Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX I.a, t. č. bytom XXX XX D. Č.. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivany Orosovej, so sídlom v Gelnici, Slovenská 77/42, 056 01 Gelnica, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/ XX, XXX XX I., o návrhu na rozvod manželstva, o odvolaní manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 82 zo dňa 25. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 6.4.2023 domáhala rozvodu jej manželstva s C. N., ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX, z ktorého pochádzajú dve dcéry, ktoré sú toho času plnoleté. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželstvo je dlhodobo rozvrátené a neplní svoje funkcie.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves pod č. k. - 82 z 25. augusta 2023 rozhodol tak, že: „I. Súd manželstvo účastníkov C. N., rod. C. a C. N. uzavreté dňa XX. X. XXXX v C., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu G. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd vec právne posúdil v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, ako aj a zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a rodina ním založená neplní svoj účel. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd považoval povahové a následne aj citové odcudzenie manželov, ktoré bolo spôsobené hlavne podľa vyjadrenia navrhovateľky dominantným a manipulatívnym správaním manžela, ktorý návrh nepodal. Ani záporné stanovisko manžela k návrhu, ktoré nebolo podložené žiadnym

relevantným dôkazom nezmenil záver súdu prvej inštancie, pričom osobné presvedčenie manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod, že manželstvo je funkčné a vzťahy medzi manželmi sú výborné, že sa jedná len o prechodnú krízu, nemal súd zistené, pričom už dlhé roky ešte pred odchodom manželky zo spoločnej domácnosti pretrváva kríza, ktorú však navrhovateľka z dôvodu obavy pred manželom nemala odvahu riešiť skôr. V čase podania návrhu manželia už nežili v spoločnej domácnosti viac ako 4 mesiace, pričom z výpovede manželky je zrejmé, že táto sa už k manželovi nemieni vrátiť. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní mal súd jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a neplní žiadnu spoločenskú funkciu. Manželia spolu nežijú, nehospodária, vzhľadom na plnoletosť spoločných detí zanikla aj spoločná výchovná funkcia a vyživovacia povinnosť voči deťom. Z výpovedí oboch účastníkov mal súd za preukázané, že dlhodobo spolu intímne nežijú a navrhovateľka k manželovi neprechováva žiadne city, práve naopak, má z neho strach. Z uvedeného mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že manželstvo je len formálnym zväzkom a z dokazovania vyplynulo, že ani v budúcnosti nie je predpoklad, aby sa vzťahy medzi manželmi obnovili. Dôvody, ktoré uvádza manžel navrhovateľky, že v ich vzťahu ide o prechodný, či krátkodobý nesúlad neboli preukázané. Súd argumentuje tým, že ide o dlhodobú krízu a trvalý rozvrat, následkom čoho od manželov nemožno očakávať obnovenie ich spolužitia. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrhu v zmysle § 23 Zákona o rodine vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

III. Odvolanie manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal a vyjadrenie k odvolaniu

5. Písomným podaním zo dňa 30.8.2023 C. N. ako manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že do 22.12.2022 žili spolu s manželkou aj po príchode dcéry Y. ako svätá rodina. Dlhodobo sa snažili o to, aby dcéra Y. žila s otcom svojho dieťaťa, čo sa najviac snažil on sám. Bolo pre neho prekvapením, keď manželka spolu s dcérou a vnučkou sa rozhodli odísť zo spoločnej domácnosti do D. 22.12.2022 a on ostal s postihnutou dcérou C. sám. Má za to, že manželka sa citovo veľmi naviazala na vnučku a myslí si, že to je jediný dôvod, prečo manželka odišla zo spoločnej domácnosti. Žiadal súd predmetným odvolaním, aby nerozbíjal rodinu, v ktorej žili 42 rokov ako v raji. Argumentoval tým, že tieto vzťahy môže potvrdiť aj otec maloletej vnučky. V doplnení odvolania zo dňa 11.9.2023 manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal uviedol, že v predmetnej veci podal 31.8.2023 odvolanie, na ktorom trvá a medzi ním a manželkou sú nezhody, ktoré vznikli ohľadom vzťahu medzi nimi a ich dcérou a jej partnerom N. H.. Odvolanie podal z dôvodu ustanovenia a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Po doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie manžel, ktorý nepodal odvolanie, písomným podaním zo dňa 3.10.2023 potvrdil, že trvá na podaní odvolania, ktoré doručil do podateľne okresného súdu 31.8.2023 a doplnil 11.9.2023.

6. K podanému odvolaniu sa písomným stanoviskom zo dňa 5.11.2023 prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že v odvolaní sú manželom uvádzané nepravdivé skutočnosti. Dôvodom rozvratu nie je dcéra, ani vzťah navrhovateľky k vnučke a taktiež je klamlivá skutočnosť, ktorú manžel uviedol, že žili ako svätá rodina. Medzi nimi došlo k vážnemu a dlhodobému narušenie ich vzájomného vzťahu a vzájomnému citovému ochladeniu, ktoré už trvá dlhé roky. Navrhovateľka je aj naďalej jasne a pevne rozhodnutá, že už viac sa k manželovi do spoločnej domácnosti sa nikdy nevráti. Poukázala pritom na ustanovenia zo Zákona o rodine a má za to, že ide zo strany manžela len o vykonštruované nezmyselné teórie, ktoré použil jednak v odvolaní, ako aj v doplnení odvolania. Navrhovateľka je toho názoru, že žiadneho z manželov nemožno spravodlivo nútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplní si žiadnu zo svojich funkcií, a pre ktorý bolo spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je v prípade manželského spolužitia účastníkov konania. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že nepociťuje rešpektovanie jej dôstojnosti zo strany manžela, pričom manželia už spolu nežijú ako rodina, nepomáhajú si, nehospodária spoločne, ich manželstvo a spolužitie nevytváralo a nedokáže viac vytvárať zdravé rodinné prostredie. Manželstvo pre navrhovateľku nepredstavuje harmonické spoločenstvo, pričom odmieta sa vrátiť do spoločnej domácnosti, neverí v obnovu a obnovu aj odmieta. Rozpory a názorová nejednotnosť eskalovala podľa navrhovateľky najmä v správaní manžela, čo navrhovateľku hlboko poznačilo. Napriek jej upozorneniam, že ďalej spoločný život týmto spôsobom viesť nemôže, k žiadnemu zlepšeniu ich vzťahu nijako nedošlo. Podľa navrhovateľky medzi manželmi vznikol vážny, nenávratný a kvalifikovaný rozvrat, kde náprava nie je reálna. Túto objektívnu skutočnosť

považuje navrhovateľka za preukázanú. Čo sa týka trov konania, navrhovateľka si uplatňuje voči manželovi, ktorý návrh nepodal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom navrhovateľka má za to, že priznanie týchto trov je oprávnené. S poukazom na tieto skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu, aby zamietol odvolanie v plnom rozsahu a ponechal rozsudok súdu prvej inštancie v platnosti.

7. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 15.11.2023 doručené súdu prvej inštancie 16.11.2023 manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, pričom v tomto vyjadrení zopakoval svedectvo z jeho stanoviska, z odvolania z 30.8.2023 a opätovne poukázal na tie skutočnosti, ktoré vlastne tvrdil v samotnom odvolaní, pričom argumentoval tým, že jeho dcéra pri výpovedi v plnom rozsahu na pojednávaní klamala. Opätovne zdôraznil, že žili ako svätá rodina, čo môže potvrdiť za 40 rokov pán farár L. a dekan N. M.. S manželkou do 22.12.2022 boli ako jedno telo, jeden duch. Všetky nezhody začali vznikať, keď dcéra odmietla žiť so svojim partnerom N.. Vyjadril svoje subjektívne názory jednak na súd prvej inštancie, ako aj na advokátsku kanceláriu C.. O.. Opätovne argumentoval tým, že komunikoval s partnerom svojej dcéry N. za účelom pomoci medzi nimi obidvoma, aby sa dali dohromady z dôvodu, že majú maloletú dcéru. V závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že pre toto nehanebné klamstvo, ktoré sa odohráva na súde v Spišskej Novej Vsi, dá odvolanie na najvyššie miesta.

8. K vyjadreniu manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, sa vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa 14.12.2023, ktorá uviedla, že jej manžel uvádza nepravdivé skutočnosti. Navrhovateľka už takmer rok nežije v spoločnej domácnosti a k manželovi sa nemieni vrátiť. Jej odchod z domácnosti bol jej slobodným rozhodnutím. Naďalej odmieta manžela a k jej osobe sa správal manžel manipulatívne a aj správa, pričom pred odchodom z domácnosti manžela upozorňovala, že od neho odíde, nakoľko ona takto ďalej už fungovať nemôže. Navrhovateľka zdôraznila aj výpoveď dcéry ako svedka, ktorá potvrdila, že medzi rodičmi vznikali konflikty. Konflikt nastal aj vtedy, keď sa manželovi postavila, pričom bola dcéra svedkyňou agresívnych útokov manžela na ňu a zároveň opätovne uviedla, že celé roky sa ho bála. Manžel je manipulátor, má narcistické sklony, problémy so sebaovládaním, nevie sa kontrolovať, má návaly zlosti, pričom si nevie predstaviť, aby manželské spolužitie obnovili, pretože zlé vzťahy v ich spolužití pretrvávajú už dlhé roky a nejedná sa len o dočasnú krízu. Navrhovateľka sa vyjadrila, že natrvalo sa rozhodla nevrátiť k manželovi. Medzi nimi je vážny, nenávratný a kvalifikovaný rozvrat, kde náprava nie je reálna a túto objektívnu skutočnosť považuje navrhovateľka za preukázanú. Na základe uvedeného navrhla odvolanie manžela zamietnuť a rozsudok v zmysle ustanovenia potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu navrhovateľky sa po predložení spisu odvolaciemu súdu písomným stanoviskom zo dňa 10.1.2024 vyjadril manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod, pričom opätovne poukázal na tie isté dôvody, ktoré uvádzal jednak v odvolaní, ako aj vo svojich predošlých vyjadreniach. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyrieši situáciu, ale rozbije vzťahy v celej jeho rodine, poškodzuje zdravie všetkých, aj jeho dcéry C., ktorej hrozí trvalé invalidita. Vyjadrenie manželky považuje za účelové.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia .

11. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty:

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostrené v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, na rozhodnutie o rozvode manželstva tak, ako to deklaroval prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí a poukázať pritom na dôvody, ako už odvolací súd argumentoval predostrené v odvolacom konaní.

14. Pokiaľ odvolateľ nesúhlasí s výrokom súdu prvej inštancie, musí odvolací súd argumentovať tým, že nie prvoinštančný súd, resp. právna zástupkyňa navrhovateľky JUDr. O. sú zodpovední za rozvod manželstva na základe tých skutočností, ktoré po vykonanom dokazovaní uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ale zodpovední sú len manželia, ktorí v manželstve žili. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že manželstvo účastníkov konania je hlboko rozvrátené, čo korešponduje aj so súčasnou situáciou, kedy manželia po viac ako roku, kedy došlo k odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, ich spolužitie nebolo obnovené, nedošlo k vzájomnému zblíženiu, ani k tomu, aby manželstvo po všetkých stránkach začalo opätovne fungovať.

15. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vyhodnotil existenciu dôvodov na rozvod manželstva v takom rozsahu, ako je to uvedené v príslušných ustanoveniach Zákona o rodine, konkrétne § 23 a § 24.

16. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vyhodnotil existenciu dôvodov na rozvod manželstva manželov N. a predtým v zmysle príslušných ustanovení sa pokúsil o riešenie sporu medzi manželmi zmierom, resp. meditáciou. Z vyjadrení oboch manželov však súd dospel k záveru, že akékoľvek zmierovacie konanie v danom prípade nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania podľa , , Zákona o rodine rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie a manželstvo rozviedol.

17. Odvolací súd poukazuje na príslušné ustanovenie § 23 Zákona o rodine, ktoré obsahuje hmotnoprávne predpoklady rozvodu. Z ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Zároveň z ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov s poukazom na ustanovenie § 18, § 19 Zákona o rodine.

18. Z výpovede samotnej navrhovateľky vyplývajú skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvody preto, aby súd rozhodol o rozvode manželov. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k samotnému podaniu návrhu na rozvod. Pre zistenie relevantných skutočností súd prvej inštancie skúmal, či manželia spolu žijú ako rodina, či spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny, čo manželia spolu žijú intímne, resp. či spoločne vychovávajú deti. Všetky tieto aspekty preskúmal súd prvej inštancie v rozsahu uvedené ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine a na základe samotnej výpovede navrhovateľky, ako aj dospelej dcéry, ktorá v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou dospel k záveru, že manželstvo je tak hlboko rozvrátené, že nie je predpoklad, aby sa tak navrhovateľka, ako aj manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod, vrátili do spolužitia manželov ako rodiny. Záporné stanovisko manžela k návrhu nebolo tak ako to konštatoval súd prvej inštancie podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi a odvolací súd uvedené dôvody nevzhliadol ani zo samotného odvolania, ani z jeho doplnenia čo sa týka samotného písomného stanoviska alebo doplnenia zo dňa 10.1.2024, ako aj predtým zo dňa 15.11.2023.

19. Odvolací súd dôvodí tým, že príčiny rozvratu má súd povinnosť nielen hodnoverne zistiť, ale aj vyhodnotiť a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadať. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dôsledne zistil príčiny rozvratu, ako aj tieto posúdil a vyhodnotil s dôrazom na samotné konanie

o rozvode manželstva. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že príčiny rozvratu nemožno odstrániť, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním odporcu, teda manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, avšak ani odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil také skutočnosti, ktoré by osvedčovali dôvody, ktoré uviedol tento účastník konania v svojom odvolaní.

20. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie v súlade s ustanovením rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, nakoľko vychádzal zo samotných dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z tej skutočnosti, že manželia žijú oddelene viac ako jeden rok a k samotnému obnoveniu manželstva za túto dobu nedošlo. Ako sa vyjadrila navrhovateľka k odvolaniu manžela, nemieni sa vrátiť k manželovi a nemieni ani obnoviť manželstvo ako také. Odvolací súd uvedené berie na vedomie a s poukazom na tieto skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu.

21. V zmysle ustanovenia rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal pri uvedenom závere zo skutočností, ktoré boli preukázané aj v konaní pred súdom prvej inštancie aj s dôrazom na to, že navrhovateľka v konaní bola úspešná, požadovala od manžela náhradu trov konania, čo sa týka zastúpenia advokátom, avšak odvolací súd takisto ako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody na to, aby rozhodol o trovách konania v prospech navrhovateľky. Odvolací súd sa pritom stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v bode 31. samotného rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).