Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-169-2017.pdf
PDF · 78.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Csp/169/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému : K. Z., Y.. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX G., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO: 42 205 735, o zaplatenie 3.748,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Náhradu trov konania stranám sporu ani osobitnému subjektu na strane žalovaného n e p r i z n á v a.
III. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 217,80 eur na bankový účet číslo SK09 1100 0000 0026 2582 0024, variabilný symbol 5762641, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.11.2017 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 3.748,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.748,64 eur od 21.10.2017 do zaplatenia s tým, že uplatnený nárok má základ v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty číslo XXXXXXXX.
2. Za podanú žalobu žalobca zaplatil dňa 27.02.2019 súdny poplatok vo výške 224,50 eur.
3. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2018 žalobca navrhol pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu a to z dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO:35 831 154 ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ako postupníkovi. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 07.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2019 navrhovanú zmenu strany sporu na strane žalobcu pripustil a ďalej ako so žalobcom konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 5.6.2019 len tak, že žiada aby bol do konania pribratý osobitný subjekt Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO: 42 205 735.
5. Uznesením zo dňa 23.10.2019, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 11.03.2020 súd pribral do konania do procesného postavenia osobitného subjektu na strane žalovaného Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO: 42 205 735. Zároveň osobitnému subjektu dňa 24.02.2020 doručil žalobu s prílohami a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe, na čo osobitný subjekt nijako nereagoval, k žalobe sa nevyjadril.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 05.08.2020 pred ktorým písomným podaním súdu doručeným dňa 27.07.2020 žalobca oznámil, že berie žalobu proti žalovanému späť v celom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť. Súčasne oznámil, že žiada vrátiť časť kráteného zaplateného súdneho poplatku za žalobu na tam uvedený účet a že náhradu trov právneho zastúpenia voči žalovanému si neuplatňuje.
7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Podľa § 146 ods.2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Keďže žalobca svoju žalobu vzal v celom rozsahu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a teda súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje, nakoľko nejde ani o prípad podľa § 146 ods.2 CSP, súd v prvom výroku tohto uznesenia postupujúc podľa § 144, § 145 ods.1 a § 146 ods.1 CSP konanie bez ďalšieho zastavil.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby v celom rozsahu, keď nepreukázal ani netvrdil, že k nemu došlo pre správanie žalovaného po podaní žaloby, náhradu trov konania mu preto priznať v zmysle § 256 ods.1 CSP nemožno, keďže nárok na náhradu trov konania vznikol protistrane, teda žalovanému.
13. Pokiaľ ide o žalovaného a osobitný subjekt na strane žalovaného, tu súd uvádza nasledovné. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy súd o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu. Zároveň ale platí dispozičný princíp podľa ktorého predmet konania a rozhodovania určujú strany (článok 7 ods.1 základných princípov CSP) a v súlade s ktorým je stranám sporu daná možnosť prejaviť vôľu či si uplatnia, alebo neuplatnia nárok na náhradu trov konania. Ak strane sporu do rozhodnutia súdu prvej inštancie ( § 217 ods.1 CSP v spojení s § 234 ods.2 CSP) zo spisu vôbec žiadne účelné, preukázateľné trovy konania nevyplývajú a ani neprejaví záujem o náhradu trov konania, potom dispozičnému princípu a zásade hospodárnosti konania podľa názoru súdu zodpovedá taký postup, ktorým súd strane nárok na náhradu trov konania neprizná (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/14/2018 podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).
14. Plne sa stotožňujúc so závermi vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR preto súd musel sa vysporiadať s tým, či vôbec sú tu, teda či vyplývajú tu zo spisu ku dňu rozhodnutia na strane žalovaného a osobitného subjektu nejaké preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, nárok na náhradu ktorých by im bolo možné priznať. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp.zn.6Cdo/544/2015 ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná.
15. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, pričom účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze ( Najvyšší súd SR, sp.zn.5MCdo/21/2009).
16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Takých trov na strane žalovaného a osobitného subjektu v tu súdenej veci niet. Ku dňu vydania tohto uznesenia ( § 217 ods.1 CSP v spojení s § 234 ods.2 CSP) zo spisu žiadne preukázateľné, účelné, odôvodnené trovy konania na strane žalovaného a osobitného subjektu nevyplývajú, keďže u žalovaného súd eviduje počas celého trvania sporu len jedno vyjadrenie, ktoré bolo podané na súd osobne ( neindikuje teda ani trovy poštovného) a osobitný subjekt napriek výzve súdu sa ani nevyjadril k žalobe, u neho zo spisu takisto absolútne žiadne odôvodnené, účelné a preukázané trovy konania nevyplývajú. Žalovaný a osobitný subjekt nárok na náhradu žiadnych trov ani neuplatnili, preto súd bez ďalšieho o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu stranám sporu ani osobitnému subjektu na strane žalovaného nepriznal.
17. K zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže žaloba sa vzala späť pred prvým pojednávaním sa žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok za žalobu, v zmysle odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia krátený o 6,70 eur, čo k vráteniu činí súdny poplatok vo výške 217,80 eur.
18. Podľa § 11 ods.10 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
19. Keďže žalobca uviedol číslo účtu na ktorý žiada vrátiť súdny poplatok v tvare uvedenom vo výroku III tohto uznesenia, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uviedol v tomto výroku toto číslo účtu.
20. V zmysle ust. § 11 ods.6 citovaného zákona poplatok vo výške 9,80 eur bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E- KOLOK ktorým je Slovenská pošta, a.s..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.