Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/14/2019

Potvrdené rozhodnutím 12Co/26/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/ X, XXX XX E., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, proti žalovanej: I. E., so sídlom Q. XXX/X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej spoločnosťou Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 62 Nové Zámky, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a o vzájomnej žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/14/2019-191 zo dňa 31.07.2020 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobkyne: R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. E., L. XXX/X, občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida s.r.o., so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 47 258 250 proti žalovanému: Obec Andovce, so sídlom Hlavná 157/2, 941 23 Andovce, IČO: 00 308 749, právne zastúpený: JUDr. Dávid Nagy, LL.M. advokát, Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky, IČO: 50 241 273, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.01.2019, ktoré bolo adresované zo strany žalovaného žalobkyni a ktorým žalovaný oznámil žalobkyni odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018 uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcim je neplatné.

Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 12.03.2019 domáhal aby súd určil že odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.01.2019, ktoré bolo adresované zo strany žalovaného žalobkyni a ktorým žalovaný oznámil žalobkyni odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018 uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcim je neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 12.11.2018 uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území E., parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2 do jej výlučného vlastníctva. K podpísaniu kúpnej zmluvy došlo na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže, ktorá bola vyhlásená ešte v roku 2010. Následne obecné zastupiteľstvo obce E. dňa 02.09.2010 prijalo ktoré v bode G ods.1 schválil predaj vyššie označenej nehnuteľnosti. Žalovaný zapríčinil svojou nečinnosťou že zmluva bola uzavretá až v roku 2018, hoci žalobkyňa po schválení odpredaja nehnuteľnosti žalovaného viackrát urgovala ústne za účelom uzavretia kúpnej zmluvy a z vlastnej iniciatívy zaplatila zálohu z kúpnej ceny vo výške 600 eur zo dňa 21.102014. Napriek tomu bola kúpna zmluva uzavretá až v roku 2018. Po podpísaní kúpnej zmluvy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Nové Zámky, vkladové konanie prebieha pod číslom V7621/28. Počas konania o povolení vkladu žalovaný bez vedomia žalobkyne oznámil na kataster, že odstupuje od kúpnej zmluvy z dôvodu že zmluva je podľa zjavne nevýhodná pre obec. Žalobkyňa uviedla, že žalovaného vyzvala výzvou zo dňa 25.01.2019 a žalovaného vyzvala aby odstúpenie od zmluvy zobral späť. Žalovaný na výzvu nereagoval. Žalobkyňa má za to, že odstúpenie od zmluvy je neplatné preto, že podľa môže účastník od zmluvy odstúpiť len ak je to uvedené v zákone alebo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.

Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu údajnej zjavnej nevýhodnosti zmluvy pre obec tak ako je uvedené v uznesení a takúto možnosť neobsahuje ani samotný zákon. Dôvod odstúpenia od zmluvy tak ako bolo schválené obecným zastupiteľstvom v uznesení č. nie je totožný s tým, čo je uvedené v oznámení obce zo dňa 10.01.2019 o odstúpení od zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že verejná obchodná súťaž bola uzavretá ešte v roku 2010, pritom ako víťazka súťaže mala nárok na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. Poukázala na to, že dôvodom na odstúpenie od zmluvy nemôže byť ani to, že v uznesení č. 38/2010 zo dňa 02.09.2010 bola predmetná nehnuteľnosť označená ako lesný pozemok, pričom v kúpnej zmluve bola označená ako ostatná plocha. Podľa jej názoru sa nemôže žalovaný domáhať porušenia preto, že žalovaný zákon sám porušil. Uviedla ďalej, že ona nevykonala žiadne úkony, ktoré by privodili zmenu druhu pozemku, k zmene druhu pozemku mohlo dôjsť jedine na základe aktivít žalovaného, preto ak zmenu druhu pozemku zapríčinila obec, nemôže z tohto dôvodu od zmluvy platne odstúpiť. Uviedla ďalej, že za rovnakú kúpnu cenu odkupovali pozemky aj iné osoby, vrátane terajšieho starostu obce, postup žalovaného preto považuje za diskriminačný.

2.Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania k veci uviedol, že na predmetnom pozemku sa nikdy nenachádzal žiadny les a už pri schválení uznesenia v roku 2010 sa rátalo s tým, že pozemky ktoré budú predmetom predaja sú určené na individuálnu výstavbu rodinných domov. Poukázal na to, že uznesenie z roku 2010 nemá v žiadnom prípade obmedzenú dobu platnosti a nebolo do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy nijakým spôsobom zrušený.

3.V priebehu konania právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že má za to, že pokiaľ ide o vzájomnú žalobu nie je preukázaný naliehavý právny záujem. Vzhľadom na nimi podanú žalobu teda žalobu o platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy sa po rozhodnutí súdu odstráni stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Čo sa týka skutočnosti uvedených vo vzájomnej žalobe, je tam dosť pertraktový inzerát zverejnený v novinách My. Podľa predpisov platných v čase uskutočnenia verejnej obchodnej súťaže teda v roku 2010 zámer nebolo potrebné zverejňovať v žiadnom periodiku a stačilo ak by bol zverejnený na úradnej tabuli obce, čo sa aj stalo. Uviedol, že pri schvaľovaní predaja pozemku jeho klientke sa postupovalo rovnako ako pri schválení predaja pozemkov ostatným záujemcom. Nikdy sa nezriaďovala komisia na vyhodnotenie verejnej obchodnej súťaže a nezriaďuje sa ani v súčasnosti. Poukázal na to, že podľa jeho právneho názoru zápisnica z obecného zastupiteľstva obsahuje všetky podstatné náležitosti. Jeho klientka nadobudla nehnuteľnosť dobromyseľne. Aj súčasný starosta obce ešte pred rokom 2010 nadobudol podobným spôsobom asi 5 ha pôdy. Ak by boli tvrdenia žalovaného správne, potom by boli všetky takto uzavreté zmluvy neplatné.

4.Právny zástupca žalobkyne záverom k veci uviedol, že má za to, že bola preukázaná dôvodnosť podania žaloby a preto navrhuje, aby súd vydal rozsudok v znení ktoré je uvedené v petite žaloby. Čo sa týka vyjadrenia protistrany, že na Slovensku neplatí zvykové právo musí dať protistrane jednoznačne za pravdu. Na druhej strane skutočnosťami ohľadne ktorých protistrana argumentovala práve týmto zvykovým právom chce preukázať iba dobromyseľnosť žalobkyne, ktorá dobromyseľnosť podľa jeho názoru tu bola a je aj v súčasnosti priebežne od roku 2010. Pokiaľ sa jedná o namietanú neplatnosť kúpnej zmluvy, poukazuje na to, že dôvodom tejto neplatnosti čo do hmotnoprávneho je podľa názoru protistrany rozpor zo zásadou ktorá je vyjadrená v zákone o majetku obcí. Samotný právny úkon podľa jeho názoru z dôvodov údajných procesných pochybení z hľadiska verejnej obchodnej súťaže považuje vo svetle skúmania otázky platnosti kúpnej zmluvy za irelevantný. Považuje za nemysliteľné, aby kúpna zmluva podpísaná štatutárom bola následne napádaná prakticky z dôvodu že štatutár zmluvu nemal podpísať, lebo údajne neboli splnené nejaké podmienky. Má zato, že zmluva podpísaná štatutárnym zástupcom zmluvnú stranu zaväzuje tak ako je v prípade napr. zmluvy uzavretej medzi akciovými spoločnosťami, kde by tiež nikoho ani len nenapadlo žalovať neplatnosť zmluvy z dôvodu že napr. pozvánka na valné zhromaždenie akciovej spoločnosti, kde sa mal prejednať predaj, nebola doručená niektorému z akcionárov. Jednoducho keď je zmluva podpísaná štatutárom má za to, že na prípadné procesné nedostatky sa strana, ktorá tieto prípadne zavinila dovolať nemôže. V opačnom prípade by to bolo v rozpore so zásadou dobromyseľnosti nadobudnutia práv a má za to, že v danej veci je nespochybniteľné že žalobkyňa bola pri uzavretí zmluvy dobromyseľná. Má za to, že žalobkyňa hodnoverne vysvetlila a svedeckou výpoveďou bola preukázaná aj skutočnosť prečo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy až v roku 2018 a to v z dôvodu aj svedkyňou potvrdenej možnosti a potreby odvodnenia všetkých pozemkov v danej lokalite. Aj z výpovede žalovaného je zrejmé že toto vecné bremeno sa nerealizovalo v konečnom dôsledku bezodplatne, ale za určitú protislužbu, ktorú v tom čase pre

žalobkyňu ešte definovať nevedeli, pretože ona kupovala pozemok bez predkupného práva obce. Čo sa týka namietanej kúpnej ceny a tým pádom nehospodárnosti daného úkonu považuje tento argument za nepreukázaný vo svetle tej skutočnosti, že súčasťou spisu je aj znalecký posudok kedy znalkyňa ako vyplýva aj z tohto posudku vykonala tváromiestnu obhliadku a cena, za ktorú žalobkyňa odkúpila pozemok je praktiky dvojnásobok ceny určenej znalkyňou. Skutočnosť že poplatok za vyňatie platila obec nepovažuje za dôvod pre ktorý by bola zmluva neplatná.

5.Žalobkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že v obci E. boli vytvorené viaceré lokality na individuálnu bytovú výstavbu a ona sa rozhodla jeden pozemok kúpiť. V roku 2010 bola pracovníčkou obecného úradu, preto bolo rozhodnuté, že sa vypíše obchodná verejná súťaž, pričom ostatné pozemky sa priamo predávali. V tom čase aj poslanci aj deti poslancov si podávali žiadosti, pozemky boli ocenené. Ponuka zo strany kupujúcich bola vždy nad sumu ocenenia. V tom istom rade, kde je ten pozemok si kúpil pozemok syn vtedajšej a aj súčasnej pracovníčky obce za tú istú cenu ako ona. V tom istom roku kúpil aj súčasný starosta, ktorý bol vtedy poslancom a zástupcom starostky a mal tiež vypísanú obchodnú verejnú súťaž, takú istú ako ona. S tým rozdielom, že on kupoval trvalý trávnatý porast za cenu 3 SK. Mal nájomnú zmluvu a v rámci nájmu zaplatil celú kúpnu cenu pozemku. Vzhľadom k tomu, že nemala peniaze a starostka nedovolila zaplatiť na nejaký rozpis kúpnu cenu chcela platiť, zaplatila zálohu, potom by zaplatila ja celú cenu, no robil sa projekt na odvodnenie tej časti obce. Bola ústna dohoda, že cez pozemok prejde nejaká rúra na odvodnenie, preto sa kúpna zmluva nepodpísala hneď. Vie, že projekt je už dokončený a rúra ide cez iný pozemok. Po tom, čo vyhral súčasný starosta voľby už peniaze mala tak podpísala kúpnu zmluvu a peniaze zaplatila. Obec E. tieto peniaze užíva. Nevie prečo by ona nemohla mať pozemok, keď ho majú všetky ostatní, ktorý podávali žiadosti. Nevie prečo by mal starosta útočiť priamo na ňu, ona proti nemu nikdy nič nemala. Môže to byť na nátlak niektorých poslancov. Pozemok bol podmočený, boli tam jamy a tak tam dala navoziť do 100 fúr zeminy a pozemok sa zvýšil asi o 50 cm. Bolo to s vedomím obce. O pozemok sa až do podania žaloby riadne starala. Uviedla ďalej, že veci ktoré sa týkali zmeny druhu pozemku z lesného pozemku na ostatnú plochu vybavovala bývalá pani starostka. Ona to písala, pretože bola sekretárka. V roku 2010 na pozemku nebol ani jeden strom. Na obecnom úrade pracuje od roku 1991. Komisia pre obchodné verejné súťaže neboli vytvárané, právo na vyhodnotenie verejných súťaží si vyhradilo obecné zastupiteľstvo. Kúpnu zmluvu na pozemok ktorý je predmetom konania vyhotovila advokátska kancelária. Poplatok za vyňatie pozemku platila obec.

6.Právny zástupca žalovaného sa k veci vyjadril tak, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2018 nebola vyhotovená a ani nie je v súlade s uznesením č.38/2010 zo dňa 02.09.2010, nakoľko predmetom zmluvy je ostatná plocha, pričom obecné zastupiteľstvo schválilo predaj lesného pozemku. Ako kúpna cena bola citovaným uznesením určená suma vo výške 4.123 eur teda 6,65 eur za m2, no v prípade ostatnej plochy sa trhová cena na území obce E. pohybuje v rovine 50 eur za m2. Kúpna zmluvy v tomto znení je teda v rozpore s ustanovením o majetku obcí podľa ktorého orgány obce sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov. V prípade ak by žalovaný odpredal nehnuteľnosť za 1/10 jej priemernej ceny porušil by tým citované ustanovenie zákona o majetku obcí. Žiadal súd, aby sa najprv vysporiadal s otázkou platnosti zmluvy zo dňa 12.11.2018, keďže táto nepredstavuje skutočnú vôľu žalovaného odpredať lesný pozemok za 6,65 eur za m2. Poukázal na to, že k uzavretiu zmluvy došlo dňa 12.11.2018 teda dva dni po komunálnych voľbách, výsledkom ktorých bola následne strata mandátu starostky. Je otázne, z akého dôvodu došlo k uzavretiu zmluvy až osem rokov po prijatí uznesenia č. 38/2010 zo dňa 02.09.2010. Poukázal na to, že žalobkyňa je od roku 2008 zamestnancom obecného úradu, preto neobstojí jej tvrdenie že oznámenie na kataster o odstúpení od zmluvy sa stalo bez jej vedomia.

7.V priebehu konania ďalej uviedol, že pokiaľ ide o kúpu pozemkov súčasným starostom obce ku kúpe nehnuteľností došlo za iných okolností a podmienok ako je v tomto prípade. Platnosť kúpnej zmluvy namietal aj v súlade s . Uviedol, že podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy. Podľa neho nehnuteľnosť ktorej predaj bol schválený obecným zastupiteľstvom dňa 22.09.2010 v čase uzavretia kúpnej zmluvy už neexistovala. Zmluvné strany, aby predišli neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018 účelovo zmenili predmet kúpy tak, aby jeho určenie bolo v súlade so stavom uvedeným na aktuálnom liste vlastníctva. Uviedol ďalej, že obchodná verejná súťaž zo dňa 11.08.2010 na základe ktorej došlo k schváleniu odpredaja predmetnej nehnuteľnosti žalovanej nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, najmä čo sa týka zverejnenia verejnej obchodnej súťaže a jej podmienok.

8.Podaním zo dňa 08.07.2020 žalovaný vo veci podal vzájomnú žalobu v súlade s Žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluvy zo dňa 12.11.2018, ktorá bola uzavretá medzi obcou E. ako predávajúcim a R. V.Č. ako kupujúcim, predmetom ktorej je odpredaj nehnuteľnosti evidovanej na LV č. X, vedenom na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny obvod pre obec E., katastrálne územie E., označenej ako parcela registra v „C“, KN č. XXX/XXX o výmere 620 m2 je neplatná. Naliehavý právny záujem odôvodnil ohrozením vlastníckeho práva žalovaného priebehom vkladového konania č. U. na Okresnom úrade Nové Zámky k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/XX v E.. Má za to, že obchodná verejná súťaž nebola uskutočnená v súlade s platnými právnymi predpismi, bola teda neplatná. Na základe neplatnej súťaže došlo k podpísaniu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že obec je povinná zverejniť zámer predať svoj majetok a spôsob jeho predaja ako aj podmienky na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce ak ju má obec zriadenú a tiež aj v regionálnej tlači. Pri prevode prostredníctvom obchodnej verejnej súťaže musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň informáciu o mieste kde sú zverejnené podmienky OVS. V uvedenom prípade však inzerát zverejnení v periodiku Nitrianske noviny MY ročník 50/19 č. 35 neobsahoval odkaz na zverejnené podmienky OVS. Žalovaný má za to, že sa jedná o závažné porušenie zákonom stanovených podmienok pre organizáciu OVS. Uviedol ďalej, že za účelom vyhodnotenia OVS zriaďuje obec komisiu na vyhodnocovanie OVS. Táto komisia môže byť tvorená aj z poslancov obecného zastupiteľstva, avšak zasadnutie komisie nie je zasadnutím obecného zastupiteľstva. V uvedenom prípade komisia pre vyhodnotenie OVS vôbec nebola určená. Poukázal ďalej na to, že už samotné znenie uznesenia je zmätočné preto že obsahuje viac spolu vôbec nesúvisiacich výrokov.

9.Uviedol ďalej, že žalovaný sa nedovoláva neplatnosti ktorú by sám spôsobil. Podľa neho sa na predmetnú vec nedá aplikovať ustanovenie z toho dôvodu, že kúpna zmluva je absolútne neplatná a citované ustanovenie sa aplikuje v prípade relatívnej neplatnosti, resp. v taxatívne vymenovaných prípadoch. Zmena kultúry predmetnej parcely nebola vykonaná na základe žiadosti žalovaného ale na základe žiadosti bývalej starostky Y. Z., ktorá konala nad rámec svojich kompetencií a v rozporom so zásadami nakladania s majetkom obce.

10.V priebehu konania ďalej uviedol, že je toho názoru, že zmluva je neplatná, nevykonateľná a že takýto právny úkon nemôže požívať právnu ochranu. Podľa neho obecné zastupiteľstvo nemá v kompetencii vyhodnocovať obchodnú verejnú súťaž. Opätovne poukázal na to, že OVS mala schvaľovať osobitná komisia zriadená obcou. Povinnosť zverejniť OVS vyplýva z § 9 ods. 1 písm. c zákona o majetku obcí. On sa nevie vyjadriť či tento predpis platil v roku 2010. Podľa neho je zmluva neplatná, lebo jej znenie nekorešponduje s podmienkami OVS a s uznesením obce č. 38/2010. Je pravdou, že v uvedenom uznesení sa píše že pozemok sa predáva za účelom výstavby rodinného domu ale lesný pozemok nemôže byť predaný za účelom výstavby rodinného domu, preto je uznesenie nevykonateľné. Predajom stavebného pozemku za 1/10 trhovej ceny by došlo k porušeniu citovaných ustanovení zákona.

11.Záverom k veci uviedol, že z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva ako aj na v konaní bolo preukázané, že sa jedná o jedinečný prípad. A to z dôvodu, že podpísaniu kúpnej zmluvy došlo až po 8 rokoch od vysúťaženia a to po dvoch dňoch od prehratých komunálnych volieb. Ako to uviedol aj svedok, žalobkyňa sa v podstate zaslúžila o takýto prevod. Ďalej je to jedinečný prípad, lebo v tomto prechodnom období došlo aj k zmene druhu pozemku. Pozemok sa výrazne zhodnotil. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že v minulosti za takýchto podmienok došlo k uzavretiu akejkoľvek kúpnej zmluvy. Zmenu kultúry podľa názoru žalovaného žiadala starostka obce a to z dôvodu, že konala nad rámec svojich kompetencií a v rozpore s ustanoveniami zákona o majetku obci a zásad hospodárenia. Konala totiž bez schvaľovacieho uznesenia obecného zastupiteľstva, pričom výrazným spôsobom zasiahla do majetku obce. Takýto úkon sa nedá považovať za úkon obce nakoľko obec sa nerovná starosta. Čo sa týka argumentu odôvodnenia, ktorý žalobca uviedol ako dôvod pre oddialenie podpisu zmluvy je namieste otázka načo odvodňovať lesný pozemok. Čiže akákoľvek zmienka o diskriminácii neobstojí ba uvedené konanie ktoré predchádzalo podpisu kúpnej zmluvy ako aj samotný právny akt sa podľa názoru žalovaného prieči dobrým mravom. Diskriminácia neobstojí ani z toho dôvodu, že súdne konanie neinicioval žalovaný. Žalovaný len odstúpil od zmluvy pričom je to bežná prax v živote v akejkoľvek obci. K jednému odstúpeniu došlo aj v uzneseniu č. 38/2010. Žalovaný nikdy neútočil na osobu žalobkyne len na právny akt. Počas konania žalovaný preukázal naliehavý právny záujem ktorý odôvodnil ochranou svojho vlastníckeho práva, ktoré právo je ohrozené a ktoré právo je ústavným právom. Žalovaný taktiež preukázal absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pričom sa nejedná o neplatnosť relatívnu čiže nie je možné uplatniť ustanovenie . Žalovaný preukázal, že odstúpenie bolo

platné a bolo učinené na základe jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §7 Zákona o majetku obcí. Preukázal ďalej že OVS bolo neplatné. Žalovaný teda má za to, že už len z tohto dôvodu, teda z neplatnosti OVS a uznesenia 38/2010 je kúpna zmluva absolútne neplatná. Analógia medzi fungovaním v obchodnej spoločnosti a subjektu územnej samosprávy v žiadnom prípade neobstojí. Na obec sa vzťahujú špecifické predpisy, ktoré sú obsahovo diametrálne rozdielne od obsahu . Ďalej analógia neobstojí ani z dôvodu, že žalobca ako dlhoročný zamestnanec obecného úradu bol súčasťou celého procesu od jeho samého začiatku až po podpísanie kúpnej zmluvy s tým, že napr. sám žalobca písal zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Čiže nedá sa na neho hľadieť ako na laika - dobromyseľného kupujúceho. Kúpna zmluva je ďalej absolútne neplatná z dôvodu, že je v rozpore s ustanovením ako aj z ustanovením . Vykonaním tohto právneho úkonu by totiž došlo k závažnému porušeniu príslušných ustanovení zákona o majetku obcí t.j predmet zmluvy je v rozpore so zákonom resp. sa ho snaží obísť. Takýto právny úkon v právnom štáte nemôže požívať právnu ochranu a je ex offo považovaný za absolútne neplatný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj úkony dokazovania žiada žalovaný súd aby vzájomnej žalobe vyhovel a aby následne žalobu žalobcu zamietol.

12.Štatutárny zástupca obce uviedol, že sa jedná o jedinečný prípad obce E., keď bol schválený zámer aj predaj podľa vyhodnotenia OVS. Jedinečný prípad bol aj v tom, že bolo zaplatené až po 10 rokoch, v ostatných prípadoch to bolo hneď alebo v krátkej dobe po podpísaní zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa zriadilo na podnet obecného zastupiteľstva. Zmluva bola podpísaná po voľbách, zistili to na web stránkach obce. Poslanci nerozumeli tomu, prečo bola splátka zaplatená po štyroch rokoch a ďalšia cena až po roku 2018. Vyňatie pozemkov v ostatných prípadoch platili kupujúci, len v tomto prípade to platila obec. Nevie o tom, či v čase po schválení predaja pozemku sa rozhodovalo o umiestnení odvodňovacieho kanála. Teraz je odvodňovací kanál asi o štyri parcely ďalej. Protislužbou za výstavbu odvodňovacieho kanála bolo zrieknutie sa predkupného práva. Uviedol, že v roku 2010 pôsobil na obecnom úrade ako poslanec a zástupca starostu. V roku 2010 nemal vedomosť o námietkach proti kúpnej zmluve, ktoré v súčasnosti vznáša jeho právny zástupca. Nemá vedomosť o tom, že by sa v uznesení č. 38/2010 čo sa týka formy výrokovej formy uznesenia alebo postupu pri schvaľovaní OVS líšilo od iných uznesení. V súčasnosti po vypísaní OVS je zriadená komisia ktorá ju vyhodnotí ako sa prednesie na obecné zastupiteľstvo. Nemá vedomosť o tom, že by sa v inom prípade predával pozemok za 1/10 jeho ceny.

13.Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výpisom z LV č. X pre obec E., katastrálne územie E., kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2018, uznesením obecného zastupiteľstva č. 38/2010, príjmovým pokladničný dokladom zo dňa 22.10.2014, uznesením č. , odstúpením od zmluvy, prezenčnou listinou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 22.09.2010, zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 22.09.2010 dokladmi, nachádzajúcimi sa v spise Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V-7621/2018, potvrdenie o zverejnení zámeru zo dňa 12.11.2018, znaleckým posudkom č. 88/2010, rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 12.12.2014 inzerátom doloženom v spise, výsluchom svedka Y. Z., ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14.Z listu vlastníctva č. X, obec E., katastrálne územie E. mal súd preukázané, že vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 620 m2, ostatná plocha, je žalovaný.

15.Zo znaleckého posudku č. 88/2010, ktorý bol vypracovaný Ing. Gertrúdou Hlavičkovou dňa 30.06.2010 mal súd preukázané, že pozemok parc. č. XXX/XXX o výmere 620 m2 bol charakterizovaný ako lesný pozemok a jeho hodnota bola určená sumou 2.027,40 eur. Pozemky uvedené v znaleckom posudku a teda aj pozemok parc. č. XXX/XXX boli podľa územného plánu sídelného útvaru E. schválené uznesením mestského zastupiteľstva v E. dňa 31.12.2003 určené na bytovú výstavbu (pozri bod 2.1.1 znaleckého posudku).

16.Z potvrdenia o zverejnení zámeru mal súd preukázané, že žalovaný zastúpený starostkou obce Y. Z. potvrdil, že bol v zmysle zverejnený zámer odpredaja pozemkov v katastrálnom území E., parc. č. XXX/XXX od 12.08.2010 do 10.09.2010 v tlači: Nitrianske noviny MY, ročník 50/19 č. 35.

17.Z pozvánky starostky obce E. Y. Z. mal súd preukázané, že starostka zvolala na deň 22.09.2010 tridsiate siedme mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva.

18.Z prezenčnej listiny mal súd preukázané, že zasadnutia obecného zastupiteľstva sa dňa 22.09.2010 zúčastnil aj T. T., súčasný starosta obce E..

19.Zo zápisnice z obecného zastupiteľstva obce E. zo dňa 22.09.2010 mal súd preukázané, že bolo prijaté , podľa bodu G uznesenia bola vyhodnotená VOS zo dňa 11.08.2010, citovaným uznesením obecné zastupiteľstvo v E. podľa Zákona schválilo odpredaj pozemku na výstavbu rodinného domu v katastrálnom území E. parc. č. XXX/XXX - lesný pozemok o výmer 620 m2 za cenu 4.123 eur teda 6,65 eur za m2 pre žalobkyňu.

20.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.10.2014 mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu za pozemok 974/156 v hotovosti vo výške 600 eur.

21.Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-PLO-2014/0115304-4/ME zo dňa 12.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2015 mal súd preukázané, že pozemok parc. č. XXX/XXX sa vyníma z lesnej pôdy predurčený na výstavbu rodinných domov, trvale vyňatá plocha bude druhom pozemku: ostatná plocha. Rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti obce E. zo dňa 26.11.2014.

22.Z výpovedí sporových strán a z kúpnej zmluvy z dňa 12.11.2018 mal súd preukázané, že žalovaný zastúpený starostkou obce Y.C. Z. ako predávajúci a žalobkyňa ako kupujúca uzavreli dňa 12.11.2018 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 620 m2. V článku I. ods. 5 zmluvy je odkaz na uznesenie obecného zastupiteľstva obce E. č. 38/2010 pod G, v článku III. ods.1 je uvedená kúpna cena vo výške 4.123 eur, ktorá bola zaplatená v sume 600 eur do pokladne obce, suma 3.523 eur bola zaplatená na účet obce. V článku IV. ods. 3 zmluvy je uvedené, že k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy dôjde v deň podpisu zmluvy. V článku IV. ods. 5 zmluvy je uvedené, že zmluvné strany prehlasujú, že zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej, slobodnej a vážnej vôle, sú plne spôsobilí na právne úkony a ich zmluvná voľnosť nebola nikým a ničím obmedzená. Podpisy zmluvných strán boli osvedčené pred obcou E. dňa 12.11.2018.

23.Z uznesenia obce E. č. mal súd preukázané, že obecné zastupiteľstvo schválilo odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej obcou E. v zastúpení Y. Z. E. R. V. na odpredaj nehnuteľnosti parc. č. XXX/XXX o výmere 620 m2 v kúpnej cene 4.123 eur zo dňa 12.11.2018. dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy je skutočnosť, že zmluva podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov je zjavne nevýhodná pre obec.

24.Z listiny nazvanej ako odstúpenie od zmluvy č. 116/2019 zo dňa 10.01.2019 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobkyni že v zmysle odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018 preto, že uznesením č. 38/2010 zo dňa 02.09.2010 bol schválený predaj parcely č. XXX/XXX ako lesný pozemok, v kúpnej zmluve uzavretej dňa 12.11.2018 je tento pozemok definovaný ako ostatná plocha. Uvedená skutočnosť spochybňuje platnosť zmluvy. V listine je uvedené že cena za uvedený pozemok je výrazne nižšia než obvyklá trhová cena za podobný pozemok v obci E., a došlo teda k porušeniu ustanovenia

25.Zo spisu Okresného úradu Nové Zámky č. V761/2018-17, konkrétne z rozhodnutia zo dňa 29.03.2019 mal súd preukázané, že Okresný úrad Nové Zámky prerušil vklad evidovaný pod č. XXXX/XXXX do ukončenia právoplatného rozsudku vo veci žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.

26.Y. Z., narodená 14.02.1954 ako svedok v konaní uviedla, že nakoľko bola žalobkyňa zamestnankyňou obce predaje sa zrealizovali formou VOS tak isto ako pre ostatných ktorý v tom čase kupovali pozemky. Formou VOS sa predávali pozemky buď zamestnancom obecného úradu alebo ich rodinným príslušníkom. Cena tohto pozemku bola taká istá ako pre ostatných. Nebola zvýhodnená. K neskoršiemu podpisu zmluvy došlo preto, že obec plánovala v tejto lokalite odvodnenie, jedná sa o podmočenú oblasť. Odôvodnenie sa plánovalo cez daný pozemok. Nevedeli ako to dopadne, preto sa podpis zmluvy odďaľoval. Žalobkyňa bola dlhoročnou zamestnankyňou obecného úradu a pri vybavovaní pozemkov sa veľmi pričinila a vybavovala okolo toho administráciu. Cena pozemku v roku 2010 schválená VOS sa

nelíšila od cien pozemkov, ktoré pozemky nekupovali cez VOS. K zmene definície pozemku došlo preto, že cez pozemok sa malo viesť odvodnenie, chystali dotáciu a potrebovali aby bol pozemok vedený ako ostatná plocha. Na pozemku v roku 2010 nebol les. Uviedla, že bola prítomná na obecnom zastupiteľstve keď sa schvaľoval konkrétny prípad, nepamätá si že by niekto protestoval.

27.Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

28.Podľa neplatný je právny úkon, ktorý tvojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

30.Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

31.Podľa cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

32.Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu

33.Podľa C.s.p žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. 34.Podľa zákona číslo ( účinného ku dňu 22.09.2010) orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

35.Podľa zákona číslo ( účinného ku dňu 22.09.2010) schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,

36.Podľa zákona číslo ( účinného ku dňu 22.09.2010) ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže

37.Podľa zákona číslo ( účinného ku dňu 22.09.2010) obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí oznámenie v regionálnej tlači obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby.

38.Podľa zákona číslo ( účinného ku dňu 22.09.2010) obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci zamestnancom obce.

39.Podľa názoru súdu nie je možné odstúpiť od neplatnej zmluvy - súd teda v prvom rade rozhodoval o platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným - a teda o vzájomnej žalobe žalovaného.

40.Naliehavý právny záujem na podaní vzájomnej žaloby zo strany žalovaného súd považuje za preukázaný. Spor o platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy môže rozhodnúť iba súd.

41.Žalovaný tvrdil, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútne neplatná. pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“. Z toho dôvodu platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou a nejde o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti, ide o absolútne neplatný právny úkon. Dôvodmi pre vyslovenie absolútnej neplatnosti sú dôvody uvedené v a , a , a .

42.V uvedenom prípade sa rozhodne nejedná o nedostatok slobody a vážnosti vôle zmluvných strán. V článku IV odsek 5 Zmluvy je uvedené, že zmluvné strany prehlasujú, že zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej, slobodnej a vážnej vôle, sú plne spôsobilí na právne úkony a ich zmluvná voľnosť nebola nikým a ničím obmedzená. Žalovaný ani jeho právny zástupca nedostatok slobody a vážnosti vôle zmluvných strán v priebehu konania ani nespochybnili.

43.V uvedenom prípade sa nejedná ani o neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle. Predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným je predaj nehnuteľnosti - pozemku - ktorý bol v čase podpisu zmluvy nepochybne zapísaný na liste vlastníctva č. X, obec E., katastrálne územie E., bol charakterizovaný parcelným číslom, výmerou a druhom pozemku. V zmluve je jednoznačne určené, že žalovaný tento pozemok žalobkyni predáva za dohodnutú cenu.

44.V uvedenom prípade sa jednoznačne nejedná o nedostatok spôsobilosti na právne úkony u žiadnej zo zmluvných strán, tak ako to predpokladá a .

45.Podľa názoru súdu, v uvedenom prípade nie je možné uvažovať ani o rozpore uzavretej kúpnej zmluvy so zákonom. Predaj pozemku bol uskutočnený na základe obchodnej verejnej súťaže, tak ako to predpokladá písmeno a/ , ktorý bol účinný ku dňu 22.9.2010, teda ku dňu keď obecné zastupiteľstvo schválilo predaj pozemku žalobkyni. V uvedenom prípade bola verejná obchodná súťaž nevyhnutná preto, že žalobkyňa bola v čase zasadnutia obecného zastupiteľstva jednoznačne zamestnancom žalovaného.

46.Súd nemal preukázané, že by obchodná verejná súťaž nebola uskutočnená v súlade s platnými právnymi predpismi tak, ako to tvrdil právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného nekonkretizoval v čom by mal byť porušený v prípade verejnej obchodnej súťaže zákon. Bolo jednoznačne preukázané (pozri bod 16 odôvodnenia tohto rozsudku), že obec riadne zverejnila zámer predať svoj majetok tak, ako to predpokladá , ktorý bol účinný ku dňu 22.9.2010. Súd konštatuje, že podľa citovaného zákona platného ku dňu zasadnutia obecného zastupiteľstva zákon neobsahoval povinnosť zriaďovať za účelom vyhodnotenia obchodnej verejnej súťaže komisiu na vyhodnocovanie obchodnej verejnej súťaže. Žiadny iný právny predpis, ktorý by takúto povinnosť obci ukladal, právny zástupca žalovaného necitoval. Podľa názoru súdu, pri predaji uvedeného pozemku obec postupovala podľa písmeno a/ účinného ku dňu 22.9.2010, teda predaj pozemku schválilo obecné zastupiteľstvo. Námietku právneho zástupcu žalovaného podľa ktorej mala byť zriadená komisia na vyhodnotenie obchodnej verejnej súťaže, súd teda nepovažuje za dôvodnú.

47.Súd nemal preukázané, že by účinný ku dňu 22.9.2010 obsahoval náležitosti uznesenia, ktorým obec rozhoduje o predaj pozemku. Tvrdenie právneho zástupca žalovaného, že uznesenie je zmätočné preto, že obsahuje viac spolu vôbec nesúvisiacich výrokov súd nepovažuje za preukázané. Navyše, štatutárny zástupca žalovaného, ktorý bol v roku 2010 poslancom obce, v priebehu konania uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa , čo sa týka formy výrokovej časti uznesenia bolo odlišné od iných uznesení.

48.Súd nemal preukázané, že by zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným porušovala dobré mravy. V roku 2010 žalovaný predal nepochybne viacero pozemkov určených na stavbu rodinného domu, tak to vyplýva z výpovede sporových strán. Jeden z pozemkov mal byť predaný podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva, žalobkyni.

49.Súd nemal preukázané, že by zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným nedodržala zákonom predpísanú formu právneho úkonu. Uvedená zmluva bola uzavretá písomne, a obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom. Navyše, nedostatok formy uvedenej zmluvy žalovaný ani nenamietal.

50.Súd teda nemal preukázané, že by v uvedenom prípade bol splnený dôvod pre vyslovenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným predpokladaný zákonom, vzájomnú žalobu žalovaného teda súd zamietol.

51.Súd konštatuje, že v uvedenom prípade sa nemôže jednať ani o relatívnu neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy. Súd nemal preukázané, že by táto zmluva bola zjavne nevýhodná pre obec a že by porušovala ustanovenie Je nepochybné, že cena pozemku, ktorý je predmetom zmluvy bola stanovená znaleckým posudkom tak ako je uvedené v bode 15 tohto odôvodnenia. Na zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá dvojnásobná cena oproti cene určenej znaleckým posudkom. Súd navyše nemal preukázané, že by cena pozemku v čase podpísania kúpnej zmluvy bola pre obec zjavne nevýhodná - právny zástupca žalovaného v tomto smere nenavrhol a nepredložil žiaden dôkaz a tvrdenia žalovaného o nevýhodnej cene sú teda iba v rovine úvah žalovaného.

52.Je pochybné, že podľa uznesenia obecného zastupiteľstva č. 38/2010 bod g/ bol schválený odpredaj lesného pozemku, účelom odpredaja pozemku bola výstavba rodinného domu. Aj zo znaleckého posudku č. 88/2010, ktorý bol vypracovaný 30.6.2010 je zrejmé, že pozemky uvedené v znaleckom posudku a teda aj pozemok ktorý je predmetom zmluvy bol určený na bytovú výstavbu podľa územného plánu obce E. schváleného dňa 31.12.2003. Je teda jednoznačné, že pozemok, ktorý je predmetom zmluvy bol určený na výstavbu rodinného domu a žalovaný mal o tom vedomosť minimálne od roku 2003.

53.Súd mal jednoznačne preukázané, že zmena druhu pozemku, ktorý je predmetom zmluvy z lesného pozemku na ostatnú plochu sa uskutočnila na základe rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2015 (pozri bod 21 tohto odôvodnenia). Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalovaného z roku 2014. Žalovaný sa teda nemôže domáhať neplatnosti právneho úkonu podľa , pretože zmenu druhu pozemku inicioval sám žalovaný.

54.Súd mal preukázané, že od schválenia predaja pozemku obecným zastupiteľstvom teda od 22.9.2010 do dňa podpisu zmluvy teda do 12.11.2018 prešiel relatívne dlhý čas. Žiaden právny predpis však nestanovuje povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote , ktorú by určoval zákon. Aj keď je možné považovať takýto postup obce pri uzavretí kúpnej zmluvy za neštandardný, neporušuje žiaden platný právny predpis Slovenskej republiky. Žalobkyňa navyše súdu dostatočne zdôvodnila prečo došlo k neskoršiemu podpisu kúpnej zmluvy.

55.Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva (R 90/2008). Pri nakladaní s majetkom obce nemá obec vrchnostenské postavenie vo vzťahu k druhej zmluvnej strane, ale naopak ich vzťahu sú rovnocenné. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp. zn. ) Ak teda žalovaný vystupoval ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a so svojím vlastníctvom disponoval v rámci súkromnoprávneho vzťahu, v prípade nesprávneho postupu jeho orgánov (obecného zastupiteľstva ) nemôže podľa názoru súdu namietať neplatnosť kúpnej zmluvy.

56.Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v uvedenom prípade nemožno vysloviť ani relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

57.Naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy súd považuje za daný. súd mal preukázané ( bod 25 odôvodnenia tohto rozsudku) , že kataster prerušil

konanie o vklade vlastníckeho práva k pozemku , ktorý je predmetom zmluvy až do právoplatného skončenia konania o neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.

58.Súd ďalej skúmal, či odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného spĺňa náležitosti uvedené v . Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje žiadne ustanovenia o odstúpení od zmluvy - v uvedenom prípade teda možnosť odstúpenia od zmluvy nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá.

59.Dôvody na odstúpenie od zmluvy uvedené v uznesení obce E. č. , teda že zmluva je zjavne nevýhodná pre obec súd nepovažuje za preukázané. V uvedenom prípade žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by tento dôvod odstúpenia od zmluvy preukazovali. Cena sporného pozemku bola vyššia ako cena určená znalcom, súd nemal preukázané, že by sa cena uvedeného pozemku nejakým spôsobom zmenila.

60.Listina nazvaná ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.1.2019 odôvodňuje odstúpenie od zmluvy aj tým, že v uznesení obecného zastupiteľstva č. 38/2010 je pozemok uvedený v zmluve charakterizovaný ako lesný pozemok a v kúpnej zmluve uzavretej dňa 12.11.2018 je tento pozemok definovaný ako ostatná plocha. Súd konštatuje, že tento dôvod odstúpenia od zmluvy nebol schválený obecným zastupiteľstvom v uznesení č. . Starosta obce, podľa názoru súdu, nemôže dôvod odstúpenia od zmluvy svojvoľne meniť. Navyše zmenu definície pozemku zapríčinila obec , teda žalovaný a podľa názoru súdu z uvedeného dôvodu od zmluvy preto odstúpiť nemôže.

61.Tak ako súd konštatoval vyššie, nebolo preukázané, že by cena za uvedený pozemok bola výrazne nižšia než obvyklá trhová cena za podobný pozemok v obci E.. Súd teda žalobe vyhovel a rozhodol tak, že odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo adresované žalobkyni je neplatné.

62. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s s prihliadnutím na Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).