Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XX.XX.XX/XXXX, bytom C. – D. XXX, XXX XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01, Martin, IČO: 42 058 945, proti otcovi: E. F., nar. X.X.XXXX, r.č. XX.XX.XX/XXXX, bytom C. – D. XX, XXX XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 36, 036 01, Martin, IČO: 37 927 001 a maloletému dieťaťu: G. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XX.XX.XX/XXXX, bytom C. – D. XXX, XXX XX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Schvaľuje sa rodičovská dohoda v tomto znení:

I. Maloletý G. B., nar. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať maloletého G. B. a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

II. Otec E. F. sa zaväzuje s účinnosťou od 11.10.2021 prispievať na výživu maloletého G. B. výživným vo výške 200 € mesačne, zročných vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám matky.

III. Dlh na výživnom za obdobie od 11.10.2021 do 29.2.2024 v sume 900 € sa otec zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 €, zročných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Otec má právo stretávať sa s maloletým G. B. v prítomnosti matky každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod..

V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.10.2021 a doplneným podaním navrhovateľky z 10.11.2021, sa navrhovateľka domáhala určenia, že E. F. je otcom jej maloletého dieťaťa G. B., nar. XX.X.XXXX, ďalej sa domáhala zverenia maloletého G. do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi v sume 250 € mesačne od narodenia maloletého dieťaťa. Súčasne žiadala priznať sumu 1.000 € titulom úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s domnelým otcom nikdy nežili v spoločnej domácnosti, ale priatelili sa približne 6 rokov a intímne sa zblížili. V tom čase došlo k splodeniu ich spoločného dieťaťa G. B.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa totiž navrhovateľka intímny vzťah s iným mužom nemala. Domnelý otec spočiatku trval, aby navrhovateľka išla na interrupciu, čo ona odmietala. V dôsledku tejto

skutočnosti s ňou prestal komunikovať. Po narodení dieťaťa domnelého otca kontaktovala a oznámila mu narodenie dieťaťa. Navrhla mu uznanie otcovstva na matrike. To domnelý otec odmietol. Keďže v priebehu rokov sa nepodarilo navrhovateľke s domnelým otcom dohodnúť na určení otcovstva nie súdnou cestou a na dobrovoľnom prispievať na maloleté dieťa, bola navrhovateľka nútená obrátiť sa na súd. Navrhovateľka uviedla, že v čase podania návrhu je už zamestnaná v COOP Jednota Martin, pracovisko Turčianske Teplice, kde ale má uzavretý pracovný pomer na dobu určitú do konca roka 2021 a jej príjem predstavuje 440 € titulom mzdy a 25 € titulom rodinných prídavkov. Predtým bola na rodičovskej dovolenke. Iný príjem nemá, býva u svojho otca H. B. v C. – D. a bydlisko sa nachádza v C. D., je vzdialené od obce C. – D. cca 4 km. Otec je dôchodca, dom mu bol zabezpečený ešte ako pracovníkovi Lesov SR. Navrhovateľka na bývanie prispieva otcovi sumou 100 € a na stranu približne 150 € mesačne. Keďže do miesta bydliska nie je zabezpečené autobusové, ani iné spojenie, brat navrhovateľky, ktorý je tiež členom domácnosti, zakúpil osobný automobil, aby mohol navrhovateľku s dieťaťom voziť pravidelne do poradne k detskej lekárke, ktorá ambulancia sa nachádza v lekárskom stredisku v Košťanoch nad Turcom. Navrhovateľka platí za odpad 22 € za seba a 22 € za maloleté dieťa, poplatky na telefón predstavujú náklad 40 € mesačne, škôlka pre G. 19 € mesačne a strava v škôlke 35 € mesačne, náklady na benzín do motorového vozidla predstavujú približne 100 € mesačne. G. platí mesačne úrazovú poistku v sume 38 €, na lieky, vitamíny a drogériu pre dieťa minie približne 30 € a za posledné očkovanie na detskú obrnu a kombináciu iných chorôb u detskej lekárky platila poplatok 100 €. Dieťaťu zakúpila autosedačku za 50 €, výdavky na kočík z bazáru predstavovali pri narodení dieťaťa približne 200 €, postieľka stála približne 100 €, výbavička približne 300 €, mesačne nakupovala plienky a mlieko Nutrilon, čo predstavovalo náklady približne 70 € mesačne.

3. Domnelý otec sa prvýkrát vyjadril k návrhu podaním zo dňa 17.12.2021, kde uviedol, že rozhodnutie o určení otcovstva ponecháva na súd. Priznal však, že s navrhovateľkou mal intímny vzťah a skutočne, keď mu oznámila, že čaká dieťa, žiadal ju, aby išla na interrupciu. Potom sa ich kontakty prerušili. Spomenul, že navrhovateľka bola na protialkoholickom liečení ešte predtým, ako otehotnela. Uviedol, že jeho priemerná mesačná mzda je okolo 1.100 €, z toho platí hypotéku mesačne splátkami v sume 163 € a ďalší úver splátkami v sume 143 €, na ďalšie záväzky v sume 40 €, platí si úrazovú poistku v sume 30 €, internet v sume 12 €, inkaso v sume 147 €, strava v jeho domácnosti vychádza okolo 200 € a dochádzka do roboty autom okolo 70 €. K ročným výdavkom patrí poistenie rodinného domu v sume 80 € ročne, poplatky za smeti 22 €, nákup uhlia v hodnote 800 € a dreva v sume 480 €. Poplatky za rozhlas a televíziu predstavujú približne 80 €.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu otca dňa 13.1.2022 žiadala súd o vykonanie znaleckého dokazovania vo veci určenia otcovstva a riadne preverenie finančných a majetkových pomerov domnelého otca. Tiež uviedla, že manželka domnelého otca je zamestnaná, majú dva rodinné domy a to jeden v C. – D. a druhý v A. I..

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a domnelého otca, oboznámil sa s listinami preukazujúcimi ich príjmy a životné náklady v rozhodnom období, u domnelého otca súd preveril aj príjmy jeho manželky, a znaleckým posudkom znalca z odboru genetiky.

6. Po vykonanom dokazovaní súd dňa 27.10.2022 vyhlásil svoj v poradí prvý rozsudok, ktorým určil že E. F. je otcom maloletého G. B., zveril maloletého G. B. do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ho mala zastupovať a spravovať jeho majetok, otca s účinnosťou od 11.10.2021 zaviazal prispievať na výživu maloletého G. výživným v sume 250 € mesačne, dlh na výživnom určil v sume 3.370,96 € za obdobie od 11.10.2021 do 31.10.2022 a otca zaviazal splácať tento dlh v splátkach po 50 € mesačne, zročných vždy spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva celý dlh. Vo zvyšku uplatneného nároku návrh navrhovateľky zamietol a konanie o nároku navrhovateľky na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím v sume 1.000 € zastavil. Otca zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 66 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke voči maloletému G. B. náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn. zo dňa 8.12.2023 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matke, vo výroku, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu pravidelným výživným ako aj vo výroku, ktorým bol určený dlh na výživnom, ako aj v oboch

výrokoch o náhrade trov konania. Vo svojom zrušujúcom uznesení Krajský súd v Žiline vytkol okresném usúdu v súvislosti s rozhodovaním o spôsobe zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa a s určením výšky vyživovacej povinnosti to, že súd nezistil náležite skutočný stav veci, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci a navyše nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo spôsobovalo jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil riadne vykonať dokazovanie, odstrániť nezodpovedané otázky a následne nanovo rozhodnúť o úprave otázky zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa vyhodnotením jeho potrieb, vyčíslením týchto potrieb, zistením možností otca pri zohľadnení aj jeho nákladov a jeho mzdy, ako aj jeho ďalšie majetkové pomery, uložil okresnému súdu zistiť možnosti matky podieľa sa na výžive maloletého dieťaťa inak, ako osobnou starostlivosťou a na podklade zisteného skutočného stavu veci potom uložil okresnému súdu vec nanovo právne posúdiť, vysporiadať sa s argumentáciou účastníkov a nanovo rozhodnúť, pričom okresný súd bol pri tomto rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Okresný súd Martin viazaný názorom súdu druhej inštancie vykonal potom na pojednávaní dňa 14.3.2024 nové dokazovanie, na ktorom sa oboznámil s novými skutočnosťami ohľadne majetkových pomerov účastníkov, ako aj ich životnými nákladmi, pričom prihliadol aj na výsledky dovtedy vykonaného dokazovania. Účastníci konania – matka a otec a ich právni zástupcovia – na pojednávaní dospeli k rodičovskej dohode, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Táto rodičovská dohoda nanovo upravovala práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu po určení otcovstva k nemu, styk otca s dieťaťom, správu majetku dieťaťa a jeho zastupovanie, ako aj výživné a dlh na výživnom. Účastníci konania ustálil na pojednávaní, že otec od novembra 2022 do februára 2024 platil na dieťa výživné v určenej výške 250 € mesačne a splácal aj dlh na výživnom v sume 50 € mesačne. Preto nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.10.2021 do 29.2.2024 pri navrhovanom výžinom 200 € mesačne, s prihliadnutím na to, čo už otec na dieťa od prvého rozhodnutia Okresného súdu Martin platil, predstavoval sumu 900 € a táto suma bola medzi účastníkmi konania nesporná. Pri úvahách, či navrhovaná rodičovská dohoda zodpovedá záujmom maloletého dieťaťa, súd vychádzal aj z predtým vykonávaného dokazovania, predovšetkým dôkazov, ktoré produkovali účastníci konania predtým, ako súd vo veci prvýkrát rozhodol.

9. Navrhovateľka ešte v podaní z 15.2.2022 pred prvým pojednávaním vo veci samej oznámila zmenu pomerov a totiž to, že od 1.2.2022 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine ako nezamestnaná a ako slobodná matka má problém nájsť si zamestnanie. Predložila ešte fotokópie výplatných pások a potvrdenia zo Sociálnej poisťovne o poberaní rodičovského príspevku, potvrdenia o platbách v materskej škole, doklad o platní sumy 17,89 € za televíziu Magio a 40,98 € za internet a mobilný telefón. Potvrdila, že otcovi platí mesačne náklady na bývanie 100 €. Otec je dôchodca a platí zálohové platby za RTVS a elektrinu v sume 83,64 € spolu a nájomné za rodinný dom, v ktorom býva, jeho majiteľovi – Lesy SR, š.p., Žilina, sumu 74,06 € mesačne. Palivové drevo v roku 2020 pre rodinu predstavovalo náklad 580 € a v roku 2021 tiež sumu 580 €. Pripojila pomerne veľké množstvo dokladov preukazujúcich nákup oblečenia, potravín a hygienických potrieb pre dieťa.

10. Vykonaným dokazovaním súd zistil:

11. Navrhovateľka a otec nie sú manželia. Z ich intímneho vzťahu sa dňa XX.X.XXXX navrhovateľke narodilo dieťa – maloletý G. B.. Znaleckým posudkom č. 16/2022 A. H. B., E., znalkyne z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, bolo potvrdené, že otcovstvo E. F., nar. X.X.XXXX voči maloletému G. B., nar. XX.X.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999991 %.

12. Navrhovateľka bola od G. XXXX, teda počas tehotenstva pred narodením dieťaťa práceneschopná a poberala nemocenské v sume od 92 € (v januári 2018) do sumy 259,20 € mesačne až do júna 2018. Po nástupe na materskú dovolenku pred narodením dieťaťa v júni 2018 poberala materské až do januára 2019, ktorého výška v závislosti od počtu dní v mesiaci sa pohybovala od sumy 319,20 € po sumu 353,40 € mesačne. Následne poberala rodičovský príspevok a to v roku 2019 v sume 220,70 €, v roku 2020 v sume 370 € mesačne, v roku 2021 v období januára až júla v sume 378,10 € mesačne. Následne sa opätovne zamestnala u svojho bývalého zamestnávateľa COOP Jednota, kde v čistom zárobku v septembri 2021 dosiahla príjem v sume 443,39 €, v októbri 2021 v sume 398,06 €, v novembri 2021 v sume 563,80 €, v decembri 2021 v sume 587,19 € a nakoniec v januári 2022 v sume 514,57 €. Navrhovateľka od 1.2.2022 do 31.7.2022 poberala dávku v nezamestnanosti v maximálnej výške 326 € mesačne. Spolu jej za toto obdobie bolo vyplatených

1.903,50 €, čo predstavuje priemerný mesačný príjem v sume 317,25 € mesačne. Od augusta 2022 je navrhovateľka bez príjmu. V čase prvého rozhodovania súdu bola navrhovateľka nezamestnaná a nepoberala ani dávku sociálnej pomoci vzhľadom na skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti s otcom a plnoletým bratom, ktorých príjem dosahuje takú výšku, že ako členke v spoločnej domácnosti navrhovateľke na dávku v hmotnej núdzi nevznikol nárok. Listinnými dôkazmi navrhovateľka preukázala výdavky na dieťa i na domácnosť, ktorú zdieľa so svojím otcom a plnoletým bratom tak, ako vyplynulo z jej písomných vyjadrení.

13. Otec E. F. je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave a v roku 2018 dosiahol čistý mesačný príjem u tohto zamestnávateľa v sume 1.224,86 €, v roku 2019 dosiahol u tohto zamestnávateľa priemerný čistý príjem v sume 1.493,40 €, v roku 2020 dosiahol u tohto zamestnávateľa priemerný čistý príjem v sume 1.390,14 €, v roku 2021 dosiahol u tohto zamestnávateľa priemerný čistý príjem v sume 1.436,90 € a v roku 2022 dosiahol za obdobie od januára 2022 do konca augusta 2022 priemerný čistý príjem v sume 1.354,75 €.

14. Manželka otca E. F. – A. F., nar. XX.X.XXXX, je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Krauss Maffei Technologies s.r.o., so sídlom v Sučanoch a za obdobie januára až augusta 2022 u tohto zamestnávateľa dosiahla priemerný čistý príjem v sume 1.034,52 € a v roku 2021 dosiahla u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 886,70 €. Je teda zrejmé, že domácnosť otca tvorená dvomi dospelými a zárobkovo činnými osobami má priemerný mesačný príjem vyše 2.000 €. Otec E. F. nemá vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu mimo maloletého G.. Z jeho výpovede na poslednom pojednávaní vyplynulo, že spolu s manželkou vlastnia dva rodinné domy, resp. rodinný dom a chalupu, z ktorého jeden, na ktorý spláca hypotekárny úver splátkami v sume 163,16 € mesačne, prenechal na bývanie synovi. Ide o rodinný dom v A. I., kde otec tomuto plnoletému synovi platí aj inkaso, ktorého výška v januári 2021 dosiahla sumu 202,68 € - za dom v C. - D. výška inkasa dosiahla výšku 51,64 € a podobne i vo februári 2021 platil za dom v A. I. inkaso 147 €, za dom v C. - D. 51,64 €. V roku 2021 potom platby inkasa za dom v A. I. oscilovali okolo sumy 147 € a za dom v C. - D. 51,64 €. Okrem toho otec platí poplatky Slovak Telecom 18,80 € mesačne, platí poistenie pohrebných nákladov 5,74 € a 5,11 € pre neho a pre manželku a životné poistenie v poisťovni AXA 73,46 € mesačne. Podobné výdavky mal otec aj v roku 2022. Otec, ako bolo konštatované, platí hypotéku v sume 163,16 €, ktorá je poskytnutá F. F., J. na kúpu nehnuteľnosti a Spotrebný úver na čokoľvek spláca splátkami v sume 142,97 € mesačne. Tento úver bol použitý na rekonštrukciu kúpenej nehnuteľnosti. Z účtu manželky otca A. F. je vykonávaná splátka úveru v sume 268,39 €. Podľa vyjadrenia otca si jeho manželka zobrala tento úver na odkúpenie podielov k zdedenej nehnuteľnosti od súrodencov.

15. V rámci doplnenia dokazovania účastníci konania preukázali, že matka dosiahla v januári 2023 čistý zárobok 466,03 €, vo februári 2023 čistý zárobok v sume 501,47 €, v marci 2023 čistý zárobok v sume 497,77 €, v apríli 2023 čistý zárobok 32,45 €, v máji 2023 čistý zárobok v sume 29 € a v júni 2023 čistý zárobok v sume 10,51 €. Pravidelne sa však zamestnala až od novembra 2023 ako upratovačka v Univerzitnej nemocnici Martin, kde v novembri 2023 dosiahla čistý zárobok 878,43 €, v decembri 2023 čistý zárobok 869,83 € a v januári 2024 čistý zárobok v sume 918,78 €. Priemerný čistý zárobok otca mesačný zárobok manželky otca za rovnaké obdobie dosiahol sumu 1.096,35 € mesačne. Výdavky rodiny otca sa mierne zvýšili. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého G., tak výdavky za škôlku predstavujú sumu 21 € mesačne, matka zaplatila za dieťa na školský rok 2023/2024 sumu 99 € za kurz anglického jazyka a zaplatia aj príspevok škôlke a to na ZRPŠ 24 €, dobrovoľný príspevok 80 € a na občianske združenie 3 €, čo vyplynulo z potvrdení, ktoré navrhovateľka predložila. Okrem toho jej vznikajú pravidelné výdavky na dieťa v súvislosti so zabezpečovaním strany a oblečenia zodpovedajúce jeho veku.

16. Kolízny opatrovník, ktorý bol prítomný na pojednávaní, navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel. Informoval súd o vykonanom šetrení výchovného prostredia v domácnosti matky a uviedol, že matka žije v 5-izbovom rodinnom dome, ktorý je na samote pod lesom, približne 2 km vzdialený od obce C. – D. v krásnom lesnom prostredí, pričom matka obýva izbu na 1. nadzemnou podlaží rodinného domu. Horné poschodie obýva jej brat s otcom. Izbu matka obýva so svojím dieťaťom G. B. a hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni. Dieťa má vlastný kútik s postieľkou, veľké množstvo hračiek a má vytvorené dobré podmienky pre svoj zdravý vývoj. Dieťa navštevuje škôlku v C. – D.. K domácnosti patria aj priestory, kde rodina chová hospodárske zvieratá, s ktorými má maloleté dieťa kontakt. Je dôvodné, aby matka používala na presun dieťaťa do obce motorové vozidlo, lebo inak nemá možnosť zabezpečiť si dopravu

a navštevuje túto dedinu nielen v súvislosti s návštevou dieťaťa v materskej škole, ale napríklad aj s pobytom dieťaťa na ihrisku, aby bol v sociálnom kontakte s inými deťmi. Výchovné prostredie dieťaťa takto kolízny opatrovník hodnotil ako dobré a neboli zistené žiadne problémy, ktoré by narúšali kvalitu výchovného prostredia u matky dieťaťa.

17. Majúc preukázaný tento skutkový stav veci súd dospel k presvedčeniu, že dohoda rodičov upravujúca práva a povinnosti k maloletému G., je na prospech maloletému dieťaťu a neodporuje zákonným ustanoveniam Zákona o rodine, ktoré súd musel zobrať pri rozhodovaní na zreteľ.

18. Nároky navrhovateľky súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine ().

19. Súd takto vychádzal z ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami, ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí sa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

21. Podľa 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

24. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

27. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

28. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k presvedčeniu po vykonanom dokazovaní, že vzhľadom na skutočnosť, že dieťa doposiaľ vyrastalo len s matkou a otec sa s ním nestretával, je pre dieťa najvhodnejšie zveriť ho do osobnej starostlivosti navrhovateľky, čím bude pre túto situáciu, ktorá existovala v čase rozhodnutia rozhodovania súdu, najlepšie zachovaná stabilita jeho výchovného prostredia a zabezpečené jeho citové väzby na matku, s ktorou doposiaľ dieťa vyrastalo. Súčasne dohoda rodičov umožňuje, aby obaja rodičia mohli maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, v dôsledku ktorej skutočnosti je zachované aj právo otca informovať sa u tretích osôb o maloletom dieťati. Dohodou si rodičia upravili aj právo otca na styk s dieťaťom, zatiaľ v prítomnosti matky tak, aby sa postupne vyvárali citové väzby dieťaťa k otcovi, ktorého dieťa doposiaľ nepoznalo, pričom nie je vylúčené, že v budúcnosti s prihliadnutím na vývoj vzťahu medzi otcom a dieťaťom môžu rodičia dohodou upraviť styk otca s dieťaťom aj vo väčšom rozsahu, ako to bolo doposiaľ.

29. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacích povinností, súd vychádzal z ust. § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

33. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

40. Rodičia sa dohodli aj na výške výživného na maloleté dieťa s účinnosťou od podania návrhu na súde vo výške 200 €, čo je podľa presvedčenia súdu suma, ktorá zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Dlh na výživnom vo výrokovej časti rozsudku zodpovedal zhodným vyhláseniam oboch rodičov s prihliadnutím na tú skutočnosť, že od vyhlásenia prvého rozsudku otec pravidelne prispieval na výživu dieťaťa jednak bežným výživným v sume 250 € a jednak splácal neprávoplatne určený dlh na výživnom v sume 50 €. V dôsledku tejto skutočnosti bol potom dlh na výživnom aj s prihliadnutím na výšku bežného výživného a na to, čo otec zaplatil, za obdobie uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku len v sume 900 €.

41. Dohoda, ktorú rodičia uzavreli a ktorú posúdil súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie uvádzanými úvahami, bola na prospech maloletému dieťaťu, rešpektovala právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a sledovala aj postupné vytváranie citových väzieb dieťaťa voči otcovi. Súčasne zachovávala právo otca ingerovať do života dieťaťa právom zastupovaním dieťaťa a spravovaním jeho majetku popri matke. Súd preto navrhovanú dohodu rodičov v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine schválil.

42. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. v súlade so zhodnými návrhmi oboch rodičov.

Poučenie:

Podľa C.m.p. (), ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Odvolanie proti takémuto rozsudku môže podať kolízny opatrovník do 15 dní od doručenia písomne vyhotoveného rozsudku na Okresný súd Martin.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 44 C. m. p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.