Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-23-2020.pdf
PDF · 72.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave pobočka Košice so sídlom Festivalové námestie č. 1 Košice IČO: 30 807 484 proti povinnému M. D. nar. X.XX.XXXX bytom F. E. č. XX L. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Dulina so sídlom Ľ. Štúra č. 12 Michalovce pod sp.zn. EX 3102/2012 o vymoženie 2 916,67 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 22.10.2018 č.k. 39Er/1546/2012 - 11 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 43,38 Eur.
2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Konštatoval, že sa oboznámil so spisom súdneho exekútora, z ktorého zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Povinný vlastní motorové vozidlá, ktoré sú nepredajné. Náklady spojené s odobratím a následným predajom by prevýšili samotný výťažok z predaja. Povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti avšak na množstvo exekučných záložných práv a záložných práv v prospech daňovému úradu by bol predaj nehnuteľnosti nereálny. Súdny exekútor šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Na náhradu trov exekúcie 43,38 Eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním pohľadávky a trov exekučného konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného z dôvodu, že povinný mal v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie príjem na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a od 1.10.2018 je zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom, čo preukázal listinnými dôkazmi. Oprávnený mal za to, že v danom prípade povinný je fyzická osoba môže v budúcnosti nadobudne majetok, či už dedením alebo darovaním, osobitne ak ide o osobu v produktívnom veku a v pracovnom pomere. Trval na možnosti využiť lehotu na vykonanie rozhodnutia v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
4. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie je dôvodné.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
7. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že v konaní bola nemajetnosť povinného preukázaná obsahom spisu.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia, teda či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez preskúmania rozhodujúcich skutočností nemôže exekúciu zastaviť
12. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je predčasné. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou oprávneného, ktorou namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že konajúci súd nedostatočne zisťoval, v čase vydania napadnutého uznesenia, či je povinný zamestnaný, u akého zamestnávateľa, aký má z tohto zamestnania príjem a či je možné tento príjem postihnúť exekúciou, nota bene nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
13. Na základe vyššie uvedeného odvolací napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) a CSP. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov exekúcie, je to výrok závislý od výroku o zastavení exekúcie, preto nemôže samostatne existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách exekúcie, ktorá ďalej pokračuje). Preto odvolací súd zrušil aj tento výrok podľa § 379 písm. a) CSP.
14. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie, verifikovať skutočnosti tvrdené oprávneným v podanom odvolaní a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vyporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným a v podanom odvolaní.
15. Vzhľadom na konajúcemu súdu dňa 11.2.2020 doručené upovedomenie súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie vo veci 39Er/1546/2012, odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.1.2020, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Nakoľko v exekučnej veci sp. zn. 39Er/1546/2012 súd rozhoduje o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, teda ku dňu keď sa má stará exekúcia zastaviť zo zákona, sa rozhoduje zastavení tejto exekúcie pred odvolacím súdom (sp.zn.: 8CoP/23/2020), dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, čiže rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu. Preto napriek tomu, že súdny exekútor zaslal súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, k ukončeniu tohto exekučného konania v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. nedošlo, nakoľko nebola splnená podmienka na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona, keďže nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby na zastavenie exekúcie zo zákona.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).