uznaný za invalidného, teda že by mal zníženú pracovnú schopnosť.

25. Je pravdou, že na strane otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej v znížení jeho zárobku z pracovného pomeru, napriek tomu nejde o tak podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti, pretože v súčasnosti dosahuje zárobok vo výške cca 1.600,- Eur netto mesačne, a okrem príjmu z pracovného pomeru má možnosť ďalšieho príjmu z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva od 21. 10. 2015 ( vykonával ju už v čase poslednej úpravy výživného - poznámka odvolacieho súdu) ako spoločník a konateľ spol. BaranBeer s. r. o. Napriek tomu, že do podnikateľskej činnosti otec investoval nemalé finančné prostriedky, treba dodať, že spoločnosť BaranBeer s. r. o. dosahuje príjmy, je to funkčná spoločnosť od roku 1998, pričom príjmy a výdavky v rámci podnikateľskej činnosti si musí regulovať každý podnikateľ, či spoločník tak, aby bola zisková a nemožno argumentovať stálym nedosahovaním zisku, pretože je to nepodstatné vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti. Je pochopiteľné, že v prípade stratovosti v podnikaní, by sa spoločníci uvedenej spoločnosti rozhodli ukončiť jej činnosť, čo nie je daný prípad.

26. Vzhľadom na pomery otca, ktorý má príjem z pracovného pomeru a zároveň má možnosť dosiahnutia ďalšieho príjmu z podnikateľskej činnosti, odvolací súd konštatuje, že nebol vzhliadnutý dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti. Pre posúdenie schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť bol relevantný príjem, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. Zároveň je však potrebné uviesť, že z príjmu cca 1.600,- Eur netto mesačne a z možného príjmu z podnikania, nie sú pomery otca nepriaznivé a neodôvodňujú jeho neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.

27. Vo vzťahu k pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti otca k mal. X. I., ktorý pochádza z jeho súčasného manželstva, odvolací súd poukazuje na zmenu pomerov tiež na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému P. XX., nar. XX. XX. XXXX, pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Teda došlo k relevantnej zmene pomerov aj na strane matky, ale nie v prospech zníženia vyživovacej povinnosti otca.

28. Okresný súd vec správne uviedol, že došlo k zmene pomerov aj na strane maloletých detí, pretože maloletá C. navštevuje druhý stupeň ZŠ a maloletý X. 1. ročník strednej školy, ktorá skutočnosť by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti, vzhľadom na zvýšené výdavky maloletých detí a dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného v roku 2015.

29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne a právne správne, a preto odvolaním napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa , ako vecne správny potvrdil.

30. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).