Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_15Em-3-2020.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15Em/3/2020
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci oprávneného: L. B., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX/XX, M. N., práv. zast. JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, so sídlom Žižkova 6, Košice, proti povinnej: R. L., O.. XX.XX.XXXX, V. K.. I. XXXX/XX. M. N., práv. zast. JUDr. Andrej Molnár, advokát, ul. Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, za účasti maloletého Á. B., O.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., v konaní o návrhu otca na výkon rozhodnutia o úprave styku, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia podaný dňa 04.05.2020, zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnená osoba, otec maloletého, sa návrhom doručeným súdu 14.05.2020 domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia vo veci styku s maloletým Á. B., O.. XX.XX.XXXX. Žiadal, aby súd vydal uznesenie o nariadení výkonu rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/15/2016 zo dňa 10.10.2016 za účelom dosiahnutia plnenia povinnosti povinnej osoby odovzdať maloletého na styk s otcom v termínoch určených súdom.
2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/15/2016 zo dňa 10.10.2016 bol styk otca, ako oprávnenej osoby s maloletým dieťaťom upravený každý utorok a štvrtok v týždni od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny, každú párnu sobotu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny a každú párnu nedeľu od 15. 00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že otec dieťa vyzdvihne v bydlisku matky, kde jej dieťa vráti. Dňa 09.07.2018 rodičia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Z., pracovisko M. N., uzavreli dohodu, v zmysle ktorej sa styk otca s maloletým dieťaťom dohodol každý utorok a štvrtok v týždni od 15.00 hodiny do 16.00 hodiny, každú párnu sobotu od 11.00 hodiny do 18.00 hodiny a každú párnu nedeľu od 11.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že otec dieťa v sobotu a v nedeľu vyzdvihne v bydlisku matky, kde jej dieťa vráti a v utorok a vo štvrtok otec prevezme dieťa v materskej škôlke a odovzdá ho matke v jej bydlisku. Oprávnený konštatoval, že jeho styk s maloletým dieťaťom prebiehal s menším nezrovnalosťami v súlade s rodičovskou dohodou až do marca 2020, o čom svedčia podrobné záznamy ním vyhotovené, ktoré pripojil k návrhu. Po vypuknutí korona - krízy, od 13.03.2020 matka neumožnila oprávnenému styk s dieťaťom vôbec, v mesiaci apríl umožnila styk v časovom intervale pol hodiny a iba vo vonkajšom prostredí na prechádzke dôvodiac, že otec predstavuje ohrozenie zdravia maloletého. Oprávnený veril, že povinná to robí v záujme zdravia dieťaťa, že ani ona s dieťaťom nikam nechodieva. Koncom apríla 2020 oprávnený zistil, že povinná s maloletým navštevuje domácnosť svojho brata, dokonca sa prisťahovala do jeho domácnosti a v mieste svojho trvalého bydliska ani nebýva, nakoľko do bytu sa vrátila zo zahraničia jej matka (stará matka dieťaťa), ktorá je v domácej karanténe. Za takých okolností oprávnený nevidí dôvod, pre ktorý by sa s dieťaťom nemohol stretávať.
3. Povinná osoba, matka, v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.06.2020 uviedla, že oprávnený v návrhu neuvádza všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie. Poukázal na to, že rodičia uzavreli dohodu o úprave styku s maloletým, ktorá nie je totožná s rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 16P/250/2012-73 zo dňa 25.02.2013 a preto sa oprávnený neprávom domáha výkonu rozsudku, nakoľko sám tento rozsudok nedodržiava. Styk oprávneného s maloletým sa realizuje odlišne v zmysle neskôr uzavretej rodičovskej dohody, ktorá nemôže byť exekučným titulom. Navyše oprávnený chodí za dieťaťom v iných termínoch ako to bolo dohodnuté a to nielen v rozpore s rozsudkom, ale aj s rodičovskou dohodou. V podstate on sám chcel určovať, kedy mu vyhovuje styk s dieťaťom a ak matka neodsúhlasila jeho zmenené termíny, tak to považoval za nedodržanie rozsudku neprihliadajúc na to, že zmenu termínu žiadal v krátkom čase a to buď deň pred plánovaným termínom, alebo v deň plánovaného termínu. Povinná sa mu snažila vyhovieť, ale nejednalo sa už o výnimky, ale o svojvôľu oprávneného, ktorý menil termíny pravidelne. Výkaz dochádzky, ktorý oprávnený predložil, neodráža skutočné dôvody, prečo ku styku nedošlo, nakoľko oprávnený tam, kde uvádza, že sa styk nerealizoval z rodinných dôvodov v skutočnosti sa nerealizoval kvôli tomu, že oprávnený niekde pracoval a pre dieťa neprišiel. V prípade, že bolo dieťa choré, povinná to oprávnenému vysvetlila a umožnila mu, aby sa sám presvedčil o zdravotnom stave dieťaťa a umožnila mu styk v náhradnom termíne, ktorý oprávnenému vyhovoval. Potvrdila, že k obmedzeniu styku oprávneného s maloletým došlo len z dôvodu mimoriadnej situácie súvisiacej s Covid -19 a to z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa, čo obaja rodičia akceptovali. Súhlasil s tým aj oprávnený. Až v čase podania návrhu oprávnený zmenil svoj názor a následne podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Povinná ozrejmila, že neporušila karanténu, ale práve v záujme dieťaťa sa nasťahovala od 07.05.2020 do 21.05.2020 ku svojmu bratovi, nakoľko v tom čase sa vrátila jej matka, ktorá je starou matkou dieťaťa z E., kde pracovala. Keďže s dieťaťom bývajú so starou matkou, ktorá mala nariadenú dvojtýždňovú karanténu po návrate zo zahraničia v jednom byte, nechcela vystaviť maloleté dieťa riziku. Počas karantény bola preto nútená bývať i s dieťaťom v domácnosti svojho brata. Po uplynutí karantény starej matky a negatívnych výsledkoch testu na Covid -19 sa vrátila do pôvodného bytu. Od 01.06.2020 sa oprávnený naďalej stretáva s dieťaťom, nevynechal žiaden termín. Mimoriadna situácia počas núdzového stavu nemôže zakladať dôvod pre nariadenie výkonu rozhodnutia, keďže sa jednalo o dohodu s oprávneným. Navyše povinná preukázala ochotu rešpektovať želania oprávneného na zmeny termínov styku s dieťaťom, kedy to oprávnenému vyhovovalo.
4. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že povinná dňa 09.07.2018 uzavrela na tamojšom úrade práce s oprávneným rodičovskú dohodu, ktorou umožnila styk oprávneného s maloletým dieťaťom nad rámec právoplatného súdneho rozhodnutia. Styk oprávneného s dieťaťom sa realizoval podľa tejto rodičovskej dohody, pričom povinná akceptovala požiadavky otca, rešpektovala jeho pracovné záležitosti, rodinné a osobné dôvody, o čom svedčia návštevy dieťaťa zo strany oprávneného aj v neskorých večerných hodinách, poznačené v jeho dochádzke. Navyše aj počas pandémie COVID -19 umožnila oprávnenému vidieť dieťa za prísnych hygienických podmienok, čo je tiež zaznamenané v dochádzke. Prioritou pre povinnú bolo stále zdravie dieťaťa. Oprávnený napriek opakovaným výzvam povinnej brával dieťa ku svojim príbuzným, čo však otec popiera, no maloleté dieťa sa k tomu priznalo. Kolízny opatrovník považoval návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia za neopodstatnený.
5. Exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/15/2016 zo dňa 10.10.2016 z ktorého vyplýva, že rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať s maloletým Á. B., O.. XX.XX.XXXX každý utorok a štvrtok v týždni od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny, každú párnu sobotu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny a každú párnu nedeľu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny s tým, že otec dieťa vyzdvihne v bydlisku matky, kde jej dieťa vráti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2016.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.07.2020.
7. Oprávnený vo svojej výpovedi na pojednávaní nad rámec skutočností uvedených v návrhu uviedol, že maloletý sa spolu s povinnou, matkou, presťahovali do Č. O. Z.. Čas na styk s dieťaťom sa mu tak skrátil o cestu, ktorú absolvuje tým, že príde pre dieťa a vráti ho späť. Aj keď v súčasnosti sa styk s maloletým realizuje v zmysle dohody rodičov, ktorú uzavreli na úrade práce, oprávnený žiadal, aby súd upravil jeho styk s dieťaťom v širšom rozsahu. Na svoju obranu, že stretnutia sa nerealizujú v dohodnutom čase, argumentoval tým, že v prípade, že nevedel prísť na termín dohodnutého stretnutia, stále povinnej zavolal hodinu, dve pred stretnutím, potom si dohodli náhradný termín. Povinná, pokiaľ ide o náhradný termín oprávnenému vyhovela, no stalo sa aj to, že potom to nedodržala, teda ani zo strany povinnej
to nebolo stopercentné. Dieťa mal podľa dohody vyzdvihnúť v škôlke, no dieťa v škôlke nebolo; matka mu oznámila, že je choré a nešlo do škôlky. Inokedy sa stalo, že pre dieťa do škôlky prišli starí rodičia skôr. Počas kritického obdobia korona krízy sa styk oprávneného s maloletým za dva týždne zrealizoval dvakrát. Potvrdil, že sa stalo, napr. dňa 11.06.2020, že oprávnený na stretnutie neprišiel, no bolo to preto, že viezol svoju príbuznú k lekárovi. Na vysvetlenie uviedol, že pokiaľ vo svojom „výkaze dochádzky použil termín, že “dieťa neprevzal“, neznamená to, že mu nedala dieťa matka. Boli situácie, že pre dieťa nešiel, nakoľko bolo veľmi teplo, alebo pršalo, potom s povinnou dohodol nový termín, ak to bolo možné. Ak mu povinná nedala dieťa, je to v predloženom výkaze zaznemenané tak, že „matka mi nedala dieťa“.
8. Právna zástupkyňa oprávneného doplnila, že oprávnený bol poučený, že exekučným titulom je právoplatný rozsudok súdu, nie dohoda, ktorú rodičia uzavreli na úrade práce, no oprávnený napriek tomu na návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia trvá. Obáva sa, že v prípade, ak by bolo konanie zastavené, povinná by odmietla dávať dieťa oprávnenému. Po tom, čo bola výzva súdu doručená povinnej, styk oprávneného s maloletým sa realizuje podľa dohody, ktorú rodičia uzatvorili na úrade práce v roku 2018. Poukázala na to, že na súde prebieha konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletým pod sp. zn. 8P/159/2017. Do doby ukončenia tohto konania navrhla, aby prebiehalo konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia ako motivačné konanie kvôli správaniu sa matky, ktoré by malo výchovný charakter.
9. Povinná vo svojej výpovedi na pojednávaní ozrejmila, že problémy pri styku oprávneného s maloletým Á. vznikajú tým, že oprávnený nikdy nevie povedať, kedy konkrétne pre dieťa príde. Povinná končí výkon práce o 16:00 hod. a potom spolu s dieťaťom čakajú na oprávneného, kedy pre syna príde. On však nikdy nedokáže povedať, kedy presne skončí v zamestnaní. Niekedy prišiel po 17:100 hod., niekedy po 18:00 hodine. Nechodil pre dieťa v termínoch určených rozhodnutím súdu. Tak v záujme oprávneného, ako i dieťaťa, matka súhlasila v roku 2018 s tým, aby sa na úrade práce uzavrela nová dohoda, ktorá rešpektovala vôľu oprávneného, že bude dieťa sám vyzdvihovať priamo v škôlke. Ani túto dohodu, ktorú oprávnený navrhol, sám oprávnený nerešpektuje. Málokedy prišiel pre dieťa do škôlky. Často sa stávalo, že prišiel s dvojhodinovým omeškaním, alebo zatelefonoval, prípadne napísal SMS-ku, niekedy ani to. Nedodržiaval termíny, ktoré boli záväzné. Ak mal dohodnutý styk v utorok a vo štvrtok, v utorok neprišiel a volal, že chce dieťa v stredu, alebo vo štvrtok, stále sa to posúvalo. Vznikol v tom chaos. Naposledy dňa 11.06.2020 prišiel pre dieťa o 14:00 hodine a doniesol ho o 17:00 hodine. V nedeľu 12.06.2020 prišiel pre dieťa o 14:00 hodine a doniesol ho o 18:30 hodine; v piatok 03.07.2020 prišiel pre dieťa 17:26 hod. a doniesol ho 19:23 hod.. Povinná apelovala na oprávneného, aby sám dodržiaval termíny určené súdom. Pokiaľ oprávnený uvádza, že sa stalo, že dieťa zo škôlky vyzdvihol starý otec, stalo sa tak preto, že povinná bola v práci, dieťa bolo treba vyzdvihnúť a nebolo zrejmé, či oprávnený dieťa vyzdvihne.
10. Právny zástupca povinnej žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keďže oprávnený sa domáha výkonu rozhodnutia, ktoré sám porušuje, nedodržiava termíny, mení časy a dni. Nedodržiava dokonca ani dohodu, ktorú uzavrel s povinnou v roku 2018 na úrade práce. Namietal, že konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia nemôže mať výchovný charakter.
11. Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
12. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.
13. Podľa § 374 CMP, Pojednávanie netreba nariaďovať.
14. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
15. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len Vyhláška), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
16. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
17. Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky, ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
18. K výkonu rozhodnutia možno pristúpiť len vtedy, ak povinná, teda matka, bezdôvodne a zámerne neplní to, čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný rozsudok. Povinná má povinnosť pripraviť dieťa na styk, no povinnosťou otca je prevziať si dieťa v mieste bydliska matky a na tom istom mieste matke dieťa vrátiť. Vykonaným dokazovaním súd nezistil, že by povinná bránila oprávnenému v styku maloletým dieťaťom. Naopak, nad rámec času uvedeného v rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/15/2016 zo dňa 10.10.2016, matka umožňuje styk otca s dieťaťom. Je však treba konštatovať a vyplýva to i z vykonaného dokazovania, že styk otca s maloletým sa v čase mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou koronavírusu nezrealizoval v takom rozsahu, ako to bolo určené rozhodnutím súdu. Nemožno opomenúť, že sa jednalo o mimoriadnu situáciu a navyše sa rodičia na postupe pri styku s dieťaťom vopred dohodli, čo nebolo sporné, keďže obom sa jedná predovšetkým o zdravý vývoj dieťaťa a ani jeden z nich nechcel dieťa ohroziť. Otec dohodnutú zmenu úpravy styku počas koronakrízy akceptoval, až neskôr svoje stanovisko zmenil argumentujúc tým, že samotná matka dieťa ohrozila, keď s ním išla do domácnosti svojho brata. Jednalo sa však o skutočne osobitné okolnosti, kedy obaja rodičia, ako sa zhodne vyjadrili, sledovali najlepší záujem dieťaťa. Povinná na pojednávaní podrobne vysvetlila, že domácnosť, v ktorej bývala spolu s dieťaťom opustila, no stalo sa tak po tom, čo sa z E. vrátila jej matka, ktorá mala nariadenú 14-dňovú karanténu. V tom čase sa zdržiavala v domácnosti svojho brata a otec sa po dobu dvoch týždňov stretol s dieťaťom len dvakrát. Oproti tomu povinná, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, nad rámec právoplatného rozsudku, bola ochotná dohodnúť sa na náhradných dňoch a časoch akceptujúc pracovné povinnosti oprávneného a rovnako i jeho rodinné povinnosti. Akceptovala požiadavku oprávneného a bola ochotná v roku 2018 uzavrieť s oprávneným i dohodu presahujúcu rámec exekučného titulu, ktorú otec sporadicky porušuje. V súčasnosti na súde prebieha konanie o zmenu úpravy styku vedené pod sp. zn. 8P159/2017, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené, v ktorom sa rieši otázka najvhodnejšieho termínu úpravy styku otca s maloletým. V konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia nemožno riešiť otázku zmeny exekučného titulu, ako to oprávnený žiada, keďže aj v tomto konaní sa domáha rozšíreného styku a chce sa s dieťaťom stretávať denne. Súd sa nestotožnil s návrhom právnej zástupkyne oprávneného, aby až do ukončenia konania o zmene styku oprávneného s maloletým dieťaťom prebiehalo konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia ako motivačné konanie, ktoré by malo výchovný charakter.
19. Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť súdnej ochrany v zmysle § 46 Ústavy SR, ktoré ustanovenie v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy SR vyjadrujú záujem na ochrane práva na spravodlivý proces. Oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutie v súlade s § 376 ods. 1 CMP len vtedy, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľne exekučný titul. V podanom návrhu však otec uvádza, že sa styku s maloletými deťmi domáha „mimo termínov určených rozsudkom súdu“. V exekučnom titule je striktne upravený čas stretávania sa otca s dieťaťom. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na styku mimo úpravy v súdnom rozhodnutí, oprávnený sa môže domáhať zmenu úpravy styku aj v takom rozsahu, akým sa v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia domáha, no v samostatnom základnom konaní. Návrh oprávneného, ktorý by umožňoval stretávať sa s dieťaťom i mimo rozsahu času uvedeného v súdnom rozhodnutí nie je možné riešiť vo vykonávacom konaní núteným výkonom rozhodnutia. Účelom vykonávacieho konania je núteným spôsobom, aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku súdneho rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Návrh otca na realizáciu styku v iných časoch, než je upravený styk otca s dieťaťom v exekučnom titule, musí byť riešený v konaní, ktorého predmetom je návrh na zmenu úpravy styku, v prejednávanej veci ide o návrh 8P/159/2017, o ktorom doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. Dohoda uzavretá na úrade práce v roku 2018 nie je exekučným titulom.
20. Súdy i vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nie je neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najlepší záujem dieťaťa však môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Európsky súd pre ľudské práva v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedôjde k porušeniu povinnosti uloženej rozhodnutím, alebo ak k jej porušeniu došlo, avšak z objektívnych príčin (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Cpj 228/81 zo dňa 10.05.1981). V konaní o výkon rozhodnutia nie je súd oprávnený vstupovať do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je oprávnený skúmať len naplnenie, resp. nenaplnenie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, a teda či správanie sa povinnej osoby je v rozpore s rozhodnutím, na podklade ktorého realizuje oprávnený svoje práva.
21. V prejednávanej veci súd nemal preukázané, že by došlo k porušeniu povinností zo strany povinnej pri realizácii styku s otca s maloletým. Za porušenie zákonom stanoveného postupu nemožno považovať, ak súd neuloží pokutu za nedodržanie rozhodnutí súdu o úprave styku, ak má za to, že nesplnenie povinnosti nastalo z dôvodu oprávneného, alebo nebolo neodôvodnené (Uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 405/99 zo dňa 29.09.1999, IV.ÚS 260/99 zo dňa 14.09.2000, III.ÚS 464/04 zo dňa 15.09.2005). Je povinnosťou otca v zmysle právoplatného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/15/2016 zo dňa 10.10.2016, prichádzať si pre maloleté dieťa na styk do miesta bydliska matky a na tom istom mieste matke deti vrátiť. V konaní bolo preukázané, že otec, ako oprávnený, sa stretáva s dieťaťom po dohode s matkou nielen v dňoch, v ktorých má upravený styk, ale aj nad rámec času, ktorý mu matka umožňuje s dieťaťom stráviť v záujme maloletého dieťaťa. Rovnako však bolo preukázané aj to, že práve otec, ako oprávnený, využíva možnosti prekladať si dni a časy styku určené rozhodnutím súdu z rôznych dôvodov (pracovné povinnosti, rodinné povinnosti, počasie - teplo, dážď) nerešpektuje dôsledne povinnosť vrátiť v dohodnutých časoch a termínoch dieťa matke.
22. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca, ako oprávneného rodiča, na výkon rozhodnutia, nie je dôvodný a návrh zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov ( § 362 ods. 1 CSP). Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.