Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/79/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1./ W.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, 2./ T. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXX, zastúpených JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou so sídlom Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti žalovaným: 1./ E. X., nar. XX.XX.XXXX, 2./ E. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W., T. XXX, zastúpenými Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Šumavská 3, IČO: 36 856 592, o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 28. novembra 2019, č. k. -875, vo výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto výroku vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami v zmysle , (ďalej aj „“). Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil podľa s poukazom aj na predmet sporu.

2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách konania, podali odvolanie žalovaní, ktorí navrhli v napadnutej časti uznesenie zmeniť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%. Uviedli, že považujú uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa v zásade obmedzil len na konštatovanie, že o trovách konania rozhodol podľa aj s poukazom na predmet sporu. Nie je z odôvodnenia vôbec zrejmé, prečo aplikoval práve citované ustanovenie a v čom videl čiastočný úspech niektorej zo strán. Nie je ani zrejmé, čo konkrétne súd myslel pod pojmom predmet sporu. Použitá formulácia - s poukazom aj na predmet sporu, naznačuje, že pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol aj na iné okolnosti, ale tieto neuviedol. Kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia sú obsiahnuté v , pričom po preštudovaní odôvodnenia je zrejmé, že dané uznesenie požadované náležitosti neobsahuje. Poukázal pritom na Nálezy Ústavného súdu SR. Zastávali názor, že v konaní boli v celom rozsahu úspešní, pretože súd nevyhovel žalobe žalobcov ani v sčasti, čo je zrejmé z výroku o zastavení konania. Nie je im jasný, akým myšlienkovým postupom dospel prvoinštančný súd k záveru o čiastočnom úspechu v spore a ktorá strana mala byť čiastočne úspešná. Súd prvej inštancie mal aplikovať na predmetnú vec .

3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrili.

4. Prijatím s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu ( ). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky

konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v .

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ) a zistení, že spĺňa náležitosti , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné podľa zrušiť a podľa vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zastavujúcom výroku nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť pre absenciu podaného odvolania.

6. Úvodom odôvodnenia je potrebné uviesť, že vo veci samej sa žalobcovia domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovanými v žalobe a vyporiadania tak, že nehnuteľnosti navrhovali prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom. Súčasne navrhovali výplatu žalovaným podľa hodnoty nehnuteľností určenej znalcom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami zastavením konania a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v zmysle s poukazom aj na predmet sporu. Predmetom odvolacieho konania je len výrok o náhrade trov konania.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

9. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumie napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ( a ). Rozhodujúc o odvolaní žalovaných v tejto veci smerujúceho proti jeho výroku o trovách konania a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných dôkazov konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

10. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonoch počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v sporovom konaní alebo za chybné vedenie sporového konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v .

17. Vychádzajúc z dikcie zákona je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Teda kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci. Miera úspechu závisí od toho, v akom rozsahu súd prevzal žalobný petit do svojho rozhodnutia. Ak súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v žalobe, teda žalobe v plnom rozsahu vyhovel, žalobca mal vo veci plný úspech, a teda mu patrí plná náhrada trov konania. Ak strane sporu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, má úspech len čiastočný, teda každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentuje ust. , podľa ktorého súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné, a to ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (toto sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť) a nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ust. , ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu.

18. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného alebo čiastočného, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže

existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a podobne.

19. V nadväznosti na uvedené odvolací súd považuje za potrebné zosumarizovať, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovanými v žalobe a v priebehu konania zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu, podaním došlým súdu prvej inštancie dňa 25.11.2019, žiadali konanie zastaviť a žiadnemu zo strán sporu nepriznať náhradu trov konania. O späťvzatí žaloby rozhodol právoplatne súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci musí prisvedčiť námietkam žalovaných, tvrdeným v odvolaní, týkajúcich sa nesprávnosti rozhodnutia v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nezrozumiteľné, keď uzavrel, že tak rozhodol s poukazom aj na predmet sporu. Navyše v rozhodnutí absentuje akékoľvek ďalšie zdôvodnenie, teda odvolací súd ani nemohol preskúmať odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa trov konania.

21. Vzhľadom na nedostatok dôvodov, nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutom výroku, nie je možné vôbec posúdiť správnosť záverov prvoinštančného súdu, v dôsledku čoho treba rozhodnutie v napadnutom výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle citovaných zákonných ustanovení a zaoberať sa i dôvodmi žalovaných uvedenými v podanom odvolaní a následne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ustanovením tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods. 3 ).

22. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa zrušil a vec mu vrátil v tomto výroku na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).