Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-17-2020.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y., bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka T.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., V. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Škultétyho 6, IČO: 42 208 602 a otec K.. R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XXXX/XX, právne zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 47 254 432, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P/195/209-113 zo dňa 13. februára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zvýšení výživného m e - n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. N. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019, ktoré bude povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V časti týkajúcej sa výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (OS Topoľčany) rozsudkom zo dňa 13.02.2020 č.k. 10P/195/2019-113 pri právnom posúdení podľa § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1,2, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine zmenil rozsudok OS Topoľčany sp.zn. 10P/184/2012 zo dňa 22.04.2014, právoplatný dňa 15.05.2014 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2019 (výrok I.). 2.Zročné výživné za čas od 01.09.2019 do 31.01.2020 v sume 650 eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok (výrok II.). 3. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok nezmenený (výrok III.) . 4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak (výrok IV.). 5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že od predchádzajúcej úpravy výživného ubehla doba viac ako päť rokov, počas ktorej došlo k takej zmene pomerov u účastníkov konania, a táto zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Maloletá Y. vyrástla, vzrástli jej životné náklady. V čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevovala predškolské zariadenie, pričom v súčasnosti navštevuje piaty ročník základnej školy. Takisto navštevuje triedu pre nadané deti , ako aj základnú umeleckú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie životných potrieb, ako je strava, oblečenie, školské potreby a poplatky. Maloletá Y. je veľmi nadané dieťa, pokiaľ ide o
učenie a takisto aj v umeleckej oblasti. Venuje sa výtvarníctvu a keramike, má veľmi vyspelý slovný prejav, kultivované správanie, o čom sa súd mal možnosť presvedčiť aj pri výsluchu maloletej Y. na pojednávaní. 6. K rozvoju zručností tohto dieťaťa je potrebné, aby bola naďalej podporovaná zo strany oboch rodičov nielen po psychickej stránke, ale aj materiálne, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej Y. okrem financií vyvažuje osobnou aj dennou starostlivosťou. Doposiaľ určené výživné už nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej, a to ani v sume otcom dobrovoľne plateného výživného 120,- eur mesačne. 7. Súd konštatoval zmenu pomerov aj na strane oboch rodičov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného. Matkin príjem síce vzrástol, ale vzrástli aj jej výdavky, a to najmä v súvislosti s tým, že na zabezpečenie bývania pre seba a svoju dcéru, si vzala úvery, ktoré v súčasnosti spláca. V čase predchádzajúcej úpravy výživného matka dosahovala príjem 650,- eur mesačne a v súčasnej dobe matka dosahuje čistý mesačný zárobok 576,50 eura v Súkromnom konzervatóriu H. V. v M. na čiastočný úväzok a na plný úväzok je zamestnaná v L. v M., kde má priznanú mesačnú brutto mzdu 1.277,- eur od 01.09.2019 podľa platobného dekrétu. Spláca dva úvery v mesačných splátkach po 231,36 eura a po 80,27 eura. Náklady na bývanie platí mesačne v sume 145,- eur za služby spojené s užívaním bytu, 30,- eur za elektriku, 10,- eur za plyn, internet a televíziu 21,71 eura a koncesionársky poplatok 4,64,- eura. Otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného od 10.01.2013 do 01.03.2014 pracoval v dočasnej štátnej službe s funkčným platom 741,50 eura mesačne potom začal podnikať. Predtým t.j. od 30.9.2011 do 9.1.2013 pracoval v Centre vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave s netto zárobkom 1.438 eur. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa ukončil na základe dohody. V F. žil v prenajatom byte, za ktorý platil nájomné v sume 150,- eur mesačne. V súčasnosti je otec zamestnancom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, kde dosahuje netto mesačný príjem 1.474,- eur. Funkčný plat má od 14.10.2019 priznaný vo výške 1.785,50 eura. Spolu s priateľkou býva otec v prenajatom byte v Bratislave, za ktorý platí nájomné v sume 530,- eur. Jeho priateľka je slobodná a bezdetná, s príjmom 1.408,50 eura mesačne (funkčný plat). Ani jednému z rodičov nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Otec asi tri roky platí výživné v sume 120,- eur mesačne, pričom súdom má určenú povinnosť platiť výživné na maloletú Y. v sume 100,- eur mesačne. So svojou dcérou sa otec stretáva pravidelne podľa rozsudku, chodí za ňou do M., väčšinou styk prebieha v byte starých rodičov zo strany otca. Otec bráva maloletú Y. aj na dovolenky. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že má stabilné zamestnanie, býva s priateľkou, s ktorou spoločne znášajú náklady spojené s užívaním bytu, na rozdiel od matky, ktorá všetky výdavky hradí sama, pretože v spoločnej domácnosti žije iba s maloletou Y.. 8. Akceptujúc vek a odôvodnené potreby maloletej Y. a dobu, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného (päť rokov), ako aj pri akceptovaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019, pretože minimálne od tohto dátumu vzrástli životné náklady tohto maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho nástupom do vyššieho ročníka základnej a umeleckej školy, čo si vyžiadalo viac finančných prostriedkov vynaložených na poplatky v týchto školách, ako aj na zakúpenie školských potrieb a pomôcok. Takto stanovenú výšku výživného považoval súd za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej a na druhej strane pomerom povinného rodiča. Maloleté dieťa má takisto právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom v danom prípade je vzhľadom na výšku mesačného príjmu otca v jeho schopnostiach platiť výživné v súdom zvýšenej sume 250,- eur mesačne. 9. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné otcovi s účinnosťou od 01.09.2019, otcovi bolo za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 určené zročné výživné spolu v sume 650,- eur, ako rozdiel medzi plateným výživným otcom a zvýšeným výživným na sumu 250,- eur mesačne (250,- eur - 120,- eur = 130,- eur x 5 mesiacov = 650,- eur). Zročné výživné v sume 650,- eur povolil súd splácať v otcovi v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročný celý dlh. 10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec navrhujúc odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok OS Topoľčany zo dňa 13.02.2020 č.k. 10P/195/2019-113 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec a súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav. 11. Z dokladov doložených do spisu jednoznačne vyplýva, že matkin netto mesačný príjem v sume 1.619,38 eura je o 1/3-inu vyšší ako otcov netto mesačný príjem 1.100,- eur. Konajúci súd v napadnutom rozsudku príjmy oboch rodičov špecifikuje rôzne, keď v niektorých častiach odôvodnenia uvádza príjem v čistom a v niektorých častiach ho uvádza v hrubom. Vôbec nedefinuje priemerný mesačný príjem, čo
robí odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľným a zmätočným. Vzdaním sa funkcie zástupkyne, neprišla matka o celý príjem poskytovaný L. v M., ale tento príjem jej bol znížený len o funkčný plat zástupkyne, t. j. o 200,- eur mesačne. Aj napriek zániku tejto funkcie má matka mesačný príjem vo výške cca 1.400,- eur a teda ho má preukázateľne vyšší ako otec. Matka sa dobrovoľne (účelovo) vzdala funkcie zástupkyne riaditeľa, k čomu nemala žiaden dôvod. 12. V konaní otec riadne špecifikoval a preukázal svoje zárobkové schopnosti, majetkové pomery, životnú úroveň a počet ním vyživovaných osôb. Na strane dieťaťa je potrebné prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, ďalej aj na výšku výživného poskytovaného inými osobami (druhým rodičom). Taktiež opakovanie poukazoval, že zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery a životná úroveň druhého rodiča, t.j. matky sú vyššie ako v prípade otca. Matka má nielen vyšší príjem ako otec, ale vlastní aj dvojizbový byt a motorové vozidlo. Otec žije v prenajatom byte a nevlastní žiadne nehnuteľné, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Podľa názoru otca celkové mesačné výdavky na maloletú predstavujú 274,- eur. Ďalšie výdavky vyčíslené matkou (jej náklady na telefón, motorové vozidlo) nemožno zohľadňovať pri určení výživného. 13. Napadnutý rozsudok preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne je neprimerane vysoké. 14. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za korektné, a preto ho žiada zo strany odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne. Dôvodom prečo bol podaný návrh na zvýšenie výživného bola zmena pomerov na strane maloletej Y., ktorú výšku výživného ako vyplýva z podaného odvolania, otec nepripúšťa, resp. neuznáva. Kategoricky popiera tvrdenia otca v tom smere, že by nejakým spôsobom svoje ochorenie predstierala. Jej zdravotný stav odzrkadľoval jej životné tempo, ktoré bolo neúnosné. Kvôli zamestnaniu nemala čas ako matka venovať sa maloletej Y., ktorá od 5. ročníka je od 14.00 hod., t. j. po skončení vyučovania sama doma. 15. V súčasnej dobe má matka na každej z dvoch škôl, kde pracuje, príjem v sume 655,10 brutto mesačne, pričom otcov príjem je od 15.10.2019 v sume 1.785,- eur mesačne brutto, podľa mzdového dekrétu. Byt, v ktorom matka býva bol odkúpený cez hypotekárny úver. Otec je 40 ročný muž, majúci adresu u rodičov, používa auto svojho otca, známeho lekára, teraz už na dôchodku. Bol zamestnaný v niektorých ústredných úradoch štátnej správy, čo znamená, že mal dobrý príjem. Na dovolenky s dcérou chodí v sprievode svojich rodičov a snúbenicou. Takéto porovnanie otcovej nemajetnosti s majetkom matky má slúžiť v podanom odvolaní ako výhoda otca. Matka nelyžuje a s ich dcérou bol jeden deň lyžovať brat matky. Do nákladov matky s maloletou Y. opomenul otec zahrnúť náklady na stravu, ošatenie, obuv a celkový rozvoj dieťaťa. Počas mesiaca sa otec s dcérou stretáva iba štyri dni, a to v domácnosti jeho rodičov v M.. Od 01.03.2020 otec s dcérou nebol, pretože sa obáva nákazy koronavírusom. 16. Na písomné vyjadrenie matky k podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že vzhľadom na ním uvedené argumenty v odvolaní, ako aj skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení naďalej trvá na tom, aby odvolací súd (Krajský súd v Nitre) vydal uznesenie, ktorým bude zrušený rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 10P/195/2019-113 zo dňa 13.02.2020 a vec bude vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. 17. Otec dobrovoľne zvýšil platbu na výživu svojej dcéry na sumu 120,- eur mesačne a spolupodieľa sa na krytí výdavkov ich spoločného dieťaťa na výlety, školské potreby a podobne. Spolu s maloletou MI. rieši rôzne projekty a úlohy z matematických olympiád. Výška mzdy otca uvedená v mzdovom dekréte predstavuje hrubú mzdu, a preto je potrebné uvedenú sumu očistiť od preddavkov na sociálne, zdravotné poistenie a daň. Čistý príjem otca za rok 2013 bol cca 1.100,- eur mesačne, zatiaľ čo v prípade matky čistý mesačný príjem predstavoval 1.700,- eur mesačne. Odkúpenie bytu matkou je potrebné považovať za jej dobrovoľné rozhodnutie. Rovnako ako matka, uzatvoril poistenie pre dcéru, ktorej kúpil lyžiarsku výstroj a bol s ňou lyžovať v S.. 18. V čase, keď je maloletá Y. s otcom, všetky náklady na stravu, ubytovanie počas dovoleniek hradí otec, a nie jeho rodičia, ktorí sú starobní dôchodcovia. Matka v súvislosti s trávením času otca s maloletou zabudla uviesť aj sviatky, letnú dovolenku a aj dni nad rámec upraveného styku podľa vzájomnej dohody. Počas kalendárneho mesiaca v súhrne trávi s maloletou Y. 5 dní. 19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania s prihliadnutím na ust. § 62 a 65 CMP sa zaoberal dôvodmi podaného odvolania otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd ho hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 21. Krajský súd v Nitre, posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania otca, smerujúceho voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 13.02.2020 č.k. 10P/195/2019-113, v rámci tohto odvolacieho konania dospel k záveru, že je na mieste procesný postup podľa § 388 CSP, ktorý sa prejavil v zmene určenej výšky výživného v prospech maloletej Y. zo sumy 100,- eur na sumu 220,- eur mesačne od 01.09.2019. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nie je toho názoru, že samotné zvýšenie výživného by sa malo realizovať o sumu 150,- eur mesačne, t.j. na sumu 250,- eur mesačne. S dobou účinnosti zvýšenia výživného otcovi t. j. od 01.09.2019 sa odvolací súd stotožňuje. 22. V prípade maloletej Y. ide o takmer 11 ročné veľmi nadané dieťa, ktoré dosahuje výborné výsledky v škole. Súd prvej inštancie v súvislosti s podaným návrhom matky na zvýšenie výživného v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine). Odvolací súd mal výhrady voči výške určeného (zvýšeného) výživného v sume 250,- eur mesačne na maloletú Y., ktorá výška podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá jednak veku maloletej a jednak záujmu otca o maloletú, ktorý sa prejavuje v jeho prispievaní na toto dieťa nad rámec určenej zákonnej vyživovacej povinnosti (lyžiarska výstroj, platenie poistného, styk s dieťaťom počas kalendárnych mesiacov, ako aj počas dovoleniek). Pri akceptovaní časového odstupu od predchádzajúcej zmeny pomerov, ktorý predstavoval takmer 5 rokov, súd prvej inštancie zmenu pomerov správne kvalifikoval práve na strane maloletej Y., ktorá z predškolského zariadenia začala navštevovať základný stupeň školy, s čím má matka určite zvýšené výdavky na celkové zaopatrenie svojej dcéry. Tieto výdavky majú charakter školský, mimoškolský (umelecká škola) a v neposlednej miere aj spotrebný t.j. vynaložené na stravu, oblečenie, obuv, hygienické a iné potreby. Na druhej strane je však potrebné vychádzať z veku maloletej a rozsahu odôvodnených potrieb k takémuto veku patriacim. Je potrebné akceptovať aj z časového hľadiska do budúcnosti to, že maloletá Y. je zatiaľ ešte v štádiu vývoja, či už po psychickej alebo fyzickej stránke s čím bude mať matka v budúcnosti zvýšené náklady a je možné predpokladať aj úpravy vyživovacej povinnosti prostredníctvom súdnych rozhodnutí, ak sa rodičia inak nedohodnú. Zvýšenie výživného prvoinštančným súdom zo sumy 100,- eur na sumu 250,- eur mesačne, je potom založené na nesprávnom právnom posúdení, čo odvolací súd korigoval zmenou napadnutého rozsudku. 23. Za daného stavu, kedy vyživovaciu povinnosť voči maloletej Y. majú obidvaja rodičia, odvolací súd výživné zo strany otca v sume 220,- eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami v sume cca 25,- eur mesačne, ako aj výživné zo strany matky 154,- eur mesačne, pretože táto svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej vyvažuje mierou osobnej starostlivosti v rozsahu 30% v celkovej výške 399,- eur (154,- eur + 220,- eur + 25,- eur) považuje za plne primerané k uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletej Y.. Povinný rodič, v danom prípade otec, musí zobrať na zreteľ tú skutočnosť, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 24. Na margo námietok otca, prezentovaných v ním podanom odvolaní, ohľadne nedostatočného preukázania priemerných zárobkov oboch rodičov, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania venoval zisťovaniu údajov v tomto smere náležitú pozornosť, a nie je jeho vinou, že niektorí zamestnávatelia tieto údaje zaslali aj v brutto hodnote, keď boli vyzývaní na zaslanie podkladov v netto hodnotách. Aj napriek uvedenému, súd prvej inštancie zrozumiteľným a prehľadných spôsobom zistil zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov, ktoré vzhľadom na zmenu pomerov na ich strane v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného v oblasti dosahovaných zárobkov aj následne zohľadnil vo zvýšenom výživnom na sumu 250,- eur mesačne, ktoré odvolací súd stanovil na sumu 220,- eur mesačne, prihliadnúc aj na záujem otca o maloletú, ako aj to, že otec cca tri roky dobrovoľne platil výživné 120,- eur, hoci súdom mal určenú povinnosť platiť výživné iba 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o rozsah zárobkových schopností a možností, tak odvolací súd vychádza z toho záveru, že tento je u obidvoch rodičov v podstate rovnaký a pohybuje sa v rozmedzí 1.250,- až 1.450,- eur mesačne, pričom matka výšku svojho príjmu dosahuje u dvoch zamestnávateľov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v prípade matky a tak aj otca, uvádzaná výška dekrétových platov je v brutto forme, pričom kvôli odvodom na zdravotné, sociálne poistenie a na daň je potrebné od súm uvedených v týchto dekrétoch odrátať minimálne 20%.
25.V kontexte uvedených dôvodov, pri nevzhliadnutí procesných dôvodov na potvrdenie a ani na zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd o podanom odvolaní otca ako o čiastočne dôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 26. V časti výroku II. o zročnom výživnom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože nemal prehľad o platbách otca na výživnom v prospech maloletej Y. za obdobie od vyhlásenia rozsudku, t. j. od 13.02.2020 až do vyhlásenia tohto rozsudku 31.07.2020. Ako súvisiaci zrušil odvolací súd aj výrok III. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania. Vo svojom novom rozhodnutí o zročnom výživnom rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).