Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-170-2019.pdf
PDF · 89.98 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-26P/170/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci maloletých detí: E. E., nar. X.XX.XXXX, dieťa rodičov: R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D.. Y. XXX/XX, T., toho času bytom lokalita Q. a otca V., R. H., nar. XX.X.XXXX, D. H., nar. X.X.XXXX, N. H., nar. XX.X.XXXX a B. H., nar. XX.X.XXXX, deti rodičov: R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D.. Y. XXX/XX, T., t.č. lokalita Q. a N. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, Q., toho času bytom lokalita Q. Q. - Q., mal. deti zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, 042 11 Košice, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, 042 11 Košice, na uloženie výchovného opatrenia takto
rozhodol:
I. Maloletému E. E., nar. X.XX.XXXX, nariaďuje ústavnú starostlivosť v Centre pre deti a rodiny Michalovce, ulica Františka Kubáča 7, 071 01 Michalovce.
II. Matka je povinná poskytovať maloletému E. mesačné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Určené výživné je matka povinná poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, zariadeniu v ktorom bude maloletý umiestnený.
III. Dočasne odníma maloleté deti R. H., nar. XX.X.XXXX, D. H., nar. X.X.XXXX, N. H., nar. XX.X.XXXX a B. H., nar. XX.X.XXXX, z osobnej starostlivosti rodičov a nariaďuje im pobyt v Centre pre deti a rodiny Michalovce, Františka Kubáča 7, 071 01 Michalovce a to za účelom zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletých na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.11.2018 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 365 z. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku a návrh na uloženie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 3 písm. b) Z .č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení, ktorým navrhol, aby súd nariadil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice odovzdať maloleté deti E. E., nar. X.XX.XXXX, N. H., nar. XX.X.XXXX a mal. B. H., nar. XX.X.XXXX do zariadenia Krízového strediska DORKA so sídlom na Hemerkovej ul. č. 22 v Košiciach a maloleté deti R. H., nar. XX.X.XXXX a D. H., nar. X.X.XXXX do zariadenia Krízového strediska Oceľová nádej so sídlom Pollova 18, Košice. Konanie bolo vedené pod sp. zn. XXPPOm/X/XXXX.
2. Uznesením sp. zn. 19PPOm/2/2018-35 zo dňa 18.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2019, súd návrh na uloženie výchovného opatrenia maloletým deťom vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 26P/170/2019.
3. Uznesením zo dňa 23.1.2020 ustanovil sú maloletým deťom kolízneho opatrovníka, úrad práce sociálnych veci a rodiny Košice. Ustanovenie kolízny opatrovník navrhol svojom vyjadrení konanie zastaviť, a to vzhľadom k tomu, že medzi rodičmi aktuálne prebieha vo T. Rozvodové konanie, kde sa bude zároveň rozhodovať o uložení o nariadení ústavnej starostlivosti všetkým deťom okrem maloletého E., ktorého otcovstvo určené nie je.
4. Rodičia sa k návrhu nevyjadrili.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa rodičia bez ospravedlnenia nezúčastnili. Súd preto v súlade s ust. § 180 zák. č. 160/2015 Z.z. pojednával v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
6. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v písomnom podaní netrval na pokračovaní v konaní z toho dôvodu, že vo T. prebieha aktuálne rozvodové konanie rodičov maloletých detí, kde súd avizoval, že maloleté deti budú umiestnené do ústavnej starostlivosti. V konaní o rozvod sa nebude rozhodovať o mal. E., ku ktorému otcovstvo stále nie je určené. Preto navrhovateľ netrvá na zastavení konania, ale navrhuje mal. E. umiestniť do ústavnej starostlivosti a ostatným mal. nariadiť zatiaľ výchovné opatrenie formou odňatia zo starostlivosti rodičov.
7. Kolízny opatrovník oznámil, že aktuálne prebieha na Okresnom súde Svidník konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, pod sp. zn. XP/XX/ XXXX. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu zistenia, že deti sú umiestnené v Centre pre deti a rodiny, súd avizoval rozhodnutie o ústavnej starostlivosti vzhľadom k tomu, že návrat detí do domáceho prostredia nie je možný, rodičia nemajú vytvorené vhodné, ani bytové, ani rodinné, ani sociálne podmienky tak, aby mohli zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Otcovstvo k maloletému E. nie je naďalej uvedené, o ňom Okresný súd v Svidníku rozhodovať nebude. Maloletý E. je umiestnený v Centre pre deti a rodiny Dorka, je prevažnej kladnej, radostnej nálady, reaguje pozitívne, na zmeny bez väčších ťažkostí. V sociálnych vzťahoch priateľský, spolupracuje. Navštevoval 1. ročník L. základnej školy, S. XX, v Q.. Zdravotný stav je pravidelne sledovaný. Matka sa zaujíma o maloletého E., ako aj o súrodencov, navštevuje ich sporadicky. Ani po dlhej dobe od umiestnenia detí do zariadení matka svoje pomery neusporiadala tak, aby mohla zabezpečiť osobnú rodičovskú starostlivosť. Je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky ani príspevky z úradu. Aj keď matka aktuálne býva v domácnosti, kde sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o deti, vlastníci bytov a rodinného domu rodičov, nesúhlasia s tým, aby tam deti prišli, z uvedeného dôvodu aktuálne nie je možné deti vziať do rodinného prostredia. Obidvaja rodičia sú nezamestnaní, z úradu práce poberajú dávku v hmotnej núdzi, od apríla 2020 vo výške 115,30 € mesačne.
8. Z obsahu správy Y. centra, na adr. K. ul. Q. vyplýva, že pre harmonický rozvoj detí je momentálne najvhodnejším miestom ostať v Centre pre deti a rodiny, ktoré bude naďalej s deťmi pracovať a podporovať kontakt s rodinou, zároveň poskytne potrebnú stabilitu a bezpečie.
9. Z obsahu správy Krízového strediska Dorka zo dňa 27.5.2020, vyplýva, že najvhodnejšou formou starostlivosti u maloletých je aktuálne ústavná starostlivosť, ktorá zabezpečí potrebnú starostlivosť a stabilitu výchovného prostredia.
10. Zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:
11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa ust. § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (1) Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. (2) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (3) Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. (4) Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
13. Podľa ust. § 54 ods. 5 zákona o rodine (1) Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. (3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
14. Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
15. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine 1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa ust. §75 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa ust. § 81 Zákona o rodine (1) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (2) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
19. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že matka ( v prípade mal. E.) a obaja rodičia v prípade ostatných mal. detí H. svoje rodičovské práva a povinnosti voči maloletým dlhodobo nerealizujú, svoje povinnosti dlhodobo hrubo zanedbávajú. Životný štýl preferovaný rodičmi sa prejavuje v nedostatočnom sociálnom statuse, hygienické a sociálne pomery sú nevyhovujúce. Napriek opakovaným výchovný pohovorom zo strany úradu na strane rodičov nebadať žiadnu snahu o zlepšenie podmienok v starostlivosti o deti. Aktuálne sú maloleté deti už takmer dva roky umiestnené v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu, čo však nemalo žiadny pozitívny vplyv na rodičov. Úradu sa nepodarilo nájsť žiadneho záujemcu, ktorý by bol ochotný poskytnúť mal. niektorú z foriem náhradnej osobnej starostlivosti. Uvedené skutočnosti súd posúdil tak, že v prípade mal. E. sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti, pretože výchovné opatrenie uložené dočasným inštitútom neodkladného opatrenia evidentne nesplnilo svoj účel. V prípade ostatných mal. súd považuje aktuálne za najvhodnejšiu formu úpravy naďalej realizovať výchovné opatrenie, pretože o pomeroch maloletých detí na čas po rozvode manželstva bude rozhodovať súd v konaní o rozvode manželstva rodičov, ktoré aktuálne prebieha na Okresnom súde Svidník.
20. Súd v súlade s cit. ust. § 81 ods. 2 ZOR súd matke mal. E. určil rozsah vyživovacej povinnosti v minimálnej zákonom určenej výške predovšetkým z dôvodu jej sociálneho statusu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil