Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-126-2023.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/126/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 4 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4.7.2023, č.k. 5T/12/2023-122, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len ako „okresný súd“ alebo aj „prvostupňový súd“) rozhodol takto:
Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A. XXX/XX, C., Slovensko s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e dňa 16.05.2022 v čase o 21:40 hod. pred rodinným domom č. XX v obci C. neoprávnene prechovával u seba 1 ks zatavenú injekčnú striekačku s modrým piestikom s obsahom kryštalickej látky svetlohnedej farby bez viditeľných prímesí a 1 ks celofánové vrecúško s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby, pričom v predloženej zatavenej injekčnej striekačke s obsahom kryštalickej látky svetlohnedej farby bez viditeľných prímesí s hmotnosťou 504 mg sa nachádzala prítomnosť metamfetaminu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 35,7% hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá piatim obvykle jednorazovým dávkam drogy a v celofánovom vrecúšku obsahujúcom obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby sa nachádzal rastlinný materiál, a to sušené konope (marihuana) s hmotnosťou 567 mg a s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 8,6% hmotnostných, obsahujúceho 49 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok, teda -neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, -neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu, čím spáchal
- prečin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 4 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. 2. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) odvolanie proti výroku o trestu. Prítomná prokurátorka sa vzdala práva na podanie odvolania. 3. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Foltána osobitným písomným podaním, v ktorom argumentoval nasledovne (skrátene): 3.1. Nestotožňuje sa s výškou uloženého trestu, pretože tento považuje za neprimerane vysoký a prísny. 3.2. K spáchaniu trestného činu uvedeného v obžalobe sa priznal a svoj čin úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2023 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal. 3.3. Poukazuje na skutočnosť, že spáchaním trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, nikomu neubližil a nespôsobil žiadnu škodu. 3.4. Okresným súdom Košice - okolie bol na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.05.2022, sp. zn. 3T/15/2022 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, za čo mu súd uložil:
- Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. 1) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
- Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
- Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel každého druhu vo výmere 2 (dvoch) rokov.
- Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. 1. 2. 3. 3.1. 3.2. 3.3. 3.4. 3.5. K spáchaniu trestných činov, ktoré sa mu kladú za vinu a ku spáchaniu ktorých sa priznal, došlo dňa 16.05.2022, t.j. ešte pred nadobudnutím vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.05.2022, sp. zn. 3T/15/2022. Napriek skutočnosti, že skutok vyšiel najavo dňa 16.05.2022, zatavené injekčné striekačky, ktoré sú predmetom obžaloby a skutku, sa nachádzali v jeho motorovom vozidle už skôr, avšak na ne zabudol. V žiadnom prípade nejde o to, že hneď (v rovnaký deň) po jeho odsúdení Okresným súdom Košice - okolie sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti ignorujúc predošlé odsúdenie. 3.6. Považuje za potrebné upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, od jeho odsúdenia Okresným súdom Košice - okolie dňa 16.05.2022, sp. zn. 3T/15/2022 viedol riadny život, nedopustil sa žiadnej protiprávnej činnosti, ani trestného činu ani priestupku, je riadne zamestnaný. 3.7. V ďalšom upozorňuje na skutočnosť, že Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v jeho trestnej veci pod sp. zn. 5Nt/8/2023, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, v Nitre dňa 29.03.2023 takto rozhodol: Podla §74 ods. 2 Trestného zákona odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - E. F., D. A. XXX/XX, prepúšťa z ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou uloženého rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 3T/15/2022 zo dňa 16.05.2022, právoplatným dňa 16.05.2022, pretože ochranné liečenie splnilo svoj účel. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnost' dňa 26.04.2023.
3.8. Z vyšsie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že sa vyliečil zo svojej závislosti, vedie riadny život, nepožíva žiadne omamné ani psychotropné látky. 3.9. Má za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v súčasnosti by neviedlo k jeho náprave, keďže jeho správanie je už napravené, priam naopak, malo by to veľmi negatívny vplyv na neho a jeho celý život. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by pre neho znamenalo veľký zásah do jeho života, ktorý by mohol vysvetľovať tak, že i keď vedie riadny život, nedopúšťa sa žiadnej protiprávnej činnosti, aj tak mu nie je dovolené žiť takýto život a celý život bude mať na sebe „nálepku“, že niekedy v minulosti zlyhal a dopustil sa chýb. 3.10. Poukazuje na to, že Trestný zákon definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Súd by pri rozhodovaní o uložení konkrétneho druhu trestu a jeho výmere mal dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu, a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa. Pri ukladaní trestu sa vyžaduje, aby súd prihliadal aj na zásadu personality, podľa ktorej trest, ale aj ochranné opatrenie by mali zásadne postihovať len páchateľa a vplyv na jeho okolie by mal byť minimalizovaný. 3.11. Je toho názoru, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie dňa 16.05.2022, sp. zn. 3T/15/2022, je pre neho dostačujúci a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je v danom prípade neprimerane prísne. 3.12. Keby však aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Tmave ako odvolací súd zastával názor, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.05.2022, sp. zn. 3T/15/2022, nie je pre neho dostačujúci, má za to, že uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom s probačným dohladom a s určením dlhšej skúšobnej doby za súčasného uloženia primeraných povinnosti a obmedzení, by malo na jeho nápravu oveľa pozitívnejší vplyv, než uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom s probačným dohľadom a s určením dlhšej skúšobnej doby za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení by predstavovalo dlhšie trvajúci trest nad ním, ako jeho držanie vo výkone trestu odňata slovody. Mal by tak možnosť preukázať, že dokáže viesť riadny žvot. Samotný výkon trestu odňatia slobody môže negatívne pôsobiť na väznené osoby, najmä izolácia a vplyv iných väznených osôb, čomu sa dá predísť okrem iného podmienečným odkladom vykonu trestu odňatia slobody. Správne nastavenie trestu doplnené dohľadom a sprevádzaním ho počas skúšobnej doby, napomáha skutočnému cieľu výkonu trestu odňatia slobody viac, ako snaha o jeho nápravu vo väznici. Jeho náprava a ochrana spoločnosti sa totiž neprejaví v „umelom“ väzenskom prostredí, ale na slobode. 3.13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby Krajský aud Tmave zrušil rozsudok Okresného súdu v Galante zo dňa 04.07.2023, sp. zn. 5T/12/2023 v časti týkajúcej sa výroku o treste a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v Trnave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo aj „odvolací súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného a náhradného obhajcu Mgr. Ing. Mariána Galbavého. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obhajcu obžalovaného JUDr. Jána Foltána, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na tomto úkone súde. Prokurátor v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Náhradný obhajca v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť poda § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku, pretože došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona a zároveň uložený trest je neprimeraný a vec je potrebné vrátiť na opätovné konanie podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku. Domnieval sa, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine sú splnené podmienky na to, aby súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol. Domnieval sa, že právna úvaha súdu o uložení úhrnného trestu nie je v súlade s Trestným zákonom a to preto, že v prípade § 171 ods. 1 aj ods. 4 Trestného zákona ide o privilegované skutkové podstaty v základnej skutkovej podstate podľa § 172 Trestného zákona. Podľa dôvodovej správy zákonodarca rozhodol o zmiernení skutkovej podstaty pre účely omamných látok na báze konopy alebo v prípade držby omamných látok. Inými slovami rozhodol o dvoch dôvodoch privilegovanej skutkovej podstaty. Bol toho názoru, že nedošlo k spáchaniu dvoch skutkov, dvoch trestných činov, ale že ide o 1 trestný čin, pričom miernejšia skutková podstata podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona je skonzumovaná na základe tzv. absorbčnej zásady. Z toho dôvodu má byť uložený trest za 1 trestný čin a preto aj priťažujúca okolnosť, že došlo k spáchaniu viacerých skutkov bola použitá nesprávne a vzhľadom na vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností mala byť použitá sadzby od 0-5 rokov. Z hľadiska uloženia trestu sa domnieval, že v tomto prípade bola naplnená podmienka tzv. ďalšieho trestu. Judikatúra sa postupne vyvinula do aplikácie tzv. ďalšieho trestu v prípadoch minimálneho časového úseku medzi vyhlásením rozsudku a jeho vykonateľnosťou. Zastával názor, že predchádzajúci
trest uložený Okresným súdom Košice bol vykonateľný až nasledujúceho dňa, ad analogiam podľa zásad pre počítanie plynutia lehôt. Z toho dôvodu ide o ďalší trest. Myslel si, že vzhľadom na to, čo preukázal znalecký posudok, že obžalovaný sa úspešne zbavil svojej drogovej závislosti, od spáchania skutku je v trvalej abstitnencii. Môže súd a bolo by namieste, aby postupoval podľa § 44 a aby upustil od uloženia ďalšieho trestu a považoval za dostatočný uložený trest Okresného súdu Košice, resp. vzhľadom na predchádzajúce odôvodnenie si myslel, že súd nemusí postupovať podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, a môže uložiť aj trest s podmienečným odkladom, pretože podľa jeho názoru nedošlo k spáchaniu skutku v plynutí skúšobnej lehoty, nakoľko táto začala plynúť až nasledujúci deň. Pre prípad, že by sa stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Galanta a rozsudok potvrdil, v mene obžalovaného žiadal súd o postup podľa § 408 ods. 3 Trestného poriadku a to poskytnutie primeranej lehoty na zabezpečenie osobných vecí pred nástupom do výkonu trestu. Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedol jeho náhradný obhajca. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. 6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 7. Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. 8. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. 9. Napadnutým rozsudkom okresný súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, lebo obžalovaný konal v priamom úmysle, a keďže obžalovaný je viacnásobným recidivistom. Zároveň bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov. Prvostupňový súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1, pretože ho odsudzoval za spáchanie dvoch trestných činov, a preto trest ukladal podľa trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v prejednávanej trestnej veci sa jednalo o prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona. Trestnú sadzbu uvedenú v § 171 ods. 4 Trestného zákona upravoval postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, pretože po preskúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti, dospel k záveru, že u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestných činov a tieto aj úprimne oľutoval) a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (už bol za trestný čin odsúdený), pričom tento pomer bol ustalený na (1:2). Trestná sadzba po zvýšení dolnej hranice o jednu tretinu v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností bola od 1 roka 8 mesiacov do 5 rokov. Okresný súd pri ukladaní trestu pre obžalovaného zobral do úvahy nielen trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý ma v odpise registra trestov 6 záznamov a 9 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, ale aj skutočnosť, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil len krátko po tom, ako bol
vyhlásený rozsudok Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 16.05.2022, kedy obžalovaný neprejavil snahu po svojej náprave. Na výkon takto uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona (zohľadnil jeho predchádzajúce odsúdenie za úmyselný trestný čin v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky vedenej pod sp. zn. 3T/112/2014). 10. Záverom okresný súd uviedol, že nebolo možné upustiť od úhrnného trestu, keďže neboli splnené podmienky vymedzené ustanovením § 44 Trestného zákona. Dôvodom je podľa názoru okresného súdu tá skutočnosť, že charakter osoby obžalovaného, ktorý má 6 záznamov v registri trestov, a postoj obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, kde obžalovaný sa dopustil skutku krátko po tom, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.5.2022, vylučujú možnosť upustiť od uloženia úhrnného trestu ako ďalšieho trestu, nakoľko v prípade obžalovaného prevažuje ochranná a represívna funkcia trestu, s jeho morálnym odsúdením v podobe uloženia primeraného trestu. 11. Vyššie uvedené skutočnosti popísané prvostupňovým súdom si osvojil aj odvolací súd, stotožňuje sa s nimi a v plnom rozsahu na ne odkazuje. S ohľadom najmä na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti šesťkrát odsúdený (prevažne za majetkovú trestnú činnosť a trestnú činnosť všeobecne nebezpečnú, boli mu ukladané podmienečné tresty so skúšobnou dobou i s probačným dohľadom a trest nepodmienečný, z výkonu ktorého bol aj podmienečne prepustený), pričom tieto odsúdenia zjavne vzhľadom na prejednávanú vec nemali požadovaný výchovný účinok na obžalovaného. Rovnako tak ani žiadna zo sankcií v priestupkovom konaní. Trestná a priestupková minulosť obžalovaného v spojení s počtom spáchaných trestných činov (dva trestné činy), so spôsobom spáchania činu (v deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku v inej trestnej veci za jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom metamfetamínu neoprávnene u seba prechovával metamfetamín a sušené konope), odôvodňovala uloženie úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov, teda na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie dospel odvolací súd k záveru, že trest uložený prvostupňovým súdom bude postačovať aj na ochranu spoločnosti aj na individuálnu prevýchovu a potrestanie obžalovaného. Trest za protiprávne konanie bol uložený obžalovanému v súlade so zákonnými ustanoveniami, zohľadňuje charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, jeho vyhlásenie o vine a odvolací súd ho považuje za spravodlivý a okolnostiam prípadu aj primeraný. 12. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin s poukazom na odsúdenie Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 3T/112/2014. 13. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení. 14. K odvolacej argumentácii obžalovaného prostredníctvom ktorej poukazoval na skutočnosť, že svojou trestnou činnosťou nikomu neublížil ani nespôsobil žiadnu škodu, krajský súd uvádza, že toto tvrdenie obžalovaného je síce pravdivé, ale i tak neoprávneným prechovávaním sa dopustil konania, ktoré je zákonom reprobované. K tomuto krajský súd podotýka, že práve omamné látky môžu svojimi vlastnosťami podmieniť vznik psychických zmien človeka, ktoré môžu byť nebezpečné pre obžalovaného a taktiež pre spoločnosť. Tieto látky taktiež podmieňujú vznik závislosti, ktorá sa v minulosti prejavila aj u obžalovaného. Zároveň psychotropné látky ovplyvňujú stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami (napr. podráždenie alebo útlm, zmena náladu a vnímanie človeka, vznik halucinácií a eufórie a pod.). Naopak, obžalovaný stíhanou drogovu trestnou činnosťou porušil spoločenský záujem na ochrane života a zdravia osôb, ktoré môžu byť ovplyvnené zneužívaním niektorých návykových látok, ako aj záujem spoločnosti na kontrole užívania a prechovávania týchto látok v stanovenom množstve. Záujem spoločnosti na kontrole užívania týchto látok je daný zároveň aj tým, že užívanie látok je spravidla sprevádzané aj inými negatívnymi javmi, ako je následná trestná činnosť, výtržnosti, ale tiež dochádza aj k narušeniu sociálnych väzieb. Preto túto odvolaciu námietku obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 15. Na margo odvolacej argumentácie obžalovaného týkajúcej sa jeho predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Košice – okolie pod sp. zn. 3T/15/2022, krajský súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že v trestnej veci Okresného súdu Košice – okolie pod sp. zn. 3T/15/2022 sa jednalo o trestnú činnosť, kedy obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom metamfetamínu, t. j. táto mala súvis s prejednávanou trestnou vecou. Obžalovaný vedomý si toho, že sa dopustil trestnej činnosti - po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku na verejnom zasadnutí (po schválení dohody o vine a treste) dňa 16.05.2022, aj napriek tomu v ten istý deň u seba (v jeho
motorovom vozidle) neoprávnene prechovával metamfetamín a konope. Argumentácia obžalovaného, že na drogy vo svojom aute zabudol, preto neobstojí. Obžalovaný si musel byť vedomý následkov svojho konania v dôsledku predchádzajúceho prípravného a súdneho konania, pričom už len tieto mali mať na neho odstrašujúci a prevýchovný účinok, čo sa zjavne nestalo. Obžalovaný v čase spáchania stíhanej trestnej činnosti mal očividne problém s užívaním drog (usudzujúc vzhľadom na charakter trestnej činnosti a uložené ochranné protitoxikomanické liečenie), čo sa opakovane prejavilo v páchaní protiprávnej činnosti. Pokiaľ aj obžalovaný dával do pozornosti súdu vedenie riadneho života počas plynúcej skúšobnej doby v trestnej veci Okresného súdu Košice – okolie pod sp. zn. 3T/15/2022, krajský súd uvádza, že sa jedná o jeho elementárnu povinnosť, pretože inak mu hrozí premena podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Rovnako tak krajský súd vyhodnotil aj prepustenie obžalovaného z ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Krajský súd síce oceňuje snahu obžalovaného o jeho nápravu v podobe zbavenia sa jeho závislosti na omamných a psychotropných látkach, avšak ani táto skutočnosť nepreváži potrebu ukladania nepodmienečného trestu pre obžalovaného za spáchanú trestnú činnosť. To, že obžalovaný úspešným spôsobom absolvuje protitoxikomanické liečenie, nesvedčí o náprave obžalovaného ako páchateľa úmyselnej trestnej činnosti. Úspešné vykonanie protitoxikomanického liečenia, je jeden z krokov, ktoré môžu viesť k jeho náprave, k tomu, aby v budúcnosti už viedol riadny život a nedopúšťal sa páchania trestnej činnosti. 16. Pokiaľ obžalovaný namietal uloženie úhrnného trestu a priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, tak k tomu krajský súd uvádza, že tejto argumentácii nemožno dať za pravdu. Síce novelou Trestného zákona došlo k zásadnej zmene podmienok trestnej zodpovednosti, konkrétne táto zmena sa prejavila u toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed alebo prekurzor neoprávnene vyrobí, dováža, vyváža alebo preváža, kupuje, predáva, vymieňa alebo inak zadovažuje, alebo prechováva pre iného, resp. u toho, kto takúto činnosť sprostredkováva, oproti tomu, kto ju nadobúda alebo prechováva len pre svoju vlastnú potrebu. Zákonodarca v zákonnom ustanovení § 171 Trestného zákona zároveň rozlišuje medzi omamnými a psychotropnými látkami z rastlín rodu konope a ostatnými omanmými a psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi. Na vyjadrenie miernejšej trestnej zodpovednosti voči tým, ktorí nadobúdajú a prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu je určená privilegovaná skutková podstata, ktorá je rozdelená podľa druhu a množstva drogy prechovávanej pre vlastnú potrebu. Týmto spôsobom sa teda vyjadruje depenalizácia prechovávania omamných a psychotropných látok z rastlín rodu konopa v porovnaní s ostatnými omamnými a psychotropnými látkami a s ohľadom na prechovávané možstvo. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami, krajský súd uvádza, že obžalovaný sa v konaní pred súdom jednoznačne a priamo za prítomnosti svojho obhajcu priznal ku skutku opísanému v skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta zo 24.02.2023, č. 2 Pv 199/22/2202 - 17, nenamietal žiadne skutkové okolnosti prípadu. Obžalovaný v predmetnej trestnej veci urobil vyhlásenie o svojej vine, čím zároveň súhlasil aj s právnou kvalifikáciou skutku (ako dvoch trestných činov), nevykonávalo sa dokazovanie v otázke viny. Okresný súd preto správne postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného poriadku, keď ukladal úhrnný trest a rovnako správne u obžalovaného vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tretného zákona – teda že spáchal viac trestných činov. V stručnosti je aj potrebné uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona , teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Ukladanie trestu podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona v sebe zahŕňa aplikovanie absorpčnej zásady, ktorej obsahom je pravidlo, že prísnejší trest pohlcuje trest nižší, čo samo osebe je výrazným benefitom pre páchateľa, ktorému sa trest ukladá. 17. Obhajoba obžalovaného poukázala aj na to, že v prejednávanej veci bola naplnená podmienka na ukladanie ďalšieho trestu, a zároveň podmienka na upustenie od jeho uloženia, prípadne podmienka na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody (ako trestu ďalšieho pretože spáchal trestný čin skôr ako bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný), s čím sa krajský súd nestotožňuje. Okresný súd pri ukladaní trestu dospel k správnemu záveru, že vyvstala potreba ukladať obžalovanému samostatný trest. Hoci v prejednávanom prípade by sa mohlo zdať, že sú formálne splnené podmienky pre ukladanie ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona ako trestu podmienečného, nie je tomu tak z dôvodu, že na obžalovaného bolo nevyhnutné pôsobiť odlišným spôsobom výkonu trestu odňatia slobody. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by malo v prípade obžalovaného v prvom rade splniť účel takzvanej individuálnej prevencie. Pokiaľ by okresný súd uložil obžalovanému rovnaký druh trestu a spôsob jeho výkonu (trest odňatia slobody s podmienečným odkladom), aký mu bol uložený už predtým, ako sa dopustil spáchania prejednávanej trestnej činnosti (tu je potrebný poukaz na to, že
obe trestné veci spájajú omamné a psychotropné látky), možno z toho vyvodiť záver, že tento druh trestnoprávnej sankcie by nemal na obžalovaného zamýšľaný účinok. Preto bolo potrebné pristúpiť k uloženiu prísnejšej sankcie v podobe samostatného nepodmienečného trestu odňatia slobody ako tak učinil okresný súd. 18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku ohľadom potreby aplikácie § 44 Trestného zákona, k tomu krajský súd záverom dodáva, že nie sú splnené zákonné podmienky na takýto postup. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že napriek tomu, že v prejednávanej trestnej veci je splnená elementárna formálna podmienka na ukladanie ďalšieho trestu, nie je možné hovoriť o splnení materálnej podmienky, teda by bol trest uložený skorším rozhodnutím postačujúci pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Tu s poukazom na samotnú osobu obžalovaného, jeho trestnú i priestupkovú minulosť, časové rozmedzie páchania trestnej činnosti, najmä s ohľadom na prvok represie a individuálnej prevencie. Obžalovanému bolo v minulosti zo strany spoločnosti ponúknutých viacero šancí či už v podobe podmienečného odsúdenia, podmienečného prepustenia alebo po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, aby preukázal, že dôjde k požadovanej zmene jeho správania, teda že sa už nedostane do rozporu so zákonom, čo sa však nestalo. 19. A na margo odvolacej námietky ohľadom možnosti podmienečného odsúdenia, krajský súd uvádza, že v súlade s názorom okresného súdu nedospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu u obžalovaného by postačovalo podmienečné odsúdenie. Je síce pravdou, že stíhanej trestnej činnosti sa nedopustil v priebehu plynutia skúšobnej dobe a teda uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nie je zákonom vylúčené, avšak oveľa významom dôležitejšou skutočnosťou je to, že obžalovaný aj po uložení trestov, ktoré mu boli podmienečne odložené, dokonca i po podmienečnom prepustení, naďalej páchal úmyselnú trestnú činnosť. Na dôvažok stíhanej drogovej trestnej činnosti sa dopustil rovno v deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol uznaný vinným práve za jazdu pod vplyvom metamfetamínu. Rovnako je dôležitá aj skutočnosť, že ide o páchateľa viacnásobnej úmyselnej trestnej činnosti, ktorý bol naviac opakovane priestupkovo postihovaný. V prípade obžalovaného teda ide o páchateľa úmyselnej trestnej činnosti, ktorý mal v minulosti už skúsenosti s trestnoprávnym postihom, no zjavne mu neprikladal dostatočný význam, keď sa opätovne dopustil spáchania úmyselnej trestnej činnosti. V takomto prípade je žiadúce uplatniť zásadu stupňovania trestnoprávnej represie, keďže predchádzajúce uložené tresty, ktorých výkon nebol spojený s odňatím slobody, nepôsobili na obžalovaného dostatočne prevýchovne, aby ho do budúcnosti odradili od páchania trestnej činnosti. Trest, ktorý je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý splniť primárne účel takzvanej individuálnej prevencie, je trest odňatia slobody, ktorého výkon nebude podmienečne odložený. 20. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.