Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/42/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: L. G., O.. X. XX. XXXX, V. M. XXX/XX, Č., zast. advokátkou JUDr. Miroslavou Vandákovou, Šúrska 136, Modra, proti žalovanej: C. G., E.. Š., O.. XX. XX. XXXX, V. M. XXX/XX, Č., zast. advokátkou JUDr. Evou Klemovou, advokátka, ul. M. R. Štefánika 1, Pezinok, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 23. októbra 2019 č.k. -104 v spojení s opravným uznesením z 18. decembra 2019 č.k. -149, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17. 10. 2019 žalobca vzal žalobu späť s odôvodnením, že v danom momente je situácia BSM neriešiteľná, keďže V. Č.. X, ktorý je predmetom tohto konania nechce predať tretím osobám a zároveň ani jedna zo strán sa nechce stať výlučným vlastníkom tohto bytu. Žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 10. 2019 vyslovila so späťvzatím žaloby súhlas.

3. Vzhľadom na späťvzatie žaloby a súhlas žalovanej s týmto procesným úkonom žalobcu súd prvej inštancie postupoval v zmysle a konanie zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby, žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to, že žalobca neriešiteľnosť situácie BSM bola žalobcovi známa a tento sa dodatočne rozhodol v súdnom konaní nepokračovať výlučne z dôvodov, ktoré mu boli známe už v čase začatia konania. Súd prvej inštancie nepovažoval dôvod pre ktorý žalobca vzal žalobu späť, za takú skutočnosť, ktorá by odôvodnila nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnej zo strán

neprizná nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobu podal z dôvodu, že žalovaná nereagovala na jeho list z 10. 12. 2018, ktorý obsahoval návrh na uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadanie BSM. Na tento list žalovaná odpovedala až listom zo 4. 4. 2019, teda až po podaní žaloby na súd. V tomto liste však žalovaná nenavrhla žiadne riešenie vyporiadania BSM, iba skonštatovala, že najlepším riešením by bolo, ak by sa stala výlučnou vlastníčkou bytu, ale jej finančná situácia neumožňuje, aby žalobcu vyplatila. Vo vyjadrení z 25. 6. 2019 žalovaná uviedla, že byt by mal do výlučného vlastníctva nadobudnúť žalobca. Žalobca si však po rozvode zabezpečil vlastné bývanie, keďže jeho záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetného bytu sa „zmenšoval“ kvôli zlým vzťahom medzi ním a jeho rodičmi. Žalovaná sa v auguste 2019 odsťahovala do okresu Zvolen, čím dala najavo, že nemá záujem stať sa vlastníčkou sporného bytu, podľa žalobcu tým žalovaná zmarila jedinú reálnu možnosť vyporiadania BSM. Keďže ani jedna zo strán nemá záujem nadobudnúť predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva a jeho predaj tretej osobe nie je možný vzhľadom na to, že právo prechodu a prejazdu cez pozemok rodičov žalobcu sa viaže iba na sporové strany, jediným riešením bolo späťvzatie žaloby. Podľa žalobcu dôvodne podanú žalobu vzal späť pre správanie sa žalovanej. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20. 3. 2018 sp. zn. , v ktorom ústavný súd vyjadril názor, že niet dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Uviedla, že na list žalobcu z 10. 12. 2018 reagovala až po podaní žaloby z dôvodu, že v tom čase boli strany rozvedené iba 2 mesiace a v tom čase „nemala vnútorne spracovaný ani rozpad manželstva, ani jej ďalšie smerovanie v osobnom živote a už vôbec nemala psychickú kapacitu na riešenie neriešiteľnej bytovej situácie.“ K tvrdeniu žalobcu, že bol po celý čas naklonený uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM žalovaná uviedla, že tomu nenasvedčuje reakcia žalobcu na jej vyjadrenia z 25. 6. 2019 a z 23. 9. 2019. Vyporiadanie BSM nezáviselo od toho, či v predmetnom byte bývala alebo nie a nemohlo byť zmarené tým, že sa z predmetného bytu odsťahovala.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. neobsahuje ustanovenie obdobné , v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky obsiahnuté v , ktoré sa však do ust. premietli ako pravidlo (viď , Komentár, doc. JUDr. Marek Števček a kol. C.H.BECK 2016, str. 934). To znamená, že aj za súčasnej právnej úpravy platí, že ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že strana podala žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podala proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť stranou konania, že vzala žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania strana zavinila, súd prizná protistrane náhradu trov konania (pôvodne podľa prvá veta , v súčasnosti podľa ). Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne pre správanie sa žalovaného (pôvodne druhá veta , v súčasnosti ). Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť.

9. Žalobca v odvolaní tvrdí, že dôvodne podanú žalobu vzal späť pre správanie sa žalovanej. Žalobca napriek tomu nepožaduje, aby mu bol proti žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania, keďže jeho odvolací petit znie tak, že žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Ust. však nebolo premietnuté do ust. Preto je odvolací súd toho názoru, že ak by bola argumentácia žalobcu dôvodná, musel by výrok o nároku na náhradu trov konania znieť tak, že žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Takýto výrok by reflektoval situáciu, keď žalobca tvrdí, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ale náhradu trov konania nepožaduje.

10. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej žalobca nevzal dôvodne podanú žalobu späť pre správanie sa žalovanej. Žalovaná teda zastavenie konania z tohto hľadiska procesne nezavinila. Vzhľadom na štádium v ktorom bola žaloba vzatá späť a najmä na charakter sporu (vyporiadanie BSM) nemožno urobiť záver o tom, že by žaloba bola podaná dôvodne. Totiž vo vzťahu k predmetnému bytu žalobca v žalobe navrhol jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalovanej. Neexistujú však žiadne podklady z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žaloba bola v tomto ohľade podaná dôvodne teda, že v prípade, ak by ju žalobca nevzal späť, predmetný byt by bol skutočne prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel. Je naopak pravdepodobné, že sporný byt by v konečnom dôsledku nebol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže táto nemá finančné prostriedky na to, aby žalobcu vyplatila. V konaní nevyšlo najavo ani žiadne také správanie sa žalovanej, ktoré by sa dalo vyhodnotiť tak, že bolo príčinou späťvzatia žaloby. Len samotnú tá skutočnosť, že žalovaná sa k návrhu žalobcu na mimosúdne vyporiadanie BSM vyjadrila až po podaní žaloby, nemožno vyhodnotiť ako jej správanie sa ktoré by bolo príčinou späťvzatia žaloby. Žalobca totiž vzal žalobu späť na základe zistenia, že žalovaná nemá záujem o prikázanie sporného bytu do jej vlastníctva a keďže o sporný byt nemá záujem ani on situáciu vyhodnotil tak, že ďalšie trvanie sporu nemá význam. To, že žalovaná sa do podania žaloby nevyjadrila k návrhu na mimosúdne vyporiadanie BSM, teda nebolo dôvodom späťvzatia žaloby, ale išlo skôr o dôvod, pre ktorý žalobca žalobu o vyporiadanie BSM podal. Odvolací súd tiež súhlasí so žalovanou v tom, že samotnú tá skutočnosť, že sa z predmetného bytu odsťahovala, nemožno vyhodnotiť tak, že by „zmarila“ vyporiadanie BSM. Žalovaná by totiž na druhej strane mohla žalobcovi vytýkať, že vyporiadanie BSM „zmaril“ on tým, že nemá dobrý vzťah so svojimi rodičmi, čo spôsobilo, že o predmetný byt stratil záujem (ako vyplýva z jeho listu z 10. 12. 2018, pôvodne o byt záujem mal). Obsah vyjadrení žalovanej z 25. 6. 2019 a z 23. 9. 2019 (č. l. 29, 48) nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná ako strana sporu má právo vyjadriť sa k veci a realizácia tohto jej práva nemôže byť vyhodnotená v jej neprospech.

11. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v zmysle (za účinnosti išlo o ust. prvá veta) z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil podľa

12. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).