Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/93/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. augusta 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného

P. P.,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom T. nad Q., I. II XX/XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 21. mája 2020 a takto

rozhodol:

Podľa zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. sa odsúdený P. P., nar. XX.XX.XXXX v G., podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín , sp.zn. zo dňa 27.03.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 12.06.2018 vo výmere 3 roky a 8 mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. súd nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným v skúšobnej dobe vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr.zák. sa odsúdenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

odôvodnenie:

Vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedenými rozsudkami bol P. P. odsúdený pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa , Tr.zák. v spojení s zamietnutý návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť podrobne písomne odôvodnil. Uviedol, že splnil všetky zákonné predpoklady na podmienečné prepustenie, už raz bol podmienečne prepustený a v skúšobnej dobe sa osvedčil, teda nie je možné ho hodnotiť ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Počas výkonu trestu si plní všetky povinnosti, o čom svedčí

jeho pozitívne hodnotenie z ústavu na výkon trestu. Doterajší výkon trestu preukazuje u jeho osoby polepšenie, a teda dá sa očakávať, že povedie riadny život. Má záujem pracovať a ihneď sa zaradiť do riadneho života na slobode. Je bezkonfliktný, pokojný a zodpovedný. Navrhol preto, aby bol podmienečne prepustený aj s probačným dohľadom počas ktorého preukáže, že podmienky splní, a že sa polepšil. Prehlásil, že nepríde do rozporu so zákonom.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odsúdeného je možné podmienečne prepustiť, ak súčasne v priebehu skúšobnej doby bude pod dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V zásade súdu prvého stupňa nemožno nič vytknúť, pokiaľ ide o konštatovanie, že odsúdený splnil jednak formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie (výkon dvoch tretín trestu odňatia slobody). Súd prvého stupňa však vo výrokovej časti svojho zamietajúceho rozhodnutia nevyjadril, o zamietnutie návrhu o podmienečné prepustenie z akého výkonu trestu odňatia slobody ide.

Ďalej súd prvého stupňa síce správne uviedol, že odsúdený splnil vo výkone trestu odňatia slobody aj druhú podmienku podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. tzv. materiálnu v podobe plnenia povinností a správania sa preukazujúc polepšenie. Senát nadriadeného súdu je však názoru, že kvalitu splnenia tejto podmienky súd prvého stupňa dostatočne nepremietol do svojich úvah o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tu k dôvodom sťažnosti odsúdeného je ale potrebné uviesť, že súd nikdy nemôže očakávanie vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení, či už z hľadiska kladného alebo negatívneho záveru oprieť o istotu. Preto aj zákonodarca v ustanovení § 66 ods. 1 Tr.zák. neuložil súdu povinnosť zistiť, či odsúdený povedie riadny život, ale či súd môže dôvodne očakávať, že odsúdený na slobode povedie riadny život.

Pri stanovovaní nesplnenia takého kladného očakávania vedenia riadneho života, súd prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené nedostatočne prihliadol na obsah hodnotenia odsúdeného zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody, keď ako správanie, tak aj plnenie povinností a napokon aj vykonávanie pracovnej činnosti je hodnotené veľmi kladne. Veľmi významné je tu aj konštatovanie, že „v zaobchádzaní odsúdený prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti“. Z pozitívneho hodnotenia ústavu na výkon trestu vyplynul záver, že odsúdeného navrhol ústav podmienečne prepustiť za uloženia mu probačného dohľadu.

U odsúdeného síce podľa „hodnotenia rizika sociálneho zlyhania“ /č.l. 6/ vyplýva, že získal 10 bodov, čo predstavuje stredné riziko, keď do 5 bodov je to riziko hodnotené ako nízke. Tu však senát nadriadeného súdu nemohol prehliadnuť pri plnení svojej zákonnej povinnosti zisťovania očakávania vedenia riadneho života (§ 66 ods. 1 Tr.zák.), že najmenej 3 „negatívne body“ išli prakticky na vrub objektívnej reality v podobe pohlavia, veku a dlhov odsúdeného, ktoré však nesúvisia s trestnou činnosťou, pre ktorú trest vykonáva. Na druhej strane nebolo možné prehliadnuť, že v tomto hodnotení odsúdený v tak dôležitých oblastiach ako sú postoj odsúdeného k výkonu trestu odňatia slobody, kvalita výchovného prostredia, emocionálna stabilita, mentálna úroveň nezískal ani jeden negatívny bod. Ide pritom nepochybne o oblasti, ktoré sa u konkrétnej osoby podstatnejšie môžu prejavovať v riziku sociálneho zlyhania.

Senát nadriadeného súdu ďalej k súdom prvého stupňa uvádzaným odsúdeniam poukazuje tiež na to, že odsúdený bol pred výkonom tohto trestu odňatia slobody 3 krát súdne trestaný, pričom prvé 2 odsúdenia má zahladené (rok 1997 a rok 2011). V minulosti bol aj jeden krát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a v skúšobnej dobe sa osvedčil, z čoho vyplýva jeho schopnosť viesť riadny život. Takže ani doterajšia súdna trestnosť nemôže preto sama o sebe tak významne v neprospech odsúdeného ovplyvniť záver súdu o možnosti jeho prepustenia.

Z takto rozvedených dôvodov, keď nadriadený súd - významnejšie v prospech odsúdeného vyhodnotil „polepšenie“ odsúdeného (podľa jeho správania a plnenia povinností vo výkone trestu odňatia slobody, vrátane pracovnej činnosti), dôslednejšie vyhodnotil resocializačnú prognózu z pohľadu možného rizika sociálneho zlyhania a trestnú minulosť odsúdeného, nadriadený súd podľa zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Zároveň sám vo veci rozhodol tak, že odsúdeného z výkonu vo výroku tohto uznesenia uvedeného trestu odňatia slobody podmienečne prepustil so stanovením skúšobnej doby 2 roky.

Pre posilnenie priaznivosti resocializačnej prognózy a zníženia rizika sociálneho zlyhania nadriadený súd uložil odsúdenému probačný dohľad na dva roky a uložil mu povinnosť smerujúcu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Úplne na záver, senát nadriadeného súdu odsúdenému pripomína, že v návrhu na podmienečné prepustenie aj v dôvodoch svojej písomnej sťažnosti „slovne“ prezentoval zmenu svojho postoja k životu a záujem viesť riadny život. Nedodržanie týchto „sľubov“ by v budúcnosti mohlo mať pre neho negatívne dôsledky nielen v tom, že by si musel zvyšok trestu odňatia slobody vykonať, ale aj v tom, že by mu už eventuálne v budúcnosti nebolo možné uveriť, že sa „napravil“.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.