Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/131/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú: L. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX T. B., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: E. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. B., t.č. W. I. X, A. I. I G., Veľká Británia, matka: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX T. B. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a iné, takto

rozhodol:

I. Maloletá L. Q., nar. X.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky R. V., nar.XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec E. Q., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej L. Q., nar. X.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 17.6.2019.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh, na zverenie dcéry L. do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi dieťaťa platiť výživné v sume 120 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žila v družskom vzťahu, pre nezhody v roku 2017 ukončili vzťah a odvtedy išiel každý svojou cestou. Otec dieťaťa pracuje v Anglicku o dcéru sa od narodenia stará výlučne sama. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedla, že poberá rodičovský príspevok v sume 220,70 eur, rodinný prídavok na dve detí, s deťmi býva v trojizbovom byte s rodičmi, na chod domácnosti prispieva sumou 50 eur a 12 eur platí internet. Maloletá L. je zdravá, od septembra 2019 navštevuje predškolské zariadenie, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. R. nar. XX.X.XXXX. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa.

2. Súd uznesením č.k. -8 zo dňa 21.6.2019 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Otec dieťaťa mailovým podaním zo dňa 10.7.2020 oznámil, že súhlasí so zverením maloletej matke ako aj s určením výživného v sume 120 eur mesačne. Ďalej uviedol, že jeho príjem je 1 400 eur.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 3.8.2020 sa otec dieťaťa nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s pojednával v jeho neprítomností.

6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s otcom dieťaťa nevedie spoločnú domácnosť zhruba od roku 2016 od tejto doby je dieťa v jej výlučnej osobnej starostlivosti. Ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedla, že do októbra 2019 poberala príspevok za opatrovanie, do 31.7.2020 poberala rodičovský príspevok v sume cca 270 eur, od 1.8.2020 nemá žiaden príjem. Býva so svojou matkou v jej 3 izbovom byte, na chod domácnosti prispieva sumou 50 eur mesačne. Okrem mal. L. mám ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. R. nar. XX.X.XXXX. Mal. L. navštevuje škôlku, náklady na jej starostlivosť má vo výške cca 300 eur mesačne, dieťa je zdravé. S otcom dieťaťa je v kontakte avšak nie osobnom, otec dieťaťa žije v zahraničí, výživne v sume 120 eur jej platí od podania návrhu, dlh na výživnom nemá. Otec dieťaťa je s maloletou v telefonickom kontakte a v kontakte cez sociálne siete.

7. Kolízny opatrovník zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa, súhlasil so zverením dieťaťa matke a s určením výživného podľa návrhu matky, t.j. v sume 120 eur mesačne.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné pomery rodičov mal. dieťaťa a maloletého dieťaťa na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Mal. L. pochádza z družského vzťahu R. V. a E. Q.. Rodičia zhruba od roku 2016 nevedú spoločnú domácnosť. Maloletá L. je od narodenia v osobnej starostlivosti matky. V súčasnosti bývajú v 3-izbovom byte starej matky dieťaťa, kde podľa správy kol. opatrovníka má dieťa vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin. Zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o mal. dieťa.

10. Matka maloletému dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť. Do októbra 2019 opatrovala svojho starého otca a poberala peňažný príspevok za opatrovanie v sume 322,55 eur, do 31.7.2020 poberala rodičovský príspevok v sume 270 eur a rodinné prídavky na dve detí v sume do 50 eur mesačne. Od 1.8.2020 nemá žiaden príjem. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. R., nar. XX.X.XXXX. Spolu s deťmi býva v byte svojej matky, ktorej na chod domácnosti prispieva sumou 50 eur mesačne, ďalej platí internet 12 eur.

11. Otec dieťaťa dlhodobo žije v zahraniční (Veľká Británia) podľa jeho mailového vyjadrenia dosahuje príjem 1 400 eur mesačne, napriek výzve súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nepreukázal.

12. Mal. L. od septembra 2019 navštevuje materskú škôlku, prekonala bežné detské ochorenia, je zdravá. Matka náklady na jej starostlivosť pred kolíznym opatrovníkom vyčíslila sumou cca 300 eur mesačne (ošatenie 75 eur, strava 75 eur, hygienické potreby a kozmetika 20 eur, aktivity vo voľnom čase 50 eur, bývanie 67 eur, lieky 3,50 eur, 20 eur).

13. Otec je s dcérou v telefonickom kontakte a v kontakte cez sociálne siete. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.8.2019 vyplýva, že naposledy sa dieťa videlo s otcom asi pred rokom. Podľa tvrdenia matky, otec výživné v sume 120 eur platí odo dňa podania návrhu, dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu nemá.

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

28. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

32. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k maloletej L., teda zverenie dieťaťa niektorému z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča.

33. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o zverení mal. L.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. Matka sa o mal. dieťa stará od jeho narodenia, doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o dieťa zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o dieťa nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec k starostlivosti matky o mal. dieťa nemal výhrady, súhlasil s jeho zverením matke. Z uvedených dôvodov súd prvým výrokom zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá súčasne bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

34. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojho dieťaťa, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý.

35. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu zmysle § 36 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

36. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné pre mal. L. v sume 120 eur mesačne. Otec dieťaťa s určením výživného podľa návrhu matky súhlasil, s navrhovanou výškou výživného súhlasil aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa.

37. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

38. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

39. Súd má za to, že kritériu odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa) a schopnosti a možnosti povinného (otec dieťaťa) zodpovedá suma 120 eur mesačne, preto druhým výrokom určil výživne v navrhovanej výške, t.j. v sume 120 eur mesačne.

40. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 17.6.2019 v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

41. Matka dieťaťa uviedla, že otec výživné odo dňa podania návrhu v sume 120 eur platí, dlh na výživnom nemá, preto nebolo potrebné vyčísľovať zročné výživné.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice súdu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu

k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.