Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-1297-2019.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Subarea
3Ek/1297/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/: M. K., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. J. XXXX/ XX, XXX XX U.-R.Ž. a oprávneného 2/: J. I., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. D. XXX/X, XXX XX O., právne zast.: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 23/11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, proti povinnému 1/: Z.. D. S., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Š. XXX/XX, XXX XX U.-R. a povinnému 2/: H. S., Q.: XX.XX.XXXX, W. U. Š. XXX/XX, XXX XX U.-R., o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rastislav Horský, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava, sp. zn. 58EX 296/2019, o návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.08.2019, domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku - ktorým bola povinným 1/ a 2/ uložená povinnosť strpieť zo svojho pozemku vykonanie prác spojených s realizáciou zateplenia a fasádnej omietky na stene rodinného domu vo vlastníctve oprávnených 1/ a 2/, a to z nevyhnutnej časti pozemku parcely registra ,,C“ parc. č. 1669/1, k.ú. Cífer vo vlastníctve povinných 1/ a 2/, na základe exekučného titulu - rozhodnutie o uložení opatrenia na susednom pozemku č. Výst.CIF-393/2017/Rá-703 zo dňa 05.12.2018, právoplatné a vykonateľné dňa 17.04.2019 (ďalej len ,,exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 11.10.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rastislava Horského, so sídlom exekútorského úradu Jakubovo námestie 15, 811 09 Bratislava (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 58EX 296/2019.
3. Dňa 25.03.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému 1/ doručené do vlastných rúk dňa 21.04.2020. Následne dňa 29.04.2020 povinný 1/ podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2020, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30.04.2020.
4. Súdny exekútor dňa 14.05.2020 postúpil súdu návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2020 spolu s prílohami.
5. Povinný 1/ svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že (rozhodnutie stavebného úradu) exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože bola včas podaná kasačná žaloba na Krajský súd Trnava, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 14S/57/2019. Krajský súd Trnava rozhodol rozsudkom dňa 06.02.2020 pod sp. zn. 14S/57/2019-194, ale tento nie právoplatný a vykonateľný, pretože bola zo strany oprávnených podaná kasačná sťažnosť a vec je postúpená na Najvyšší súd Slovenskej republiky. K tomuto tvrdeniu povinný priložil ako dôkaz kasačnú sťažnosť proti rozsudku 14S/57/2019-194 zo dňa 06.02.2020. Povinný 1/ má teda za to, že Okresný súd Banská Bystrica vydal
poverenie na vykonanie exekúcie predčasne a súdny exekútor koná bez relevantného právneho titulu. Povinný 1/ na záver uviedol, že žiada, aby exekúcia bola v celom rozsahu zastavená ako predčasná a nezákonná.
6. Oprávnený 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie, ktoré podali prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasia. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedli, že povinný 1/ a 2/ najprv napadli exekučný titul odvolaním na Okresnom úrade Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý ich odvolanie zamietol. Následne potom bola zo strany povinných 1/ a 2/ voči zamietavému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava podaná správna žaloba na Krajský súd v Trnave, ktorý ich žalobu takisto zamietol. Po týchto neúspechoch pred príslušnými orgánmi povinný 1/ a 2/ podali (podľa vlastných slov) kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oprávnený 1/ a 2/ poukázali na ustanovenie § 446 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok na základe, ktorého podanie kasačnej sťažnosti nemá odkladný účinok a preto je podľa názoru oprávnených 1/ a 2/ v predmetnej exekúcii nutné pokračovať. Zároveň poukázali aj na skutočnosť, že z kasačnej sťažnosti nevyplýva, že by táto bola podaná, nakoľko neobsahuje pečiatku súdu, nie je priložené potvrdenie o prijatí súdom ako ani nie je priložený doklad o jej elektronickom podaní) z toho dôvodu samotné spísanie kasačnej sťažnosti bez dokladovania jej podania považujú za irelevantné a preto nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Na záver právny zástupca oprávnených 1/ a 2/ uviedol, že aj napriek vyššie uvedenému apeluje predovšetkým na neexistenciu odkladného účinku pre prípad podania kasačnej sťažnosti.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
10. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
11. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
12. Súd po preskúmaní návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie ako aj z vyjadrenia oprávnených dospel k záveru, že povinný 1/ podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinní podali kasačnú sťažnosť voči Rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/57/2019 zo dňa 06.02.2020, právoplatný dňa 11.03.2020, ktorým Krajský súd v Trnave žalobu povinných zamietol. Súd má z vyjadrenia oprávneného preukázané, že povinný 1/ a 2/ napadali najprv exekučný titul na podklade, ktorého sa vedie predmetná exekúcia odvolaním na Okresnom úrade Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý ich odvolanie zamietol. Následne na to povinný 1/ a 2/ podali voči rozhodnutiu Okresného úradu Trnava správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorý správnu žalobu rovnako zamietol. Nakoniec po neúspechoch pred príslušnými orgánmi podali povinný 1/ a 2/ kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd k vyššie uvedenému uvádza, že povinný 1/ k návrhu na zastavenie exekúcie priložil ako prílohu len „prípis“ označený ako ,,Kasačná sťažnosť proti rozsudku zo dňa 06.02.2020 sp. zn. 14S/57/2019-194“ zo dňa 08.04.2020 podpísaný advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSs.. Ďalšie iné skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia povinný 1/ k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil. Súd z prílohy - kasačnej sťažnosti povinného 1/ má preukázané, že tento, tak ako to uviedol aj právny zástupca oprávnených neobsahuje pečiatku súdu, potvrdenie o prijatí kasačnej sťažnosti súdom, prípadne doklad o elektronickom podaní kasačnej sťažnosti pričom z tejto prílohy - kasačnej sťažnosti nevyplýva, že táto bola skutočne právnym zástupcom povinných podaná. Súd ďalej konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa spravuje koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie exekúcie uviesť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Ako už bolo vyššie uvedené, povinného zaťažuje na preukázanie svojich tvrdení dôkazné bremeno, pričom k svojmu tvrdeniu žiadne dôkazy súdu nepredložil resp. predložil len „prípis“ označený ako ,,Kasačná sťažnosť proti rozsudku zo dňa 06.02.2020 sp. zn. 14S/57/2019-194“ zo dňa 08.04.2020 podpísaný advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSs., ktorý nie je možné považovať za relevantný dôkaz, nakoľko absentuje na ňom pečiatka súdu, ktorá by skutočne preukazovala potvrdenie o prijatí kasačnej sťažnosti resp. iný doklad, ktorý by preukazoval pravdivosť tvrdenia povinného 1/. Exekučný súd nie je povinný skúmať či povinný 1/ skutočne podal na príslušný súd kasačnú sťažnosť a tiež ani to ako v danej veci príslušný súd rozhodol. Preukázanie týchto skutočností je na povinnom.
13. Nad rámec súd uvádza, že podanie kasačnej sťažnosti má devolutívne účinky, keďže o veci rozhoduje Najvyšší súd SR, t. j. súd inštančne (funkčne) nadriadený krajskému súdu, proti ktorého rozhodnutiu kasačná sťažnosť smeruje. Kasačná sťažnosť v zmysle ustanovenia § 446 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len ,,SPP“) nemá suspenzívne účinky, pokiaľ zákon neustanovuje inak. V ustanovení § § 446 ods. 2 SSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi> zákon stanovuje výnimky kedy kasačná sťažnosť má odkladný účinok. Kasačný súd však môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa kasačnej sťažnosti priznať (uznesením) odkladný účinok za podmienok stanovených v § 447 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu2diny> ods. 1 SSP, t. j. ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v
rozpore s verejným záujmom. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, napadnuté rozhodnutie krajského súdu zruší a podľa povahy veci mu túto vráti na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec inému orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Ak krajský súd žalobu zamietol a kasačný súd zistí, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť, rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie orgánu verejnej správy. V prípade nedôvodnej kasačnej sťažnosti kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietne. Na záver súd konštatuje, že kasačný súd v zásade nevystupuje ako typická opravná inštancia, nerozhoduje vo veci samej a nie je oprávnený zrušujúci ani zmeňujúci (pri tzv. plnej jurisdikcii) výrok rozhodnutia krajského súdu zmeniť a sám rozhodnúť vo veci. Môže iba korigovať čiastkové nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu právnym názorom vysloveným vo svojom rozsudku (uznesení), bez toho, že by súčasne rozhodnutie krajského súdu zrušil.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.