Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Pp-25-2020.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Area
Subarea
3Pp/25/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I samosudcom Mgr. Michalom Kačánim v konaní o návrhu odsúdeného C. X. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.07.2020 v Bratislave, takto
rozhodol:
Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona postupom podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného C. X., narodeného XX.XX.XXXX U. H. L., naposledy bytom W. Ž. XXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/55/2019 zo dňa 22.05.2019 vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Odsúdený C. X. bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/55/2019 zo dňa 22.05.2019 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 20.05.2020 bola súdu doručená žiadosť/návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bez bližšieho odôvodnenia.
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 417 odsek 1 Trestného poriadku na rozhodnutie podľa § 415 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, a na rozhodnutie podľa § 416 súd, ktorý odsúdeného z výkonu trestu podmienečne prepustil.
Podľa § 417 odsek 2 Trestného poriadku pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí byť odsúdený vyslúchnutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 415 ods. 2.
Na základe podanej žiadosti/návrhu a po zistení, že tunajší súd je v zmysle § 417 odsek 1 Trestného poriadku príslušný na konanie a rozhodnutie o tejto žiadosti, nakoľko menovaný odsúdený vyššie uvedený trest odňatia slobody vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu v Bratislave, teda v obvode Okresného súdu Bratislava I, súd určil termín verejného zasadnutia na prejednanie návrhu odsúdeného.
Na verejnom zasadnutí súd okrem výsluchu odsúdeného C. X. vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku s použitím § 295 odsek 2 Trestného poriadku, a to čítaním hodnotenia z ÚVV a ÚVTOS Bratislava, hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, osobného spisu odsúdeného, odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov a ZVJS, odpisu registra trestov odsúdeného a trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/143/2019 zo dňa 28.01.2020.
Odsúdený sa na verejnom zasadnutí pridržiaval svojej žiadosti s tým, že svoju trestnú činnosť ľutuje. Vo vzťahu k jeho ďalšiemu trestnému stíhaniu uviedol, že túto skutočnosť ÚVV a ÚVTOS Bratislava neoznámil z dôvodu, že o tom nemal vedomosť. Bol síce vypočutý na polícii, ale tam mu povedali, že z toho asi nič nebude. Na otázku samosudcu uviedol, že nevie, aké sú podmienky na prepustenie z ÚVTOS, pričom následne na opakovanú otázku dodal, že asi aby bol dobrý.
V rámci hodnotenia správania sa odsúdeného C. X. vo výkone trestu odňatia slobody riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Bratislava uviedol, že odsúdený nastúpil výkon trestu dňa 24.10.2019 do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pričom správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v tomto ÚVTOS bolo na požadovanej úrovni. Dňa 19.11.2019 bol premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pričom správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni a ústavný poriadok dodržiaval. Taktiež plnil príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS, chodil riadne ustrojený a upravený a v osobných veciach si udržiaval primeraný poriadok. Konflikty medzi odsúdenými nespôsoboval. Počas výkonu práce bola jeho pracovná morálka na požadovanej úrovni. Dňa 25.02.2020 bol premiestnený na ďalší výkon do ÚVV a ÚVTOS Bratislava. Aj tu bolo správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni a príkazy a nariadenia rešpektuje. Vo vzťahu k spoluodsúdeným dodržiava zásady slušného správania a vystupovania a ani v ostatnom neboli zaznamenané negatívne poznatky. Disciplinárne odmenený a ani disciplinárne potrestaný nebol. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia vo všetkých bodoch. Hodnotenie rizika sociálneho zlyhania je stredné, resocializačná prognóza je menej priaznivá, pričom úspešná resocializácia bude závisieť od jeho zodpovednejšieho prístupu k rodičovským povinnostiam a schopnosti a snahy plniť si vyživovaciu povinnosť. Záverom sa konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a odporúča sa podmienečné prepustenie s dohľadom.
Z odpisu registra trestov odsúdeného C. X. vyplýva, že tento bol doposiaľ 5 (päť) krát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo tiež to, že odsúdený C. X. je v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 31T/143/2019 trestne stíhaný pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči svojej bývalej družke a matke ich dvoch detí, a to aj počas obdobia po právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/55/2019 zo dňa 22.05.2019, v ktorej veci je vo výkone trestu odňatia slobody.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v prípade odsúdeného nie sú splnené (z materiálneho hľadiska) všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o jeho podmienečnom prepustení z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami..
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že dosiahnutý stupeň nápravy sa má posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného a jeho pomeru k práci počas výkonu trestu odňatia slobody, ale tiež s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastnosti a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu, pre ktorý bol odsúdený a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne. Závažnosť spáchaného trestného činu, rovnako ako skutočnosť, do akého ústavu je odsúdený zaradený, je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu a jeho vzťah k práci, je výrazom jeho skutočného polepšenia a či je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z materiálneho hľadiska teda nie je pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení rozhodujúce len správanie sa odsúdeného a jeho pomer k práci vo výkone trestu a zaradenie do ústavu toho ktorého stupňa stráženia, ale musí byť splnená aj ďalšia podmienka explicitne upravená v § 66 odsek 1 Trestného poriadku, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti zo strany odsúdeného.
V prejednávanej trestnej veci síce z hodnotenia povereného riaditeľa ÚVV a ÚVTOS vyplýva záver o čiastočnom splnení podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa odporúča podmienečné prepustenie s dohľadom, avšak súčasne sa v ňom poukazuje na to, že hodnotenie rizika sociálneho zlyhania u menovaného odsúdeného je stredné a resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za prečin zanedbania povinnej výživy, pričom už predtým bol za rovnaký trestný čin dva krát odsúdený na podmienečné tresty odňatia slobody, napriek tomu tieto výchovné tresty neviedli k želanému výsledku. Odsúdený mal pritom podmienečné odsúdenia aj v iných trestných veciach, ktoré ho neprimäli k tomu, aby sa v budúcnosti vyvaroval trestnej činnosti. V tejto súvislosti možno odôvodnene pochybovať o tom, či od odsúdeného možno očakávať, že povedie riadny život a v jeho rámci si bude plniť svoju zákonom uloženú vyživovaciu povinnosť, ak si ju odsúdený opakovane neplnil v takom rozsahu, že to zakladalo jeho trestnú zodpovednosť, pre ktorú bol dva krát odsúdený.
K tomu napokon pristupuje ten fakt, že odsúdený v podstate ani nevie, čo je podmienkou na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď až na opakovanú otázku zo strany súdu stroho uviedol „aby bol dobrý“, predtým sa k danej otázke vyjadril že nevie, čo je podmienkou na podmienečné prepustenie. Takýto postoj v nijakom smere nesvedčí pre také očakávania ohľadne správania sa odsúdeného na slobode, s akými Trestný zákon spája pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Ak totiž odsúdený dostatočne nevie, čo sa od neho na slobode očakáva, možno odôvodnene pochybovať o dosiahnutí požadovaného stupňa jeho nápravy.
V neposlednom rade nemožno opomenúť skutočnosť, že odsúdený Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podstate zatajil, že je súčasne trestne stíhaný pre inú trestnú činnosť, ktorá skutočnosť nepochybne význam má, o čom svedčí skutočnosť, že odsúdený bol po doručení trestného rozkazu, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov (aj keď neprávoplatne) ihneď „stiahnutý“ z otvoreného oddelenia. Súd plne rešpektuje ten fakt, že daný trestný rozkaz nie je právoplatný a teda u odsúdeného C. X. vo vzťahu k uvedenému inému trestnému stíhaniu platí v plnej miere prezumpcia neviny, ktorú treba rešpektovať, avšak práve neoznámenie uvedeného trestného stíhania v spojení s tým, ako túto skutočnosť odsúdený vysvetlil, nedáva podklad k záveru o náprave odsúdeného, nakoľko jeho tvrdenie, že o predmetnom trestnom stíhaní nevedel, je zjavne nepravdivé. Obvinený totiž musel byť v danej veci vypočutý ako obvinený, čo aj sám potvrdil, pričom pri neexistencii žiadneho iného rozhodnutia sa nemohol domnievať, že trestne stíhanie voči nemu nie je vedené.
Tieto skutočnosti spolu s povahou trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody (opakované spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy) vo svojom súhrne neodôvodňujú
záver, že od menovaného odsúdeného možno (v čase rozhodovania) očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, čo je taktiež jedným z atribútov účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona.
Záverom možno konštatovať, že podmienečné prepustenie má opodstatnenie len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je riziko recidívy odsúdeného, ak bude ešte pred výkonom trestu odňatia slobody žiť na slobode. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo u menovaného odsúdeného toto riziko vylúčené.
Na základe uvedeného súd žiadosť odsúdeného C. X. o podmienečné prepustenie, poukazujúc na vyššie uvedené závery, zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd Bratislava. Sťažnosť má odkladný účinok.