Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-93-2017.pdf
PDF · 127.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/93/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: S., právne zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO 36 854 808, proti žalovanému: M., právne zastúpenému: Mgr. Mária Čechová, advokát, so sídlom Lipová 18/C, Viničné, o zaplatenie 4.860,- Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenie istiny vo výške 1.720,06 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.720,06 Eur od 07.11.2017 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.139,94 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.139,94 Eur od 07.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 29,22 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Štátu sa priznáva právo na náhradu vynaložených trov konania vo výške 100 % proti žalobcovi a proti žalovanému, ktoré je povinný žalobca zaplatiť v rozsahu 35,39 % z celkovej hodnoty trov konania štátu a žalovaný je povinný zaplatiť v rozsahu 64,61 % z celkovej hodnoty trov konania štátu, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov štátu. O výške trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.860,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 07.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že so žalovaným sa dohodli na vykonaní stavebných prác na pozemku pri rodinnom dome v obci D.. Rozsah prác bol dohodnutý so žalovaným ústne a neskôr telefonicky a elektronicky. Cena práce bola žalovaným navrhnutá vo výške 8,- Eur za hodinu, žalobca navrhoval cenu diela podľa rozpočtu. Žalovaný sa zaviazal dohodnuté práce vykonať do troch týždňov od doručenia prvej cenovej ponuky, t.j. do 23.07.2017. Následne boli so žalovaným viac krát dohodnuté ďalšie spresnenia rozsahu prác a dodávok materiálu. Na základe požiadavky žalovaného boli bezhotovostne uhradené preddavky v celkovej výške 11.500,- Eur. Žalovaný po zhotovení časti stavebných prác svojvoľne prestal s realizovaním ďalších stavebných prác. Zmluvné strany konkludentne vyjadrili vôľu ukončiť zhotovenie diela predčasne. Žalovaný do vystavenej faktúry zahrnul sumu 500,- Eur (600,- Eur s DPH) za ním pomenované „administratívne spracovanie“, čo žalobca považuje za neurčitú položku, ďalej za použitie traktora sumu 540,- Eur a 108,- Eur (777,60 Eur s DPH), pričom pri prácach nemal dôvod
traktor použiť. V rozpise prác za obdobie od 24.07.2017 do 02.08.2017 navýšil cenu prác oproti skôr poslaným rozpisom o 608,- Eur (729,60 Eur s DPH). Takým to spôsobom bezdôvodne vyúčtoval navyše sumu 1.756,- Eur (2.107,20 Eur). Žalovaný dielo v ponúknutom rozsahu vôbec nevykonal a nedodal žiadny materiál, dielo nedokončil a odmietol ho riadne vyúčtovať, preto žalobca od zmluvy odstúpil. Na základe výpočtu už vykonaných prác a účelne vynaložených nákladov vo výške 6.640,- Eur žalobca požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.360,- Eur, vo výzve neuviedol vrátenie prvej poskytnutej zálohy vo výške 500,- Eur, ktorú žalovaný rovnako prijal. Žalobca tvrdenia žalovaného považuje za nedôvodné a účelové s jediným cieľom - navýšil reálny rozsah vykonaných prác žalovaným, resp. prezentovať ich zveličujúcim a nadneseným spôsobom bez konkrétneho vyčíslenia len tak, aby vzbudzovali optický dojem, že mohli skonzumovať poskytnutú zálohu vo výške 11.500,- Eur, pričom z predložených dôkazov k takému záveru za žiadnych okolností nemožno dospieť. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú cenovú ponuku za obdobné stavebné práce, táto bola vyhotovená živnostníkom, ktorý na danom území poskytuje obdobné služby ako žalovaný, a preto vie ohodnotiť a naceniť vykonané stavené práce žalovaným. Poukázal na to, že žalovaný v rámci e-mailovej komunikácie so žalobcom nikdy jednotlivé čiastkové úkony neuvádzal, vždy uviedol len cenu za dohodnuté dielo ako celok. Žalobca nebol informovaný, že by stavebné práce mali zahŕňať aj iné činnosti, ktoré by ďalej zvyšovali cenu diela. žalovaný preto nemôže navýšiť množstvo stavebných prác ako aj použitého stavebného materiálu čiastkovými stavebnými prácami, ktoré boli zahrnuté v dohodnutom výsledku. Jeho tvrdenia v súdnom konaní, tak nemôžu obstáť. K podmienkam, v ktorých boli stavebné práce vykonávané žalovaným, žalobca uviedol, že nešlo o extrémne a nevyspytateľné podmienky, ale o podmienky počasia, ktoré neboli extrémne. Pokiaľ ide o tvrdenie o svahovitom teréne, ide o bežnú uličnú zástavbu rodinných domov s minimálnym prevýšením a nie o ťažký a svahovitý terén, pôda sa nevymyká z normálu. Poukázal tiež na to, že v predmetnom konaní nie je v zásade spor o vykonané stavebné práce, ale o situáciu, kedy žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa vyžiadal zálohy v celkovej výške 11.500,- Eur na určitý rozsah prác, ktorý ale nevykonal v celom rozsahu. Preto je nepochybné, že žalobca má nárok na plnenie zo strany žalovaného. Nespotrebovaná a nevyúčtovaná zostáva záloha vo výške 5.117,-Eur, z ktorej si uplatňuje sumu 4.860,- Eur. Žalobca dôvodil skutočnosťou, že zaplatil zálohu č. 3 vo výške 6.468,- Eur, ktorá nebola v celom rozsahu použitá na materiál a ani neboli vykonané práce, na ktoré bola účelovo viazaná. Žalobca predloženú cenovú ponuku nepovažoval za objektívne vypracovanú a považoval ju za vysokú. Vyúčtovanie nezodpovedá realite a nezodpovedajú tomu ani vyfakturované jednotlivé položky. Poukázal na samotné vyjadrenie žalovaného v e-mailovej komunikácii zo dňa 16.08.2017 a 22.08.2007, kde sa žalovaný vyčísluje zrealizované práce a materiál. Po dopočítaní tejto sumy zostáva sporný nárok, ktorý je žalobcom uplatňovaný v tomto konaní. Záverom žalobca uviedol, že žalovaný nevykonal dielo v celom dohodnutom rozsahu, čo sám v rámci svojej výpovede potvrdil. Písomne, t.j. e-mailom prisľúbil vrátenie peňažných prostriedkov žalobcovi spolu s vyúčtovaním jednotlivých stavebných prác, k čomu nedošlo. Záloha č. 3 vo výške 6.500,- Eur bola žalovanému poskytnutá účelovo na konkrétne stavebné práce a materiál (na predný plot), pričom sám žalovaný potvrdil, že materiál na predný plot kúpený nebol a stavebné práce k prednému plotu vykonané neboli. Žalobca má nepochybný nárok na plnenie v rozsahu, ktorý je vyšší než žalovaná suma, nakoľko žalovaný nevykonal žiadne úkony smerujúce a preukazujúce to, že si túto sumu môže ponechať z iného titulu. Súd by mal preto žalobe vyhovieť už aj len na tomto základe s poukazom na kontradiktórnosť a koncentráciu konania. Nič z procesnej obrany žalovaného nie je podľa žalobcu dostatočné na zamietnutie žaloby. Aj z lokálnej cenovej ponuky, ako aj z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že obvyklá cena diela je nižšia než prijaté zálohy. Nedokončenie diela žalovaným, ktoré sám uznal, má navyše za následok len ďalšie reálne zníženie ceny časti diela, ktorú žalovaný vykonal. Nepochybnou skutočnosťou je, že v spotrebiteľskom vzťahu je práve žalovaný ako dodávateľ povinný preukázať výšku vzniknutých nákladov na vypracovanie dohodnutého diela a riadne a korektne spotrebiteľovi vyúčtovať vynaložené peňažné prostriedky na stavebné práce a materiál, čo dodávateľ nepreukázal, v rámci súdneho konania zostal pasívny. K argumentácii žalovaného, že nebola dohodnutá cena diela poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 písm. j) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskom vzťahu je aj podmienka, ktorá určuje, že cena služby alebo tovaru bude určená v čase ich splnenia. Pokiaľ ide o náhradu trov uviedol, že žalobca suploval v konaní dôležité povinnosti žalovaného a žalobu vzal čiastočne späť len s cieľom minimalizácie sporu, preto žiadal žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania vrátane trov dôkazov.
2. Žalovaný poukázal na viaceré rozpory uvedené v žalobe a v tvrdeniach žalobcu. Tvrdí, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo a tvrdí, že žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Sám však uviedol, že niekoľko krát, teda opakovane dostal od žalovaného rôzne rozpisy
materiálu, požičaných strojov a rozpisy odpracovaných hodín, že dostal od žalovaného aj cenovú ponuku na realizáciu diela, čím potvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, kde cena bola dohodnutá podľa rozpočtu, čo bolo preukázané aj rozsiahlou e-mailovou komunikáciou strán sporu. Preto sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný nezdokladoval spôsob určenia ceny za dielo. Taktiež nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože právnym titulom bola zmluva o dielo podľa rozpočtu priebežne oznamovaného a schvaľovaného žalobcom. Ak žalobca tvrdí, že niektoré hodiny stavebných prác neboli realizované, je povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, ktoré práce vykonané neboli. Žalovaný mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, samotný žalobca nepoprel, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ani skutočnosť, že práce boli vykonané a bol poskytnutý materiál. Za uvedené práce a materiál priebežne uhrádzal platby počas celej doby a nenamietal kvalitu poskytnutých prác, či materiálu. Žalovaný ďalej namietol, že zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k ukončeniu právneho vzťahu, či na základe dohody alebo odstúpením. Rovnako namietal okamih ukončenia právneho vzťahu, od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania. Poukázal na to, že doteraz nebol presne špecifikovaný rozsah a cena vykonaných prác ako i dodaného materiálu, ktorý namieta žalobca. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že rozsah prác uvedený v žalobe tak bol i dohodnutý, všetky práce boli vykonané okrem zváraného predného plotu, aj to z dôvodu, že žalobca sa nevedel až do odstúpenia od zmluvy dohodnúť na jeho podobe. Poprel, že s realizáciou stavebných prác prestali bezdôvodne a svojvoľne, dôvodom bolo počasie, ktoré nedovolilo plynule pokračovať bez následkov na kvalite práce. Uviedol, že všetky práce boli žalobcom vopred odsúhlasené, aj použitie traktora. Pracovali v sťažených podmienkach, s nepresnými informáciami od žalobcu, zmeny ním iniciované riešili za pochodu a vždy s komplikáciami. Rozpisy materiálu sa menili na základe ďalšieho nákupu a dodávok materiálu a rovnako to bolo aj s prácami. Čiastka 11.738,88 Eur je cena odvedenej práce, zapožičaných strojov a dodaného materiálu, fakturovaná so zľavou 20 %. S vrátením poskytnutej zálohy žalovaný nesúhlasí, nakoľko všetky práce a dodávky boli riadne vykonané, evidované a vyúčtované. Naopak, žalobca mu dlhuje sumu 233,80 Eur, ktorú ak mu žalobca neuhradí, si bude uplatňovať samostatnou žalobou. Žalovaný považoval konanie žalobcu za cielene účelové zavádzanie, nakoľko boli dohodnutí na postupe prác a zabezpečovaní materiálu tak, že pred každým zhotoveným dielom, prácou alebo nákupom bola dohoda a súhlas žalobcu. S predloženou obdobnou cenovou ponukou nesúhlasil a popísal práce, ktoré zhotovil s podrobným popisom a parametrami, ktoré sa dajú overiť. Čo sa týka bločkov, bola vystavená riadna faktúra. Podotkol, že všetky dohodnuté práce boli vykonávané pod dohľadom a bolo možné ich pripomienkovať. Žalovaný uviedol, že je dôležité rozlišovať medzi cenovou ponukou na výrobok a na službu. Cenovú ponuku určuje v rozpätí s tým, že nevie, čo ich na konkrétnom pozemku čaká, aké budú podmienky. Preto nie je možné určiť cenovú ponuku pevnou cenou tak, ako je to pri výrobkoch. Poukázal na to, že stavebný dozor vykonával brat žalobcu, ktorý bol denne na stavbe. Žalobca bol informovaný o vykonávaných prácach raz do týždňa. Pri vykonávaní jednotlivých prác sa určovala orientačne i cena, ktorú žalobca ako i vykonané práce nenamietal. Námietky žalobca vznáša až v súčasnosti. Žalovaný namietal i skutočnosť, že znalec vychádzal len z fotodokumentácie a nie pri všetkých vykonaných stavebných prácach previedol sondy, ktoré boli schopné posúdiť reálny stav, čiže vychádzal len z odhadov. Poukázal na to, že žalovaný je podnikateľ, účelom ktorého je dosahovať zisk, teda nie je možné sa vyjadrovať k výške ceny tovaru, len či boli vykonané práce v stanovenom rozsahu. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal žalobu zamietnuť.
3. Dňa 14.10.2019 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 1.720,06 Eur vrátane prislúchajúcich úrokov s tým, že žalobca si uplatňuje sumu 3.139,94 Eur s príslušenstvom. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo s poukazom na Znalecký posudok č.. vypracovaný znalcom v odbore Stavebníctvo a odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác P., vypracovaným na základe písomnej objednávky žalobcu. Účelom predloženia predmetného znaleckého posudku bolo preukázanie hodnoty stavebných prác za dielo, ktorý podľa žalobcu preukazuje jeho tvrdenia, uvádzané v priebehu celého súdneho konania o tom, že suma 11.500,- Eur (výška poskytnutých zálohových platieb žalovanému) je za vykonané stavebné práce žalovaným absolútne neprimeraná. Žalobca znaleckým posudkom mienil preukázať skutočnú hodnotu stavebných prác, ktoré mal žalovaný vykonať a hodnota ktorých v zmysle znaleckého posudku predstavuje sumu vo výške 8.360,06 Eur s DPH. Žalobca poskytol žalovanému zálohu vo výške 11.500,- Eur, pričom rozdiel medzi sumou určenou znaleckým posudkom a výškou poskytnutých záloh žalobcom žalovanému predstavuje sumu 3.139,94 Eur. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný najmä nepreukázal oprávnenie ponechať si zálohu vo výške 6.500,- Eur, keďže predmet na ktorý bola prijatá, nesporne nikdy nedodal. Žalobca je v predmetnom vzťahu v postavení spotrebiteľa, napriek tomu je práve on procesne aktívnou stranou, predkladajúcou na podporu
svojich tvrdení relevantné dôkazy. Potreba vypracovania znaleckého posudku bola vyvolaná len tým, že žalovaný nevedel riadne preukázať hodnotu ním dodaného diela a jeho súčastí. Žalobca ako spotrebiteľ si musel dať na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok, ktorý je v jeho prospech, k čiastočnému späťvzatiu pristúpil z dôvodu skrátenia súdneho konania a nezvyšovania súdnych trov. Taktiež je to podľa neho žalovaný, ktorý tým, že si ako dodávateľ neplnil svoje povinnosti a protiprávnym nákupom tovaru „bez faktúr“ spôsobil, že cena diela sa mohla stanoviť len znaleckým posudkom. Preto zavinenie na zastavení konania treba v danej časti procesne pripísať výhradne žalovanému.
4. Podľa § 144 ods. 1 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 144 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. S poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v predmetnom konaní ako i súhlas žalovaného s čiastočným späťzatím (na pojednávaní dňa 21.10.2019), súd konanie v časti o zaplatenie sumy istiny vo výške 1.720,06 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.720,06 Eur od 07.11.2017 do zaplatenia zastavil.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov F., oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami strán sporu, výpisu zo živnostenského registra žalovaného, e- mailovej komunikácie strán sporu, potvrdenia o poukázaní zálohových platieb, žiadosti o zúčtovanie finančnej zálohy, odstúpenia od zmluvy, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyjadrením k žiadosti o zúčtovanie finančnej zálohy, faktúrou č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nacenenia realizácie, fotodokumentácie, Znaleckého posudku č. XX/XXXX P., vyjadrenia - odborné stanovisko k znaleckému posudku P. a zistil skutkový stav veci.
9. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou. Žalobca potvrdil, že medzi stranami došlo k ústnej dohode o rozsahu prác, pričom reálny rozsah vykonaných prác bol medzi stranami sporný. Projektová dokumentácia nebola vyhotovení a ani presný rozpis vykonaných prác a použitého materiálu. Zo strany žalobcu boli poskytnuté zálohové platby v celkovej výške 11.500,- Eur, žalovaným vykonané práce, ako aj cena materiálu napriek opakovaným žiadostiam žalobcu neboli vyúčtované, ani žiadnym spôsobom zdokladované. Žalovaný v e-mailovej komunikácii prisľúbil vrátenie zvyšných peňazí podľa poslednej fakturácie. Žalobca písomne (list zo dňa 27.10.2017) odstúpil od zmluvy o dielo. Žalovaný. ako sám potvrdil, prestal vykonávať dohodnuté práce a dňa 02.10.2017 vystavil vo vzťahu k žalobcovi faktúru č. 392017 so splatnosťou 16.10.2017, z ktorej vyplýva cena práce bez bližšej špecifikácie vo výške 11.500,-Eur a výška zloženej zálohy žalobcom vo výške 11.500,-Eur.
10. Z výpovede žalobcu ako aj žalovaného vyplynulo, že vzájomná spolupráca nebola bezproblémová. Žalobca uviedol, že v priebehu vykonania prác žalobcovi neboli priebežne a riadne zaúčtovávané vykonané práce. Zálohy žalovanému vyplácal na základe jeho požiadavky. Suma 6.500,- Eur mala byť použitá na výstavbu plota, k dokončeniu prác nedošlo. Žalobca realizoval dokončenie a výmenu pletiva prostredníctvom inej firmy. Žalobca potvrdil, že kvalitu práce nerozporoval, i keď nebola vykonaná podľa jeho predstáv.
11. Svedkyňa F. uviedla, že žalobca bol oboznámený s tým, že práce budú vykonávané v ťažkom teréne a nie je možné vyhotoviť cenovú ponuku na mieru, ceny boli uvádzané ako približné. Bol oboznámený s tým, že cenu búdu dodávať postupne. Ďalej uviedla, že záloha vo výše 6.500,- Eur vyplýva z jednotlivého vyúčtovania materiálu, prác a použitých strojov. Keď videli, že žalobca ich začal haniť a aj dielo, znevažoval už vykonanú prácu, bolo im jasné, že im nechce vyplatiť za vykonanú prácu, z toho dôvodu práce ukončili.
12. Svedok Z. uviedol, že cenovú ponuku vypracovával na mieste samom, vykonané práce premeral a pri použitom materiáli vychádzal z toho, aký mal byť použitý materiál. Ak by bola vypracovaná projektová dokumentácia, vychádzal by z nej. V danom prípade nebola vypracovaná projektová dokumentácia,
predmetom cenovej ponuky bola základová doska pod altánok, žumpový poklop, oporný múrik pre plot a základová doska pre drevostavbu.
13. Žalovaný predložil súdu cenovú ponuku za obdobné práce s nacenením totožných stavebných prác, ako boli vykonané, z ktorej vyplýva cena 13.678,- Eur s DPH.
14. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác P. vyplýva, že hodnota stavebných prác za dielo, ktoré je predmetom tohto súdneho sporu vrátane použitého materiálu a ceny práce je 8.360,06 Eur.
15. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku predložil vyjadrenie P. z Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o., ktorý uviedol, že úloha znalca nezodpovedá dikcii vyhlášky MS SR č. 228/2018, nakoľko znalec neposudzoval výšku dohodnutej (fakturovanej ) ceny, ale ju sám stanovil, čo podľa jeho názoru nie je prípustné a nie je v kompetencii znalca. Ďalej namietol neuvedenie zákona o cenách v zozname použitých právnych predpisov, namietol skutočnosť, že znalec pri stanovení odhadu hodnoty zrealizovaných stavebných prác a materiálov vychádzal z obhliadky a merateľných veličín (vonkajšie obrysy objektov), nie je žiadna zmienka o sondách, resp. deštrukčných skúškach pre overenie skladby stavebných konštrukcií. Nie je známe, odkiaľ zistil hrúbky jednotlivých vrstiev a samotnú existenciu konštrukcií, ktoré sú zakryté konečnou stavebnou úpravou. Poukázal na to, že znalec bol oprávnený k posúdeniu výšky fakturovanej ceny, znalecky analyzovať súpis prác k faktúre a posúdiť jeho súlad so skutočnosťou.
16. Svedok - T. uviedol, že bol žalobcom oslovený za účelom stanovenia hodnoty prác za dielo, ktoré je predmetom súdneho sporu, vrátane použitého materiálu a ceny práce. Vykonanou obhliadkou dňa 05.09.2019 vyhotovil fotodokumentáciu stavebných konštrukcií a ich nasledovné zameranie. V posudku presne uviedol, na základe akých podkladov vychádzal a stanovil odhad hodnoty stavebných prác, vypracoval položkový rozpočet, kde stanovil výmery k jednotlivým konštrukciám a k nim priradil pevné jednotkové ceny, ktoré nezohľadňujú prípadné zmeny a rabaty, ktoré majú podnikatelia v stavebníctve.
17. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
18. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
19. Podľa § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
20. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
21. Podľa § 635 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
22. Podľa § 635 ods. 3 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
23. Podľa § 635 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
24. Podľa § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
25. Podľa § 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.
26. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
27. Podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Predmetom zmluvy o dielo malo byť zhotovenie diela v rozsahu - pokládka obrubníkov a vymývanie štrku, výkopové práce pre potrubie vedúce k pumpe, materiál na spevnenie výkopu, betónovanie základov pre záhradný domček, (4,5 m x 3,5m), altánok ( 4 m x 4 m) a šopu (5,5 m x 2,5 m) , základ pre betónové oplotenie v dĺžke 18 m, zváraný predný plot, búracie a výkopové práce. Rozsah prác bol dohodnutý so žalovaným ústne a neskôr telefonicky a elektronicky. Cena práce bola žalovaným navrhnutá vo výške 8,- Eur za hodinu, doprava 25,-Eur a prenájom strojov 35,-Eur na deň. Žalobca navrhoval cenu diela podľa rozpočtu. Žalovaný sa zaviazal dohodnuté práce vykonať do troch týždňov od doručenia prvej cenovej ponuky, t.j. do 23.07.2017. Na základe požiadavky žalovaného boli bezhotovostne uhradené preddavky v celkovej výške 11.500,- Eur. Žalovaný ukončil vykonávanie dohodnutých prác pred dokončením, čo sám potvrdil, že prestal vykonávať dohodnuté práce a dňa 02.10.2017 vystavil vo vzťahu k žalobcovi faktúru č. XXXXXX so splatnosťou 16.10.2017, z ktorej vyplýva cena práce bez bližšej špecifikácie vo výške 11.500,-Eur, nie je presne špecifikovaný druh práce a použitý materiál a ich cena. Z faktúry vyplýva výška zloženej zálohy vo výške 11.500,-Eur žalobcom. Žalobca písomne (list zo dňa 27.10.2017) odstúpil od zmluvy o dielo a požiadal o vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.360,- Eur do 7 dní od doručenia výzvy.
32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia, ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.
33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu bol podaný po čiastočnom späťvzatí dôvodne, a preto mu súd vyhovel. Je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou. Dielo zhotovené riadne a včas nebolo, žalovaný ukončil výkon prác, vystavil konečnú faktúru (z ktorej nie je presne zrejmé, ktoré práce vykonal, cena použitého materiálu a pod.) a súčasne žalobca odstúpil od zmluvy. Konaním oboch strán došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, teda odpadol právny dôvod vzájomného plnenia. Ak si žalovaný ponechal peňažné plnenie nad rozsah vykonaných prác a sám vykonal svojvoľné započítanie bez špecifikácie, obohatil sa na úkor žalobcu bezdôvodne, v dôsledku čoho mu vznikol podľa § 451 Občianskeho zákonníka záväzok vo vzťahu k žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech. Hodnota bezdôvodného obohatenia bola určená na základe predložených listinných dôkazov - znaleckého posudku a výpovede svedkov v súlade s § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 3.139,94 Eur (vypočítaná zaplatená záloha žalobcom vo výške 11.500,-Eur - hodnota diela určená znalcom vo výške 8.360,06 Eur).
34. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 C.s.p., v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho práva. Zo strany žalovaného boli počas celého konania vznášané námietky, avšak súdu žalovaný nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že žalovaný riadne a v ním uvádzanom rozsahu zhotovil dielo, v ním uvádzanej cene použil materiál a vykonal rozsah prác.
35. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Ak povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99) Z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nevrátil získané bezdôvodné obohatenie, dostal sa s plnením do omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania dňom nasledujúcim po dni uplynutia určenej lehoty na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa
dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom a medzi stranami nebolo dohodnuté inak, súd v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.139,94 Eur od 07.11.2017 do zaplatenia (základná úroková sadzba ECB platná ku dňu vzniku omeškania bola vo výške 5 %).
40. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s poukazom na skutočnosť, že neboli zistené podmienky pre určenie dlhšej ako zákonnej lehoty.
41. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
45. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 64,61 % (žalovaná suma 4.860,- Eur, priznaná 3.139,94 Eur), keď čiastočné späťvzatie súd vyhodnotil ako procesné zavinenie žalobcu s poukazom na skutkové zistenia, ktoré nemôžu byť z procesného hľadiska na ťarchu žalovaného. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 35,39 %. Z uvedeného dôvodu žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 29,22% (od úspechu žalobcu odrátal úspech žalovaného). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
46. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným dokazovaním spojeným s výsluchom svedka rozhodol súd v súlade s § 262 C.s.p. tak, že štátu priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % s tým, že žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu v rozsahu 35,39 % z celkovej hodnoty trov konania štátu (zohľadniac úspech žalobcu v konaní v rozsahu 64,61 %) a žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v konaní v rozsahu 64,61% (zohľadniac jeho úspech v konaní v rozsahu 35,39 %).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na nútený výkon rozhodnutia v zmysle Exekučného poriadku.