Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 31.7.2020 pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobcu D. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. T. R. Č.. XXX, XXX XX M. T. R., zastúpeného WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke č. 2, 831 01 Bratislava, IČO : 50 680 552, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO : 31 320 155, právne zastúpenému Černejová & Hrbek, s.r.o., so sídlom Kýčerského č. 7, 811 05 Bratislava, IČO : 36 857 513, o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v zmysle domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 1.132,18 € s príslušenstvom. Uplatnený nárok v upomínacom konaní žalobca kvalifikoval ako vydanie bezdôvodného obohatenia po právnej stránke.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní spisovej značky XXUp/XXX/XXXX rozhodol o uplatnenom nároku platobným rozkazom, ktorým žalovanému v plnom rozsahu vyhovel.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica odpor. V zákonom stanovenej lehote žalobca na výzvu Upomínacieho Okresného súdu Banská Bystrica podal návrh na pokračovanie v konaní. Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 12.5.2018 v zmysle v spojení s postúpil prejednávanú vec na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom sp. značky -154 zo dňa 27. júla 2018. Žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že uplatnený nárok samotnou žalobou je premlčaný.

5. Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. značky XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.5.2020 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Okresný súd Žiar nad Hronom v zmysle intencií Krajského súdu Banská Bystrica a záverov vyslovených v hore uvedenom uznesení vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a to v smere naznačenom závermi Krajského súdu Banská Bystrica. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predvolaním a výsluchom navrhovanej svedkyne, oboznámením sa s ďalšími prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany.

7. Žalobca sa svojou žalobou domáhal pri uplatnenom právnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vydania tohto vo výške špecifikovanej v petite samotnej žaloby. V dôvodoch žaloby konštatoval okolnosť, že zmluva uzatvorená dňa 27.12.2013 medzi účastníkmi konania je v hrubom rozpore s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch, smernicou Európskeho parlamentu a rady pod číslom 2008/48/ES z 23.4.2008, o ochrane spotrebiteľa a zmene zákona Slovenskej národnej rady pod číslom a . Žalobu v tomto smere konkretizoval mylnými údajmi alebo neuvedením kogentných záležitostí, ktoré zákonodarca predpokladá v Zákone , konkrétne nesprávne uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá absenciou a neuvedením kogentného ustanovenia v zmysle , neuvedením celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ uhradiť a ktorá bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorá náležitosť je kogentným ustanovením zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , neuvedením výšky, počtu a termínov splátok v členení na istinu, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, ktorá kogentná náležitosť v zmysle Ustanovenia Z. z v zmluve úplne absentuje, resp. porušením povinnosti dodávateľa služby konať s odbornou starostlivosťou v zmysle .. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania v rámci prevedeného dokazovania prvostupňovým súdom, žalobca namietol okolnosť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná, postavenie slabšej zmluvnej strany a to žalobcu, ako spotrebiteľa pri uzatváraní dvojstranného právneho úkonu, postavenie silnejšej strany a to dodávateľa v žalobe žalovaného a porušenie Ustanovení zo strany dodávateľa, zaužívanú platnú judikatúru súdov SR v súvislosti s okolnosťou, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu ochrany spotrebiteľa, je treba klásť začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty pri právnej kvalifikácii bezdôvodného obohatenia do obdobia nadobudnutia skutočnej vedomosti zo strany žalobcu o okolnosti, že na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vzniklo a v akej výške.

8. Žalovaný, čo sa týka konkretizácie uplatneného nároku a jeho posúdenia v zmysle dvojstranného právneho úkonu ako bezúročného a bezpoplatkového zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, tieto doplnil o písomné podanie datované dňom 15.7.2020. Naďalej zotrval predovšetkým na námietke premlčania uplatneného nároku, čo taktiež zdôvodnil platnou judikatúrou súdov SR

9. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako prijímateľ služby a dlžník uzatvoril dňa 27.12.2003 so žalovaným ako dodávateľom a veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, označenú ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“, registrovanú pod číslom XXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo dodanie finančných prostriedkov, resp. poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany označeného žalovaného, ako dodávateľa v prospech žalobcu, ako prijímateľa spotrebiteľského úveru vo výške 5.000 €.. Zmluvný záväzok na strane dodávateľa spočíval v poskytnutí sumy 5.000 € v prospech žalobcu, zmluvný záväzok žalobcu spočíval v pravidelných mesačných úhradách poskytnutého spotrebiteľského úveru pri dojednaní výšky ročnej priemernej miery nákladov a úročenia a to až do úplného vyrovnania celkovej výšky poskytnutej flexipôžičky vrátane odplaty za poskytnutie týchto finančných prostriedkov. Zmluvné strany podľa zmluvného záväzku dojednali čerpanie poskytnutého úveru jednorazovo a to dňa 27.12.2013, čerpanie úveru žalobca potvrdil svojim podpisom, celkový počet splátok dojednaných ako realizácia úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru bol limitovaný počtom 120. Mesačná anuitná splátka vrátane poistného bola dojednaná na sumu á 82,35 € mesačne, z toho mesačná splátka poistného bola dojednaná vo výške á 7,40 €. Ako vyplynulo pre súd z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to samotnej zmluvy, dátum prvej anuitnej splátky bol dojednaný dňom 27.1.2014, termín konečnej splatnosti vo forme poslednej splátky termínom 27.12.2023. Výška úrokovej sadzby pri schválení úveru bola dojednaná v sume 13,10 % p. a.. Z obsahu zmluvy vyplýva pre súd okolnosť, že pri poskytnutí voliteľnej služby, žalobca využil službu (poistenie poskytnutého spotrebiteľského úveru), pričom výška zľavy v % z úročenia poskytnutého spotrebiteľského úveru pri uzatvorení poistenia úveru predstavovala 0,20 % p. a.. Súčasťou zmluvného záväzku bolo taktiež dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá bola stanovená výškou 13,92 % z uvedenej celkovej čiastky, ktorá zaťažovala dlžníka, v danom prípade žalobcu, v zmluve bol rozčlenené celkový obnos finančných prostriedkov, ktoré mal žalobca uhradiť v prospech žalovaného v sume 8.994,16 € na výšku samotnej poskytnutej istiny vo forme spotrebiteľského

úveru vo výške 5.000 € a výšku celkových nákladov dlžníka tvoriacich ročnú priemernú mieru nákladov, úročenie, ako i poplatok za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá suma mala predstavovať finančný obnos 3.994,16 €. Priemerná ročná miera nákladov bola stanovená číslom 19,35 €.

10. Žalobca uplatnený nárok kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie po právnej stránke, uplatnenej vo výške rozdielu medzi realizovanou úhradou na základe dvojstranného právneho úkonu zo strany žalobcu v prospech žalovaného v celkovej výške 6.132,18 € a skutočne poskytnutej výške spotrebiteľského úveru vo výške 5.000 €, vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru žalobcu, z dôvodu okolnosti, že dvojstranný právny úkon neobsahoval kogentne stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , v zmysle Ustanovenia je tento právny úkon postihnutý sankciou jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

11. Súd v súdenej veci konštatuje, že nie je sporná medzi účastníkmi konania otázka, že právny úkon uzatvorený medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, slabšia strana sporu, v danom prípade žalobcu, požíva ochranu spotrebiteľa, ako ani okolnosť, že vzhľadom na dátum uzatvorenia dvojstranného právneho úkonu, tento vo všetkých svojich ustanoveniach sa riadi ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Súd ďalej konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebola sporná výška uplatneného nároku, nakoľko táto bola preukázaná ako rozdiel medzi skutočne uhradenými finančnými prostriedkami zo strany žalobcu v prospech žalovaného na základe dvojstranného právneho úkonu v sume 6.132,18 € a skutočne poskytnutou pôžičkou vo výške 5.000 €.

12. V súvislosti so vznesenými námietkami do uplatneného nároku zo strany žalovaného, rešpektujúc právny názor vyslovený Krajským súdom Banská Bystrica, vykonaním a doplnením dokazovania v prejednávanej veci, súd pri svojom rozhodovaní riešil predovšetkým otázku vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku.

13. Uplatnený nárok žalobcom je kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie.

14. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákonom ustanovenej. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa , ak bolo dohodnuté v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. V súdenej veci je nesporné, že dvojstranný právny úkon, ktorý je predmetom uplatneného nároku je spotrebiteľskou zmluvou. Takisto je teda nesporné, že žalobca pri dvojstrannom právnom úkone vystupoval ako spotrebiteľ (osoba neznalá práva), žalovaný, ako dodávateľ, teda osoba, ktorá v zmysle Ustanovenia je povinná vystupovať a konať s odbornou starostlivosťou. Ústavný súd SR vo veci sp. značky XÚS XX/XXXX-XX uzatvoril otázku rovnosti strán zmluvného vzťahu pri spotrebiteľskom úvere tým spôsobom, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v prípade spotrebiteľskej zmluvy ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je práve ochrana práv spotrebiteľa. V spotrebiteľských zmluvách uplatnenie princípu „vigilantibus iura scripta sunt“ môže prichádzať do úvahy len výnimočne, ak budú preukázané odôvodnené konkrétne okolnosti prípadu. Súd takto poňatú výnimočnosť v danom prípade žiadnym spôsobom nezistil. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti teda nie je možné ani spravodlivo požadovať od slabšej strany dvojstranného právneho úkonu, aby v prípade absencie kogentných náležitostí, ktoré a to v stanovuje pre obdobný právny úkon, poňal do svojho vedomia dňom uverejnenia tohto právneho predpisu. Súd v ďalšom konštatuje, že dňom 24.7.2015 došlo zo strany žalobcu v prospech žalovaného k úhrade mimoriadnej splátky, výškou sa vymykajúcej dojednanej splátke v sume 4.597,31 €. Samotná táto okolnosť svedčí o skutočnosti, že v tomto čase žalobca nemal vedomosť o tom, že eventuálne plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 5.000 € je a môže byť kvalifikované

ako bezdôvodné obohatenie, čo podporuje odôvodnenú právnu domnienku, že v tomto čase žalobca o vzniknutom bezdôvodnom obohatení vedomosť nemal. Aplikujúc hore uvedené závery, ako i okolnosť pre začiatok behu premlčacej lehoty (subjektívnej), je nutné, aby subjekt na strane ktorého eventuálne bezdôvodné obohatenie vzniká, mal vedomosť o tom, že bezdôvodné obohatenie vzniká, kto sa na úkor takejto osoby obohacuje a taktiež výška bezdôvodného obohatenia, súd v tomto smere akceptuje právny názor vyslovený samotným žalobcom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu ohľadom začiatku behu subjektívnej premlčacej lehoty u žalobcu mesiacom október roku 2017, kedy pri osobnom stretnutí so svojim nasledovným právnym zástupcom žalobca takúto vedomosť získal. Závery tohto charakteru potvrdzuje taktiež výsluch svedkyne W. D., ktorá nezameniteľne potvrdila okolnosť vo svojej svedeckej výpovedi, že samotný žalobca získal vedomosť o eventuálnom vzniku bezdôvodného obohatenia až na osobnom stretnutí so svojim právnym zástupcom dňa 22.10.2017. Konkrétnu právnu vedomosť o výške vzniknutého bezdôvodného obohatenia následne žalobca zistil až v mesiaci december roku 2017 a to po vykonaní právnej analýzy zo strany jeho nasledovného právneho zástupcu. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému elektronickým podaním doručeným upomínaciemu súdu dňa 30.1.2018. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným v súdenej veci ako nedôvodnú.

18. Súd v smere naznačenom závermi uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica ďalej vykonal dokazovanie na existenciu dôvodov pre posúdenie dvojstranného právneho úkonu v zmysle . Ad. 1 ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná na základe nesprávnych údajov.

19. V tomto smere žalobca namietal okolnosť o neuvedení, resp. nesprávnom uvedení na základe nesprávnych vstupných údajov ročnej priemernej miery nákladov tak, ako to má na mysli Ustanovenie . V tomto smere súd konštatuje, že čo sa týka uvedenia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako i priemernej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, tieto údaje sú v predmetnej zmluve jednoznačne a nezameniteľne uvedené. Čo sa týka vznesenej námietky zo strany žalobcu ohľadom nesprávnosti údajov, ktoré tvorili podklady pre výpočet RPMN a priemernej RPMN, v náväznosti na nezapočítanie plnenia poistného, ktoré tvorilo súčasť každej mesačnej splátky, súd konštatuje, že zo samotnej výpovede, samotného žalobcu vyplynula okolnosť, že tento údaj a v konečnom dôsledku na to nadväzujúce poistenie poskytnutého spotrebiteľského úveru a na to nadväzujúca časť splátky poistného pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, bola medzi zúčastnenými zmluvnými stranami pred uzatvorením právneho úkonu a to samotnej zmluvy prejednávaná individuálne, na po istenie spotrebiteľského úveru samotný žalobca pristúpil dobrovoľne a to jednak z dôvodu istoty v prípade nepredvídaných okolností a jednak z dôvodu, že zo strany žalovaného za pripoistenie poskytnutého spotrebiteľského úveru bol dojednaný pred uzatvorením samotnej zmluvy benefit v prospech samotného žalobcu v poskytnutí nižšej sumy úročenia poskytnutého spotrebiteľského úveru o 0,20 %. Je teda nesporné podľa názoru súdu, že v danom prípade ukazovateľ poistného bol predrokovaný pred uzatvorením samotnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ponúknutý žalobcovi zo strany žalovaného, ako benefit, teda nemohol byť obligatórnou náležitosťou samotnej zmluvy, ale len fakultatívnym benefitom, ktorý žalobca mohol a nemusel prijať, a v prípade, že by tento benfit neprijal, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že v takomto prípade by mu zo strany žalovaného nebol poskytnutý spotrebiteľský úver. Takto fakultatívne koncipované poistenie v zmysle Ustanovenia nie je potom zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do výpočtu RPMN, resp. priemerného RPMN. Súd teda konštatuje, že pokiaľ ukazovateľ a poistné plnenie, ktoré tvorilo neoddeliteľnú súčasť každej mesačnej splátky, nebolo zahrnuté do výpočtu RPMN, následkom tohto nebol nesprávny výpočet výšky RPMN, resp. priemerného RPMN. Ad. 2 nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítaná na základe nesprávnych údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Žalobca v tomto smere konštatoval, že opätovne predmetom zákonodarcom kogentne stanoveného, resp. stanovenej náležitosti v zmysle z dôvodu nezapočítania poistnej sumy, bola nesprávne vypočítaná i konečná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

21. Podľa názoru súdu, i táto námietka z pohľadu hore uvedených skutočností uvedených v odôvodnení súdu neobstojí. Zo samotného zmluvného záväzku mal súd preukázané, že výška konečnej sumy, ktorá zaťažovala na základe dvojstranného právneho úkonu samotného žalobcu, bola v zmluve uvedená jednoznačne, nezameniteľne, údaje pre výpočet tejto sumy boli z hore uvedených dôvodov použité správne. Záverom k absencii, resp. nesprávne uvedeným kogentným náležitostiam v zmysle § 9 ods. 2

písm. k/ Zákona súd uvádza, že pri stanovení uvedenej výšky RPMN, resp. priemernej RPMN, sa jedná o výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, bežnú v čase poskytovania spotrebiteľských úverov. Výška dojednaná v zmluve sa žiadnym spôsobom nevymyká bežne poskytovanej výške RPMN bankovými subjektmi v čase uzatvorenia dvojstranného právneho úkonu. Ad. 3 výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa .). V tomto smere žalobca konštatoval absenciu tejto kogentnej náležitosti stanovenej zákonodarcom v zmysle Ustanovení Zákona . Opakovane zo samotného zmluvného záväzku predloženého súdu v originálny, súd konštatuje, že i v tomto smere dvojstranný právny úkon obsahuje tieto kogentné náležitosti a to v stanovenej forme, v presne určenej výške, s rozčlenením na počet splátok, s uvedením dátumu prvej anuitnej splátky, i uvedením dátumu ostatnej anuitnej splátky. Čo sa týka rozčlenenia splátok na jednotlivé dielčie platby, súd pri posudzovaní tejto námietky vychádzal z aktuálne platnej judikatúry NS SR (napr. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 17.4.2018, resp. XCdo/XX/XXXX zo dňa 22.2.2018), v zmysle ktorej platnej právnej judikatúry nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétne vnútorná skladba tej, ktorej anuitnej splátky, v zmluvách uzatváraných podľa nie je možné spravodlivo od dodávateľa služby žiadať, aby tento uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, rozpis splátok po častiach, samostatne, vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Takéto závery stanovené rozhodnutiami NS SR sú jednoznačne v súlade s eurokomformným výkladom práva v tomto smere, nakoľko pri dvojstranný právnych úkonoch v počte, ktorý realizoval dodávateľ tejto služby v čase uzatvárania zmluvy so samotným žalobcom, nie je možné spravodlivo požadovať od dodávateľa tejto služby, aby v každej jednej zmluve individuálneho charakteru, pri poskytovaní rôznych spotrebiteľských úverov s dojednaním návratnosti v rôznej dobe, pri rešpektovaní meniacej sa výšky úročenia realizoval rozpis každej jednotlivej splátky anuitného charakteru na jednotlivé položky. I v tejto časti teda súd konštatuje, že námietka ohľadom absencie tohto kogentného ustanovenia nebola zo strany žalobcu preukázaná.

22. Ďalšie námietka ohľadom porušenia , namietaná samotným žalobcom ohľadom porušenia prístupu zo strany dodávateľa služby, ako silnejšej strany dvojstranného právneho úkonu k osobe samotného žalobcu preukázaná žiadnym spôsobom nebola. Samotná výpoveď žalobcu potvrdzuje okolnosť, že zo strany žalovaného došlo pred uzatvorením dvojstranného právnemu úkonu k ústnemu verbálnemu rokovaniu so žalobcom, minimálne v rozsahu využitia doplnkovej služby poistenia poskytnutého spotrebiteľského úveru. I v tejto časti teda námietku zo strany žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nepreukázanú.

23. Záverom súd konštatuje, že je len domnienkou zo strany žalobcu, ničím nepodloženou, že v prípade, že by samotný žalobca nebol podpísal formulárovú zmluvu, ktorá mu bola na podpis predkladaná, samotná okolnosť by viedla k tomu, že by zo strany žalovaného nebol tomuto poskytnutý spotrebiteľský úver.

24. Súd konštatuje, že nemal preukázané žiadne okolnosti tvrdené samotným žalobcom ohľadom absencie alebo nesprávneho uvedenia kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to mala na mysli účinná právna úprava a teda nemal dôvod vyvodiť právny záver o následku v zmysle . Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd žalobu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím s prihliadnutím na princíp úspešnosti v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.