Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/18/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.07.2020, v trestnej veci proti ods. L. X. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 01.06.2020, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného L. X..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa zamietol návrh odsúdeného L. X., nar. XX.XX.XXXX v Q. K., trvale bytom A. XXX, okres Q. K., t.č. ÚVV a ÚVTOS Košice na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok, ktorú neskôr prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že rozsudok vydaný vo veci sp. zn. bol viac ako neštandardný a v rozpore s ustanoveniami . V jednom rozsudku boli za dva skutky uložené 2 samostatné tresty, pričom mal byť uložený jeden trest v súlade s ust. Tr. zákona, čím by bol výsledný trest miernejší, ako v prípade dvoch samostatných. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného dôvodná nie je.

Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z mimoriadnych zákonom stanovených prostriedkov umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne vymedzených v ustanovení .

Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu

v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a pod., ale skúma sa len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo o treste.

Aj v zmysle ustálenej judikatúry, konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v tomto ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok povolenia obnovy konania v zmysle odseku 1 nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu (odseky 1 a 2) alebo prokurátorovi (odsek 3). V prejednávanej veci sa koná o obnove konania podľa ods. 1 predmetného ustanovenia, takže je rozhodujúce, či takýto dôkaz bol známy práve súdu konajúcemu vo veci samej.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede tzv. spolupracujúceho svedka). Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že odsúdený podal návrh na obnovu konania dňa 27.01.2020, ktorý odôvodnil tým, že rozsudkom sp. zn. Stará Ľubovňa zo dňa 21.08.2014 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov a bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v spojení s uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 25.04.2016 o neosvedčení, uložené mu trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 18.12.2015, ktorým bol uznaný vinným z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu a za to mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 mesiace nepodmienečne a pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu pre výkon trestu pre mladistvých, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 22.02.2017 podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a za zločin znásilnenia v štádiu pokusu, na dva roky, a to rozsudkami a . Poukázal na porušenie zákona o ukladaní trestov tým, že nie je možné ukladať viacero trestov pod jednou a tou istou spisovou značkou, ako tomu bolo v jeho prípade. Považuje preto rozsudky Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. a za nezákonné. Zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu, ktorého mu súd prvého stupňa ustanovil. Neskôr na verejnom zasadnutí spoločne s obhajcom špecifikoval, že požaduje povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. . Zároveň popísal svoje odsúdenia a tresty, ktoré mu boli uložené s tým, že od riaditeľa ústavu v Sučanoch zistil, že nejako nesedia jeho tresty v konaniach a . Celkový trest mal mať 7 rokov a 3 mesiace, ale on dostal spolu 9 rokov a 3 mesiace.

Ďalej z obsahu pripojených spisov vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. , vo vzťahu ku ktorému smeruje návrh na povolenie obnovy konania, bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil ešte ako mladistvý a za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a ďalej bol uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1Tr. zákona v štádiu pokusu v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil už ako plnoletý a za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorých bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom bola v tomto konaní rozsudkom schválená dohoda o vine a treste.

V skoršom konaní toho istého súdu pod sp. zn. bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 36 mesiacov a to tiež na základe schválenej dohody o vine a treste. Uvedený trest mu však bol neskôr premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. V ďalšom konaní pod sp. zn. bol uznaný vinným z pokračujúceho prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101>.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu spisu ako aj dôvodov sťažnosti, krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa neobjavili žiadne také dôkazy alebo skutočnosti, ktoré v pôvodnom konaní konajúcim súdom známe neboli a ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. o treste.

Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania, ktorý neskôr spoločne s obhajcom podrobnejšie špecifikoval, ako aj v dôvodoch sťažnosti žiada obnovu konania v podstate len z dôvodu, že nesúhlasí s uloženými trestami odňatia slobody, pričom ich považuje za nezákonné a je toho názoru, že mu miesto dvoch samostatných trestov odňatia slobody mal byť uložený jeden úhrnný trest, ktorý by bol v konečnom dôsledku pre neho priaznivejší. Odsúdený však nenavrhol, neoznačil ani nepredložil v rámci konania o povolenie obnovy konania žiadne nové, predtým neznáme dôkazy, ani neuviedol žiadne nové skutočnosti. Námietky odsúdeného sa týkajú výhradne správnosti a zákonnosti výroku o treste v odsudzujúcom rozsudku, čo však nepostačuje pre splnenie zákonných podmienok potrebných pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na zreteli ust. .

Ku konaniu pod sp. zn. považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v predmetnom konaní odsúdený k uloženému trestu nemal žiadne námietky, v konaní bola schválená dohoda o vine o treste, čím odsúdený súhlasil s navrhovaným trestom a bol si vedomý toho, aký druh trestu a v akej výške mu hrozí, pričom na všetky otázky, vrátane otázok o vine a treste odpovedal zhodne „áno“. Nie sú teda dôvodné súčasné námietky odsúdeného, po tom, čo sa konanie právoplatne skončilo a to schválením dohody o vine a treste, že uložený trest bol nezákonný a neprimeraný, keď po skončení konania nevyšli najavo žiadne nové okolnosti, ktoré by mohli mať na rozhodnutie o treste potenciálny vplyv.

Súd prvého stupňa nad rámec potrebného odôvodnenia k splneniu podmienok pre povolenie obnovy konania sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vyjadril aj k námietke odsúdeného týkajúcej sa neprimeranosti uložených trestov, že mal byť ukladaný len jeden úhrnný trest, keď uviedol, že ak by aj bol uložený úhrnný trest, bolo by potrebné aplikovať § 41 ods. 2 Tr. zákona (t.j. zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, keďže išlo o dva zločiny spáchané dvoma skutkami) v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zákona (t.j. zvýšenie dolnej hranice pri opakovanom spáchaní zločinu, keďže v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu vydierania). Ak by súd vychádzal zo zločinu najprísnejšie trestného, t.j. zločinu znásilnenia, ktorého sa odsúdený dopustil už ako plnoletý, trestná sadzba v odseku 1 je upravená v rozpätí od 5 do 10 rokov. Po vyššie uvedených úpravách by nová sadzba činila od 7,5 roka (spodná hranica zvýšená o jednu polovicu) do 11 rokov a 8 mesiacov (horná hranica zvýšená o jednu tretinu). Aj pri spočítaní výmery dvoch trestov, ktoré boli odsúdenému uložené samostatne, je výsledný trest nižší, ako je najnižšia hranica trestnej sadzby v prípade uloženia úhrnného trestu odňatia slobody po vyššie uvedených úpravách.

Krajský súd len záverom v nadväznosti na uvedené uvádza, že aj v prípade, že by uložené tresty odňatia slobody boli skutočne, tak ako to tvrdí odsúdený, uložené v rozpore so zákonom, v rámci konania o povolení obnovy konania by tento nedostatok už nebolo možné odstrániť, keďže, ako už bolo skôr uvedené, v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť. Tieto nedostatky môžu byť predmetom

odvolacieho, prípadne, za splnenia zákonných podmienok, dovolacieho konania, teda tá strana v trestnom konaní, ktorá chce namietať určité ňou deklarované pochybenie, si musí zvoliť aj správny prostriedok na nápravu prípadného pochybenia, na čo tiež správne prvostupňový súd v napadnutom uznesení poukázal.

Na základe vyššie uvedených dôvodov teda krajský súd, nezistiac dôvody pre povolenie obnovy konania, sťažnosť odsúdeného postupom podľa zamietol ako nedôvodnú. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.