Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-88-2020.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Subarea
7Co/88/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: X/ H. G., F.. XX.X.XXXX, T. M. P. Č..X, H., X/ C. G., F.. XX.X.XXXX, M. P. Č.. X, H., X/ O.. H. G., F.. XX.X.XXXX, T. R. Č..XX, H., všetci zastúpení: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: X/ K. A. J., I..J.., J. J. R. T., Š. Č.. X/ I., O.: XX XXX XXX, zastúpeného: Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, X/ C. J., I..J.., J. J. R. T., Zelinárska č.6, IČO: 35 849 703, zastúpeného: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská č.15, Bratislava, IČO: 36 795 038, 3/ ALKO, s.r.o., so sídlom Vinice 293, Svätý Jur, IČO: 35 857 935, zastúpeného: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Lermontovova č.14, Bratislava, IČO: 36 860 018, o neplatnosť dražby, o návrhu na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.8.2019, č.k. 39C/51/2017-454, v spojení s uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 2.10.2019, č.k. 39C/51/2017-496, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie právne dôvodiac § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) prerušil konanie do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 4 Cbi 22/2016. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom vo výroku označeného konania je otázka oprávnenosti pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom, ktorej nezaplatenie bolo podnetom na začatie konania o dobrovoľnej dražbe . 2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ namietajúc, že v predmetnom prípade nedošlo k realizácii dobrovoľnej dražby v rámci výkonu zabezpečovacieho inštitútu, napr. záložného práva , kedy je skutočne existencia pohľadávka , a teda aj súvisiaceho zabezpečovacieho inštitútu nevyhnutným predpokladom realizácie dražby. V prejednávanej veci navrhovateľ dražby nie je záložným veriteľom, ale vlastníkom predmetu dražby, ktorý je v rámci svojho vlastníckeho práva oprávnený predmet dražby speňažiť, a to akoukoľvek zákonom povolenou formou. Žalovaný 1/ v tomto prípade realizoval predaj predmetu dražby prostredníctvom dražby z dôvodu, aby dosiahol čo najobjektívnejší výsledok, pokiaľ ide o speňaženie a získanú cenu, keďže takto získanú cenu žalovaný 1/ započítal na svoju pohľadávku voči žalobcom. Predmet dražby by bol žalovaný 1/ oprávnený speňažiť aj v prípade, ak by nemal vo vzťahu k žalobcom žiadnu pohľadávku. Trval na tom, že všetky otázky rozhodujúce pre toto konanie je súd prvej inštancie oprávnený posúdiť a rozhodnúť o nich sám, pričom úlohou súdu nie je posudzovať súvisiace právne vzťahy, ktoré navyše nemajú pre toto konanie žiaden význam - aj neexistencia pohľadávky voči žalobcom nemení nič na skutočnosti, že žalovaný 1/ bol oprávnený speňažiť predmet dražby - svoj vlastný majetok. 3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako právne správne potvrdiť. Konštatovali, že otázka existencie pohľadávky, ktorá mala byť uspokojená sporným predajom nehnuteľnosti na dražbe je riešená v súdnom incidenčnom konaní a má pre rozhodnutie v tejto veci právny význam, a to pre posúdenie, či žalovaný 1/ bol oprávnený navrhnúť dražbu za účelom uspokojenia pohľadávky, ktorú si žalovaný 1/ už uplatnil v inom, predtým začatom konaní. Pokiaľ sa v konaní zistí, že pohľadávka žalovaného 1/ je nevymáhateľná, nejestvoval tu právny dôvod na zorganizovanie dražby nehnuteľnosti za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného 1/, keďže jeho nárok už bol uplatnený v konkurznom konaní a ktorý je navyše sporný. Uvedené je zásadným dôvodom, pre ktorý navrhovali súdu konanie prerušiť do času, kým sa právoplatne nerozhodne v prebiehajúcom konaní o zistení pohľadávky zo zaniknutej leasingovej zmluvy. Žalovaný 1/ bol povinný postupovať v súlade s funkciou a účelom zmlúv uzavretých medzi hlavným dlžníkom, žalobcami a žalovaným 1/ vo vzťahu k disponovaniu s predmetom leasingu, ktorého bol výlučným vlastníkom na základe kúpnej zmluvy s hlavným dlžníkom. Vlastníctvo žalovaného 1/ vyplývalo zo záujmov hlavného dlžníka a leasingovej zmluvy, pričom slúžilo na zabezpečenie pohľadávok žalovaného 1/ z leasingovej zmluvy. Žalovaný 1/ postupoval v rozpore s dohodou s hlavným dlžníkom, pričom nevyužil prostriedky právnej ochrany v súvislosti s uzavretím budúcej kúpnej zmluvy so spol. BTK, na ktorú malo nadviazať vrátenie zmenky žalobcom, ktorá skutočnosť len zvýrazňuje úmysel a vôľu žalovaného 1/ zneužiť vlastnícke právo k predmetu leasingu, ktoré zabezpečovalo pohľadávku z leasingovej zmluvy. Od právoplatného rozhodnutia v incidenčnom konaní o vzniku /existencii/výške/ vymáhateľnosti pohľadávky žalovaného 1/ zo zaniknutej leasingovej zmluvy voči hlavnému dlžníkovi, závisí rozhodnutie v tomto konaní o neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to aj z dôvodu možného rozporu s dobrými mravmi a zneužitia vlastníckeho práva žalovaným 1/. 4. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení sa uviedli, že sa stotožňujú v celom rozsahu s obsahom a dôvodmi uvedenými žalovaným 1/ v podanom odvolaní. 5. Žalobcovia sa v následných písomných podaniach zo dňa 14.10.2019 a 20.12.2019 nestotožnili s právnou argumentáciou žalovaného 1/ a zotrvali na názore, že zistenie existencie/ vymáhateľnosti pohľadávky v incidenčnom konaní má význam pre posúdenie, či žalovaný 1/ bol oprávnený navrhnúť dražbu za účelom uspokojenia pohľadávky, ktorú si žalovaný 1/ už uplatnil skôr. Uviedli, že v prípade prijatia právnej argumentácie žalovaných by žalovaný 1/ mohol predať predmet leasingu kedykoľvek počas trvania leasingového vzťahu s hlavným dlžníkom (keďže tento má vec vo výlučnom vlastníctve), čo je absurdné a nezlučiteľné s podstatou leasingového vzťahu a naňho nadväzujúcich vzťahov. Zdôraznili, že pokiaľ sa v incidenčnom konaní zistí, že pohľadávka žalovaného 1/ je nevymáhateľná, nejestvoval tým právny dôvod na zorganizovanie dražby nehnuteľností za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného 1/. Predčasným rozhodnutím vo veci samej v tomto konaní by mohlo dôjsť k tomu, že v jednom (incidenčnom konaní) bude vyslovená neexistencia a nevymáhateľnosť pohľadávky, a v druhom súd posúdi, že pohľadávka existuje je vymáhateľná a vydá rozhodnutie vo veci samej. 6. Žalovaný 1/ v písomných vyjadreniach sa z 14.10.2019, 25.11.2019 a 5.2.2020 zdôraznil, že incidenčné konanie, ktoré sa vedie o pohľadávke žalovaného 1/ je konanie vyvolané konkurzom, má pre konkurzné konanie osobitný význam a jeho závery sú rozhodné z hľadiska režimu pohľadávky a nie sú automaticky použiteľné na toto konanie. Zdôraznil, že vlastnenie predmetu leasingu leasingovým prenajímateľom nie je formou zabezpečenia záväzku z leasingovej zmluvy, ale vyplýva z povahy tohto vzťahu. Keďže došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy , nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu leasingovým nájomcom, tento predmet je vo vlastníctve žalovaného 1/ a existencia pohľadávky je úplne irelevantná. Žalovaný 1/ pristúpil k speňaženiu predmetu leasingu prostredníctvom dražby tak, aby dosiahol čo najobjektívnejšie (a teda čo najvyššie) speňaženie, čím dochádza aj k čo najvyššiemu uspokojeniu pohľadávky leasingového prenajímateľa - žalovaného 1/ z leasingovej zmluvy. Pre prebiehajúce konanie nie je relevantné, či existuje pohľadávka žalovaného 1/ voči hlavnému dlžníkovi, resp. voči žalobcom. Samotní žalobcovia uvádzajú, že leasingová zmluva zanikla, a je teda zrejmé, že predmet leasingu ostal vo vlastníctve žalovaného 1/ a odpadla prekážka brániaca prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu. Aj následný postup žalovaného 1/ - prihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní a následné speňaženie predmetu leasingu prostredníctvom dobrovoľnej dražby bol rovnako správny. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k nasledujúcim záverom. 8. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 9. Ust. § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť z dôvodu, že v inom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre toto konanie. Prerušenie konania je tu na úvahe prejednávajúceho súdu a je upravené ako procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napr. spojenie vecí, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv strán sporu zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. 10. Podľa § 234 ods.1 C.s.p. súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. 11. Podľa § 234 ods.2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 12. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia . 13. V danej vec z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/,2/,3/ sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.10.2017 domáhajú voči žalovaným určenia, že opakovaná dražba zo dňa 13.7.2017, ktorej predmetom bol súbor nehnuteľností - pozemky parc.č. XXXX/X o výmere 1 990 m2, parc.č. XXXX/ X o výmere 646 m2, parc.č. XXXX/X o výmere 6 m2 a stavba so súp.č. XXXX nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X, evidovaných na LV č. XXXX kat. územie H., obec H., okres H., vrátane príslušenstva nezapísaného na liste vlastníctva je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že dražbou došlo k viacerým porušenia zákona o dražbách, so žalobcami ako s dlžníkmi nebolo konané, žalobcom ako zmenkovým ručiteľom (majúcim rovnaké postavenie ako hlavný dlžník) neboli doručované nijaké písomnosti týkajúce sa dražby (napr. znalecký posudok v zmysle § 12 ods.4 zákona o dražbách, oznámenie o dražbe v zmysle § 17 ods.5 zákona o dražbách), čím boli porušené ich práva, ktoré mohli v priebehu dražby realizovať (napr. vzniesť námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke). Žalobcovia v žalobe uvádzali, že postup vydražiteľa a samotná dražba je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je dražba v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník neplatná. 14. Podaním zo dňa 23.5.2019 žalobcovia navrhli, aby konajúci súd označené konanie prerušil do právoplatnosti skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 4Cbi/22/2016 dôvodiac tým, že výška pohľadávky, ktorá mala byť uspokojená v dražbe je sporná pohľadávka, ktorá mala byť v dražbe uspokojená je nevymáhateľná spoločnosť UniCredit Leasing realizovala predaj nehnuteľnosti napriek nepatrnej hodnote pohľadávky. Žalobcovia uviedli, že spol. UniCredit Leasing Prihláškou č.2 prihlásila pohľadávku pod por.č. 156 vo výške 581.458,70 eur pozostávajúcu z (i) náhrady škody v zmysle 8.2 písm. b/ Zmluvy o leasingu vo výške 549.917,20 eur, (ii) nákladov v zmysle bodu 8.2 písm. c/ Zmluvy o leasingu v sume 2.048,89 eur, (iii) 500 eur ako poplatku za predčasné ukončenie Zmluvy o leasingu a (iv) sumy 38.429 eur ako splatné pohľadávky v zmysle bodu 8.2 písm. a/ Zmluvy o leasingu a neuplatnila si pohľadávku vo výške 9.428,35 eur z titulu nezaplatenia splátky č.11 splatnej dňa 5.12.2012 , nakoľko táto vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania (ďalej „sporná pohľadávka“). Sporná pohľadávka bola konkurzným správcom v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti , výšky a poradia popretá a súdne konanie o popretí spornej pohľadávky je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 47Cbi/22/2016. Na základe uvedeného, na zásadu hospodárnosti konania , ako aj na to , že konanie žalobcu a konanie žalovaného spolu skutkovo súvisia a i s odkazom na právne závery uvedené v ods.16 právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.1.2019, sp.zn. 4 Cob/72/2018 žalobcovia uvádzali, že pokiaľ zo strany správcu došlo k popretiu pohľadávky spol. UniCredit Leasing voči spol. F. G., J..S..Z.. a teda pohľadávku možno považovať za neoprávnenú, resp. právne nevymožiteľnú, je logické, že zánikom vymáhateľnosti a faktickej právnej existencie pohľadávky spol. UniCredit Leasing voči spol. F. G. J..S..Z.. zaniká zároveň oprávnenie spoločnosti UniCredit Leasing realizovať svoje právo na uspokojenie voči ručiteľom z danej pohľadávky, t.j. žalobcom. 15. Žalovaný 1/ v následnom písomnom vyjadrení zo dňa 10.6.2019 zopakoval tvrdenia týkajúce sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanej žalobe. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že pohľadávka nemôže byť sporná pre jej popretie v konkurznom konaní a súd je v tomto konaní oprávnený posúdiť otázku existencie pohľadávky aj sám. Samotné rozhodnutie vo veci určenia popretej pohľadávky má navyše význam len pre konkurzné konanie a nie je použiteľné pre toto konanie. V prejednávanom prípade nejde o výkon záložného práva, či iného zabezpečovacieho práva a predmet dražby, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného 1/ bol tento oprávnený speňažiť aj v prípade, ak by nemal vo vzťah k žalobcom žiadnu pohľadávku. Poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4 Cbo/72/2018 je tendenčný, existencia pohľadávky žalovaného 1/ je pre účely tohto konania irelevantná (keďže ako aj žalobcova tvrdia) žalovaný 1/ speňažoval vlastný majetok. Naviac, v dôsledku zistenia nevymáhateľnosti pohľadávky nedochádza k jej zániku a pohľadávka teda stále existuje. Návrh na prerušenie konania mal žalovaný 1/ za obštrukčný, navyše otázky, ktoré sa riešia v inom konaní nemajú pre toto konanie žiaden význam, keďže neexistencia pohľadávky voči žalobcom nič nemení na skutočnosti, že žalovaný 1/ bol oprávnený speňažiť predmet dražby - svoj vlastný majetok. 16. Žalobcovia sa v následnom písomnom vyjadrení z 25.7.2019 podrobne vyjadrovali k otázke ich aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby a poukazovali na rozpor konania žalovaného 1/ so zásadou poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). K dôvodom na prerušenie konania zopakovali tvrdenie, že ak sa vo vedenom incidenčnom konaní určí, že sporná pohľadávka žalovaného 1/ je nezistená a nevymáhateľná, je jasné, že žalovaný 1/ nebol oprávnený dražbu navrhnúť a dražba sa nemala vôbec uskutočniť, keďže pohľadávka voči hlavnému dlžníkovi je nevymáhateľná. 17. Aj keď procesný predpis predpisuje na uznesenie ako formu súdneho rozhodnutia jednoduchšiu formu, požiadavke práva na spravodlivý súdny proces zodpovedá uznesenie obsahujúce stručné odôvodnenie, ktoré predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedené tak predstavuje základné formulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú vyplývať osobitosti odôvodnenia v intenciách právneho posúdenia, t.j. prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia . 18. Vychádzajúc z v ods. 13 - 15 uvedenej chronológie podaní strán, dôvodov, ktorými žalobcovia 1/,2/,3/ odôvodnili návrh na prerušenie konania, dôvodov, pre ktoré žalovaný 1/ s týmto procesným návrhom nesúhlasil a obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v uznesení absentujú dôvody, vedúce súd prvej inštancie k úvahe o splnení podmienok na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p.. V ods.3 rozhodnutia síce súd prvej inštancie uviedol, čo je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 4 Cbi/22/2016 („ otázka oprávnenosti pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom„ ), avšak plne rezignoval na objasnenie základných dôvodov vedúcich k úvahe o tom, že výsledky daného konania (ktoré podľa stavu vyplývajúceho z obsahu spisu v čase rozhodovania odvolacieho súdu by malo byť vyvolané konkurzom na majetok spol. F. G., J..S..Z.., E..S.. Š. X, H., O.: XX XXX XXX), môžu mať význam pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcov na určenie neplatnosti opakovanej dražby zo dňa 13.7.2017 i napriek tomu, že z obsahu spisu vyplýva, že vo vzťahu k uvedenému návrhu sa ešte pred rozhodnutím o ňom žalobcovia a žalovaný 1/ k nemu vyjadrovali a argumentovali dôvodmi, pre ktoré je nutné návrhu vyhovieť, resp. nevyhovieť. Súd prvej inštancie tým v konaní navodil stav, kedy odvolací súd nedokáže k odvolacej argumentácii žalovaného 1/, ktorú musí posudzovať práve vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, ktoré mali byť v napadnutom rozhodnutí prezentované, a ktoré v rozhodnutí absentujú, prijať záver o jej dôvodnosti, resp. záver o jej nedôvodnosti. Je treba zdôrazniť, že práve účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody, so zreteľom na ktoré rozhodol, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) odvolacom konaní. 19. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, d/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane sa návrhom žalobcov 1/,2/,3/ na prerušenie konania zaoberať a v nadväznosti na prijatú úvahu zvolí svoj následný procesný postup (§ 162 ods.3 C.s.p., § 164 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).