Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-9Sp/110/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: JAMADA s. r. o., Poštová 4, Bernolákovo, IČO: 45 506 795, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava – Ružinov, Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. PB/CS 17160/2015/1/PKO zo dňa 21.09.2015, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie odporcu č. PB/CS 17160/2015/1/PKO zo dňa 21.09.2015 podľa zrušuje a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

II. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. PB/CS 17160/2015/1/PKO zo dňa 21.09.2015 (ďalej aj ako „rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odporca ako správny orgán podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podľa , a o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na čl. 61 písm. e) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v platnom znení zakázal navrhovateľovi ako organizátorovi konanie verejného kultúrneho podujatia, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.09.2015 v lokalite Vlčie hrdlo, v priestoroch pred nespevnenou hrádzou pri Dunaji, v okolí prevádzky JAMAICA z dôvodu, že tu dochádzalo k porušovaniu verejného poriadku a k predaju tvrdého alkoholu. 2. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že odporca v zastúpení starostu A. B. C. D. vykonal dňa 19.09.2015 za asistencie príslušníkov okrskovej stanice Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy - Ružinov st. str. E. a ml. inšp. F. dohľad v zmysle , či sa verejné kultúrne podujatie organizované navrhovateľom, ktoré sa uskutočnilo v lokalite Vlčie hrdlo, v priestoroch pred nespevnenou hrádzou pri Dunaji, v okolí prevádzky JAMAICA, uskutočnilo v súlade s oznámením zo dňa 09.06.2015. V úradnom zázname Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, okrskovej stanice MsP Bratislava- Ružinov (ďalej len „MsP Bratislava - Ružinov“) zo dňa 19.09.2015 sa okrem iného uvádza: „Dňa 19.09.2015 sme vykonali službu v okrsku ako „Ruža-21“ v zložení VH: st. str. G., ČH: ml. inšp. F.. Na základe opätovných sťažností občanov sme boli v čase 22.15 hod. - 23.15 hod., v spoločnosti starostu mestskej časti Ružinov p. C. D., preveriť lokalitu vo Vlčom hrdle, v priestoroch pred nespevnenou hrádzou pri Dunaji, v okolí prevádzky „JAMAICA“, kde malo dochádzať k nadmernému hluku. Po príchode na uvedené miesto hliadka zistila, že sa tam nachádza cca do 100 osôb, ktoré sa zabávajú na reprodukovanú hudbu. Bol tam hluk, dochádzalo k narušovaniu verejného poriadku, ako aj k predaju tvrdého alkoholu. Uvedený hluk rušil nočný kľud viacerých mestských častí, mimo Ružinova (o čom svedčia sťažnosti občanov, ako aj sťažnosti ktoré obdržal p. starosta). Organizátorom podujatia bola spoločnosť JAMADA s.r.o. (uvádzaná v oznámení o konaní verejného kultúrneho podujatia). Hlavný usporiadateľ sa na podujatí nenachádzal, boli tam

len dvaja technici, ktorí obsluhovali zvukovú aparatúru. Krátko po príchode hliadky MsP sa na miesto dostavili aj dve hliadky príslušníkov Policajného zboru (PZ) „Balkán 205“ a „Balkán 206“. Po zhodnotení aktuálnej situácie sa p. starosta rozhodol uvedené podujatie ukončiť. Na základe jeho rozhodnutia príslušník PZ vyzval prítomného technika aby vypol hudobnú produkciu a zároveň ho poučil o následkoch neuposlúchnutia jeho výzvy. Následne bola hudobná produkcia ukončená. Po týchto krokoch hliadka MsP s p. starostom z uvedeného miesta odišla.“ Ďalej odporca v rozhodnutí citoval ust. a o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov a uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku nadmerného hluku zabezpečeného zo strany organizátora verejného kultúrneho podujatia dochádzalo k závažnému porušovaniu ľudských práv a slobôd občanov bývajúcich vo viacerých Mestských častiach Bratislavy mimo Mestskej časti Bratislavy

- Ružinov, tak dozorný orgán toto podujatie musel zakázať. Taktiež tu bol okrem iného zistený aj predaj tvrdého alkoholu čo je v priamom rozpore s uskutočňovaním verejných kultúrnych podujatí. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 22.09.2015.

3. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 01.10.2015 opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že predmetné verejné kultúrne podujatie bolo riadne oznámené v zmysle o verejných kultúrnych podujatiach a mestská časť nepostupovala v zmysle citovaného zákona. Ide o opakované verejné kultúrne podujatie na tom istom mieste, kde i v iných prípadoch sa poukazovalo na nadmernú hlučnosť, ktorá sa však v žiadnom predchádzajúcom prípade nepreukázala a neviedla k ich zákazu. Pri prešetrení sa preukázalo dokonca to, že hluk pochádzal z úplne iného miesta. Len existencia „hluku“ na mieste verejného kultúrneho podujatia nie je sama o sebe dostatočným dôvodom pre jeho zákaz. Hudobná produkcia resp. koncert ( citovaného zákona) sa vyznačuje istou mierou hlučnosti, podstatná však je otázka, či jej intenzita presiahla hodnotu, po ktorej by bolo možné hovoriť o rušení nočného kľudu. Nakoľko pojem „nočný kľud“ nemá zákonnú definíciu v žiadnom právnom predpise, treba podporne vychádzať z ustanovení o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene (legislatívny odkaz k a vyhláške č. ). Podľa sú obce oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku, len prostredníctvom odborne spôsobilej osoby s osvedčením o akreditácii. Takáto objektivizácia expozície podložená tvrdením o nadmernom hluku, zákonom (vyhláškou) stanoveným spôsobom realizovaná nebola, z rozhodnutia nevyplýva, ktoré iné mestské časti (ktoré ich časti - ulice, domy) boli takémuto hluku prekračujúcemu prípustné hodnoty pre noc (resp. aj deň a večer) vystavené, odhliadnuc aj od toho, že zákon nehovorí o expozícii obcí (mestských častí) ako celku, ale o expozícii obyvateľov a ich prostredia. Ak teda starosta obdržal takéto sťažnosti od konkrétnych osôb, nemohol preverovať nadmernú hlučnosť na mieste konania verejného kultúrneho podujatia, ale na mieste, kde mali byť títo konkrétni sťažovatelia tomuto nadmernému hluku vystavení. Pán starosta takúto zákonnú objektivizáciu hluku nevykonal, dokonca za účelom tejto objektivizácie (alebo aspoň všeobecného preverenia) ani neoslovil samosprávy dotknutých iných mestských častí. Z rozhodnutia uvedený zákonný postup nevyplýva a je nepochybné, že takáto zákonne relevantná objektivizácia vykonaná nebola. Ak by aj bola hudobná produkcia len počuteľná v „iných“ mestských častiach, len takáto počuteľnosť nemôže byť považovaná za prekročenie prípustnej hodnoty expozície, ako to má na mysli a vykonávacia vyhláška. Len subjektívne sťažnosti na hluk nie sú dostatočným dôvodom pre posúdenie hlučnosti verejného kultúrneho podujatia ako narušujúcej nočný kľud a pre zákaz verejného kultúrneho podujatia. Pán starosta uvádzanú nadmernú hlučnosť evidentne posúdil len subjektívne na základe subjektívnych sťažností nekonkrétnych osôb a mimo zákonom stanoveného postupu jej objektivizácie a preto nezákonne. Okrem toho, ani prípadné prekročenie určených hodnôt expozície nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie ľudských práv a slobôd občanov viacerých mestských častí mimo Ružinova a tento dôvod zákazu verejného kultúrneho podujatia podľa bol len účelovo zneužitý. Dozorný orgán je v zmysle zákona o verejných kultúrnych podujatiach povinný najprv upozorniť na zistené nedostatky a upovedomiť na následky ich neodstránenia. Takáto výzva a upozornenie realizované neboli (ani vo vzťahu k údajnému hluku, ani k údajnému podávaniu tvrdého alkoholu), čo sú skutočnosti, ktoré by mohli byť ľahko odstrániteľné stíšením zvuku a zastavením predaja alkoholu. Príslušníci MsP neboli na mieste len v čase od 22.15. hod., a ani vtedy žiadnu oprávnenú výzvu v tomto smere k usporiadateľovi neuvádzali. Navrhovateľ poprel, že by na mieste došlo k podávaniu tvrdého alkoholu. V rozhodnutí je uvádzaná táto skutočnosť len všeobecne, nie je k tomu žiaden dôkaz, nie je známe a neboli na mieste ani neprebehli zisťovania

na konkrétne osoby, ktorým by bol podaný tvrdý alkohol. Správny orgán k tomuto tvrdeniu nedisponuje absolútne žiadnym dôkazom. Okrem toho zákaz podávania tvrdého alkoholu na verejnom kultúrnom podujatí podľa je vo vzťahu k takýmto ,,malým“ verejným kultúrnym podujatiam (podľa záznamu MsP do 100 ľudí) v podstate obsolentným zákazom, ktorého porušovanie je všeobecne tolerované na všetkých obdobných verejných kultúrnych podujatiach (klubové koncerty, predstavenia, produkcie, tanečné zábavy) podľa a navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by takéto porušenie bolo niekedy využité resp. zneužité na jeho okamžité zakázanie. V citovanom zázname MsP je okrem hluku a podávania tvrdého alkoholu konštatované aj narušovanie verejného poriadku, avšak nie je uvedené akým spôsobom, kedy a kým, navyše žiadne takéto iné narušovanie sa ani počas celého priebehu verejného kultúrneho podujatia neudialo. Pán starosta vykonal dozor priamo (dozor nebol vykonaný písomne poverenou osobou) a nielen v prítomností príslušníkov MsP, PZ ale aj novinárov. Podujatie má zakazovať dozorný orgán a nie príslušník PZ. Navyše tým, že predmetné verejné kultúrne podujatie zakázal pán starosta sám (nie obcou písomne poverená osoba) a rozhodnutie aj sám vydal, je otázne, ako posúdi, kto je v tomto prípade odvolacím orgánom ( ).

4. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril tak, že navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že obdržal dňa 09.06.2015 od navrhovateľa oznámenie o konaní verejného kultúrneho podujatia v súlade s o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Z uvedeného oznámenia zo dňa 09.06.2015 vyplývalo, že navrhovateľ bude uskutočňovať verejné kultúrne podujatia za obdobie od 01.07.2015 do 01.11.2015 opakovane v dňoch od pondelka do nedele, v časoch od 00:00 hod. do 24:00 hod. v lokalite Vlčie hrdlo, v priestoroch pred nespevnenou hrádzou pri Dunaji v okolí prevádzky JAMAICA. Predpokladaná účasť účastníkov bola v počte sto účastníkov, pričom celková kapacita bola do tristo účastníkov. Prostredníctvom elektronického komunikačné prostriedku - emailu zo dňa 04.09.2015 bolo zo strany navrhovateľa odporcovi spresnené konanie verejného kultúrneho podujatia, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 18.09.2015 a 19.09.2015 s predpokladanou účasťou do dvesto účastníkov. Dňa 19.09.2015 došlo zo strany starostu odporcu ako dozorného orgánu k vydaniu zákazu verejného kultúrneho podujatia, a to priamo na mieste v súlade s ustanovením druhej vety Písomné vyhotovenie rozhodnutia zo dňa 21.09.2015 bolo navrhovateľovi doručené dňa 22.09.2015 v súlade s ustanovením Vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku nadmerného hluku, ktorý dňa 19.09.2015 v čase o 22:15 hod. vychádzal z miesta konania verejného kultúrneho podujatia bol starosta odporcu z titulu svojho postavenia ako štatutárneho orgánu obce a dozorného orgánu povinný toto podujatie zakázať, pretože tu opodstatneným spôsobom bolo zo strany navrhovateľa porušené ústavné právo obyvateľov mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na nedotknuteľnosť ich súkromia v zmysle ustanovenia , a to tým, že tu bol narušený nočný kľud. Obyvatelia mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa sťažovali na nadmerný hluk. Príslušníci Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, okrskovej stanice MsP Bratislava - Ružinov (ďalej len „MsP Bratislava - Ružinov)“ st. str. E. a ml. inšp. F. vo svojom úradnom zázname zo dňa 19.09.2015, ktorý odporca obdržal dňa 21.09.2015 (ďalej len „úradný záznam MsP zo dňa 19.09.2015“) zhodne svojimi podpismi potvrdili tú skutočnosť, že v okolí prevádzky JAMAICA malo dochádzať k nadmernému hluku, pričom uvedený hluk rušil nočný kľud viacerých mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy mimo Mestskej časti Bratislava Ružinov. Ďalej z úradného záznamu zo dňa 19.09.2015 vyplývalo, že tam bol hluk, pričom dochádzalo k narušovaniu verejného poriadku, ako aj k predaju tvrdého alkoholu. Skutočnosť, že na uvedenom mieste dochádzalo k hluku potvrdil aj nstržm. H. I., príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II (ďalej len „OR PZ Bratislava II“) v úradnom zázname OR PZ Bratislava II zo dňa 20.09.2015 v znení: „Po príchode na miesto k bufetu J. bolo zistené, že sa na mieste koná techno party kde hrala nahlas hudba.“ Navrhovateľ žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že dňa 19.09.2015 došlo z jeho strany k dodržaniu prípustných hodnôt hladiny hluku v zmysle vyhlášky č. , keďže občania mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa sťažovali práve na hlasnú hudbu. K tomuto hluku dochádzalo v nočných hodinách, pričom v zmysle úradného záznamu MsP zo dňa 19.09.2015 hluk z verejného kultúrneho podujatia bol kvalifikovaný ako „nadmerný hluk“. Z dikcie cit. zákonného ustanovenia vyplýva pre odporcu možnosť a nie povinnosť objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciami v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím právnym predpisom. Síce zo strany odporcu takáto objektivizáciu hluku nebola vykonaná, toto však nevylučuje tú skutočnosť, že navrhovateľ vážnym spôsobom narušil obyvateľom mestských časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ústavné

právo na nedotknuteľnosť ich súkromia, ktoré sa zaručuje v a to rušením nočného kľudu v dôsledku nadmerného hluku. Týmto spôsobom vlastne došlo zo strany navrhovateľa k narušeniu verejného poriadku. Verejný poriadok je chápaný ako súhrn pravidiel konania a správania sa ľudí na verejnosti. Tieto pravidlá môžu byť obsiahnuté v právnych normách, ako aj v normách mimoprávnych, najmä morálnych, etických a spoločenských. Avšak dodržiavanie a zachovávanie týchto pravidiel je podľa všeobecného presvedčenia zvyklosťou podľa mienky väčšiny ľudí v určitej spoločnosti je aj podmienkou usporiadaného a pokojného spolužitia s ohľadom na konkrétny čas a miesto. V súvislosti s ustanovením h) vyhlášky č. obdobie medzi 22:00 hod. až 06:00 hod. je v praxi aj všeobecne vnímané a spoločensky uznávané obdobie nočného kľudu. Navrhovateľ však na túto skutočnosť počas konania verejného kultúrneho podujatia dňa 19.09.2015 vôbec neprihliadal. Odporca sa nestotožnil s tým tvrdením, že starosta mal nadmernú hlučnosť posúdiť len subjektívne na základe subjektívnych sťažností nekonkrétnych osôb a mimo zákonom stanoveného postupu jej objektivizácie, a preto nezákonne. Starosta konal ako dozorný orgán v súlade s druhej vety na základe riadne podložených a opodstatnených tvrdení zaznamenaných v úradnom zázname MsP zo dňa 19.09.2015, v úradnom zázname OR PZ Bratislava II zo dňa 19.09.2015 a v úradnom zázname OR PZ Bratislava II zo dňa 20.09.2015 za účelom, aby zabránil ďalšiemu porušovaniu ustanovenia , ako aj k strpčovaniu občianskeho spolunažívania dotknutých obyvateľov mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Navrhovateľ svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu „Na úseku verejného zdravotníctva“ podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto v tejto veci odporca inicioval podnet na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava ako na vecne príslušný správny orgán. Hluk, ktorý bol v inkriminovanom čase spôsobený zo strany navrhovateľa ako organizátora verejného kultúrneho podujatia bol kvalifikovaný ako „nadmerný hluk“ nielen zo strany dotknutých občanov, ale aj zo strany príslušníkov MsP F. - K., ktorí pri plnení svojich úloh boli v tom čase v postavení verejných činiteľov podľa druhej vety o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na v znení neskorších predpisov. V uvedenom čase tu existovali zákonné dôvody na to, aby dozorný orgán toto podujatie zakázal. Zo sťažností, ktoré boli dňa 19.09.2015 priamo adresované na MsP Bratislava

- Ružinov, ako aj na OR PZ Bratislava II (úradný záznam MsP zo dňa 19.09.2015, úradný záznam OR PZ Bratislava II zo dňa 19.09.2015 a úradný záznam OR PZ Bratislava II zo dňa 20.09.2015) vyplýva, že v súvislosti s týmto verejným kultúrnym podujatím sa občania sťažovali na hlasnú hudbu. Táto hlasná hudba vlastne predstavovala zvlášť rušivý zvuk podľa ustanovenia vyhlášky č. , pričom tento zvuk bol zo strany navrhovateľa realizovaný počas referenčného časového intervalu pre noc v zmysle ustanovenia h) vyhlášky č. To znamená, že týmto protiprávnym konaním zo strany navrhovateľa vlastne došlo k porušeniu verejného poriadku, kedy bol narušený nočný kľud v dôsledku nadmerného hluku čo je uvádzané aj v úradnom zázname zo dňa 19.09.2015. Na základe týchto skutočností bol odporca ako dozorný orgán povinný podniknúť príslušné právne kroky v súlade s druhej vety Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že by v zmysle malo najskôr dôjsť k upozorneniu usporiadateľa na zistené nedostatky a k upovedomeniu na následky ich neodstránenia a po ich márnom uskutočnení k vydaniu zákazu. Druhá veta zákonného ustanovenia nepodmieňuje na vydanie rozhodnutia pre porušovanie ľudských práv a slobôd ( ) predchádzajúcu písomnú výzvu a upovedomenie. Vzhľadom na to, že uvedená situácia bola neúnosná a bolo potrebné v tejto veci bezodkladne konať, tak zo strany starostu ako dozorného orgánu bolo v súlade s zakázané toto verejné kultúrne podujatie. Skutočnosť, že počas konania verejného kultúrneho podujatia došlo k predaju tvrdého alkoholu je zaznamená v úradnom zázname zo dňa 19.09.2015. Toto však navrhovateľ nenamieta, ale namieta podávanie tvrdého alkoholu na verejnom kultúrnom podujatí. Aj samotné rozhodnutie zo dňa 21.09.2015 poukazovalo na skutočnosť predaja tvrdého alkoholu a nie na jeho podávanie. Vec predaja a podávania tvrdého alkoholu zo strany navrhovateľa na verejnom kultúrnom podujatí zo dňa 19.09.2015 je predmetom samostatného konania o správnom delikte „Na úseku ochrany pred zneužívaním ochrany alkoholických nápojov“ podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré je vedené odporcom. Z úradného záznamu OR PZ Bratislava II zo dňa 19.09.2015 vyplýva, že osoby, ktoré sa nachádzali na tomto verejnom kultúrnom podujatí popíjali tvrdý alkohol. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa uvádzaným v odvolaní zo dňa 01.10.2015, že zákaz podávania tvrdého alkoholu na verejnom kultúrnom podujatí podľa zákona

č. je vo vzťahu k takýmto malým verejným kultúrnym podujatiam v podstate obsolentným zákazom, ktorého porušovanie je všeobecne tolerované na všetkých obdobných verejných kultúrnych podujatiach (klubové koncerty, predstavenia, produkcie, tanečné zábavy). Samotné porušenie zo strany usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia je závažné porušenie jeho povinností, ktoré mu zakladá administratívnoprávnu zodpovednosť, a preto nemožno toto ustanovenie považovať za obsolentné.

5. Pôvodne bol návrh podaný na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd podaný návrh prejednal a rozhodol v súlade s ust. (ďalej aj „“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní dňa 13.03.2024 za účasti zástupcu odporcu. Navrhovateľ sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s

6. Odporca na pojednávaní navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mal za to, že bolo vydané v súlade s Poukázal na to, že dôvody, pre ktoré muselo dôjsť k zákazu verejného kultúrneho podujatia, sú uvedené v úradnom zázname mestskej polície zo dňa 19.09.2015, v zmysle ktorého dochádzalo k porušovaniu verejného poriadku v dôsledku nadmerného hluku a zároveň k predaju tvrdého alkoholu. Ďalšie porušovania sú uvedené v úradných záznamoch OO PZ zo dňa 19.09.2015 a 20.09.2015. Uvedený hluk rušil nočný kľud vo viacerých mestských častiach mimo MČ BA Ružinov, o čom svedčili sťažnosti, ktoré v tom čase obdržal starosta. Odporca založil do spisu emaily zo dňa 19.09.2015, ktoré obsahujú sťažnosti p. L. a p. D. na hluk.

7. Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

8. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p,. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

9. Podľa. , veta prvá , o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

10. Podľa , pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

11. Podľa , súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa , a o verejných kultúrnych podujatiach v znení účinnom k 19.09.2015, obec je oprávnená dozerať, či sa podujatie koná v súlade s oznámením podľa . Osoba, ktorú obec výkonom dozoru písomne poverila (ďalej len „dozorný orgán“), upozorní usporiadateľa na zistené nedostatky a upovedomí ho o tom, aké následky podľa tohto zákona môže mať ich neodstránenie. Ak sa na podujatí porušujú ľudské práva a slobody, dozorný orgán podujatie zakáže, resp. ho preruší. Podujatie možno zakázať aj z toho dôvodu, že sa jeho konanie neoznámilo obci alebo by bolo v rozpore s týmto zákonom. Dozorný orgán oznámi rozhodnutie o zákaze podujatia alebo o jeho

prerušení usporiadateľovi ústnym vyhlásením. Písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia treba doručiť usporiadateľovi do troch dní. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zákaze alebo prerušení podujatia nemá odkladný účinok.

13. Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom k 19.09.2015 ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

14. Podľa 27 ods. 2 cit. zák., na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

16. Napadnutým rozhodnutím odporca zakázal navrhovateľovi ako organizátorovi konanie verejného kultúrneho podujatia, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.09.2015 v lokalite Vlčie hrdlo, v priestoroch pred nespevnenou hrádzou pri Dunaji, v okolí prevádzky JAMAICA z dôvodu, že tu dochádzalo k porušovaniu verejného poriadku a k predaju tvrdého alkoholu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach návrhu (opravného prostriedku), v ktorom navrhovateľ síce neuvádza dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ( až e), príp. ), avšak z obsahu jeho návrhu je možné zistiť, aké vady napadnutému rozhodnutiu vytýka. Je z neho zrejmé, že navrhovateľ namieta najmä nedostatočne zistený skutkový stav na posúdenie veci, a na viacerých miestach namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 17. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby účastníkov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné. Odôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán opíše skutkový stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, vymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ak aplikoval aj správnu úvahu, čiže vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú alternatívu za najvhodnejšiu. Podľa súdnej judikatúry (Najvyšší správny súd ČR, č. k. -68) v odôvodnení správneho rozhodnutia nemusí byť vždy obsiahnutý podrobný obsah vykonaného dôkazu. Správny orgán však musí v odôvodnení bezpodmienečne uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal. Z odôvodnenia má byť jednoznačne zrejmé, prečo správny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má poukázať na to, že na základe získaných a vyhodnotených podkladov správny orgán nemohol dospieť k iným zákonným záverom ako tým, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nie je možné považovať za náležite odôvodnené v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je v zásade iba odcitovaný úradný záznam mestskej polície zo dňa 19.09.2015, ďalej ustanovenie a Samotné odôvodnenie rozhodnutia o zákaze konania verejného kultúrneho podujatia obsahuje dve vety. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť aj stručné, avšak musí byť presvedčivé a musí obsahovať všetky náležitosti podľa Správneho poriadku. V danom prípade odporca ani len stručne neuviedol, aké konkrétne ľudské práva a slobody mali byť na verejnom kultúrnom podujatí porušované. Taktiež odporca vôbec nezdôvodnil správnu úvahu, prečo verejné kultúrne podujatie zakázal, keď ustanovenie zákona číslo umožňuje z rovnakého dôvodu podujatie aj len prerušiť. Podľa , pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správny súd teda nie je oprávnený posudzovať, či orgán verejnej správy aplikoval svoju diskrečnú právomoc vhodným spôsobom, ale predmet prieskumu sa bude vzťahovať na to, či preskúmavané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Použitie voľnej úvahy správneho orgánu však nemôže byť

nikdy arbitrárne, a preto musí byť náležite odôvodnené a súčasne byť v súlade so zásadami logického myslenia. Po oboznámení sa s odôvodnením neopadnutého rozhodnutia súd musí konštatovať, že správny orgán voľnú úvahu, prečo v danom konkrétnom prípade pristúpil k zákazu verejného kultúrneho podujatia, keď podľa zákona ho mohol aj prerušiť, vôbec nezdôvodnil. Absencia odôvodenia orgánu verejnej správy, ako použil voľnú úvahu pri použití právnych predpisov, potom znemožňuje súdu preskúmať, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 18. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie preskúmať. Je možné skonštatovať, že nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, ak z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. 19. Nepreskúmateľné je aj také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. V napadnutom rozhodnutí je evidentný rozpor medzi výrokom rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že verejné kultúrne podujatie (ďalej aj „podujatie“) bolo zakázané z dôvodu, že tu dochádzalo k porušovaniu verejného poriadku a k predaju tvrdého alkoholu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa však uvádza, že podujatie bolo zakázané z dôvodu, že dochádzalo k závažnému porušovaniu ľudských práv a slobôd. Podľa ak sa na podujatí porušujú ľudské práva a slobody, dozorný orgán podujatie zakáže, resp. ho preruší. Podujatie možno zakázať aj z toho dôvodu, že sa jeho konanie neoznámilo obci alebo by bolo v rozpore s týmto zákonom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj v jeho záhlaví, je uvedené práve toto ustanovenie, na základe ktorého odporca zakázal podujatie. Nie je teda zrejmé, či odporca zakázal podujatie z dôvodu porušovania verejného poriadku alebo z dôvodu porušovania ľudských práv a slobôd. Zákonným dôvodom pre zákaz podujatia v zmysle , na základe ktorého odporca rozhodol, je však iba porušovanie ľudských práv a slobôd a nie porušovanie verejného poriadku. Podľa predmetného ustanovenia podujatie možno zakázať aj z toho dôvodu, že sa jeho konanie neoznámilo obci alebo by bolo v rozpore so , takýto dôvod zákazu podujatia však odporca v napadnutom rozhodnutí neuvádza. Taktiež odporca v napadnutom rozhodnutí neuvádza, akým spôsobom zistený predaj tvrdého alkoholu na podujatí naplňuje dôvody na zákaz podujatia podľa 20. Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k opravnému prostriedku, či na pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred správnym súdom (viď obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.01.2014). Preto súd nemôže akceptovať, pokiaľ odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu, rozsiahlo doplňuje dôvody napadnutého rozhodnutia, uvádza ďalšie dôkazy (napr. úradné záznamy), ktoré neboli vôbec spomenuté v napadnutom rozhodnutí, uvádza odkazy na viaceré právne predpisy. A už vôbec nie je akceptovateľné, aby odporca na pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred správnym súdom predkladal dôkazy, ktoré nielen že neboli spomenuté a vyhodnotené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale sa ani nenachádzajú v administratívnom spise (e-maily zo dňa 19.09.2015). Preto súd v konaní preskúmal iba napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie a dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rozhodnutie je neskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie všetkých skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie (čo vyplýva aj z vyjadrenia odporcu k opravenému prostriedku, ako aj na pojednávaní), ďalej to, akými úvahami bol odporca vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 21. Preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. v spojení s a zároveň vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením Správneho poriadku náležite odôvodniť vo vyššie naznačenom smere.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s v spojení s Úspešnému žalobcovi, ktorý má právo na úplnú náhradu trov konania, súd trovy konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).