Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/61/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu T. U., nar. X.X.XXXX, Ž. XXX, zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Humenné, Námestie slobody 13/25, proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155 a 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., Martin, Flámska 1, IČO: 36751642, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Martin, Jilemníckeho 30, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu -29 zo 7.1.2020 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

Z r uš u j e uznesenie vo výroku III.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Ž., obec Ž., a to rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na parcele KN- C č. XXXX/XX, parcely KN-C č. XXXX/X o výmere 1100 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetky nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, II. žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a III. žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca sa návrhom , podaným na súde 16.12.2019 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by uložil žalovaným 1-2 zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX T. V.. Ú.. Ž., I. Ž., a to rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX/XX, T. V.-Z. Č.. XXXX/X o výmere 1100 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetky nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrel v roku 2013 zmluvu o poskytnutí úvere č. G. XXXXXXX. Na zabezpečenie úverového vzťahu bola spísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX V.. Ú.. Ž., I. Ž., I. Y., a to k nehnuteľnostiam - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX/XX, T.. Č.. XXXX/XX vo výmere 1100 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorých vlastníkom bol v tom čase otec žalobcu K.. J. U.. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov uzavrel žalobca XX. E. XXXX Zmluvu o pôžičke peňazí s p. C. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. J. XX, XXX XX Q. na sumu 7.500,- eur a taktiež toho istého dňa žalobca na základe generálnej plnej moci zo dňa XX.XX.XXXX U. Y. K.. J. U. uzavrel s p. C. V. Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke. Uviedol, že touto Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo k dočasnému

prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX V.. Ú.. Ž. na veriteľa C. V.Á., W.. XX.XX.XXXX, M. F. J. XX, XXX XX Q.. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo prevedené len dočasne. Aj keď na liste vlastníctva je ako vlastník uvedený p. C. V., žalobca spolu so svojimi rodičmi býva v rodinnom dome v obci Ž. Č.. XXX, kde má trvalý pobyt a aj tam stále býva. Dňa 29.10.2019 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o dražbe zo dňa 29.10.2019, v ktorom bolo uvedené, že dražba nehnuteľnosti - domu, v ktorom býva spolu so svojou matkou Y. U., W.. XX.XX.XXXX a otcom K.. J. U., sa má uskutočniť dňa 17.12.2019 o 11:30 hod. v konferenčnej miestnosti penziónu Tavel, na ul. Slovenská 19, 080 01 Prešov. Žalobca ďalej uviedol, že sa snažil splácať poskytnutý úver žalovanej v 1. rade pravidelne. Mohlo sa stať, že sa omeškal s niektorými splátkami, avšak svoj dlh spláca aj po začatí výkonu záložného práva. Nemá vedomosť o tom, koľko z poskytnutého úveru už žalovanej v1. rade uhradil, s prihliadnutím na to, že mu bol poskytnutý úver vo výške cca 18.000,- eur a to v roku 2013, pričom splátky zasielal pravidelne do času, kým som sa nedostal do finančnej krízy, čo bolo asi v roku 2018 a podľa tvrdenia žalovanej v 1. rade jej stále dlhuje cca 15.000,- eur. Má za to, že Zmluva o poskytnutí úveru č. G. XXXXXXX musí obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Uviedol, že je potrebné preskúmať, či nedošlo k zosplatneniu pohľadávky v rozpore so zmluvou alebo v rozpore so zákonom, či si žalovaná v 1. rade nezákonne neuplatňuje úroky za úver po splatnosti pohľadávky, či konanie žalovaných nie je v rozpore s dobrými mravmi, či nie je možné túto pohľadávku uspokojiť aj iným spôsobom, ako výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uviedol, že má za to, že dostatočne osvedčil, že dražba nehnuteľností, v ktorej má spolu so svojimi rodičmi zabezpečené bývanie, predstavuje podstatný zásah do ich rodinného života, ktorý už nie je možné zvrátiť, aj keď je možné pohľadávku žalovanej v 1. rade uspokojiť miernejším spôsobom. Má za to, že dočasná úprava pomerov strán sporu je v tomto prípade dôvodná, že vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, sa výber procesného prostriedku, čiže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia javí ako pochopiteľný a v danej situácii ako jediný účinný prostriedok ochrany. Vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia podložené listinnými dôkazmi preto žiadal, aby súd vyniesol uznesenie v znení uvedenom v návrhu rozhodnutia.

3. Súd, vychádzajúc z , , , , , , , , a , , po vykonanom dokazovaní v rozsahu oboznámenia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi, urobil záver, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu, keďže žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu alebo bezprostrednej ujmy na jeho právach. Žalobca súdu osvedčil existenciu bezprostredne hroziacej umy na svojich právach, keď z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaní začali vyvíjať kroky smerujúce k realizácii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to formou dobrovoľnej dražby. Uviedol, že výkonom záložného práva žalovaní sledujú svoj legitímny cieľ uspokojiť svoju pohľadávku z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom a súčasne aj ustanovenie Obč. zák. pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Súd nemá pochybnosti, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom vyplývajúcim z a zo Zákona o dobrovoľných dražbách je v súlade s SR. Súd zároveň uložil žalobcovi, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, podal žalobu vo veci samej o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže nariadením tohto neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal plný úspech vo veci, súd mu priznal podľa náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešným žalovaným 1-2 s tým, že o ich výške rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto výroku uznesenia ( ).

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade.

5. Namietal, že nemá pasívnu vecnú legitimáciu, že nie je účastníkom záložnej zmluvy a nevykonáva žiadne záložné právo, že nariadenie neodkladného opatrenia nechráni žalobcu zákonom predpokladaným spôsobom, lebo navrhovateľ dražby môže dražobníka vymeniť, že v zmysle je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak mu je preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, pričom ak ide o neodkladné opatrenie súdu postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo nariadené. Zdôraznil, že postavenie dražobníka sa tak odvíja od postavenia navrhovateľa dražby, že pokiaľ bolo nariadené neodkladné opatrenie voči nemu, nie je potrebné nariaďovať neodkladné

opatrenie aj voči dražobníkovi. Poukázal na to, že žalobcu chráni už samotný zákon, bez ďalšej potreby nariaďovať neodkladné opatrenie a to pred každým potenciálnym dražobníkom, nielen pred konkrétnym subjektom. (viď. uznesenie KS Žilina -143), že v zmysle dražobník organizuje dražby na základe písomnej zmluvy s navrhovateľom dražby, ktorú je tento povinný s ním uzavrieť ( ). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle okrem iného, záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Dodal, že podľa , a Obč. zák. o výkone dražby rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník, že dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva. Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom a nie záložcom alebo dlžníkom. To vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu vlastníka predmetu dražby domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi. Uvedené podporuje , , ktorý ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby zakazuje navrhnúť a teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby (viď uznesenie KS Prešov ). Vo vzťahu k výroku II., ktorým uložil súd žalobcovi podať v lehote 30 dní žalobu o určenie neplatnosti dražby, uviedol, že žiadna dražba sa neuskutočnila, lebo táto mala byť 28.1.2020 v Prešove, pričom neodkladné opatrenie bolo doručené 13.1.2020 a v tomto výroku je neodkladné opatrenie zmätočné a nevykonateľné.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. mal za to, že námietka žalovaného nie je dôvodná, že v prejednávanej veci sa podľa jeho názoru na strane žalovaných jedná o nerozlučné spoločenstvo strán sporu. Poukázal na predmet neodkladného opatrenia, t.j. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva realizovaného podľa O dobrovoľných dražbách, že tým je zároveň daný aj okruh strán sporu, ktorý vyplýva z cit. zák., a že tým je daná pasívna legitimácia dražobníka a navrhovateľa dražby, nakoľko aktívne legitiminovanou stranou sporu je súčasný vlastník dotknutých nehnuteľností. Ďalej poukázal na to, že osvedčil, že medzi ním na jednej strane a oboma žalovanými na druhej strane je toho času právny vzťah, ktorý vyplýva z prebiehajúcej realizácie dobrovoľnej dražby vedenej na jeho majetok, ktorá sa realizuje na návrh žalovaného v 1. rade, a že žalovaný v 2. rade vystupuje ako dražobník. Čo sa týka druhej odvolacej námietky a to, že neodkladné opatrenie vo výroku II, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať žalobu o určení neplatnosti dražby, uviedol, že je zmätočné a nevykonateľné, v tejto otázke dal za pravdu žalovanému v 2. rade, pretože v tejto veci sa naozaj žiadna dražba neuskutočnila, a podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by v tomto štádiu bolo predčasné. Navrhol uznesenie vo výroku I. a III. potvrdiť a čo vo výroku II. zrušiť a zároveň mu priznať náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

7. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolacom návrhu.

8. Uznesenie vo výroku I . vo vzťahu k povinnosti uloženej súdom žalovanému v 1. rade a vo výroku II. o povinnosti uloženej žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby , odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebolo preskúmavané.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (, - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol podľa , lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v napadnutej časti, ani na jeho zrušenie a uznesenie vo výroku III. zrušil podľa , lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

10. Odvolacie námietky žalovaného 2/ vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku I. uznesenia voči nemu sú dôvodné.

11. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ uznesením vo výroku I . uložil aj žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. Voči žalovanému v 2. rade neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným v 2. rade ako dražobníkom, ktorý iba vykonáva dražbu. Je potrebné uviesť, že samotná predbežná úprava vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom neodkladným opatrením v plnom rozsahu zabezpečuje a poskytuje ochranu žalobcovi pred výkonom záložného práva, a to žalovaným v 1. rade a zároveň aj zabezpečuje potrebu bývania v predmetnej nehnuteľnosti, až do rozhodnutia vo veci samej. Možno sa stotožniť s námietkou žalovaného v 2. rade, že postavenie dražobníka sa odvíja od postavenia navrhovateľa dražby, a že pokiaľ bolo nariadené neodkladné opatrenie voči nemu, nie je potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie aj voči dražobníkovi, že žalobcu chráni už samotný zákon, bez ďalšej potreby nariaďovať neodkladné opatrenie a to pred každým potenciálnym dražobníkom a to nielen pred konkrétnym subjektom, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom, a že dražobník v tomto prípade žalovaný v 2. rade na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, a že jej len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom a nie záložcom alebo dlžníkom. Teda, že dražobník ani vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom.

12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie vo výroku I. zmeniť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že výroky I. o uloženej povinnosti žalovanému 1/ a II. uznesenia odvolaním neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť, odvolací súd už nepreskúmaval správnosť týchto výrokov. Napriek tomu, odvolací súd vo vzťahu k výroku II. uvádza, že doposiaľ sa žiadna dražba neuskutočnila.

13. Odvolací súd zrušil výrok III. uznesenia, ktorým bola žalobcovi priznaná voči žalovaným v 1. a 2. rade náhrada trov konania v rozsahu 100% podľa , lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

14. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhoduje, aby z návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konaní končí.

15. V prejednávanom spore o nariadení neodkladného opatrenia sa konanie neskončí, keďže žalobcovi bola súdom uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, v ktorom rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

16. Výsledok hlasovania - pomer hlasov :3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).