Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_2T-16-2020.pdf
PDF · 81.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/16/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.augusta 2020 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný C. J. R. I. P. C. J. F. M. É. L. V. A. W. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Q., D. Č.. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu dcéry F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, W. L. XXXX/XX J., vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava sp. zn. 5C 76/2009 zo dňa 08. novembra 2009, právoplatným dňa 08. januára 2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry F. sumou 132,- Euro mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. M., si túto vyživovaciu povinnosť neplní od 13. júna 2019 do vyhlásenia rozsudku - 03.augusta 2020, s tým, že dňom 19.máj 2020 oznámil vyživovaciu povinnosť v nápravnovýchovnom zariadení čím mu za uvedené obdobie vznikol voči matke oprávneného dieťaťa J. M. dlh na výživnom vo výške 1 584,-- Euro, pričom v rozhodnom období neprejavil záujem nájsť si trvalé zamestnanie, v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaný nebol, dávky v hmotnej núdzi ani iné dávky nemocenského poistenia nepoberal, od 07. októbra 2019 doposiaľ sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a vyživovaciu povinnosť voči dcére F. pri nástupe nenahlásil, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 45/2019 zo dňa 04. júna 2019, právoplatným dňa 10. septembra 2019.
T e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený
č í m s p á c h a l
prečin: zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne J. M., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný počas dokazovania potvrdil, že za žalované obdobie t. j. od 13.júna 2019 ku dňu vyhlásenia rozsudku si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére neplnil a to i napriek tomu, že táto vyživovacia povinnosť bola určená súdom vo výške 132,-- Euro mesačne. V žalovanom období nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi ani žiadne iné štátne sociálne dávky. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nebol evidovaný - nepoberal tak ani dávky v nezamestnanosti. Inú vyživovaciu povinnosť okrem dcéry nemal. Vo výkone trestu odňatia slobody nahlásil vyživovaciu povinnosť. V žalovanom období nebol zamestnaný
- teda v pracovnom pomere.
Svedkyňa J. M. potvrdila, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej dcére počas žalovaného obdobia neplnil žiadnou formou - ani peňažnou ani naturálnou. Dcéra má vážne zdravotné problémy - pretože je zdravotne ťažko postihnuteľná, trpí epilepsiou, má nádor na mozgu. Zároveň je aj psychiatrickým pacientom. Má problémy i v tom, že je bezlaktózový pacient a preto musí sa výhradne stravovať v domácom prostredí. Z predmetného dôvodu ona pracuje len brigádnou formou ako predavačka - kde je jej mesačný príjem okolo 100,-- Euro, poberá opatrovateľský príspevok v mesačnej výške 430,35 Euro. Poberá i náhradné výživné vo výške 115,15 Euro ako i rodinné prídavky vo výške 24,34 Euro.
Dcéra navštevuje strednú školu v Ivanke pri Dunaji. Priemerné mesačné výdavky na dcéru v súvislosti so školou sú vo výške 150,-- Euro. O dcéru sa stará výlučne len svedkyňa. Finančne jej nikto nepomáha. Vyživovacia povinnosť na dcéru bola určená súdom rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV ešte v roku 2010 a od uvedeného času nepodala návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného.
Z rodného listu bolo preukázané, že F. M. sa narodila 19.augusta 2003. Jej otcom je obžalovaný a svedkyňa je jej matkou.
Z rozsudku tunajšieho súdu, č. k. 5 C 76/2009-37, zo dňa 18.novembra 2009, právoplatný dňa 08.januára 2010 bolo manželstvo obžalovaného a svedkyne rozvedené. Maloletá dcéra F. bola zverená do osobnej starostlivosti svedkyni a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 132,-- Euro mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám svedkyne, počnúc právoplatnosťou predmetného rozsudku.
Trestným rozkazom tunajšieho súdu, pod č.k. 3T/45/2019-276, zo dňa 04.júna 2019 bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní dva roky so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.septembra 2019. Trestný rozkaz obžalovaný prevzal dňa 12.júna 2019.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislave bolo preukázané - ako to vyplynulo i z výpovede obžalovaného, že tento nie je poberateľom sociálnej dávky, dávky v nezamestnanosti a nie je vedený ani na úrade práce. Naposledy tomu tak bolo v období od 01.12.2001 do 30.09.2003.
Zo správy od Okresného úradu Bratislava bolo preukázané, že obžalovaný nie je vedený v živnostenskom registri - vo vzťahu k jeho osobe nebol vykonaný zápis.
Zo správy od Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave bolo preukázané, že naposledy bol v pracovnom pomere v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a to od 15.11.2016 do 15.11.2017.
Zo správy od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so sídlom v Hrnčiarovciach nad Parnou nahlásil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére F. M. dňa 19.mája 2020.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. - teda, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Základnou podmienkou žalovaného trestného činu je nárok na výživu, ktorý vyplýva z ustanovení Zákona o rodine (ďalej ZR). Podľa § 62 ods. 1, 2 veta prvá ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obsahom vyživovacej povinnosti podľa § 207 Tr. zák. sa teda rozumie neplnenie výživného poskytované v peniazoch, ale i neplnenie povinnosti zaopatrovať iného, teda neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starať sa o jeho zdravie a čistotu, vykonať nad ním dohľad a prípadne opatrovať ďalšími prostriedkami potrebnými pre jeho všestranný rozvoj v zmysle zákona o rodine. Z dokazovania ako vyššie súd už rozviedol bolo jednoznačne zo strany obžalovaného preukázané subjektívne zavinenie - neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ ide obžalovaného tento si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil od 13.júna 2019 (pretože dňa 12.júna 2019 prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, pod č.k. 3T/45/2019-276, zo dňa 04.júna 2019) - súd s prihliadnutím na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr.zák.) - určil začiatok neplnenia vyživovacej povinnosti preto dňom 13.jún 2019 - ako koniec určil deň vyhlasovania rozsudku - 03.august 2020 - s tým, že dňom 19.máj 2020 oznámil svoju vyživovaciu povinnosť predmetnému nápravnovýchovnému zariadeniu. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil i napriek tomu, že za obdobný trestný čin bol už uznaný vinným a odsúdeným. Mal teda vedomosť o neplní si svojej povinnosti vo vzťahu ku svojej dcére a o sankciách z toho vyplývajúce. Potrebné v predmetnej veci je uviesť, že dcéra - ktorá je naviac zdravotne postihnutá s viacerými ťažkými diagnózami nebola v jeho osobnej starostlivosti na rozdiel od matky a jeho jedinou povinnosťou bolo len uhrádzanie výživného v pravidelných mesačných intervaloch.
Obžalovaný na základe rozhodnutia súdu bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry povinný prispievať na výživu vo výške 132,-- Euro. Predmetná vyživovacia povinnosť voči dcére sa nemenila takmer desať rokov a to i napriek tomu, že ide o zdravotne postihnutú dcéru a t.č. vo veku 17 rokov - kedy jej potreby a nároky sú značne presahujúce čiastku, ktorá bola určená súdom v roku 2010. Dcéra navštevuje strednú školu - je tu výrazná zmena výdavkov nielen ohľadom školy, ale i potrieb a záujmov (a to nielen ošatenie, strava...). Na samotné výživné bola svedkyňa odkázaná. Svedkyňa výchovu a výživu dcéry zabezpečovala sama. Je preto veľmi nezodpovedné zo strany obžalovaného uvádzať, že výživné počas žalovaného obdobia nebol schopný plniť. Naviac svedkyňa so svojou dcérou býva v prenajatom jednoizbovom byte a nie teda v byte, ktorého by bola vlastníkom.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Obžalovaný svojím úmyselným konaním porušil vzťahy vo sfére ochrany rodiny a detí, ktoré chránia nielen ustanovenia Trestného zákona, ale i Zákona o rodine. Svojím ľahostajným postojom k tejto základnej povinnosti vyživovať svoju dcéru aspoň vo forme výživného, nielen dcéru, ale i svedkyňu dostal do nepriaznivej situácie, pretože i na jeho finančnú pomoc boli tieto v žalovanom období odkázané. Svedkyňa sama teda nahrádzala nielen po stránke osobnej starostlivosti, ale i po finančnej stránke obžalovaného. Vznesené obvinenie pre žalovaný trestný čin - prečin bolo dňa 06.02.2020 a obžalovaný o predmetnej skutočnosti mal vedomosť od 18.marca 2020, kedy bol osobne vypočutý prvýkrát k uvedenej veci. Naviac v predmetnej veci vo vzťahu k dcére - ako už súd vyššie konštatoval sa už viedlo trestné konanie pre prečin zanedbania povinnej výživy (trestný rozkaz sp.zn. 3T/45/2019).
Obžalovaný sa ku skutku kladenému za vinu priznal v celom rozsahu. Svoje konanie ľutoval - predmetnú ľútosť vyjadril i v rámci záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 03.augusta 2020. Súd v danom prípade preto aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. (poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Z odpisu registra trestov vo vzťahu k obžalovanému vyplynulo celkove šesť odsúdení - z ktorých v troch prípadoch sa na osobu obžalovaného hľadí ako by nebol odsúdený. Práve s prihliadnutím na predmetný odpis registra trestov súd konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. (priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadnuť). Vo vzťahu k obžalovanému súd nezistil ďalšie poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti v súlade s ustanoveniami § 36, 37 Tr. zák.
Potrebné je uviesť, že ide o trestný čin veľkej spoločenskej nebezpečnosti pretože nezanedbateľným spôsobom konania obžalovaného ovplyvňuje nepriaznivo i budúci život jeho dcéry a to jednak materiálnym nedostatkom, ale aj nasledovným vzťahom k povinnostiam a životu. Súd v danom prípade - keďže zákonná výmera s použitím ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. bola jeden rok - päť rokov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní dva roky. Súd mal za to, že obžalovaný práve i vzhľadom na predchádzajúcu vedomosť o trestných následkoch neplnenia si vyživovacej povinnosti mal uvedomiť tieto dôsledky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bola obžalovaná zaradená na ústav výkonu trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.