Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-114-2019.pdf
PDF · 112.62 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/114/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. E., nar. XX.XX.XXXX, dieťa bytom pri otcovi, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., dieťa rodičov: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, C. a Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, J., Y. republika, o návrhu otca na zvýšenie výživného a o návrhu matky na úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Matka, Z. C., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletej L. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 35,-Eur mesačne počnúc od 22.07.2019 do 31.08.2019 a sumou 70,-Eur mesačne počnúc od 01.09.2019 do budúcna, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.07.2019 do 31.07.2020 vo výške 460,89 Eur je matka povinná zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Konanie o návrhu matky na úpravu styku s maloletou L. E. zastavuje.
IV. Týmto mení právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/289/2016-30 zo dňa 07.04.2017 v časti výroku II o výživnom.
V. V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.07.2019 sa otec domáhal zvýšenia výživného na maloletú L. E., nar. XX.XX.XXXX, zo strany matky. Výživné žiadal zvýšiť na sumu 120,-Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018.
2. Návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť matky na maloleté dieťa bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 8P/289/2016-30, zo dňa 19.07.2017, sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Od tejto úpravy maloleté deti vyrástlo, zvýšili sa jeho výdavky. Za obedy v škole v súčasnosti pre dieťa uhrádza sumu 17,60 Eur mesačne, za cestovné 70,-Eur mesačne, náklady na záľuby predstavujú 60,-Eur mesačne a výdavky na školu 50,-Eur. Otec je toho času zamestnaný ako stavbyvedúci v spoločnosti V. A., a.s. O., kde jeho mesačný príjem v v mesiaci apríl 2019 predstavoval sumu 495,70 Eur, v máji 2015 sumu 568,81 Eur a v júni 2019 sumu 1.247,65 Eur.
3. Matka sa k návrhu, ktorý jej bol doručený prostredníctvom Okresného súdu v Y. L. doručený dňa 30.01.2020, písomne nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedol, že rodičia maloletej L., nar. XX.XX.XXXX, nie sú manželmi, dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičovské práva k maloletej L. rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 8P/289/2016 zo dňa 07.04.2017. Týmto rozsudkom bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej L.. Spolu s dieťaťom žije v obci A. v zrekonštruovanom dvojizbovom rodinnom dome. Miestnosti sú riadne zariadené, s hygienou bývania na požadovanej úrovni. Pracuje ako stavbyvedúci v spol. V. A., a.s. O. s mesačným príjmom 1.300,-Eur. Poberá prídavky na dieťa 24,34 Eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú 250,-Eur mesačne, splátka úveru 300,-Eur mesačne. Náklady na cestovné rpe L. 24,-Eur mesačne a životné poistenie 80,-Eur mesačne. Konštatoval, že od poslednej úpravy sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ktoré navštevujú druhý ročník základnej školy. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné, ktoré je v záujme dieťa.
5. Súd vo veci nariadil viacero pojednávaní, ktoré sa konali dňa 11.03.2020, na ktoré sa matka maloletého dieťaťa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu 26.02.2020 starostlivosťou o maloletého syna B., ktorý mal 10 mesiacov a vzdialenosťou 800 km. Ďalej súd nariadil pojednávanie na deň 17.04.2020 a 31.07.2020, na ktorom pojednávaní súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky dieťaťa.
6. Súd sa dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 8P/289/2016, najmä s rozsudkom sp. zn. 8P/289/2016-30 zo dňa 07.04.2017.
7. Z pripojeného spisu sp. zn. 8P/289/2016 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 8P/289/2016-30 zo dňa 07.04.2017 bola maloletá L. zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Otec bol v čase tejto úpravy osobou samostatne zárobkovo činnou s čistým mesačným príjmom 2.000,-Eur. Býval spolu s maloletou dcérou, starou matkou a jej priateľom N. H. v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý patril priateľovi starej matky. Náklady na bývanie predstavovali 220,-Eur mesačne, za mobil 100,-Eur mesačne. Dieťa navštevovalo Materskú škôlku, poplatok za školku predstavovali 20,-Eur mesačne. Matka bola na neznámom mieste, jej zamestnávateľ ani zdroj príjmu nebol známy.
8. Súd vykonal dôkaz výsluchom matky prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Y. L.. Matka pri výsluchu dňa 30.01.2020 uviedla, že nemala vedomosti o tom, že jej bola v minulosti určená vyživovacia povinnosť k maloletej L.. Doposiaľ výživné na maloleté dieťa neplatila. Otcovi písala dňa 20.02.2018 na messenger, že má záujem posielať pre dieťa nejaké peniaze, no ten na správy nereagoval. S otcom dieťaťa sa jej podarilo spojiť dňa 23.07.2018 a 03.09.2018, kedy sa pýtala na maloletú. Telefonicky kontakt na otca dieťaťa sa jej nepodarilo získať ani od starej matky. Keď chcela dieťaťu kúpiť školskú tašku, otec jej oznámil, že dcéra si už tašku vybrala sama, že jej môžem poslať peniaze za tašku, ktorú si už vybrala, no neoznámil jej číslo účtu. Dcére poslala balíky, naposledy na Vianoce 2017, v ktorom bolo nejaké oblečenie, hračky, sladkosti. Keďže nedostala spätnú väzbu, ďalšie balíky neposielala. Uviedla, že v súčasnosti je na materskej dovolenku s maloletým synom B. M., nar. XX.XX.XXXX. Je nemajetná, nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. S dieťaťom a súčasným priateľom žijú v byte 3 + 1, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa B. M.. Náklady na bývanie predstavujú sumu 12.000,- Kč (456,64 Eur), v ktorej sume je zahrnutá i hypotéka, ktorú platí jej partner v mesačných splátkach po 4.500,-Kč (171,24 Eur) a tiež i fond opráv 4.500 Kč (171,24 Eur), elektrina, plyn, TV a rozhlas. Okrem maloletého B. inú vyživovaciu povinnosť nemá, rovnako ani je priateľ. Zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok 11.500,-Kč (437,61 Eur), ktorý je bol priznaný od 10.08.2019 do 08/2021. Na jej osobu je vedené insolvenčné konanie na Krajskom súde X. nad L. - pobočka L., pod sp. zn. XX T. XXXXX/XXXX, ktorým bolo povolené jej oddĺženie a to rozhodnutím zo dňa 18.11.2019, právoplatným 07.12.2019. Mesačné splátky má stanovené na 2.200,-Kč (83,72 Eur), ktoré hradí z rodičovského príspevku. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku matka pracovala v spoločnosti W. Y. L. s čistým príjmom 18.000,- Kč (684,96 Eur) mesačne. Zo mzdy jej boli vykonávané exekučné zrážky, takže jej vyplatená mzda sa mesačne pohybovala okolo 11.000,-Kč (418,59 Eur). Uviedla, že exekúcie predstavovali dlhy z pôžičiek, ktoré si brala v čase spolužitia s otcom maloletej L., ktorý nevedel riadne finančne zabezpečiť
rodinu. Matkin priateľ pracuje ako montér v spoločnosti A. vodovody a kanalizácie, a.s. E., pobočka J. s priemerným mesačným zárobkom 17.000,-Kč (646,90 Er). Mimo hypotéky na kúpu bytu platí pôžičku na auto po 2.200,-Kč (83,72 Eur) mesačne. Návrh na zvýšenie výživného žiadala zamietnuť. Zároveň žiadala, aby súd upravil jej styk s maloletou L. na dobu jedného mesiaca počas letných prázdnin a po dobu jedného týždňa počas vianočných prázdnin, vždy od 26.12. každého roka s tým, že pre dieťa si príde do miesta bydliska maloletej.
9. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručil 05.03.2020 považoval vyjadrenie matky za absurdné. Uviedol, že matka bola o predchádzajúcom konaní, ktoré sa týkalo úpravy rodičovských práv informovaná, o čom svedčí i elektronická komunikácia cez messenger zo dňa 17.09.2017, ktorú zároveň k vyjadreniu pripojil. Poukázal na to, že ak matka mala záujem posielať peniaze prostredníctvom H. F., k tomu nepotrebovala žiadne číslo účtu, dokonca ani adresu. Navyše matka adresu bydliska dieťaťa veľmi dobre poznala, nakoľko na tejto adrese žila rok pred odchodom do cudziny. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie matky, že nevedel finančne zabezpečiť rodinu, otec uviedol, že po nezdaroch v podnikaní vycestoval do P. a Z. a matke s dieťaťom týždenne prostredníctvom H. F. zasielal peniaze. Návrh matky na úpravu styku žiadal zamietnuť, prípadne upraviť styk v prítomnosti otca, nakoľko matkin druh B. M. sa vyjadril, že cudzie dieťa u seba nechce. Matka pred dcérou uprednostnila priateľa. Dieťa to veľmi ťažko znášalo, úplne sa uzavrelo. Keď volala matka, maloletá si bila hlavu o stenu, trhala si vlasy. Dieťa malo problémy i v škôlke. Otec bol s dieťaťom nútený vyhľadať pomoc klinického psychológa O.. C. Y.. Dieťa prekonalo traumu. V súčasnosti sa učí s vyznamenaním, zvláda dva cudzie jazyky, navštevuje balet na základnej umeleckej škole a vo voľnom čase navštevuje jazdecké kurzy. Rada fotografuje s otcovou sestrou.
10. Nad rámec písomných vyjadrení otec vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 11.03.2020 doplnil, že matka na dieťa výživné neplatí vôbec. doplnil, že v čase spolužitia rodičov otec pracoval v cudzine a matka počas tej doby nadviazala novú známosť s priateľom, s ktorým aj v súčasnosti žije. Keďže matkin priateľ sa odmietol starať o maloletú L., matka telefonicky zavolala otcovi, aby prišiel pre dieťa. Otec bol nútený zanechať prácu v cudzine a spolu s maloletou sa nasťahovali do domácnosti k otcovým rodičom. Dieťa malo psychické problémy, bolo vystresované. Pomohli mu terapie u psychologičky. Matka sa o dieťa nezaujíma, dcére sa neozvala, takmer dva roky o nej nič nevedeli. Až 11.04.219 uverejnila na messengeri fotografiu, že čaká dieťa. Otec uviedol, že v prípade, že matka pre dieťa príde, nemá problém s tým, aby im umožnil stretnutie. Uviedol, že maloletá L. pravidelne cestuje do školy autobusom z obce A., kde bývajú so starou matkou, do základnej školy v C. R., kde je v školskom roku XXXX/XXXX žiačkou 2. ročníka. Náklady na jednu cestu do školy a späť predstavujú 1,20 Eur (0,60 Eur x 2), čo mesačne predstavuje okolo 24,-Eur. Okrem toho jej otec musel za 8,-Eur zakúpiť preukaz, za fotku na preukaz zaplatil 2,15 Eur. Dieťa navštevuje balet na Základnej umeleckej škole (ďalej ZUŠ), kde je ročný poplatok na ZRPŠ 8,-Eur. Za šaty na balet zaplatil 20,-Eur. Za obedy v škole jej platí 20,-Eur polročne. Dieťa má problémy s nohou, má ohnutú klenbu na ľavej nohe, preto je nútený kupovať špeciálnu ortopedickú obuv, za ktorú na jednu sezónu zaplatí 80,-Eur. L. má od detstva vzťah ku koňom. Otec ju dvakrát v mesiaci vozí do C., kde mimo nákladov na cestovné, dochádzajú tam osobným motorovým vozidlom V., musel maloletej kvôli bezpečnosti kúpiť jazdecký chrbát za 300,- Eur. Dieťa má bežné výdavky na stravu a ošatenie. Stará matka, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, je starobnou dôchodkyňou, poberá dôchodok 280,-Eur mesačne. Otec mimo mzdy poberá prídavky na dieťa. Argumentoval tým, že napriek tomu, že matka sa domáha úpravy styku, dieťa vôbec nenavštívila.
11. Matka dňa 16.04.2020 doručila súdu rozsiahlu elektronickú komunikáciu s otcom maloletej (č.l. 145
- 302 spisu). Následne dňa 22.04.2020 a 27.04.2020 doručila súdu písomné vyjadrenia, v ktorom rozpisuje okolnosti spolužitia a rozchodu s otcom dieťaťa.
12. Podaním doručeným súdu 24.06.2020 (č.l. 342), doplneným 14.07.2020 (č.l. 346) zobrala matka návrh na úpravu styku s maloletou L. späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
13. Otec s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil v celom rozsahu, čo uviedol vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 23.07.2020 (č.l. 351).
14. Kolízny opatrovník súhlasil so späťvzatím návrhu matky na úpravu styku s maloletou na pojednávaní dňa 31.07.2020.
15. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca, V. A., a.s., priemerný mesačný čistý zárobok otca predstavuje 1.051,-Eur (č.l. 65, č.l. 115).
16. Podľa potvrdenia Úradu práce Y. republiky, krajská pobočka v L., pracovisko Y. L., matka poberá rodičovský príspevok vo výške 11.500,-Kč mesačne, čo po prepočte predstavuje 437,61 Eur mesačne (č.l. 127).
17. Podľa oznámenia o zmene výške dávky štátnej sociálnej podpory Úradu práce Y. republiky, krajská pobočka v L., pracovisko Y. L., matka poberala rodičovský príspevok vo výške 5.884,-Kč (223,91 Eur) mesačne, ktorý sa jej zvýšil od 01.09.2019 na sumu 11.500,-Kč mesačne, čo po prepočte predstavuje 437,61 Eur mesačne (č.l. 127).
18. Podľa správy mestského úradu J. matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom a ich maloletým synom (č.l. 340).
19. Uznesením Krajského súdu v X. nad L. - pobočka v L., pod sp. zn. C. XX T. XXXXX/XXXX-B-X zo dňa 18.11.2019 bolo schválené oddĺženie matky Z. C., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 95).
20. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákona o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
22. Podľa. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Pri určení výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/215 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
30. Súd v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na stane účastníkov konania a to matky, otca i na strane maloletého dieťaťa a to od predchádzajúcej úpravy výživného (apríl 2017)
do času rozhodovania o návrhu otca na zvýšenie výživného, teda či je oprávnený vec výšky výživného prejednať opätovne.
31. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).
32. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec dieťaťa mimo maloletej L., inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému B. M., nar. XX.XX.XXXX.
33. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že oproti pôvodnej úprave rodičovských práv z roku XXXX sa zmenili pomery na strane otca dieťa. Otec dieťaťa, E. E., bol v roku XXXX bol osobou samostatne zárobkovo činnou, podnikal na základe vydaného živnostenského listu. Jeho príjem z podnikania predstavoval 2.000,-Eur s mesačne. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec vykonával samostatnú zárobkovú činnosť od 01.05.2009. V podnikaní sa mu nedarilo, živnosť bol nútený ukončiť ku dňu 02.07.2019. V súčasnosti je otec v pracovnom pomere na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Je zamestnaný s priemerným mesačným čistým zárobkom vo výške 1.051,-Eur. Otec mimo toho poberá prídavky na dieťa vo výške 24,34 Eur mesačne. Otec spolu s maloletou L. i toho času žije v spoločnej domácnosti so starou matkou (jej priateľ zomrel), v dvojizbovom rodinnom dome. Zdrojom príjmu starej matky je starobný dôchodok vo výške 280,-Eur mesačne. Zvýšili sa výdavky spojené s bývaním. Kým v roku XXXX predstavovali sumu 220,-Eur mesačne, v súčasnosti predstavujú 250,-Eur mesačne, na ktorých sa otec s dieťaťom podieľajú polovicou. Rodina hospodári spoločne. Otec spláca úver vo výške 300,-Eur. Na nákup stravy, hygieny prispieva svojej matke sumou 300,-Eur mesačne.
34. V prvom rade je treba konštatovať, že súdu sa v roku XXXX nepodarilo zistiť príjem matky, nakoľko táto sa zdržiavala na neznámom mieste. Súdu sa nepodarilo zistiť ani aktuálnu adresu jej vtedajšieho bydliska. Matka v čase určovania výživného v roku XXXX nemala inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je matka na materskej dovolenke, dňa 24.03.2019 sa jej z družného spolužitia narodil maloletý B. M.. Zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok, ktorý poberala od 10.07.2019 vo výške 5.884,-Kč (223,91 Eur) a od 01.09.2019 jej bol zvýšený na sumu 11.500,-Kč mesačne, čo po prepočte predstavuje 437,61 Eur mesačne. Z tejto sumy spláca z dôvodu insolvenčného konania povinné splátky 2.200,-Kč (83,72 Eur). Pred nástupom na materskú dovolenku matka pracovala s priemerným zárobkom18.000,-Kč (684,96 Eur), z čoho po vykonaní exekučných zrážok jej zostala suma 11.000,-Kč (418,59 Eur). Jej priateľ B. M. je zamestnaný s mesačným príjmom 17.000,-Kč (646,90 Eur). Náklady na bývanie - elektrina, plyn, voda, TV a rozhlas predstavujú 2.700,-Kč(102,74 Eur) mesačne. Priateľ spláca hypotéku na byt vo výške 4.500,-Kč (171,24 Eur) mesačne a pôžičku 2.000,-Kč(76,11 Eur) mesačne na kúpu auta.
35. Niet sporu o tom, že k zmene pomerov došlo jednoznačne na stane maloletej L., ktorá v roku XXXX navštevovala materskú školu, kde otec hradil náklady na obedy vo výške 20,-Eur mesačne. V súčasti je maloletá žiačkou 2. ročníka základnej školy v C. R.. Náklady na cestu autobusom do školy a späť predstavujú 24,-Eur mesačne, za preukaz zaplatil 8,-Eur, za fotografiu 2,15 Eur. Náklady na obedy v škole predstavujú 20,-Eur. Maloletá navštevuje balet na základnej umeleckej škole, poplatok na ZRPŠ predstavuje 20,-Eur ročne; no otec musí zakúpiť šaty a obuv na balet, v hodnote 20,-Eur polročne. Vysoké sú náklady obuv pre maloletú, keďže z dôvodu klenby ľavej nohy je otec nútený kupovať špeciálnu ortopedickú obuv, za ktorú zaplatí štvrťročne 80,-Eur. Dieťa chodí kurzy jazdectva do C., s čím sú spojené náklady na cestovné - mesačne 100,-Eur; z dôvodu bezpečnosti bol otec nútený zakúpiť maloletej jazdecký chrbát v hodnote 300,-Eur. Dieťa má bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. Objektívnou skutočnosťou je však podstatné zvýšenie výdavkov pre maloleté dieťa za viac ako tri roky (valorizačná klauzula). Súd posúdil štruktúru a výšku jednotlivých výdavkov a konštatoval, že vyčíslené výdavky sú primerané veku maloletého dieťaťa. Súd preto pri zvyšovaní výživného z tejto sumy vychádzal.
36. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov a rovnako i k zvýšeniu životných nákladov. Preukázateľne sa znížil príjem otca (o 949,- Eur mesačne), ktorý tak ako v minulosti, i teraz poskytuje maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť a zabezpečuje jeho potreby, vrátane bývania. Zvýšili sa jeho náklady na domácnosť o takmer 50,-Eur mesačne. Matka, ktorej bola v minulosti určená vyživovacia povinnosť vo výške 30% sumy životného minima, nakoľko jej príjem nebol známy, od 10.07.2020 poberá rodičovský príspevok vo výške 5.884,- Kč (223,91 Eur), ktorý jej bol od 01.09.2019 zvýšený na sumu 11.500,-Kč (418,59 Eur) mesačne. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku bola matka zamestnaná s príjmom 18.000,-Kč (684,96 Eur) mesačne, z čoho jej vykonávali exekučné zrážky v sume 7.000,-Kč (266,37 Eur). Matka tak, ako v čase predchádzajúcej úpravy žije s priateľom, ktorý je riadne zamestnaný. Pribudla jej vyživovacia povinnosť. Niet sporu o tom, že matka sa na výžive a uspokojovaní potrieb maloletej od roku 2017 nepodieľa žiadnym spôsobom. Balíčky s oblečením a sladkosťami, ktoré naposledy dcére poslala v r. XXXX, nemožno zahrnúť pod pojem riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti. U maloletej L. došlo k podstatnému nárastu výdavkov, pričom matka je povinná sa na nich podieľať z väčšej časti, nakoľko sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma a otcovi s výchovou dieťaťa nepomáha.
37. Súd preto zvýšil výživné zo strany matky pre maloletú L. zo sumy zodpovedajúcej 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 35,-Eur mesačne od 22.07.2019 do 31.08.2019, ktorá suma zodpovedá výške príjmu matky predstavujúcej rodičovský príspevok vyplácaný jej v tom období v sume 5.884,-Kč (223,91 Eur) mesačne a počnúc od 01.09.2019 do budúcna na sumu 70,-Eur mesačne, keďže výška rodičovského príspevku bola navýšená na 11.500,-Kč (418,59 Eur).
38. Zároveň súd matke vyčíslil dlžné výživné od 22.07.2019 do 31.07.2020 vo výške 460,89 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi výškou výživného, ktorú bola matka povinná platiť v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 8P/289/2016-30 zo dňa 07.04.2017 a upravenou výškou vyživovacej povinnosti (za 07/2019 - 35,- € - 28,79 € : 31dní x 10 dní = 2,-Eurá, za 08/2019 - 35,-Eur - 28,79 Eur = 6,21 Eur a za obdobie od 09/2019 do 06/2019 - 10 mesiacov x (70,-€ - 28,79) = 412,10 Eur + za 07/2020 - (70,-Eur -29,42 Eur -zmena minimálneho výživného =40,58 Eur ) a toto dlžné výživné uložil matke uhradiť do 90 dní dní od právoplatnosti tohto rozsudku poukazujúc pritom na ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenia plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, súd považoval za spravodlivé umožniť matke uhradiť dlžné výživné v v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko matke muselo byť jasné, že výživné neplatí, návrh jej bol včas doručený a pri primeranej prezieravosti si mohla vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Nie pochybností, že ani otec pri uspokojovaní potrieb maloletej L. nebol zvýhodnený splátkami a musel potreby maloletej uspokojovať postupne tak, ako vznikali. Z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletej
39. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd návrh otca na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko súčasný príjem matky neumožňuje zvýšiť jej výživné na vyššiu sumu.
40. Súd zamietol i návrh otca na zvýšenie výživného za obdobie od 01.09.2018, do 21.087.2019, nakoľko otec nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 Zákona o rodine, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného spätne, pred začatím súdneho konania.
41. Podľa § 44 CMP, lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.
42. Podľa § 29 ods.1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
43. Matka svoj návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom zobrala späť. Na základe späťvzatia návrh matkou, so súhlasom otca maloletej i kolízneho opatrovníka, súd konanie o návrhu matky na úpravu styku matky s maloletou zastavil.
44. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 44 CMP, rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.