Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/15/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice I, v spore žalobcu: Alžbetina s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 44 401 001, zast.: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 866 563, proti žalovaným: 1) Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 273 97 050, zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, 2) RE Košice s. r. o., so sídlom Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 52 966 704 a 3) BHS RECEIVABLES COMPANY s.r.o., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 084 28 808, o určenie vlastníckeho práva, o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2020 sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľností: k. ú. Stredné Mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I, list vlastníctva č. XXXXX: pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera XXXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. XXX, výmera XXX E.X, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. XXX, na parcele č. XXX, popis stavby: budova (ďalej len „nehnuteľnosti“), je žalobca, ako aj určenia, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v III. rade, nevzniklo.

2. Spolu s podaním žaloby sa žalobca zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v II. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami, a to najmä prevodu vlastníctva, darovania, založenia ako aj všetkých scudzovacích úkonov v prospech tretích osôb alebo akéhokoľvek ďalšieho zaťaženia nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovanému v III. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v III. rade na uvedených nehnuteľnostiach, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ako aj povinnosť zdržať sa nakladania s pohľadávkou zo zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2020 uzatvorenou medzi žalovaným v III. rade a žalovaným v II. rade, zabezpečenou záložným právom k týmto nehnuteľnostiam, a to najmä nepostúpiť pohľadávku, ak by v dôsledku postúpenia došlo k zmene záložného veriteľa, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený tým, že dňa 14.03.2012 uzavrel žalobca ako záložca so spoločnosťou Metropolitní spořitelní družstvo, so sídlom Jezuitská 14/13, 602 00 Brno, IČ: 255 71 150 (ďalej len „MSD“) ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu na zabezpečenie pohľadávok MSD ako veriteľa zo zmluvy o úvere č. 506243034, uzatvorenej so spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o., so sídlom Revoluční 1082/2,110 00 Praha 1 - Nové Město, IČ: 241 55 179 (ďalej len „TARESTOZA"), ako dlžníkom. Pohľadávka zo zmluvy o úvere sa stala splatnou k 01.11.2013. Dňa 19.03.2015 uzatvorili MSD a spoločnosť AB - CREDIT a.s.,

so sídlom Hvězdova 1716/2b, Nusle, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610, zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej MSD postúpilo na AB - CREDIT pohľadávky MSD voči TARESTOZA zo zmluvy o úvere. Dňa 31.08.2015 uzatvorili AB - CREDIT a žalovaný v I. rade zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej AB - CREDIT postúpil na žalovaného v I. rade pohľadávky zo zmluvy o úvere, čím sa žalovaný v I. rade stal aj záložným veriteľom. Žalovaný v I. rade, oznámením o začatí výkonu záložného práva doručeným dňa 20.01.2020, oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Následne došlo k výkonu záložného práva a predaju nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2020 prevedené na žalovaného v II. rade a na nehnuteľnostiach bolo zmluvou o zriadení záložného práva zriadené záložné právo v prospech žalovaného v III. rade. Žalovaný v I. rade pri výkone záložného práva k nehnuteľnostiam postupoval v rozpore so zákonom a záložnou zmluvou. Ustanovenie zakotvuje povinnosť pre záložného veriteľa postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou. Náležitá starostlivosť predstavuje také konanie, aké by vynaložil riadny hospodár pri nakladaní s vlastným majetkom. Táto povinnosť by sa považovala za splnenú len v prípade, ak by žalovaný v I. rade predal nehnuteľnosť za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja nehnuteľnosti. Žalovaný v I. rade uzavrel so žalovaným v II. rade kúpnu zmluvu, pričom nepostupoval s náležitou starostlivosťou a nehnuteľnosti previedol za podhodnotenú cenu. Navyše neposkytol žalobcovi znalecký posudok, v ktorom je vyčíslená cena nehnuteľností, ani písomnú správu o výkone záložného práva. Žalovaný v I. rade pri výkone záložného práva konal v rozpore so zákonnými a zmluvnými povinnosťami, pričom predajom nehnuteľnosti pod jej trhovou cenou sa dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, je absolútne neplatná od počiatku (ex tunc), teda žalovaný v II. rade sa nestal vlastníkom nehnuteľností, a preto nemohol platne uzavrieť záložnú zmluvu na nehnuteľnosti ako záloh v prospech žalovaného v III. rade. Účelový prevod nehnuteľností, ako aj účelové založenie nehnuteľností je zrejmé aj vzhľadom na prepojenosť osôb v štatutárnom orgáne žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade, či vzhľadom na totožnosť sídla žalovaného v I. rade a žalovaného v III. rade. Navyše žalovaný v III. rade nedisponuje podnikateľským oprávnením na poskytovanie úverov, a preto sa poskytnutím úveru dopustil neoprávneného podnikania. Z dôvodu, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom, považuje žalobca zmluvu o úvere zo dňa 28.02.2020, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou sa úver zabezpečil, za neplatné. Neštandardné a v rozpore s dobrými mravmi je aj konanie žalovaného v I. rade, ktorý so žalobcom od februára 2020 jednal o prípadnom zmieri bez toho, aby žalobcu o svojom pláne predať nehnuteľnosti bez akejkoľvek zaangažovanosti žalobcu, informoval. Konanie žalovaného v I. rade je v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že podľa zmluvy bola kúpna cena za nehnuteľnosti splatná až do 40 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva žalovaného v II. rade k nehnuteľnostiam, pričom úhradu kúpnej ceny žiadnym spôsobom nezabezpečil. Aktuálnym vlastníkom nehnuteľností je žalovaný v II. rade, ktorý sa stal vlastníkom na základe neplatnej kúpnej zmluvy, preto je zákonným vlastníkom stále žalobca. Je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko v aktuálnej situácií nič nebráni žalovanému v II. rade, aby nakladal s nehnuteľnosťami a spôsobil tak žalobcovi nenapraviteľnú ujmu. V prospech žalovaného v III. rade je zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré však bolo zriadené žalovaným v II. rade ako subjektom, ktorý nie je a nebol vlastníkom nehnuteľností. Podľa žalobcu môže kedykoľvek dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, a to napriek skutočnosti, že zákonným vlastníkom nehnuteľností je žalobca. Ďalším nakladaním s nehnuteľnosťami žalobca nenávratne príde o možnosť domáhať sa spravodlivého rozhodnutia a de facto s konečnou platnosťou príde o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobca je presvedčený, že bez bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia existuje dôvodná obava a hrozba vzniku ujmy, ako aj hrozba zhoršenia jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v súvisiacom konaní o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam vedeného na Okresnom súde Košice, pod sp. zn. , ktoré je v štádiu dovolacieho konania. Existuje obava, že žalovaný v II. rade, či žalovaný v III. rade budú nakladať s nehnuteľnosťami alebo vykonávať úkony súvisiace s výkonom záložného práva. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom žalovaného v II. rade a žalovaného v III. rade, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech v súvisiacom konaní o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, nemohol viesť k účinnej ochrane výlučného vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam, nakoľko by tomu mohla zabrániť práve skutočnosť, že ešte pred konečným rozhodnutím v súvisiacom konaní, by vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo viacnásobne prevedené tak, že by tu v čase rozhodnutia súdu v súvisiacej veci o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, už ako vlastník figurovala tretia osoba a právna ochrana vo vzťahu k žalobcovi by bola výrazne znížená. Zámer dispozície s

nehnuteľnosťami sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťami poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom neodkladným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva žalobcu zmariť alebo významne sťažiť tým, že nehnuteľnosti by sa dostali mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom. Neodkladným opatrením je potrebné upraviť pomery spôsobom, aby sa žalovaný v II. rade zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami a aby sa žalovaný v III. rade zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ako ani nenakladal s pohľadávkou zo zmluvy o úvere zabezpečenou záložným právom spôsobom tak, že by sa záložným veriteľom nehnuteľností stal iný subjekt. Nevyhnutnosť zákazu nakladania s pohľadávkou zabezpečenou záložným právom je daná skutočnosťou, že záložné právo je právom akcesorickým a zdieľa právny osud pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Pokiaľ by neodkladné opatrenie neobsahovalo zákaz nakladať s pohľadávkou zabezpečenou záložným právom zo zmluvy o úvere, žalovaný v III. rade by jednoduchým postúpením tejto pohľadávky dosiahol, že nariadené neodkladné opatrenie by bolo nevykonateľné a vlastníckemu právu žalobcu k nehnuteľnostiam, by tak opäť nebola poskytnutá žiadna účinná ochrana.

4. Prílohy tohto návrhu tvorilo oznámenie o začatí výkonu záložného práva s plnomocenstvom, výpis z listu vlastníctva č. 11479, rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. vkladu R. XXXX/XXXX zo dňa 18.03.2020, kúpna zmluva zo dňa 28.02.2020, výpis z obchodního rejstříku, kópia výpisu telefonických hovorov a vyhlásenia zo dňa 03.07.2020.

5. V priebehu konania bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v I. rade, ktorým navrhol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podľa svojich slov je obeťou už tretieho súdneho konania vyvolaného aktivitami žalobcu, s cieľom zbaviť sa záložného práva žalovaného v I. rade tak, aby jeho pohľadávky voči spriaznenej osobe žalobcu, zabezpečené týmto záložným právom, nemuseli byť uspokojené. Predchádzajúce dve súdne konania, v ktorých sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti alebo neexistencie záložného práva, boli právoplatne ukončené, a to rozhodnutiami v prospech žalovaného v I. rade. Po výkone záložného práva, realizovanom v súlade so zákonom a záložnou zmluvou, podal žalobca žalobu opäť - tentokrát na určenie vlastníckeho práva a neplatnosti záložného práva tretieho subjektu. Žalovaný v I. rade poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 05.02.2019, sp. zn. , potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2019, sp. zn. , ktorými bolo právoplatne určené, že žalovaný v I. rade mal platné záložné právo k nehnuteľnostiam v prvom rade. Napriek dlhotrvajúcemu súdnemu konaniu, podal žalobca proti žalovanému v I. rade dňa 27.01.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa opätovne domáhal uloženia zákazu dispozície s nehnuteľnosťami. Uvedený návrh bol súdom zamietnutý uznesením zo dňa 19.02.2020, č. k. -23, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.05.2020, sp. zn. . Žalovaný v I. rade uviedol, že dňa 21.02.2012 uzatvorilo české MSD, ako veriteľ, s českou spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o., ako dlžníkom, zmluvu o úvere, na základe ktorej bol spoločnosti TARESTOZA poskytnutý úver vo výške istiny 44.000.000 Kč. Na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o úvere bolo o. i. zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam. Žalobca až do začatia súdneho konania o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam jeho platnosť nikdy nespochybňoval, rovnako ako nespochybňoval platnosť zmluvy o úvere. Žalobca nespochybňoval ani to, že peňažné prostriedky boli spoločnosti TARESTOZA skutočne poskytnuté. Dňa 19.03.2015 uzatvorili MSD a česká spoločnosť AB - CREDIT a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej boli postúpené pohľadávky voči TARESTOZA zo zmluvy o úvere. Dňa 31.08.2015 uzatvorili AB-CREDIT a žalovaný v I. rade zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej boli pohľadávky zo zmluvy o úvere postúpené na žalovaného v I. rade. Všetky pohľadávky zo zmluvy o úvere a všetko ich zabezpečenie prešlo na žalovaného v I. rade. ktorý sa stal o.i. veriteľom všetkých pohľadávok zo zmluvy o úvere a oprávnenou osobou, t. j. záložným veriteľom, vo vzťahu k záložnému právu k nehnuteľnostiam. Po prevzatí úverovej dokumentácie žalovaný v I. rade zistil, že záložné právo k nehnuteľnostiam bolo na základe žiadosti žalobcu z katastra nehnuteľností nezákonne vymazané, a preto sa určenia záložného práva domáhal žalobou, o ktorej bolo nakoniec rozhodnuté tak, že záložné právo žalovaného v I. rade bolo právoplatne určené a opäť zapísané do katastra nehnuteľností. Po tomto procese žalobca napadol záložné právo opäť s argumentom o jeho premlčaní a žiadal, aby súdy žalovanému v I. rade zakázali výkon záložného práva neodkladným opatrením. Predmetný návrh bol súdmi odmietnutý. Po vysporiadaní uvedených žalôb a návrhov žalobcu bol žalovaný v I. rade v marci 2020 konečne schopný svoje záložné právo k nehnuteľnostiam

vykonať a aspoň čiastočne uspokojiť svoju zabezpečenú roky nesplácanú pohľadávku voči spoločnosti TARESTOZA. Pri výkone záložného práva postupoval s odbornou starostlivosťou, v súlade so zákonom a záložnou zmluvou. Nechal nehnuteľnosti oceniť znalcom a trval na tom, aby kúpna cena bola vo výške 100 % znaleckej hodnoty nehnuteľností. Žalobca svoju argumentáciu postavil na údajom rozpore kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Navyše, žalovaný v I. rade ako záložný veriteľ pri výkone záložného práva údajne porušil niektoré svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a zo záložnej zmluvy. Žiadna z vytýkaných údajných vád kúpnej zmluvy nemá takú váhu alebo intenzitu, aby mohla spôsobiť jej neplatnosť. V zmysle ustálenej judikatúry má byť v súkromnoprávnych zmluvných vzťahoch vždy preferovaný taký ich výklad, ktorý nezakladá ich neplatnosť. Žalovaný v I. rade trval na tom, že odborná starostlivosť bola z jeho strany po celý čas zachovaná. Ak je žalobca toho názoru, že pri výkone svojho záložného práva žalovaný v I. rade predal nehnuteľnosti za príliš nízku cenu alebo inak porušil svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti, a žalobcovi v dôsledku toho vznikla škoda, mal by si túto škodu vymáhať žalobou na plnenie, a nie určovacou žalobou spochybňovať vlastnícke právo tretej osoby. Žalovaný v I. rade namietol tiež nesprávnu formuláciu petitu. Ak by súd vyhovel takémuto žalobnému návrhu, nastala by situácia, kedy by žalovaný v II. rade prišiel o svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, avšak zároveň by nebolo obnovené právoplatne judikované záložné právo žalovaného v I. rade, ktoré v dôsledku výkonu zaniklo. Jednou zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je, aby žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V zmysle ustálenej judikatúry je možné mať určitú skutočnosť (či nárok) za osvedčenú len vtedy, ak je takáto skutočnosť pravdepodobná. Súd by teda musel považovať úspešnosť uplatnenia nároku žalobcu v hlavnom konaní za nanajvýš pravdepodobnú. Žalobca nepredložil žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy, ktoré by platnosť kúpnej zmluvy akokoľvek spochybnili. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, hodnoverne neosvedčil. Žalovaný v II. rade, ani žalovaný v III. rade zjavne nevykonali žiadne úkony smerujúce k prevodu alebo ďalšiemu zaťaženiu nehnuteľností, a dokonca ani žalobca nič také netvrdí. Neexistuje žiadna indícia, žiadny priamy alebo nepriamy dôkaz o tom, že žalovaný v II. rade by chcel nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu alebo že žalovaný v III. rade by chcel vykonať svoje záložné právo. Žalobca tak nepreukázal ani neosvedčil úmysel žalovaných s nehnuteľnosťami akokoľvek disponovať, v dôsledku čoho nepreukázal ani neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ani obavu, že exekúcia nároku žalobcu by v budúcnosti mohla byť ohrozená.

6. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

14. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je prítomná obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Pre osvedčenie nároku je potrebné, aby navrhovateľ (resp. žalobca) bol vecne legitimovaný a taktiež, aby ním uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený, pričom potreba neodkladnosti úpravy pomerov strán musí byť naliehavá. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí okrem iného obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu je potrebné zároveň pripojiť všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Zákonodarcom použitý pojem „osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku“ naznačuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom, preto je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný, pokiaľ potreba dočasnej úpravy vzťahov sporových strán nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, či svoju obavu o ohrozenie práva.

15. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom bolo zabrániť nakladaniu s určenými nehnuteľnosťami a úkonom smerujúcim k výkonu záložného práva na týchto nehnuteľnostiach, ako aj nakladaniu s pohľadávkou zo zmluvy o úvere, s cieľom predísť vzniku nenapraviteľnej ujmy na strane žalobcu. Podľa žalobcu došlo k predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu žalovanému v II. rade na základe absolútnej neplatnej kúpnej zmluvy, v rámci výkonu záložného práva žalovaného v I. rade. Keďže na základe neplatnej kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v II. rade, rovnako záložná zmluva, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v III. rade, je neplatná. Oprávneným vlastníkom nehnuteľností je žalobca, ktorý by ďalším nakladaním s nehnuteľnosťami nenávratne prišiel o možnosť domáhať sa spravodlivého rozhodnutia a s konečnou platnosťou príde o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu bola neplatnosť kúpnej zmluvy založená na jej rozpore s dobrými mravmi, kedy žalovaný v I. rade ako záložný veriteľ nepostupoval pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou a nehnuteľnosť predal za nižšiu než trhovú cenu. Podľa žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi aj konanie žalovaného v I. rade, ktorý so žalobcom od februára 2020 jednal o prípadnom zmieri bez toho, aby žalobcu o svojom pláne predať nehnuteľnosti informoval.

16. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel súd k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie, v tomto prípade splnené neboli. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal tak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, ako ani prípadnú obavu z toho, že exekúcia bude ohrozená. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahlejšie dokazovanie nevykonáva, no vychádza výlučne z dôkazov predložených žalobcom, preto bolo povinnosťou žalobcu riadne svoje tvrdenia preukázať. Žalobca spolu s návrhom nepredložil akékoľvek listiny, ktoré by platnosť kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam spochybnili. Žalobca sa obmedzil na tvrdenie o tom, že záložný veriteľ predal záloh za nižšiu než trhovú cenu, bez toho, aby ozrejmil na základe čoho dospel k záveru o „podhodnotení“ kúpnej ceny, či uviedol aspoň približne cenu, za ktorú sa podľa neho rovnaké alebo porovnateľné nehnuteľnosti za porovnateľných okolností obvykle predávajú. Súd navyše uvádza, že v zmysle judikatúry prípadné porušenie povinnosti záložným veriteľom podľa postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa , môže však za splnenia ostatných predpokladov viesť k zodpovednosti za škodu podľa (Rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 30.09.2013; S 124/2014). Súd právoplatne určil existenciu a trvanie záložného práva žalovaného v I. rade, ktorý v súlade so zákonom realizoval svoje oprávnenie nakladať s predmetom záložného práva. Žalovaný v I. rade výkon záložného práva oznámil žalobcovi písomne dňa 20.01.2020, teda od tohto dňa mal byť zámer žalovaného v I. rade nakladať s nehnuteľnosťami žalobcovi zrejmý. Súd preto nemal preukázané splnenie základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobca domáha. Súd nemal osvedčenú rovnako ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, či nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca sa domnieval, že existuje obava, že žalovaný v II. rade, či žalovaný v III. rade budú nakladať s nehnuteľnosťami alebo vykonávať úkony súvisiace s výkonom záložného práva, túto obavu však neodôvodnil. Žalovaní doposiaľ nevykonali akékoľvek úkony smerujúce k prevodu alebo ďalšiemu zaťaženiu nehnuteľností, teda v súčasnosti nekonajú spôsobom, ktorý by vážne ohrozoval právo žalobcu domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. O určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bude súd rozhodovať vo veci samej, pričom žalovaný v II. rade ako aktuálny vlastník nehnuteľnosti svojím spávaním nevytvára taký stav, ktorý by zakladal nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia by za týchto okolností predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného v II. rade a žalovaného v III. rade, ktorí nekonajú tak, že by zasahovali do práv žalobcu, ktorých ochranu by mohol docieliť úspechom vo veci samej. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie výlučne na základe subjektívneho pocitu žalobcu bez toho, aby mal osvedčenú pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

17. V zmysle uvedeného súd nemal osvedčenú existenciu nároku, ktorému sa má nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, ako ani naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodný a tento v celom rozsahu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresom súde Košice I, písomne v listinnej podobe v štyroch rovnopisoch alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).