Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti o maloletú O. V.Ú. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: Z. V. nar. X.XX.XXXX bývajúcej R. Q. Č.. X C. K. a W. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v K. na ul. D. Č.. X zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 25 v konaní o zníženie a zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.10.2019 č.k. -41 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil výživné pre mal. O. z 300,- € na 200,- € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 28.3.2019. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nezistil úplný skutkový stav veci. Súd podľa jej názoru nezistil materiálnu úroveň otca. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že u otca došlo k poklesu príjmu z 1.648,- € na 715,- € mesačne. Konštatovala, že súd zistil z výsluchu otca, že býva so svojou manželkou v rodinnom dome, kde má právo doživotného bývania, pričom vlastníkom domu je jeho manželka, avšak ďalej neskúmal, za akých okolností sa otec vzdal majetkového prospechu, prípadne aké bolo vyrovnanie medzi manželmi. Napriek tomu, že v návrhu ani na pojednávaní neuviedol otec, že by s manželkou prerušil manželské spolužitie a ani tú skutočnosť, že by neviedli spoločnú domácnosť. Na pojednávaní, ktorého sa otec nezúčastnil, predložila jeho advokátka čestné prehlásenie manželky povinného, v ktorom uviedla, že od roku 2014, keď sa dozvedela o mimomanželskom dieťati manžela s ním nežije v spoločnej domácnosti, a preto nie je ochotná poskytnúť súdu žiadne informácie. Uviedla, že podpis na čestnom prehlásení nebol úradne overený a tvrdenia v ňom považuje za účelové, pretože už v roku 2012 bolo otcom súdu predložené potvrdenie o príjmoch manželky za rok 2012 v právnej veci sp.zn. , teda už minimálne v tom čase mala jeho manželka vedomosť o maloletej. Uviedla, že otec v návrhu aj na pojednávaní uvádzal celkové mesačné náklady na domácnosť a nielen v polovici skutočných nákladov. Uviedla, že má vedomosť o tom, že manželia navštevujú rôzne kultúrne podujatia v meste, jazdia spoločným autom, nakupujú, navštevujú kostol aj Bardejovské kúpele. Vyslovila názor, že na nákladoch na domácnosť a stravu sa má podieľať aj manželka otca, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Poukázala na to, že lieky v sume 80,- €, ktoré otec uvádzal vo výpovedi sú voľnopredajné, kupuje si ich sám, nie sú to na predpis lekára, preto ich nepovažuje za nevyhnutné a taktiež nepovažuje za nevyhnutné náklady 85,- € mesačne na návštevu Bardejovských kúpeľov ako samoplatca. Maloletej okrem súdom určeného výživného ničím neprispieva,

nekomunikuje s ňou, nezaujíma sa o jej výchovu, duševný a citový vývin, pričom synovi pochádzajúcemu z manželstva kúpil svadobný dar, aj rodinné bývanie zabezpečil. Maloletá má rada školu aj odbor, ktorý navštevuje, je aktívna aj v mimoškolských aktivitách a veľmi ju citovo zranilo hrubé odmietnutie otca, ktorý oznámil, že končí v zamestnaní , a preto sa chcel dohodnúť na znížení výživného. Matka poukázala na to, že maloletá je krátkozraká s čím súvisia ďalšie nevyhnutné výdavky a má zvýšené náklady aj na ošetrenie u zubára. Špecifikovala, že dosahuje mesačný príjem 523,- € a najnutnejšie mesačné výdavky má 492,- €, pričom sú to výdavky bez stravy, bez jej liekov, bez vreckového pre maloletú, bez výdavkov na údržbu bytu, pracích prostriedkov, opravy 15 ročného auta, bez stravy pre psa a kocúra. Býva s maloletou vo vlastnom dvojizbovom byte, 4 roky vlastní 15 ročné auto, vlastní jeden bežný bankový účet a nemá žiadne úspory. Od roku 2011 poberá invalidný dôchodok s mierou zníženia pracovnej schopnosti o 60 %. Lieči sa u odborných lekárov, užíva lieky na cukrovku, pečeň, chrbticu, vysoký tlak, lymfedem dolnej končatiny, astmu a každý polrok podstupuje pravidelné onko kontroly v Košiciach. Od roku 2015 pracuje v chránenej dielni a auto kúpila na pôžičku. Vodičské oprávnenie si urobila z toho dôvodu, aby sa mohla dopravovať do práce. Iné možnosti a schopnosti zvýšenia príjmu nemá. Nesúhlasí so znížením výživného, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a preto navrhuje vyhovieť návrhu a zvýšiť výživné na 500,- € mesačne.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a dôvodný. Citoval Zákona o rodine a poukázal na to, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, pričom ani Zákon o rodine, ani nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu pomerov. V jeho prípade ide o podstatnú zmenu pomerov, pretože sa stal poberateľom starobného dôchodku, čo v konaní riadne preukázal. K žiadnym podstatnejším zmenám pomerov nedošlo na strane maloletej, pretože aj keď začala navštevovať strednú školu, na internáte nebýva, dochádza denne domov a dopravu má zadarmo. Uviedol, že na výživu maloletej prispieval pravidelne, výška výživného presahovala výšku nevyhnutných výdavkov maloletej, pričom matka nebola schopná po celú dobu ušetriť maloletej ani 1 euro, a pritom mala vedomosť o jeho veku aj o jeho zdravotných problémoch, ako aj o skutočnosti, že príde moment, keď otec odíde do starobného dôchodku, na čo má zákonný nárok.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o znížení a zvýšení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú

zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenia je však potrebné stiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania, poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pri určení výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňuje aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmu povinného, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí ale to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, napr. dlhodobé a výrazné zhoršenie zdravotného stavu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. Odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného tým, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, čím došlo k výraznému poklesu jeho príjmu z 1.648,- € na 715,- € čo podstatne ovplyvňuje jeho možnosť a schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Táto skutočnosť je pre určenie rozsahu výživného významná, nakoľko otec je starobným dôchodcom a táto skutočnosť u neho nastala z objektívnych dôvodov vekom a aj zdravotným stavom zodpovedajúcim jeho veku o čom svedčí potvrdenie sociálnej poisťovne. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zmeny pomerov, ktoré nastali u rodičov a maloletej sú vzájomne vyvážené, tvrdenia matky o lepších schopnostiach a možnostiach v konaní preukázané neboli, preto neodôvodňujú určenie iného rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. O. s poukazom na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. detí je vždy limitované možnosťami, schopnosťami rodičov.

11. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).