Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Ek-361-2019.pdf
PDF · 128.73 KB
Case nature
Subarea
19Ek/361/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ALBATROS - TRAVEL AGENCY s.r.o., IČO: 43 901 182, so sídlom Hlavná 18, 040 01 Košice, zast.: JUDr. Ingrid Kovalčuková, advokátka, IČO: 10 826 271, so sídlom Štúrova 22, 040 01 Košice-Juh, proti povinnému: LINEU s.r.o., IČO: 36 602 451, so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 01 Košice, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., IČO: 36 721 981, so sídlom Werferova 1/2582, 040 11 Košice, o vymoženie 2.799,91 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, sp. zn. 281EX 102/19, o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie vo výške 132,44 EUR, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26. 02. 2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.799,91 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/181/2017 zo dňa 16. 08. 2017 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 12. 03. 2019 v spojení s dodatkom k povereniu na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 03. 2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 281EX 102/19.
3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 15.04.2019 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 04. 2019, ktorý súd uznesením sp. zn. 19Ek/361/2017 zo dňa 07. 11. 2019 ako nedôvodný zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2020, a to v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 02. 2020.
4. Súdnemu exekútorovi bol dňa 07. 04. 2020 doručený ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 04. 2020 (ďalej aj ako „Návrh 2“), ktorý je obsahovo v prevažnej časti podobný návrhu na zastavenie zo dňa 11. 04. 2020. Povinný v Návrhu 2 žiada exekúciu zastaviť, nakoľko pohľadávka oprávneného bola podľa jeho názoru zaplatená, resp. okolnosti vecí nasvedčujú skutočnosti, že došlo v súvislosti s danou vecou k spáchaniu trestného činu. V tejto súvislosti povinný súdu predložil trestné
oznámenie spolu s podacím lístkom zo dňa 23. 01. 2020 a navrhol, aby bola exekúcia zastavená, resp. aj aby bolo exekučné konanie odložené, prípadne prerušené do skončenia vyšetrovania. Povinný uviedol, že v roku 2016 mu bola zo spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava - Vajnory, IČO: 36 285 820 doručená výzva, aby uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie na účet tejto spoločnosti z dôvodu jej postúpenia. Po dôkladnom preverovaní vecí, ktoré zahŕňalo mimo iného aj elektronickú komunikáciu, ktorú povinný už predložil do spisu, povinný nadobudol presvedčenie, že pohľadávka oprávneného na zaplatenie sumy 2.788,91 EUR bola zo strany oprávneného postúpená na základe dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2016 na spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. V predmetnej veci oprávnený vymáha pohľadávku, ktorú povinný už raz hradil. Pritom je podľa povinného zrejmé, že oprávnený pohľadávku postúpil. Povinný už prv do konania predložil aj Postúpenie pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016, ktorého autenticitu oprávnený nijakým spôsobom nenamietol. Povinný upozornil, že oprávnený sa k uvedenému dokumentu zámerne dosiaľ nijako nevyjadril, pričom práve na základe predmetného dokumentu došlo zo strany povinného začiatkom roka 2017 k zaplateniu celej sumy 2.788,91 EUR, a to v troch splátkach na účet postupníka, čiže spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., čo bolo dokladované výpisom z účtu povinného vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky. Podľa výpisu z obchodného registra oprávneného, pri konaní menom oprávneného písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Ako vyplýva z Postúpenia pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016, ktoré je riadne podpísané a podpis sa dokonca kryje s pečiatkou oprávneného. Teda dohoda o postúpení pohľadávky označená ako Postúpenia pohľadávky zo dňa 14.09.2016 je dostatočným dôkazom o postúpení pohľadávky z povinného na postupníka, čiže spoločnosť SA F INVESTMENT. s.r.o. Na základe tejto listiny povinný hradil dlh na účet postupníka. Povinný, ako je zrejmé, vec preveroval, keď žiadal doručiť dokumenty z ktorých je zrejmé, že pohľadávku treba plniť postupníkovi. Už len samotná táto skutočnosť úmyselného opomínania dohody o postúpení pohľadávky oprávneným vzbudzuje podľa názoru povinného o celej veci pochybnosti. Pokiaľ teda oprávnený nepredloží do konania ďalšie tvrdenia a na nich nadväzujúce dôkazy vzťahujúce sa k predmetnému postúpeniu pohľadávky, ktoré tvrdenia a dôkazy buď spochybnia postúpenie pohľadávky ako také, alebo preukážu zánik právneho vzťahu medzi postupcom a postupníkom (odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky, eventuálne dohoda na uvedenom a pod.) alebo budú produkované iné právne významné skutočnosti vzťahujúce sa k veci, je podľa povinného nepochybné, že bolo preukázané, že povinný riadne plnil dlh postupníkovi spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. na základe Postúpenia pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 611 ods. 2. § 202 ods. I Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Aj bez nariadenia pojednávania v exekučnej veci je zrejmé, že oprávnený vymáha pohľadávku, ktorú oprávnený postúpil postupníkovi a táto bola postupníkovi uhradená. Preto opakované vymáhanie tej istej pohľadávky je nielen v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako také nepožívajúce právnu ochranu, ale aj dôvodom a skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu. Na dôvažok, uvedené spôsobuje vážnu ujmu na právach povinného v zmysle § 375 ods. 1 písmena a) Trestného poriadku a ako také je vo svojej podstate trestným činom. Povinný k Návrhu 2 pripojil nasledovné prílohy: Trestné oznámenie zo dňa 31. 12. 2019 + podací lístok zo dňa 21. 01. 2020.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k Návrhu 2 uviedol, že vzhľadom na to, že k opakujúcim sa tvrdeniam povinného sa oprávnený už vyjadroval fakticky dvakrát, a to ako k samotnému návrhu na zastavenie exekúcie, tak aj v rámci konania o sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu, nepovažuje za efektívne vyjadrovať sa k nim po tretí krát. Na tam uvedenej argumentácii oprávnený naďalej zotrváva, pričom zároveň poukazuje na fakt, že sa jedná o tzv. neskôr podaný návrh v zmysle § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, preto je opakovanie fakticky tej istej argumentácie zo strany povinného v prospech zastavenia exekúcie právne absolútne bezvýznamné. Na tejto bezvýznamnosti nemôže podľa názoru oprávneného zmeniť nič ani predloženie listín o tom, že dňa 23. 01. 2020 odoslal povinný OR PZ v Košiciach trestné oznámenie zo dňa 31. 12. 2019, v ktorom tvrdí, že bol spáchaný trestný čin podvodu a žiada, aby bolo začaté vo veci trestné stíhanie a celá vec náležite prešetrená, aby bolo páchateľom vznesené obvinenie, a aby bol povinný ako poškodený o výsledkoch šetrenia informovaný. Oprávnený má za to, že podanie trestného oznámenia povinným bolo zjavne účelové a javí sa skôr ako reakcia na predchádzajúce vyjadrenia oprávneného k prvému návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď oprávnený spochybňoval argumentáciu povinného, okrem iného aj poukazom na jeho neštandardné správanie aj v tom smere, že napriek tvrdeniu o tom, že pohľadávku zaplatil a že je obeťou
trestného činu podvodu, doposiaľ neinicioval proti tomu trestné konanie. Bez ohľadu na uvedené má oprávnený za to, že ani tento - zjavne účelový jednostranný úkon zo strany povinného (hoci aj realizovaný po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie), nemožno bez ďalšieho považovať za splnenie podmienky vyžadovanej v ust. § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku a vydávať ho za „skutočnosť, ktorá nastala po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie“. K trestnému oznámeniu, len s ohľadom na vyčerpávajúce oboznámenie, oprávnený k listinám predloženým povinným uviedol, že na rozdiel od povinného, on sám nemá odkiaľ disponovať informáciami o tom, ako OČTK napokon vyhodnotili trestné oznámenie povinného, avšak poukazuje na to, že tento jeho v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podania trestného oznámenia je zo dňa 04. 04. 2020. Trestné oznámenie podal povinný na poštovú prepravu dňa 23. 01. 2020 a podľa údajov Slovenskej pošty k zásielke č. RE883365649SK táto bola doručená adresátovi dňa 24. 01. 2020 o 10.02 hod. Z uvedeného vyplýva, že medzi doručením trestného oznámenia a podaním návrhu na zastavenie exekúcie uplynulo 71 dní, v lehote ktorej by oprávnenému už zrejme mal byť známy aj výsledok preverovania obsahu jeho trestného oznámenia, keďže OČTK o ňom mali rozhodnúť v zákonnej 30-dňovej lehote. Napriek tomu povinný, okrem listín vyhotovených samým sebou nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé objektivizovať jeho dookola sa opakujúce tvrdenia o tom. Že výkonom exekúcie o vymoženie právoplatne priznanej pohľadávky, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, sa stal obeťou akéhokoľvek trestného činu. Oprávnený pre úplnosť tiež uviedol, že na základe povinným podaného trestného oznámenia bol konateľ oprávneného predvolaný k vyšetrovateľovi na dňa 21. 02. 2020. V rámci tohto úkonu predložil OČTK všetky listiny a podal všetky požadované vysvetlenia. Od toho času nebol konateľ oprávneného viac zo strany OČTK kontaktovaný. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o podanom trestnom oznámení sa oprávnený domnieva, že trestné oznámenie povinného muselo byť podľa všetkého ako bezdôvodné odmietnuté. Ak by totiž bolo v súvislosti s trestným oznámením povinného niekomu vznesené obvinenie, zrejme by bol vyšetrovateľ oprávneného už predvolal na vypočutie po vznesení obvinenia, ktoré úkony je potrebné v takomto prípade s ohľadom na právo obvineného na obhajobu vykonať opakovane. Ak by bol vyšetrovateľ začal čo i len trestné stíhanie vo veci, tiež by o tom musel rozhodnúť uznesením, pričom v takom prípade by povinný toto uznesenie zrejme predložil v prílohe návrhu na zastavenie exekúcie. Takáto listina ale nebola oprávnenému s návrhom a výzvou na vyjadrenie doručená. Odmietnutie trestného oznámenia oprávnený neusudzuje len s ohľadom na uplynutie 30 dňovej lehoty na rozhodnutie v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku, ale predovšetkým z okolností, ktoré v trestnom oznámení tvrdil sám povinný ako oznamovateľ (nesporne v súčinnosti s advokátom), na obsahu ktorých nemohli nič zmeniť ani jeho záverečné žiadosti adresované OČTK, aby trestné stíhanie začali a vzniesli obvinenia. OČTK vo veci trestného oznámenia povinného ani nemohli rozhodnúť inak, ako ho odmietnuť, a to predovšetkým z dôvodu subsidiarity trestného práva, je apriori v právnom štáte vylúčené, aby mohli byť takýmto spôsobom zneužívané inštitúty trestného práva za účelom suplovania hrubej nečinnosti, či až arogancie účastníka civilného súdneho konania, z ktorého vzišiel legitímne exekučný titul, a to len preto, že úspešný účastník sa následne voči žalovanému domáha vykonania právoplatne priznaného práva. Ďalším zásadným dôvodom nevyhnutnosti odmietnutia trestného oznámenia povinného tiež muselo v danom prípade byť aj to, že otázku, či v konkrétnej veci došlo k spáchaniu trestného činu alebo nie, sú OČTK povinné posudzovať samostatne, podľa kritérií stanovených zákonom, a nie podľa nárokov a požiadaviek oznamovateľa. Jedine takýmto spôsobom možno posudzovať vec objektívne a zachovať v trestnom konaní princíp zákonnosti. Oprávnený nemá najmenšie pochybnosti, že OČTK vo veci trestného oznámenia povinného konali práve takto. Tvrdenia povinného sú naďalej zjavne zavádzajúce, keď ešte aj v trestnom oznámení tvrdí, že „dlho a dôkladne preveroval“ okolnosti postúpenia pohľadávky pred jej údajným zaplatením, pričom napriek týmto svojim údajným pochybnostiam neoslovil v rámci „dlhého a dôkladného preverovania“ ani oprávneného a ani od postupníka nežiadal predložiť zmluvu o postúpení pohľadávky, hoci postúpenie mu nebolo oznámené jeho pôvodným veriteľom, t. j. postupcom. Rovnako ešte ani v trestnom oznámení povinný neobjasnil, prečo zaplatená suma nezodpovedá ani sume pôvodnej pohľadávky, a ani sume zvýšenej o náklady vymáhania, ktorú požadoval postupník vo svojej výzve, a už vôbec nie to, prečo nebola pohľadávka uhradená na číslo účtu, ktoré bolo vo výzve postupníka oznámené ako miesto plnenia záväzku, ale na úplne iný účet. Z trestného oznámenia tiež nevyplýva, prečo povinný nezačal vec riešiť v trestnoprávnej rovine hneď po tom, čo už vedel o Exekučnom titule aj od oprávneného a čakal s tým až do tejto fázy exekučného konania. Faktom je, že oprávnený vyzýval povinného na zaplatenie dlhu ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie, na ktorého výzvy - písomné aj telefonické povinný buď nereagoval alebo
reagoval arogantne s tým, že on nič platiť nebude a zložil právnemu zástupcovi oprávneného telefón. Podanie trestného oznámenia bolo preto jednoznačne len ďalším špekulatívnym úskokom povinného a povinný aj týmto len ďalej arogantne zneužíva právo na súdnu a inú právnu ochranu a zavádza súdneho exekútora aj súd predkladaním listín, ktorými sa snaží formalistický navodiť splnenie podmienok pre zastavenie či prerušenie exekúcie. Spôsob, akým sa povinný rozhodol vyhnúť exekúcii, t. j. snahou účelovo kriminalizovať štatutárne orgány oprávneného, podľa názoru oprávneného prekračuje únosnú mieru primeranej obrany, ktorej absolútna neadekvátnosť je daná už len tým, že oprávnený nemohol pri podávaní žaloby a návrhu na vydanie platobného rozkazu predpokladať u oprávneného takéto hrubé ignorovanie začatia súdneho konania proti nemu, ak by bolo možné hoci aj len teoreticky pripustiť, že povinný naozaj žalovanú pohľadávku v dobrej viere zaplatil postupníkovi. Vzhľadom na uvedené, oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje návrh povinného na jej zastavenie zamietnuť a priznať mu proti povinnému náhradu trov konania za úkon právnej služby spočívajúci v podaní tohto vyjadrenia + režijný paušál.
6. Súdny exekútor predložil Návrh 2 súdu na rozhodnutie spolu so svojim vyjadrením a vyjadrením oprávneného dňa 14. 05. 2020.
7. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k Návrhu 2 uviedol, že povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 07. 04. 2020 návrh na zastavenie exekúcie v celosti podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom sa domáha zastavenia exekúcie. Exekútor následne dňa 28. 04. 2020 doručil výzvu oprávnenému, aby sa k návrhu na zastavenie exekúcie písomne vyjadril. Návrh 2 bol podaný podľa ust. § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. Povinný namieta skutočnosti, ktoré už namietal v predchádzajúcom resp. predchádzajúcich návrhoch na zastavenie exekúcie (rovnaké dôvody zastavenia), o ktorých súd právoplatne rozhodol, resp. o ktorých ešte nerozhodol. Ďalší návrh na zastavenie exekúcie nespĺňa predpokladané dôvody zastavenia exekúcie ustanovené v § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, t. j. že obsahom ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie povinný nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Tým, podľa názoru exekútora, nie sú splnené podmienky pre posudzovanie opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, najmä odôvodnenosť, dôkazy a skutočnosti preukazujúce relevantnosť podaného ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže povinný podal ďalší návrh na zastavenie exekúcie, nemá takýto návrh na zastavenie odkladný účinok (§ 61k ods. 4 Exekučného poriadku). Povinný namieta opakovane rovnaké skutočnosti, ktoré nepreukázal vecnými dôkazmi, ktoré by popierali existenciu, resp. odôvodnenosť záväzku voči oprávnenému Oprávnený doručil exekútorovi písomné vyjadrenie k ďalšiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie v určenej lehote dňa 08. 05. 2020, ustanovenej v § 61k ods. 5 druhá veta Exekučného poriadku. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, čoho dôkazom je písomné vyjadrenie oprávneného, resp. oprávnený nedal písomný súhlas so zastavením exekúcie (§ 61k ods. 5 tretia veta Exekučného poriadku). Exekútor vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nesúhlasil so zastavením (§ 61k ods. 5 tretia veta Exekučného poriadku), nemohol vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Exekútor nemohol zastaviť exekúciu ani z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko nenastali. Exekútor má za to, že ďalší návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným je potrebné súdom zamietnuť v celom rozsahu podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku z dôvodu, že nie sú splnené predpokladané dôvody zastavenia exekúcie súdom ustanovené v § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku.
8. Súdnemu exekútorovi bol dňa 12. 06. 2020 doručený ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01. 06. 2020 (ďalej aj ako „Návrh 3“), v rámci ktorého povinný do konania predložil nový dôkaz, a to uznesenie OR PZ v Košiciach, ČVS: ORP-179/5-VYS-KE-2020 zo dňa 21. 05. 2020. Povinný je názoru, že ako vyplýva i uznesenia, je nepochybné, že oprávnený pohľadávku, ktorú vymáha v tomto exekučnom konaní proti povinnému postúpil na tretiu osobu. Keďže došlo k postúpeniu pohľadávky, oprávnený nebol oprávneným veriteľom na jej uplatnenie. Uvedená skutočnosť postúpenia pohľadávky teraz podľa názoru povinného nepochybne vyplýva z vyjadrení samotného oprávneného. V trestnom konaní bolo výpoveďou konateľa povinného zadokumentované, že oprávnený postúpil pohľadávku na SAF INVESTMENT, s.r.o. Tento dôkaz o postúpení pohľadávky je podľa povinného plne v súlade s ďalšími dôkazmi, ako je napríklad dokument „Postúpenie pohľadávky zo dňa 14.09.2016“, a tieto dôkazy jednoznačne svedčia tomu, že oprávnený postúpil pohľadávku, ktorú vymáha v tomto exekučnom konaní dávno pred tým, ako začal s jej vymáhaním. Samotná skutočnosť, že povinný disponuje právoplatným rozhodnutím súdu o povinnosti platiť nie je bez ďalšieho absolútnym dôkazom o tom, že uvedené je
súladné s hmotným pávom. Veď okrem exekučného titulu (získaného neoprávneným veriteľom), všetky dôkazy svedčia o tom, že oprávnenému nesvedči hmotné právo a preto je žiaduce, aby sa súd s uvedeným náležité vysporiadal. Povinný poukázal na ust. § 200 Exekučného poriadku, čl. 3 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) a čl. 5 CSP a uviedol, že situácie, keď došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, povinný následne po oznámení, že došlo k postúpeniu, postúpenú pohľadávku riadne zaplatil postupcovi. Je nepochybné, že jeho dlh zanikol. Preto vymáhanie tohto dlhu zo strany oprávneného je v rozpore s elementárnou spravodlivosťou a princípmi, na ktorých je vystavaná demokratická spoločnosť, ale je aj zrejmým zneužitím práva, a nepožíva právnu ochranu, čo je v zmysle § 61 k ods. 1 písmena d) dôvodom na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného s poukazom na celý obsah spisu povinný požiadal, aby exekučný súd v zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku nariadil vo veci pojednávanie a následne rozhodol, a tým povinnému poskytol reálnu, a nie iba formálnu ochranu práv. Povinný k Návrhu 3 pripojil prílohu: uznesenie OR PZ v Košiciach, ČVS: ORP-179/5-VYS-KE-2020 zo dňa 21. 05. 2020.
9. Oprávnený vo svojom vyjadrení k Návrhu 3 uviedol, že aj keď z rozhodnutia vyšetrovateľky jednoznačne vyplýva, že OČTK nezistili spáchanie akéhokoľvek trestného činu, z dôvodu ktorého aj bolo trestné konanie zastavené, povinný naďalej tvrdí, že predmetná exekúcia vedená proti nemu je „zjavným zneužitím práva“. Oprávnený nesúhlasí so závermi povinného, ktoré vyplynuli z predloženého uznesenia vyšetrovateľa o odmietnutí veci, a ani so spôsobom, akým ho povinný vykladá. Oprávnený prostredníctvom svojho konateľa v rámci svojej svedeckej výpovedi k otázke vyšetrovateľky po predložení listiny o postúpení pohľadávky uviedol, že išlo o vymáhanie pohľadávky formou komisionárskej zmluvy, pričom k vymoženiu pohľadávky nedošlo ani touto formou. Keďže pár mesiacov na to spoločnosť SAF Investment s.r.o. zanikla, obrátil sa oprávnený prostredníctvom svojej riaditeľky, Ing. Masri, vo veci ďalšieho vymáhania svojej pohľadávky voči povinnému na advokátku, JUDr. Ingrid Kovalčukovú. Ako ďalej vyplýva zo záverov vyšetrovania, OČTK zistili, že oprávnený následne vymáhal svoju pohľadávku voči povinnému prostredníctvom civilnej žaloby. V tomto konaní bol však povinný nečinný a nevyužil možnosť ochrany svojich práv v rámci civilného konania. Proti platobnému rozkazu povinný nepodal odpor, keď skutočnosťami uvádzanými v trestnom oznámení by bol povinný sa primárne zaoberať príslušný civilný súd. Vyšetrovateľka svoje rozhodnutie o odmietnutí veci uzavrela, že sa jedná oobchodno-právny vzťah a na úhradu pohľadávky oprávnený neobdržal platbu ani zo strany spoločnosti SAF Investment s.r.o., a ani zo strany povinného, pričom konanie oprávneného, ktorý sa domáhal zaplatenia dlhu zákonnými prostriedkami, nemohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a ani iného trestného činu. Pre úplnosť oprávnený opakovane zdôraznil, že so spoločnosťou SAF Investment s.r.o. nikdy neuzavrel takú zmluvu, ktorou by vyjadril svoju vôľu previesť zo svojho majetku pohľadávku vymáhanú voči povinnému na túto spoločnosť, čo vyplýva aj z pojmových znakov komisionárskej zmluvy v zmysle ust. § 577 zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, podľa ktorého, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Z informácii dostupných na internete (napr. aj v Centrálnom registri zmlúv) možno dohľadať podľa všetkého obdobné komisionárske zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom inkasa, ktoré mala spoločnosť SAF Investment s.r.o. uzavreté aj s inými subjektmi. Oprávnený sa s odstupom času nevedel vyjadriť o absolútnej totožnosti obsahu týchto zmlúv, keďže ju už nemá k dispozícii. Faktom však je, že sa malo jednať vždy a výlučne len o dohodu ohľadom vymáhania pohľadávky. Oprávnený nikdy nemal záujem uzavrieť a ani nikdy neuzavrel so spoločnosťou SAF Investment s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorej uzavretím by stratil voči dotknutej pohľadávke svoje vlastnícke práva. Uzavretie takejto zmluvy nebolo preukázané am v trestnom konaní a dôkazom o jej existencie nemôže byť ani listina údajného oznámenia postúpenia pohľadávky, keďže toto oznámenie nebolo povinnému doručené oprávneným, ale len spoločnosťou SAF Investment s.r.o. a aj to len v ako oskenovaná listina. Za týchto okolnosti sa mal povinný (minimálne z dôvodu opatrnosti, ako aj s ohľadom na povinnosť jeho štatutárnych orgánov konať s odbornou starostlivosťou) domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky, čo však napriek tomu, že „vec dlho a dôkladne preveroval“, v skutočnosti neurobil. Záver o neexistencii zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 OZ jednoznačne vyplýva aj z toho ďalšieho správania sa a konania
oprávneného, keď ten ohľadom svojej nezaplatenej pohľadávky podal proti povinnému riadne civilnú žalobu, za ktorú riadne zaplatil súdny poplatok, náklady právneho zastúpenia, a to aj následne vo vzťahu k exekučnému konaniu. Je preto zrejmé, že oprávnený bol pripravený domáhať sa svojich práv v riadnom súdnom konaní, pričom za žiadnych okolností nemohol predpokladať, že povinný sa proti žalobe nebude mať ochotu brániť, a proti platobnému rozkazu ani len nepodá odpor - zvlášť ak je presvedčený, že pohľadávku riadne zaplatil spoločnosti SAF Investment s.r.o. Nepodanie odporu si oprávnený práve naopak vykladal tak, že povinný si bol vedomý svojho záväzku. Pri podávaní žaloby pri tom oprávnený šiel aj do rizika, že napriek nákladom, ktoré už vynaložil v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, sa jej zaplatenia napokon ani nemusí domôcť, napr. pre stav úpadku povinného, čo stále nemožno vylúčiť, čo je skutočným dôvodom obštrukcií, nakoľko v prípade zastavenia exekúcie pre nevymožiteľnosť pohľadávky sa má za to, že je dlžník v úpadku, čo zakladá povinnosť jeho štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Porušenie tejto povinnosti zakladá voči povinným osobám nárok na zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- EUR. Nemá logiku taká úvaha povinného, aby oprávnený vykonal vyššie uvedené úkony a investoval do vymáhania pohľadávky stovky EUR vedomý si, že pohľadávky, ktorú uplatňuje, mu nepatrí, čo by sa muselo zistiť ešte pred prvým pojednávaním vo veci. V civilnom konaní vo veci samej mohol povinný napokon uplatňovať aj námietku nedostatku pasívnej legitimácie oprávneného ako žalobcu, ktorá v prípade jej riadneho preukázania zo strany povinného ako žalovaného, by bola tiež dôvodom zamietnutia žaloby. Vzhľadom na uvedené, ako aj s ohľadom na fakticky totožné závery trestného konania, sú povinným uvádzané argumenty v tomto štádiu právne bezvýznamné a ich nekonečným opakovaním povinný len naťahuje čas a zneužíva práva povinného v exekúcii. Okruh účastníkov exekučného konania je upravený v § 35 Exekučného poriadku. Pre úplnosť oprávnený pripomenul, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou spoločnosti SAF Investment s.r.o., ktorá sa profesionálne zaoberala vymáhaním pohľadávok od neplatičov, aj s ohľadom na fakt, že k údajnej úhrade pohľadávky malo dôjsť na iné číslo účtu, ako bolo oznámené povinnému ako platobné miesto, pričom nesúhlasí ani údajne zaplatená suma so sumou určenou na zaplatenie pohľadávky oprávneného v zmysle výzvy adresovanej povinnému spoločnosťou SAF Investment s.r.o, nemožno vylúčiť, že spoločnosť SAF Inveslmenl sro vymáhala od povinného ako neplatiča pohľadávky aj v prospech iných veriteľov a platba, ktorú povinný tvrdí na úhradu vymáhanej pohľadávky nijako nesúvisela s pohľadávkou oprávneného, ktorá je predmetom tejto exekúcie. Za okolností prejednávanej veci sa preto javí, že nie oprávnený, ale práve sám povinný v maximálne možnej miere zneužíva nie len práva povinného v exekúcii, ale právo na súdnu ochranu ako také, keď usiluje vyhnúť sa zaplateniu dlhu ešte aj účelovým kriminalizovaním osôb konajúcich za oprávneného, keď napriek svojmu minimálne ľahostajnému správaniu sa k svojim záväzkom pred začatím exekúcie (navyše zastúpený advokátom), musel vedieť, že ním iniciované trestné konanie ani nemohlo [a priori minimálne z dôvodu subsidiarity trestného práva) dopadnúť inak, ako odmietnutím veci, a teda od samého počiatku muselo byť povinnému zrejmé, že nebolo spôsobilé privodiť mu v exekučnom konaní lepšie postavenie. Vzhľadom na uvedené nemožno procesné úkony povinného posudzovať inak, ako účelové obštrukcie a svojvoľnú snahu odďaľovať uspokojenie pohľadávky oprávneného a zaťažovať oprávneného ďalšími a ďalšími procesnými úkonmi, ktorými musí reagovať na účelové tvrdenia povinného predkladané súdu na rozhodnutie. Oprávnený uviedol, že trvá na tom, že obrana povinného tvrdením zániku pohľadávky ešte pred vydaním Exekučného titulu už v tomto štádiu jej života nemôže obstáť. Povinný ju mal prezentovať v konaní vo veci samej. Keďže sa už jedná o v poradí tretí návrh na zastavenie exekúcie zo stále rovnakých dôvodov, poukazuje oprávnený na znenie § 67k ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého platí, že v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený požiadal zaviazať povinného na náhradu trov exekučného konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia v súvislosti so spracovaním tohto podania.
10. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k Návrhu 3 uviedol, že Návrh 3 mu bol zo strany povinného doručený dňa 12. 06.2020. Ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie v celosti bol podaný podľa ust. § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. Povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali v období po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie neobsahuje predpokladané dôvody zastavenia exekúcie súdom, ustanovené v §61k ods. 1 Exekučného poriadku
a tým podľa názoru súdneho exekútora nie sú splnené podmienky pre posudzovanie opodstatnenosti exekúcie, najmä odôvodnenosť, dôvody a skutočnosti preukazujúce relevantnosť podaného ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže povinný podal ďalší návrh na zastavenie exekúcie, nemá takýto návrh odkladný účinok (§61k ods. 4 Exekučného poriadku). Povinný namieta skutočnosti, ktoré nepreukázal vecnými dôkazmi, ktoré by popierali existenciu, resp. odôvodnenosť záväzku voči oprávnenému. Oprávnený doručil exekútorovi písomné vyjadrenie k ďalšiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, čoho dôkazom je písomné vyjadrenie oprávneného, resp. oprávnený nedal písomný súhlas so zastavením exekúcie (§61k ods. 5 tretia veta Exekučného poriadku). Exekútor vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie (§61k ods. 5 tretia veta Exekučného poriadku) nemohol vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Exekútor nemohol zastaviť exekúciu ani z dôvodov ustanovených v §61n ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko nenastali. Exekútor má za to, že ďalší návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným je potrebné súdom zamietnuť v celom rozsahu podľa §611 ods. 3 pivá veta Exekučného poriadku z dôvodu, že nie sú splnené predpokladané dôvody zastavenia exekúcie súdom ustanovené v §61k ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, ak súd napriek tomu zastaví exekúciu podľa ust. § 611 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, exekútor vyčísli trovy exekúcie samostatným podaním v lehote určenej súdom vo výzve na vyčíslenie trov exekúcie exekútora, t. j. pred vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie.
11. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
16. V zmysle ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.
17. Jedinou skutočnosťou, ktorú v Návrhu 2 uviedol povinný a ktorá zároveň nastala po uplynutí lehoty podľa § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku bola skutočnosť, že povinný podal dňa 23. 01. 2020 trestné oznámenie, adresované Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach. V predmetnom
trestnom oznámení povinný uviedol, že z tam uvedených skutočností je zrejmé, že buď došlo k podvodu v súvislosti s Postúpením pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016 na spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o., alebo oprávnený vedie exekúciu pre pohľadávku, ktorú riadne postúpil a ktorá bola na základe uvedeného postúpenia uhradená. V súvislosti s podaným trestným oznámením má súd to, že v exekučnom konaní súd nie je v žiadnom prípade oprávnený posudzovať relevanciu dôvodov uvedenú v prípadnom podanom trestnom oznámení, t. j. nie je oprávnený nahrádzať rozhodovanie OČTK o podanom trestnom oznámení. Samotné podanie trestného oznámenia nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a nebráni vymáhateľnosti Exekučného titulu.
18. V rámci Návrhu 3 povinný súdu predložil uznesenie OR PZ v Košiciach, ČVS: ORP-179/5-VYS- KE-2020 zo dňa 21. 05. 2020, z ktorého má byť podľa názoru povinného zrejmé, že oprávnený pohľadávku, ktorú vymáha v tomto exekučnom konaní, postúpil na tretiu osobu a preto, pokiaľ došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a povinný postúpenú pohľadávku riadne zaplatil postupcovi, je nepochybné, že dlh zanikol. Súd má za preukázané, že uznesením OR PZ v Košiciach, ČVS: ORP-179/5-VYS-KE-2020 zo dňa 21. 05. 2020 bola vec podozrenia z prečinu Podvod podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť oprávnený ako postupca alebo spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. ako postupník z Postúpenia pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016, a to voči povinnému ako dlžníkovi, ktorý na základe Postúpenia pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016 uhradil pohľadávku vo výške 2.799,91 EUR postupníkovi, no jej opätovným vymáhaním postupcom v rámci exekučného konania by mi vznikla škoda, odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia OR PZ v Košiciach vyplýva, že zástupcovia oprávneného sa vzhľadom k odstupu času nevedeli jednoznačne vyjadriť k podmienkam postúpenia pohľadávky spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., avšak z ich výpovedí vyplýva, že neobdržali finančné prostriedky vo výške dlhu ani zo strany spoločnosti SAF INVESTMENT s.r.o., ani zo strany povinného. Z tohto dôvodu oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv v civilnom konaní, podaním žaloby o zaplatenie, na základe ktorej bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz. Povinný v rámci civilného konania nepodal odpor, teda nevyužil ochranu svojich práv v rámci civilného konania, kde skutočnosťami uvádzanými v trestnom oznámení by bol primárne príslušný zaoberať sa civilný súd. Vyšetrovateľka PZ zároveň v predmetnom uznesení vyslovila svoj názor, že oprávnený, ktorý sa zákonnými prostriedkami domáha zaplatenia svojho dlhu nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu Podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona po objektívnej stránke ani po stránke subjektívnej, ani skutkovej podstaty iného trestného činu, preto rozhodla tak ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia, nakoľko vo veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Vyšetrovateľka PZ zároveň uviedla, že predmetným rozhodnutím nie sú dotknuté práva povinného uplatniť si svoje práva v občiansko-právnom konaní. 19. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, pričom povinný v Návrhu 3 opätovne uviedol ako dôvody na zastavenie exekúcie výlučne skutočnosti, ktoré mali nastať v čase pred vydaním Exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní Exekučného titulu, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť Exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Pokiaľ povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním Exekučného titulu, tieto mal uplatniť v odpore proti platobnému rozkazu, avšak povinný tak neurobil a odpor proti platobnému rozkazu nepodal. Exekučný súd sa preto nemohol zaoberať tvrdeniami povinného o tom, že vymáhaná pohľadávka bola pred vydaním Exekučného titulu postúpená na iný subjekt, ktorému ju následne povinný zaplatil. Takýto záver v žiadnom prípade nevyplýva ani z uznesenia OR PZ v Košiciach, ČVS: ORP-179/5-VYS-KE-2020 zo dňa 21. 05. 2020, preto sa ani v tejto súvislosti nemohol súd s názorom povinného stotožniť. 20. Povinný vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 04. 2020 a zo dňa 01. 06. 2020 neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by naplnili podmienku na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrhy povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
24. Podľa § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“ 25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ 26. Podľa § 256 ods. 2 CSP: „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“ 27. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.“ 28. Nakoľko súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo svojom podaní zo dňa 18. 07. 2020 uplatnil náhradu trov konania spojených s konaním o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie vo výške 132,44 EUR (2x 55,60 EUR + režijný paušál vo výške 10,62 EUR). O trovách konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhmi povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za 2 úkony právnej služby (spracovanie vyjadrení k návrhom povinného na zastavenie exekúcie + 2x režijný paušál vo výške 10,62 Eur = 132,44 EUR). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.