Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Cb-45-2020.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/45/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: SORBEL s.r.o., IČO: 36 499 455, Beloveža 227, 086 14 Hažlín, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., Kováčska 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré mesto, proti odporcovi - dlžníkovi: LAPREMA Trnava s.r.o., IČO: 36 365 742, Kukučínova 3/8430, 917 01 Trnava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. D., okres: M., katastrálne územie: M. z a m i e t a.
III. Súd nárok na náhradu trov konania odporcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.07.2020 bol súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal zriadenie záložného práva v jeho prospech na nehnuteľnostiach: a) pozemok, parcelné č. XXXX/1, výmera 452 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: M., obec: M., katastrálne územie: M., b) pozemok, parcelné č. XXXX/X, výmera 168 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: M., obec: M., katastrálne územie: M., c) stavbu postavenú na parcele č. XXXX/X, súpisné číslo XXXX, popis stavby: rodinný dom s polyfunkciou zapísanú na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: M., obec: M., katastrálne územie: M. (ďalej len „nehnuteľnosti“) vo vlastníctve odporcu za účelom zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa vyplývajúcich z Faktúry č. F190314, Faktúry č. 190344, Faktúry č. F190379, Faktúry č. F190407, Faktúry č. F190451, Faktúry č. F190474, Faktúry č. F190498, Faktúry č. F190527, Faktúry č. F190577, Faktúry č. F190690, Faktúry č. F190744, Faktúry č. F190781, Faktúry č. F190812, Faktúry č. F190848 a Faktúry č. F191159 (ďalej len „faktúry“) a ich príslušenstva spolu vo výške 280.645,81 Eur (ďalej aj ako „pohľadávka“).
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil existenciou pohľadávky, ktorá vznikla z obchodnej spolupráce s odporcom, keď navrhovateľ v priebehu roku 2019 dodal odporcovi väčšie množstvo tovaru, a to konkrétne „bravčových polovíc - ošípaná“. Každé jedno dodanie tovaru (celkovo prebehlo 15 dodávok) potvrdil odporca v jednotlivých dodacích listoch. Za dodanie tovaru vystavil navrhovateľ v zmysle vzájomnej dohody odporcovi faktúry súhrne v sume 287.010,44 Eur, ktorých prehľad tvorí samostatnú prílohu návrhu. Uvedené faktúry, napriek viacerým výzvam, eviduje navrhovateľ ako neuhradené vo výške súhrnne 280.645,81 Eur. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie dlžných súm zo všetkých faktúr na Okresnom súde Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní, pričom ku dňu doručenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo právoplatných päť platobných rozkazov. V predmetnom prípade je nespornou skutočnosťou, že tovar navrhovateľa bol odporcovi dodaný, ako i to, že za dodanie tovaru odporca bez akéhokoľvek dôvodu nezaplatil. Navrhovateľ odôvodňuje obavu o reálnu vymožiteľnosť jeho pohľadávok tým, že z doterajšieho konania odporcu, ktorý odignoroval viacero žiadostí navrhovateľa, ktorými ho navrhovateľ žiadal aspoň o čiastočné plnenie dlhu a ktorý na predžalobnú výzvu navrhovateľa reagoval „Som ti hovoril aby si toho pravnika stiahol...“,
„Ty si pekny kokot!, „Dakujem ti. Obchodovat uz nikdy nebudeme. Dam to pravnikom aj ja. Zabzepecit ti nemam co. Vsetko ma banka. Dame do konkurzu a dostanes hovno. Vsetko si zoberie banka“ je viac než zrejmé nie len to, že odporca nie je ochotný dobrovoľne uhradiť dlh, ale i to, že má v pláne realizovať úkony, ktoré zmaria uspokojenie navrhovateľa. Dôvodná obava o reálnu vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa v exekúcii resp. v konkurznom konaní vyplýva taktiež zo skutočnosti, že na celý majetok odporcu bolo zriadené záložné právo v prospech UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe pod sp. značkou B 3608. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v úmysle oddialiť uspokojenie navrhovateľa úmyselne neprebral zásielky Okresného súdu Banská Bystrica obsahujúce platobné rozkazy a tieto mu boli doručené po uplynutí lehoty na základe fikcie doručenia. Odporca sa pred Okresným súdom Banská Bystrica bráni voči platobným rozkazom tvrdením, že navrhovateľ zneužil právo tým, že si voči odporcovi uplatňuje svoje nároky cestou súdu napriek prebiehajúcim mimosúdnym rokovaniam. Navrhovateľ však uvádza, že žiadne mimosúdne rokovania s odporcom neviedol, avšak odporca týmto docielil oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti platobných rozkazov. Odporca dlhuje závratné sumy aj ďalším súkromným a verejným veriteľom - podľa finstat.sk dlh vo výške 237.911,02 Eur. Pohľadávka veriteľa, ktorý inicioval konkurzné konanie voči odporcovi dosahuje výšku viac ako 3 milióny Eur (SVAMAN spol. s r.o.). Celková zadlženosť odporcu je na úrovni 90,54%. Obava navrhovateľa teda vyplýva aj z tej skutočnosti, že na majetok odporcu bolo začaté konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp zn. 28K/3/2020.
3. Vzhľadom k tomu, že tunajší súd už rozhodol o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tej istej veci uznesením č.k. 25Cb/33/2020 - 45 zo dňa 16.06.2020, právoplatné a vykonateľné dňa 03.07.2020, pričom o návrhu rozhodol tak, že ho v časti zamietol a vo zvyšnej časti odmietol, bolo povinnosťou navrhovateľa pri opätovnom návrhu podľa § 329 ods. 3 CSP uviesť aj také skutočnosti, ktoré založili zmenu skutkových okolnosti významných pre rozhodnutie. Navrhovateľ dôvodnosť opätovného návrhu odôvodnil týmito novými skutočnosťami: a) úkony odporcu, ktorými tento sleduje zmarenie exekúcie i akéhokoľvek uspokojenia navrhovateľa, b) skutočnosť, že napriek existencii právoplatných a vykonateľných platobných rozkazov nemôže navrhovateľ pristúpiť k nútenému výkonu svojich práv. Navrhovateľ uviedol, že odporca odďaľoval právoplatnosť a vykonateľnosť platobných rozkazov podávaním odporov obsahujúcich klamlivé skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa snaží zneužiť právo a oddialiť až zmariť uspokojenie navrhovateľa podaním odporu.
4. Spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ predložil plnú moc, vyššie citované faktúry a k ním príslušné dodacie listy, prehľad faktúr obsahujúci údaje o čiastočnom plnení faktúr odporcom a spisovú značku konania, pod ktorou sa vedie konanie o zaplatenie jednotlivých pohľadávok vyplývajúcich z faktúr, predžalobnú výzvu s podacím lístkom, fotografiu displeju (screenshot) mobilu zachytávajúcu komunikáciu medzi odporcom a navrhovateľom, LV č. XXXXX, výtlačok zo stránky Notárskeho centrálneho registra záložných práv obsahujúci údaj o registrácii záložného práva na základe záložnej zmluvy medzi odporcom a bankou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., výtlačky zo stránky finstat.sk, výtlačok zo stránky Finančnej správy SR, výtlačok oznamu KO39448 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 95/2020 dňa 20.05.2020 o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka - odporcu, odpory odporcu podané v upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 23Up/747/2020, sp. zn. 33Up/747/2020, sp. zn. 10Up/747/2020, sp. zn. 26Up/772/2020, sp. zn. 20Up/260/2020, sp. zn. 6Up/747/2020, sp. zn. 17Up/700/2020, sp. zn. 5Up/772/2020, platobné rozkazy vydané v upomínacom konaní s vyznačenom doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
5. Podľa § 343 ods. 1CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, (1) súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (2) ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa § 331 ods. 1 a 3 CSP, (1) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bol neodkladné opatrenie nariadené. (3) ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
16. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o zabezpečovacom opatrení a rozsudku. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie. V súvislosti s nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie.
17. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)
možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Vzhľadom k tomu, že tunajší súd už rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tej istej veci uznesením č.k. 25Cb/33/2020 - 45 zo dňa 16.06.2020, právoplatné a vykonateľné dňa 03.07.2020, pričom o návrhu rozhodol tak, že ho v časti zamietol a vo zvyšnej časti odmietol, v tomto konaní sa súd zaoberá tými skutočnosťami, ktoré navrhovateľ označil ako skutočnosti, ktoré založili zmenu skutkových okolnosti významných pre rozhodnutie podľa § 329 ods. 3 CSP. Navrhovateľ dôvodnosť opätovného návrhu odôvodnil týmito novými skutočnosťami: a) úkony odporcu, ktorými tento sleduje zmarenie exekúcie i akéhokoľvek uspokojenia navrhovateľa. Konajúci súd uvádza, že podávanie odporov voči platobným rozkazom nemožno považovať za úkony sledujúce zmarenie exekúcie ale ako prostriedok obrany odporcu v zmysle Civilného sporového poriadku, ktorým sa bráni rozhodnutiu - platobnému rozkazu vydanému v skrátenom konaní. Konajúci súd nemá právomoc posudzovať obsah, resp. dôvodnosť podaných odporov, nakoľko príslušným na toto konanie je Okresný súd Banská Bystrica a ich právne posúdenie patrí výlučne Okresnému súdu Banská Bystrica. Táto nová skutočnosť preto v tomto konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neobstojí, keďže musí ísť o významnú skutkovú okolnosť, ktorá by založila zmenu v skutkovom stave. Navrhovateľom popísaná skutočnosť nie je takéhoto charakteru a súd ju považuje za nepodstatnú, obdobne ako v predchádzajúcom rozhodnutí za takéto považoval navrhovateľom vytknuté včasné nepreberanie platobných rozkazov odporcom (napriek vedomosti navrhovateľa o zákonnej fikcii doručenia).
19. Navrhovateľ ako ďalšiu skutkovú okolnosť uvádza: b) skutočnosť, že napriek existencii právoplatných a vykonateľných platobných rozkazov nemôže navrhovateľ pristúpiť k nútenému výkonu svojich práv. Súd k tejto skutočnosti uvádza, že nie je novou skutočnosťou pre rozhodnutie podľa § 329 ods. 3 CSP, nakoľko súd k aktuálnej nemožnosti podania návrhu z dôvodu začatia konkurzného konania už v predchádzajúcom uznesení o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že voči odporcovi bolo začaté konkurzné konanie na návrh iného veriteľa SVAMAN spol. s r.o., so sídlom Brezovská cesta 449/18, 907 01 Myjava, IČO: 31 103 511, vedené pod sp. zn. 28K/3/2020 na tunajšom konkurznom súde. Teda konkurzné konanie nezačalo na návrh odporcu a nešlo o jeho úkon sledujúci k zmareniu exekúcie. Konkurz na majetok dlžníka je zákonnou cestou pomerného uspokojenia veriteľov dlžníka. V konkurznom aj reštrukturalizačnom konaní sa rieši úpadok dlžníka (v reštrukturalizačnom konaní aj hroziaci úpadok) s cieľom kolektívneho uspokojenia pohľadávok veriteľov. Reštrukturalizačné konanie má súčasne zabezpečiť ekonomické ozdravenie dlžníka, a preto pri súbehu s konkurzným konaním sa preferuje reštrukturalizačné konanie. Súd z úradnej činnosti a nahliadnutím do konkurzného spisu sp. zn. 28K/3/2020 a do Registra úpadcov zistil, že konkurzné konanie začaté na majetok odporcu je prerušené z dôvodu, že dlžník - odporca preukázal, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd zastáva názor, že tvrdenia navrhovateľa sú v rozpore s uskutočňovanými úkonmi odporcu, keď tento konkurznému súdu v konkurznom konaní sp. zn. 28K/3/2020 predložil návrh na prerušenie konania, nakoľko poveril správcu na vypracovanie reštrukturalizačného posudku, t.j. má úmysel, aby spoločnosť - odporca podstúpila ozdravný proces a uspokojila veriteľov vo vyššej miere, akoby tomu bolo v konkurznom konaní. Z uvedeného možno predpokladať, že odporca má snahu na tom, aby veritelia boli uspokojení vo vyššej miere ako v konkurznom konaní. Konkurzný súd tak konkurzné konanie začaté na majetok odporu prerušil uznesením zverejnením v Obchodnom vestníku pod č. 135/2020 dňa 15.07.2020.
20. Súd ďalej uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práca na majetok odporcu za účelom zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa je v tejto fáze - po začatí konkurzného konania v rozpore so základnými pravidlami a princípmi, na ktorých stojí zákon č. 7/2005 Z.z. zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Medzi základné princípy konkurzného konania patrí rovnosť postavenia veriteľov a pomerné uspokojenie prihlásených veriteľov dlžníka. Súd je názoru, že pokiaľ by navrhovateľa ako veriteľa zvýhodnil zriadením záložného práva len z ním uvádzaných dôvodov - i. nemožnosť aktuálneho výkonu rozhodnutia a ii. odďaľovanie právoplatnosti a vykonateľnosti platobných rozkazov zakladajúcich judikované pohľadávky navrhovateľa, konal by v rozpore s princípom rovnosti postavenia všetkých veriteľov, keď by navrhovateľa bezdôvodne zvýhodnil oproti ostatným veriteľom, ktorí sú v rovnakom postavení ako navrhovateľ, t.j. nezabezpečení veritelia. Zabezpečením pohľadávok veriteľa by došlo k zmene jeho postavenia - k zvýhodneniu jeho právneho postavenia v konkurznom konaní na tzv. zabezpečeného veriteľa. Uvedený postup súdu by bol príkro v rozpore s § 6 ZKR, podľa ktorého veritelia
s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné, a všeobecnou zásadou spravodlivosti. Ak by začatie konkurzného konania znamenalo automaticky právny nárok navrhovateľa - veriteľa na zriadenie záložného práva súdom na jeho pohľadávku, zákonodarca by takýto „ex lege“ dôvod musel uviesť priamo v CSP, pričom však súd je názoru, že uvedený postup by bol v rozpore so ZKR. Výkladom ad absurdum by bolo nutné dospieť k záveru, že za účelom zabezpečenia si postavenia zabezpečeného veriteľa postačuje krátko pred začatím, resp. po začatí konkurzného konania požiadať súd o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý zriadi záložné právo na majetok dlžníka. Súd sa preto nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že tu existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu začatia konkurzného konania. Súd konštatuje, že navrhovateľ žiadne iné nové skutočnosti a dôvody podania návrhu neuviedol.
21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(2)
24. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP, (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
25. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
26. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu. Súd by tak úspešnému odporcovi mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia odporcovi žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov konania 0,00 Eur.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností a za použitia citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p.
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).