Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoCsp-36-2020.pdf
PDF · 107.08 KB
Case nature
Subarea
6CoCsp/36/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. A. XXX, adresa na doručovanie písomností: R. XXX, XXX XX A., proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpená obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, neplatnosti zmluvy a o ochranu práv spotrebiteľa, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Csp/17/2020-28 zo dňa 15. mája 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Csp/17/2020-28 zo dňa 15. mája 2020 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.11.2018 zo zmluvy č. 1811770361 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej (výrok I.) a zároveň povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti Nobel Automotive Slovakia s.r.o., so sídlom Nábrežie 625/12, 026 17 Dolný Kubín, IČO: 35 902 264, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 15.04.2020, v spojení s doplnením žaloby doručeným súdu dňa 07.05.2020 a dňa 14.05.2020, sa žalobca domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj „Dohoda“, „Dohoda o zrážkach zo mzdy“), určenia, že úver poskytnutý zo Zmluvy o úvere č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018 (ďalej aj „Zmluva o úvere“, „Úverová zmluva“) je bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok. Súčasne so žalobou podal žalobca na súde aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.11.2018 uzatvorenej v súvislosti s Úverovou zmluvou č. 1811770361 do právoplatného skončenia vo veci samej, a uloženia povinnosti žalovaného oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3. Po komplexnom oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, súčasťou ktorej bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobca v postavení dlžníka so žalovaným v postavení veriteľa (banky) uzatvorili dňa 08.11.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1811770361, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver na refinancovanie vo výške 13.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach po 190,80 eur. Vzhľadom
na charakter a obsah uzatvorenej zmluvy ju súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V rovnaký deň, t. j. dňa 08.11.2018, zmluvné strany uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky banky (žalovaného) voči dlžníkovi (žalobcovi) vzniknutej zo zmluvy o úvere č. 1811770361 uzatvorenej dňa 08.10.2018, na základe ktorej má banka právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške 190,80 eur mesačne. Zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04.02.2019 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti Nobel Automotive Slovakia s.r.o., so sídlom Nábrežie 625/12, 026 17 Dolný Kubín, IČO: 35 902 264, mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalovaný z dôvodu omeškania žalobcu požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu vo výške 190,80 eur mesačne. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že zo mzdy žalobcu sú vykonávané zrážky v prospech žalovaného, spolu ku dňu vydania potvrdenia zo dňa 03.04.2020 boli vykonané zrážky v celkovej sume 2.316,18 eur. 4. Žalobca podľa súdu prvej inštancie osvedčil danosť uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď osvedčil, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018, pričom so žalovaným uzatvoril dňa 08.11.2018 aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, predmetom ktorej je zabezpečenie pohľadávky žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 1811770361 zo dňa 08.10.2018. V konaní nebolo osvedčené, že žalovaný má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 13.000,- eur na základe Úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 08.10.2018, ktorá má byť zabezpečená práve namietanou Dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak s odkazom na predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.11.2018 a Zmluvu o úvere č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018 vykonáva zamestnávateľ žalobcu mesačné zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neurčitosť uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy spočívajúca v nejednoznačnej identifikácii zabezpečenej pohľadávky a bez ďalšieho odôvodňuje potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu úverovej zmluvy, teda v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Je nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky však v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom a dokazovania vo veci samej, ktorá skutočnosť vyvoláva potrebu súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Skutočnosť, že žalovaný už pristúpil k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobcovi boli ďalej realizované. Žalobca sa na súd obrátil s návrhom na priznanie ochrany formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré považoval za jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany z dôvodu, aby dočasne, do vyriešenia platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, odvrátil vykonávanie zrážok jeho zamestnávateľom v prospech žalovaného. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný a je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi stranami sporu, v súvislosti s čím nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výrokovej časti uznesenia. 5. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal aj žalobu vo veci samej, pričom rozhodovanie o trovách konania, vrátanie trov štádia rozhodovania o neodkladnom opatrení, bude súčasťou meritórneho rozhodnutia súdu vo veci. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Odvolateľ poukázal na ust. § 551 OZ, pričom poprel svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy obmedzuje žalovaného len na vymoženie aktuálneho dlhu z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že zrážkami zo mzdy dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by žalobca splácal bez výkonu zrážok. Neexistuje svojvôľa, pokiaľ medzi stranami zmluvy boli riadne dohodnuté všetky náležitosti a tieto žalobca pri uzatvorení Zmluvy o úvere poznal. Nesúhlasil ani s tým, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok z jeho mzdy. Nemožno dospieť k záveru, že by zamestnávateľ nebol oprávnený bez súdneho rozhodnutia postupovať tak, že by na základe vlastného posúdenia nevykonával zrážku zo mzdy požadovanú veriteľom zamestnanca keďže jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy voči veriteľovi je rovnakou povinnosťou ako svojmu zamestnancovi vyplácať mzdu len v rozsahu oprávnených zrážok. Povinnosť vykonávať zrážky si potom veriteľ môže vynútiť samostatnou žalobou na splnenie povinnosti, ktorou sa proti zamestnávateľovi môže domáhať povinnosti vykonávať zrážky. Obdobne tiež zamestnanec sa môže proti svojmu zamestnávateľovi domáhať toho, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy. Žalovaný ďalej prezentoval názor o tom, že vykonávaním zrážok zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie žalobcu, nakoľko sa zrážky v zmysle uzatvorenej Dohody
majú vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jeho poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade že prestane plniť riadne, bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal aj na skutočnosť, že ku dňu 19.05.2020 uhradil žalobca celkom v prospech žalovaného na poskytnutý úver v sume 13.000,- eur len sumu 3.253,88 eur, teda ani zaplatením všetkých peňažných prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo ku dňu vydania namietaného uznesenia ani k úhrade istiny úveru. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha v situácii, kedy nie je splatená ani istina úveru tvrdiac, že realizáciou Dohody o zrážkach zo mzdy je vystavený aktuálnemu nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, ktoré tvrdenie odvolateľ popiera. Zrážky zo mzdy žalobcu boli jeho zamestnávateľom vykonávané na výzvu žalovaného z dôvodu, že žalobca neplnil jeho povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere počnúc mesiacom marec 2019 a ku spísaniu žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil žalobca až dňa 31.03.2020, teda za obdobie 12 mesiacov vzniknutý stav nepovažoval za bezprostredné ohrozenie jeho majetku vyžadujúce vydanie neodkladného opatrenia. V konaní nebolo nijakým spôsobom osvedčené, že by sa žalobca počas uvedeného obdobia akýmkoľvek spôsobom domáhal nevykonávania zrážok zo mzdy oznámením zamestnávateľovi o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, resp. žalobou o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru odvolateľa výkon zrážok zo mzdy žalobcu prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné považovať za rozporný s platnou právnou úpravou, pokiaľ nie je splatená istina poskytnutého úveru. O takejto situácii by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa zrážky zo mzdy vykonávali nad rámec istiny poskytnutého úveru a aj to len za predpokladu, že by bolo rozhodnuté o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru resp. o neplatnosti Zmluvy o úvere, ktorá neplatnosť bola ku dňu vydania namietaného uznesenia len tvrdená žalobcom. Žiadna zo spomenutých situácií v tejto súdenej veci nenastala a preto nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením. Sumárom uvedeného bol odvolateľ názoru, že základným nedostatkom podaného návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedostatočné osvedčenie bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu ako zákonom stanovenej podmienky pre možnosť vydania neodkladného opatrenia. Ako prílohu podaného odvolania žalovaný predložil súdu Listinu označenú ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 19.05.2020“, z ktorej vyplýva, že žalobca na žalovaným poskytnutý úver ku ňu vyhotovenia predmetnej listiny splatil celkovo sumu 3.253,88 eur, z toho na istinu sumu 1.465,13 eur. 7. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 11.06.2020, procesne nereagoval. 8. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania obsahujúce vecnú argumentáciu sporových strán v súvislosti s podaným opravným prostriedkom súdu predložené/doručené neboli. 9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP) a oprávneným subjektom (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 10. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. 11. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany. 12. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami. 14. Ust. § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. V zásade správnou je východisková úvaha súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle podaného návrhu žalobcu a o splnení zákonom stanovených predpokladov pre možnosť súdu pre nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Odvolací súd sa však nestotožnil s dôvodom konštatovaným súdom prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia bližšie popísaným v odseku 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorý mal spočívať v nejasnej špecifikácii a neurčitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej bola úverová zmluva ako zabezpečovaná pohľadávka identifikovaná ako Zmluva o úvere č. 1811770361 zo dňa 08.10.2018, pričom je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola zmluva pod rovnakým identifikátorom uzatvorená dňa 08.11.2018. Bez úmyslu akokoľvek prejudikovať ďalší procesný postup a rozhodovanie súdu prvej inštancie vo veci samej, podľa názoru odvolacieho súdu by bolo založenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia na pochybnosti o platnosti uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy len z uvedeného dôvodu, značne formalistické. V tomto kontexte odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na ust. § 37 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. 18. Aj napriek doposiaľ uvedenému odvolací súd konštatuje, že v danom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia osvedčená v návrhu žalobcu. 19. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy (ďalej „zákon č. 250/2007 Z. z.“), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 20. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o. i. uviedol, že uzatvorenie Zmluvy o úvere č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018 bolo zo strany veriteľa (žalovaného) podmienené uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018. Pokiaľ chcel žalobca úver u žalovaného získať, nemal možnosť predmetnú Dohodu o zrážkach odmietnuť. 21. V danom štádiu konania (rozhodovanie o návrhu žalobcu - spotrebiteľa na nariadenie neodkladného opatrenia) je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné predpokladať, aj s prihliadnutím na z jeho rozhodovacej činnosti známu prax uzatvárania dohôd o zrážkach zo mzdy, rozhodcovských doložiek a iných právnych úkonov súvisiacich s hlavným zmluvným vzťahom medzi žalovaným a jeho klientmi, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, aj keď vystavená na samostatnej listine, tvorila súčasť žalobcovi predloženej a žalovaným vopred pripravenej dokumentácie k Úverovej zmluve. Pokiaľ by bol tento predpoklad v rámci konania vo veci samej preukázaný na podklade vykonaného dokazovania, na ktoré v tomto štádiu konania (o neodkladnom opatrení) nie je procesný priestor, jednalo by sa uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s ust. 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., majúce za následok neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). S prihliadnutím na uvedené je tak podľa názoru odvolacieho súdu daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, limitovaná až do právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej -žalobca sa podanou žalobou domáha aj deklarovania neplatnosti spornej Dohody o zrážkach zo mzdy. 22. Na základe vyššie uvedeného neobstojí odvolacia argumentácia žalovaného, ktorý jednotlivé odvolacie námietky produkoval v teoretickej rovine zakladajúcej platnosť predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy a neexistencie hrozby bezprostrednej majetkovej ujmy žalobcu, pokiaľ by bolo zamestnávateľom žalobcu na podklade predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného plnené. Pokiaľ v štádiu konania o neodkladnom opatrení vyvstáva ako viac, či menej pravdepodobný predpoklad uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., argumentáciu žalovaného o rovnakej výške zrážky s výškou mesačnej splátky
úveru, neexistencii svojvôle pri vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu na podklade uzatvorenej Dohody, či existencii iných právnych prostriedkov na zamedzenie vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné považovať za irelevantnú. Pokiaľ bude v konaní vo veci samej preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 1811770361 zo dňa 08.11.2018 je neplatná, nepripustenie dočasnej ochrany spotrebiteľa formou nariadeného neodkladného opatrenia a zrážanie z jeho mzdy na základe neplatného právneho úkonu by nebolo možné zhojiť ani jedným zo žalovaným produkovaným argumentom. 23. Je zrejmé, že zrážky zo mzdy nepredstavujú v danom prípade len jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale aj spôsob úhrady dlhu, v dôsledku čoho sa pozícia veriteľa javí silnejšia, keď neexistuje „autorita“, ktorá by dohliadala na správnosť rozsahu vykonávaných zrážok. Inými slovami - ak by veriteľ uskutočnil svoje práva prostredníctvom žaloby, teda dosiahol by judikovanie svojho práva a následnú exekúciu, prebiehal by proces zásahu do majetkových práv spotrebiteľa plne v súlade s aktuálnymi štandardmi spotrebiteľsko-právnej ochrany, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak v základných (meritórnych) konaniach, ako aj v exekučných konaniach v obdobných veciach. 24. V uvedenom kontexte navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha aj určenia neplatnosti Úverovej zmluvy, čím spochybňuje vôbec právny základ pohľadávky žalobcu, ktorá má byť uspokojená práve zrážkami zo mzdy žalobcu vykonávanými na podklade spornej Dohody o zrážkach zo mzdy. Posúdenie platnosti spornej Úverovej zmluvy rovnako prekračuje rámec konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 25. Čiastočne sa možno stotožniť s načrtnutým názorom žalovaného, prezentovanom v podanom opravnom prostriedku, o neskorej reakcii žalobcu na vzniknutý stav zrážania z jeho mzdy na podklade uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy, keď k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil až po 12 mesiacoch zrážania zo mzdy. Uvedené však samo o sebe nemožno automaticky pokladať za neuplatnenie procesného inštitútu neodkladného opatrenia ako dočasnej ochrany majetkových práv žalobcu v rámci bezprostredne hroziacej ujmy. 26. Nariadené neodkladné opatrenie za situácie, keď je sa javí spornou nie len Dohoda o zrážkach zo mzdy, ale aj samotná Dohodou zabezpečovaná pohľadávka z Úverovej zmluva, a tým pádom nielen výška pohľadávky žalovaného, ale aj jej základ, považuje odvolací súd za dôvodný, efektívny a dočasný prostriedok úpravy pomerov strán sporu, ktorý nepredstavuje pre žalovaného neprimeraný zásah do jeho práv. 27. Na základe popísaného skutkového stavu sa odvolací súd stotožnil so zásadnými závermi súdu prvej inštancie, že žalobcom popísaný skutkový stav odôvodňuje potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov účastníkov zmluvného vzťahu. Vydaním neodkladného opatrenia dosahuje žalobca dočasnú ochranu, ktorej sa domáhal, t. j. ochranu svojich majetkových práv, vychádzajúcu z ochrany spotrebiteľa garantovanej slovenským právnym poriadkom i právom EÚ. Odvolací súd zároveň nemieni spochybňovať možnosť zabezpečenia záväzku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, avšak za účelom poskytnutia súdnej ochrany spotrebiteľovi bolo nevyhnutné pozitívne rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 28. Vo vzťahu k výroku II., napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby dočasne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, žalovaný neprodukoval žiadnu odvolaciu argumentáciu. Zároveň sa však jedná o výrok tvoriaci vecnú aj logickú súvislosť s výrokom I. napadnutého uznesenia, ktorý bol odvolacím súdom potvrdený. Na základe uvedeného tak nie je dôvod výrok II. napadnutého uznesenia nijakým spôsobom modifikovať. 29. S prihliadnutím na uvedené, keď odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považoval za splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako bolo výrokmi I. a II. napadnutého uznesenia nariadené a zároveň v situácii, keď žalovaný podaným odvolaním neosvedčil potrebu modifikácie nariadeného neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdil. 30. Na záver je nutné dodať, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nijako ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti žaloby bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude súd prvej inštancie v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami strán sporu, ktoré boli stranami sporu produkované v tomto štádiu konania (o neodkladnom opatrení). 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ale o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. 32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).