Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Csp-28-2020.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Subarea
32Csp/28/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: D., zast.: S. proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e nasledujúce neodkladné opatrenie:
Súd u k l a d á žalovanému povinnosť z d r ž a ť s a výkonu dohody o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3.9 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava dňa 11.02.2011.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať žalobu proti D. ako žalovanému, a to o zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi D. a spoločnosťou Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava dňa 11.02.2011.
III. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2020 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 08.02.2011. Podľa návrhu má súd ďalej uložiť povinnosť zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti X.ďalej ako „Zamestnávateľ“) zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, uhrádzaných žalovanému ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2011.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako spoludlžník uzavrel dňa 08.02.2011 so spoločnosťou Poštová banka, a.s. Zmluvu o úvere, na základe ktorej banka poskytla matke žalobcu ako hlavnému dlžníkovi a žalobcovi ako spoludlžníkovi úver v sume 10.000,- Eur na dobu splácania 7 rokov, s výškou mesačnej splátky 190,24 Eur, výškou úrokovej sadzby 11,9 % p.a., RPMN 13,85 % a celkovou výškou nákladov 5.184,45 Eur. Podľa názoru žalobcu išlo o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, súčasťou ktorej bolo ustanovenie v bode 3.9. o súhlase s dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníkov. Znenie zmluvy bolo vopred pripravené bankou, právnym predchodcom žalovaného, pričom žalovaný pohľadávku prevzal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, žalobcovi boli zamestnávateľom za mesiac máj 2020 vykonané zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Žalovaný sa obrátil so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy listom dňa 03.06.2020 priamo na zamestnávateľa žalobcu a požiadal, aby tento zo mzdy žalobcu vykonával mesačné zrážky až do úplného splatenia dlhu, pričom uviedol že eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 14.895,47 Eur, ktorá je ďalej úročená. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozporný s právom Európskej únie a s medzinárodnou zmluvou, preto je podľa neho v predmetnej veci uzavretá dohoda neplatná. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícií z hľadiska informatívnosti či vyjednávanej pozície. Žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, rozsudok C-168/05 Elisa María Mostaza Clar, rozsudok C-429/05 Godard, rozsudok C-618/10 Banco Espanol, rozsudok C-106/77 Simmenthal a poukázal aj na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ). Súd musí uprednostniť právo EÚ. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátene časti príslušenstva pohľadávky. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi služby určenej spotrebiteľovi (žalobcovi) obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje nahradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 16.06.2013). Žalobca zároveň predložil súdu výplatný lístok za mesiac máj 2020, kde mu bola zrazená suma 191,90 Eur z titulu výzvy žalovaného z 03.06.2020. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobcu, tento považuje za potrebné tomuto zabrániť formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa uplatňovania práva na zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a ktorým bude zároveň zamestnávateľovi žalobcu nariadené zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, nakoľko bez uloženia tejto povinnosti zamestnávateľovi žalobcu by predmetné neodkladné opatrenie stratilo svoje opodstatnenie.
3. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca súdu predložil a súd za účelom rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádzal z nasledovných listín: list „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 03.06.2020, Zmluva o úvere lepšia splátka zo dňa 11.02.2011, Výplatný lístok zo dňa 25.06.2020.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
13. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
15. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Neodkladné opatrenie ako také bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Po preskúmaní návrhu žalobcu v danej právnej veci však súd dospel k záveru, že mu je potrebné v časti vyhovieť.
18. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Žalobca sa domáhal v prvom rade vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 08.02.2011. Žalobca svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sleduje úpravu pomerov strán pred začatím konania vo veci samej, pričom nenavrhuje takú úpravu nijakým spôsobom časovo obmedziť.
19. Podľa názoru súdu žalobca hodnoverne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď doložil, že medzi jeho matkou ako dlžníkom, ním ako spoludlžníkom a spoločnosťou Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava ako veriteľom (ďalej len „Veriteľ“), bola uzavretá dňa 11.02.2011 Zmluva o úvere lepšia splátka, ktorou sa Veriteľ zaviazal dlžníkovi a spoludlžníkovi poskytnúť viazaný spotrebiteľský úver vo výške 10.000,00 Eur, a to na splatenie záväzkov špecifikovaných v Zmluve. Dlžníci boli povinní úver Veriteľovi vrátiť vrátane úrokov, poplatkov a prípadných úrokov z omeškania a zmluvných pokút. V bode 3.9 Zmluvy je uvedené: „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník a Spoludlžník, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s príslušným bodom VOP.“. Žalobca tvrdil, že pohľadávku zo Zmluvy o úvere Veriteľ postúpil na žalovaného, čo tiež osvedčil, a to listom „Predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 03.06.2020, v ktorom žalovaný výslovne uvádza, že pohľadávka voči žalobcovi zo Zmluvy bola Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpená na žalovaného, ktorý vstúpil tiež do práva pôvodného veriteľa požadovať zrážky zo mzdy. Žalobca osvedčil tiež, že mu jeho zamestnávateľ ku dňu podania návrhu na súd strhol v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným požadovanú sumu splátky, a to 191,90 Eur. Žalobca tým osvedčil nielen dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale tiež potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (keďže žalovaný reálne zrážky zo mzdy žalobcu vykonáva).
20. Záväzok žalobcu zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy vznikol zo spotrebiteľskej Zmluvy o úvere, pričom súčasný veriteľ - žalovaný, na ktorého bola pohľadávka voči žalobcovi postúpená, výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Podľa žalobcu je dohoda o vykonávaní zrážok zo mzdy uzavretá s právnym predchodcom žalovaného neplatným právnym úkonom, odporujúcim právnym predpisom EÚ, a preto je potrebné okamžite zamedziť pokračovaniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
21. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Práve toto právne postavenie je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany strany pri zvažovaní dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia v danom prípade. Zrážky zo mzdy žalobcu v posudzovanom prípade majú byť vykonávané len na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia a výhradne na základe jednostranného vyhlásenia žalovaného o tom, aká je výška dlhu žalobcu voči nemu. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako neprípustný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, D. I.POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“. Podľa názoru súdu je na legitimitu zásahu do majetku spotrebiteľa vykonaním zrážky z jeho mzdy potrebné, aby bol nárok veriteľa voči spotrebiteľovi najprv posúdený k tomu povolaným orgánom (spravidla nezávislým a nestranným súdom), ktorý v rámci príslušného konania posúdi platnosť uzavretej zmluvy, jej súlad s aplikovateľnými právnymi predpismi (najmä prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok či súlad podmienok zmluvy s občianskym zákonníkom, zákonom o spotrebiteľských úveroch atď.) a napokon samotnú existenciu a výšku nároku veriteľa voči spotrebiteľovi. V súdnom konaní je tiež vždy potrebné podrobiť skúmaniu, či bolo postúpenie pohľadávok na žalovaného zo strany Veriteľa platné vzhľadom na obmedzenia postupiteľnosti bankových pohľadávok, ako i pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Také otázky však samozrejme neprináleží riešiť zamestnávateľovi žalobcu, ktorý je určením existencie a výšky nároku veriteľa žalovaného viazaný. Práve z tohto dôvodu predstavuje dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľný inštitút stavajúci spotrebiteľa do pozície rukojemníka veriteľa, pretože nemôže dosiahnuť zastavenie vykonávaných zrážok zo mzdy aj keby mal nimi plniť nad rámec pohľadávky veriteľa voči nemu.
22. Žalobca tak osvedčil, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú pochybnosti o tom, či sa Dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch (čo je možné posúdiť len v konaní vo veci samej), potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené.
23. V danom prípade bola teda osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom. Žalobca tak bude chránený pred tým, že žalovaný bude pokračovať vo výkone zrážok zo mzdy žalobcu u jeho súčasného, ale i akéhokoľvek budúceho zamestnávateľa, pretože predložením tohto uznesenia o neodkladnom opatrení bude schopný svojmu zamestnávateľovi preukázať, že žalovaný nie je oprávnený zrážky vykonávať. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
24. Súd má za to, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď žalovaný nebude voči žalobcovi spornú dohodu o zrážkach zo mzdy uplatňovať. Ak má však žalovaný za to, že voči žalobcovi má vymáhateľnú pohľadávku, môže proti nemu podať žalobu o zaplatenie jeho dlhu zo Zmluvy o úvere. V tomto zmysle súd žalovaného v súlade s ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil.
25. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti jeho Zamestnávateľovi nevykonávať zrážky zo mzdy rozhodol súd tak, že tento návrh zamietol, pretože Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane, ktorou je v konaní podľa § 60 Civilného sporového poriadku len žalobca a žalovaný. Nakoľko sa žalobca návrhom podaným len proti žalovanému (teda už nie proti Zamestnávateľovi) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči subjektu, ktorý nevystupuje ako strana v tomto konaní, súd tento jeho návrh zamietol.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania a bez väzby naň. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Žalobca bol so svojim návrhom úspešný v polovici smerujúcej voči žalovanému, v druhej polovici smerujúcej k uloženiu povinnosti tretej strane bol jeho návrh zamietnutý. Súdu sa tak javí spravodlivé priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, avšak len v rozsahu jeho úspechu, t.j. 50 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).