Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14C-17-2019.pdf
PDF · 109.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: žalobkyne: N. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Z. dvor XX/X, J., právne zastúpený JUDr. Branislav Samec, IČO: 42 217 679, so sídlom Národná 15, J., proti žalovanému: B.. N. Z., nar. X.X.XXXX, bytom B. P. XXXX/XX, J., právne zastúpená TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sládkovičova 6, J. o zaplatenie 490,39 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 490,39 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom miestne a funkčne príslušnému súdu dňa 19.11.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni 490,39 eur a náhrady trov konania.
2. Nárok skutkovo odôvodnila tým, že podľa úradného záznamu spísaného na Exekútorskom úrade Mgr. Milana Somíka v Martine dňa 29.5.2013, sa žalobkyňa zaviazala splácať žalovanej pohľadávku priznanú exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.8.2007 sp. zn. 8Ro/233/2007-11, v mesačných splátkach po 100,- eur. Žalobkyňa ako povinná v exekučnom konaní si svoj záväzok splnila v poradí istina, príslušenstvo, a pri uhrádzaní splátok došlo k vzniku preplatku vo výške 490,39 Eur. Po prepočte úhrad vyplýva, že sa malo celkovo uhradiť suma 4.087,89 Eur, pozostávajúcej z stiny 2.695,35 Eur + celkový úrok 1.074,90 Eur+ trovy konania 317,64 Eur. Súčtom úhrad vyplýva, že žalobkyňa uhradila sumu 4.578,28 Eur. Žalovaná však preplatok nevrátila ani po písomnej výzve.
3. Upomínací súd rozhodol vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní č.k. 30Up/1054/2018 dňa 19.12.2018. Proti platobnému rozsahu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že veriteľ (žalovaný - JUDr. N. Z.) mal voči dlžníkovi (žalobcovi - N. Y.) peňažnú pohľadávku, z titulu rozhodnutia Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2008, ktorým súd uložil žalobkyni (odporkyni - N. Y.), aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalovanému (navrhovateľovi - JUDr. N. Z.) sumu 5018,95 eur (151200,- Sk) s 3 % úrokom z omeškania odo dňa 1.7.2004 do zaplatenia a trovy konania 301,14 EUR (9072,- Sk). Žalobca (dlžník - N. Y.) mal voči žalovanému (veriteľovi - JUDr, N. Z.) peňažnú pohľadávku vo výške 490,39 eur z titulu preplatku v exekučnom konaní EX 458/2012, oprávnený: Z. N., povinný: Y. N. o zaplatenie 2695,35 eur, ktoré bolo vykonávané na Exekútorskom úrade Martin u súdneho exekútora Mgr. Milan Somík, splatnú dňa 31,03.2017. Žalovaný (veriteľ' - JUDr. N. Vereševá) týmto úkonom jednostranne započítal vzájomné pohľadávky vyššie uvedené, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. V dôsledku účinkov tohto zápočtu pohľadávka žalovaného (veriteľa - JUDr. N. Z.) zanikla v rozsahu 490,39 eur a
pohľadávka dlžníka (žalobca - N. Y.) zanikla v rozsahu 490,39 eur. Zánik vzájomných pohľadávok nastal okamihom, keď' sa vzájomné pohľadávky po prvý krát stretli, t. j. 31.03.2017. Na jednostranný zápočet vzájomnej pohľadávky bol žalobca N. Y. upozornený pri osobnom stretnutí, a taktiež bol upozornený súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somikom, ktorý realizoval exekučné konanie EX 45812012.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení replikou uviedla, že v konaní EX 458/2012 splatila pohľadávku dohodnutými úhradami po 100 eur, dokonca navyše, čím vznikol preplatok, teda nemohlo dôjsť k započítaniu, pretože nejestvovala žiadna spôsobilá pohľadávka na započítanie.
5. Žalovaná duplikou zdôraznila, že pohľadávka z titulu rozhodnutia Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2008, ktorým súd uložil žalobkyni zaplatiť žalovanej sumu 5018,95 eur s 3 % úrokom z omeškania odo dňa 1.7.2004 do zaplatenia a trovy konania 301,14 eur jestvuje, bola uspokojená čiastočne v exekučnom konaní EX 458/2012 vedenom JUDr. Milanom Somíkom, kde bola vymáhaná suma 2.695,35 eur a nárok žalobkyne zanikol zápočtom.
6. Vo veci samej nariadil súd pojednávanie, na ktorom opätovne vykonal dokazovanie, pretože na pojednávaní nariadenom pred vynesením rozsudku dňa 2.7.2019 nesprávnym doručovaním zmaril účasť žalovanej. Tá pred pojednávaním uviedla, že doposiaľ pojednávaniu pre zdravotné problémy nemohla venovať dostatočnú pozornosť. Zdôraznila, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že pohľadávku v zmysle rozsudku Okresného súdu v Žiline číslo 8Er/233/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 01.03.2008 uhradila, musí takéto tvrdenie preukázať. Nadviazala tým na skutkové tvrdenia v odvolaní (novoty), keď uviedla, že v rámci exekučného konania EX 458/2012 povinná zaplatila iba časť pohľadávky z dôvodu, že samotným návrhom na vykonanie exekúcie sa žalovaná domáhala výkonu rozhodnutia len v časti priznaného nároku vo výške istiny 2.695,38 € s príslušenstvom, ktorú splácala. Samotné podanie návrhu na vykonanie exekúcie len v časti priznaného nároku však sám o sebe neznamená, že zvyšok pohľadávky zanikol, pretože sa jedná len o prejav dispozičnej vôle, v akom rozsahu podá oprávnený návrh na výkon exekúcie. Zostatok pohľadávky zo sumy 5018,95€, teda vo výške 2323,57€, ktorý nebol vymáhaný v exekučnom konaní, mal byť zaplatený na základe dohody s p. Kepertom v splátkach po úhrade daného exekučného konania, ktoré malo byť uhradené do 2 rokov v zmysle záznamu zo dňa 29.05.2013, spísaného u súdneho exekútora. Pohľadávka bola zaplatená až 31.03.2017, kedy bolo ukončené exekučné konanie. JUDr. Somikovi a žalobkyni oznámila, že preplatok vo výške 490,39€ poukázaný na jej účet do zostatku dlhu, ktorý síce nebol predmetom exekúcie ale bol priznaný exekučným titulom t.j. na úhradu zvyšnej časti dlhu vo výške (2323,57€) a na to uskutočnila jednostranný zápočet. Za povinnú plnil pán B.t, s ktorým bolo dohodnuté, že po úhrade exekučného konania bude pokračovať v splátkach dlhu zostatku pohľadávky (2323,57€) uvedenej v platobnom rozkaze zo sumy 5018,95 € s ktorým sa preto dohodla, že po úhrade exekučného konania EX 458/2012 nebudem vymáhať zostávajúcu časť pohľadávky cestou ďalšej exekúcie ale táto bude uhradená splátkami.
7. V nasledujúcom vyjadrení uviedla, že ak sa žalobkyňa odvoláva na záznam, ktorý bol spísaný dňa 29.05.2013 u súdneho exekútora Mgr. Somíka, ktorý realizoval výkon rozhodnutia EX 458/12, nikde sa nehovorí o zostatku vymáhateľného nároku, naopak je uvedená celková vykonateľná pohľadávka vo výške 5.143,28 eur. Dôsledným prešetrením všetkých platieb poukazovaných na účet číslo 5568308/5200 vedený v OTP Banka Slovensko a.s. pobočka Žilina, nemôže považovať za plnenie v rámci exekučného konania EX 458/2012 platby zo dňa 29.12.2014 vo výške 100 € zo dňa 26.01.2015 vo výške 100 € a zo dňa 30.04.2015 vo výške 100 €, ktoré boli poukázané Jozefom C. na plnenie celkového dlhu v rámci vydaného rozsudku.
8. Žalobkyňa uviedla, že v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 9.5.2011 samotná žalovaná uviedla, že povinný uhradil časť pohľadávky vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008 a zostatok úhrady nároku v exekučnom konaní preukázala. Platby zo dňa 29.12.2014 vo výške 100 €, zo dňa 26.01.2015 vo výške 100 € a zo dňa 30.04.2015 vo výške 100 € boli vložené na účet žalovanej osobne B. C. na jej účet v banke, ktorý bol vtedy jej partner, z jej prostriedkov a v jej mene v rámci úhrad exekučného konania EX 458/2012.
9. Počas konania strany zotrvali na svojich tvrdeniach, žalovaná žiadala, aby žalobkyňa preukázala úhradu dlhu vo výške 2323,57 eur predložením dokladov o úhradách, pričom žalobkyňa uviedla, že
vzhľadom na časový odstup tieto už nemá k dispozícii. Naopak žalobkyňa vzhľadom na prehlásenie v návrhu na exekúcie žiadala, aby neexistenciu dlhu preukázala žalovaná, ktorá ju tvrdila, rovnako žiadala preukázať dohodu s p. C.. Žalobkyňa vzhľadom k tvrdeniam o úhrade v návrhu na exekúciu uviedla, že návrh na vykonanie exekúcie bol zmätočný, plný chýb o čom svedčí aj to, že ho podala na vykonanie exekúcie sama sebe.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
14. Súd z upovedomenia o vykonaní exekúcie Mgr. Milana Somíka EX 458/2018 na základe poverenia súdu na vykonanie exekúcie v konaní č.k. 24Er/2335/2011 zo dňa 25.3.2013 pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom Okresného súdu Žilina č.k. 8Ro/233/2007-11 mal súd preukázané, že bolo začaté exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky 2.695,35 eur s 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008 a zo sumy 2.695,35 eur od 16.3.2008 do zaplatenia, trov konania v exekúcii 317,64 eur.
15. Okresný súd Žilina platobným rozkazom č.k. 8Ro/233/2007 zo dňa 22.7.2017 zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej (v danom konaní v opačnom procesnom postavení) sumu 151.200,- Sk (5018,92 eur) s 3% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia a trovy konania 9.072,- Sk (301,13 eur).
16. Súd z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 9.5.2011 zistil, že žalovaná podala na jej exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie (vystupovala aj ako oprávnená) na vymoženie 2.695,35 eur s príslušenstvom, pričom vyhlásila že si uplatňuje nárok na základe Platobného rozkazu Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007 zo dňa 22.8.2007, právoplatného a vykonateľného k 1.3.2008, ktorým odporca bol povinný zaplatiť žalovanej sumu 5.018,92 eur spolu s 3% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia trovy konania 301,14 eur. V návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že povinný uhradil časť pohľadávky vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008. Žiadala, aby súdny exekútor vymohol zostatok istiny 2.695,35 eur, 3% úrok z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008, 3% úrok z omeškania zo sumy 2.695,35 eur od 15.3.2008 do zaplatenia a trovy súdneho konania 301,14 eur.
17. Podľa úradného záznamu spísaného súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom dňa 29.5.2013 sa povinná (žalobkyňa) zaviazala zaplatiť oprávnenej (žalovanej) v konaní EX 458/2012 o zaplatenie 2.695,35 eur s príslušenstvom vymáhanú pohľadávku v celkovej výške vykonateľnej pohľadávky 5.143,28 eur mesačnými splátkami po 100 eur mesačne od 30.6.2013 pod stratou výhody splátok najneskôr do 24 mesiacov na účet oprávnenej č.ú. 5568208/5200 pod v.s. 4582012 so splatnosťou 1 splátky 30.6.2013.
18. Podľa súdu predložených úhrad od 28.6.2013 do 31.3.2017 bola uhradená na účet oprávnenej uvedená v dohode podľa úradného záznamu suma 4.578,28 eur, hoci povinná mala uhradiť na istine 2.695,35 eur, 3% ročným úrok z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008 predstavoval 558,13 eur a vyčíslený 3% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.695,35 eur od 16.3.2008 do zaplatenia predstavuje 516,77 eur, trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok z exekučného titulu a trovy v exekúcii boli vo výške 317,64 eur, čo predstavuje sumu spolu 4.087,87 eur.
19. Súd zistil, že platby zo dňa 29.12.2014 vo výške 100 €, zo dňa 26.01.2015 vo výške 100 € a zo dňa 30.04.2015 vo výške 100 € boli vložená B. C. na účet žalovanej, na ktorý podľa dohody spísanej Mgr. Somíkom súdnym exekútorom, mala žalobkyňa ako povinná hradiť splátkami dlh vymáhaný v exekúcii. Ani pri jednej platbe nebolo ako variabilný symbol uvedené číslo exekúcie ale dátum úhrady, pri platbe
z 30.4.2015 nebol žiaden odkaz. Súd tiež zistil, že sa nejednalo o posledné platby, ale platby v poradí 19, 20, a 23 z celkového počtu 44 platieb.
20. Súd ďalej zistil, že Mgr. Milan Somík v potvrdení z 23.5.2019 pre povinnú uviedol, že exekučné konanie EX 458/2012 bolo ukončené vymožením, povinná predložila doklady o uhradení svojho záväzku oprávnenej a uhradila aj trovy exekúcie, predmetné exekučné konanie bolo ukončené vymožením. Súd zistil, že sa jedná o konanie na základe poverenia vydaného tunajším súdom v konaní č.k. 24Er/2335/2011 na vymoženie 2.695,35 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. 8Ro/233/2007 zo dňa 22.8.2007, právoplatný a vykonateľný k 1.3.2008, ktorým odporca bol povinný zaplatiť žalovanej sumu 5.018,92 eur spolu s 3% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia trovy konania 301,14 eur a podľa návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým oprávnená - žalovaná žiadala, aby súdny exekútor zostatok istiny 2.695,35 eur, 3% úrok z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008, 3% úrok z omeškania zo sumy 2.695,35 eur od 15.3.2008 do zaplatenia a trovy súdneho konania 301,14 eur s uvedením, že pohľadávku výške 2.323,57 eur povinná uhradila dňa 15.3.2008.
21. Podľa konečného vyúčtovania exekúcie z 26.9.2018 súd zistil, že priamo oprávnenému bolo zaplatené 4578,28 eur, zaplatené na účet exekútora 565 eur (časť trov súdneho exekútora 508,09 eur bola zaplatená na účet oprávnenej), z toho vymožený nárok oprávneného bol 2695,35 eur, úrok z omeškania 1057,20 eur, trovy konania 317,64 eur (trovy súdneho konania a trovy exekúcie 1,50 eur overenie exekučného titulu a 16,50 eur súdny poplatok), spolu 4.070,19 eur, vymožené trovy exekúcie 1.073,09 eur, z toho odmena súdneho exekútora 814,50 eur, odmena exekútora za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov 46,55 eur. Spolu 894,24 eur, z toho 20 % DPH 178,85 eur.
22. Podľa lustrácie v registroch súdu súd zistil, že exekučné konanie žalovanej ako oprávnenej voči žalobkyni ako povinnej je vedené v registroch len ako jedno jediné pod 24Er/2335/2011 pred Mgr. Milanom Somíkom, súdnym exekútorom, EX 458/2012, potom čo došlo k vylúčeniu žalovanej ako exekútorky z vykonania exekúcie.
23. V konaní žalovaná nerozporovala preplatok v exekúcii EX 458/2012 vedenej JUDr. Milanom Somíkom vo výške 490,39 eur.
24. Spornou skutočnosťou bolo, či došlo k zániku nároku započítaním a od podania odvolania žalovaná rozporovala zánik pohľadávky 2323,57 eur.
25. Vo vzťahu k započítaniu súd z jednostranného započítacieho prejavu žalovanej zistil, že táto nárok žalobkyne vo výške 490,39 eur započítala oproti nároku z peňažnej pohľadávky z titulu rozhodnutia Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2008, ktorým súd uložil žalobkyni (odporkyni - N. Y.), aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalovanému (navrhovateľovi - JUDr. N. Z.) sumu 5018,95 eur (151200,- Sk) s 3 % úrokom z omeškania odo dňa 1.7.2004 do zaplatenia a trovy konania 301,14 EUR (9072,- Sk).
26. Súd však zistil, že daný platobný rozkaz bol exekučným titulom pre vykonanie exekúcie pre ktorú bolo súdom vydané poverenie tunajším súdom v konaní č.k. 24Er/2335/2011 zo dňa 25.3.2013 na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom Okresného súdu Žilina č.k. 8Ro/233/2007-11 vo výške 2.695,35 eur s 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008 a zo sumy 2.695,35 eur od 16.3.2008 do zaplatenia, trov konania v exekúcii 317,64 eur. Podľa potvrdenia súdneho exekútor, nárok bol vymožený v exekúcii a zanikol úhradami na účet oprávnenej.
27. Súd považoval obranu žalovanej za účelovú. Predovšetkým súd neuveril žalovanej, že ako osoba, ktorá je aj súdnou exekútorkou, nevedela podať riadny návrh na vykonanie exekúcie, teda že obsahoval chyby a nepravdivé údaje. Naopak, návrh na vykonanie exekúcie podanej svojmu exekútorskému úradu súd považuje za chybu či omyl, ale skôr za vypočítavosť, nakoľko k zmene súdneho exekútora došlo až rozhodovaním o námietke zaujatosti, teda žalovaná ako exekútorka ho musela prijať, zaevidovať a v exekúcii konať. Súd tiež nemôže uveriť žalovanej, že prehlásenie o úhrade dlhu je chybou návrhu. Žalovaná má ukončené právnické vzdelanie, sama vykonáva činnosť súdneho exekútora, teda musí si byť vedomá následkov vyhlásenia o úhrade dlhu. Súd si nevie ani predstaviť situáciu či dôvod (mimo
zakrývania prípadnej trestnej činnosti), pre ktorý by žalovaná tvrdila, že dlh povinná uhradila a toto tvrdenie nebolo pravdivé. Návrh na vykonanie exekúcie nie je vyhlásenie o úhrade dlhu, ktoré je možné násilím či pod hrozbou násilia vynútiť. Predstava, že by žalobkyňa násilím donútila žalovanú, aby na žalobkyňu ako povinnú podala návrh na vykonanie exekúcie, potvrdila čiastočnú úhradu a zvyšku dlhu bola žalovaná prinútená domáhať vymáhania vlastným exekučným úradom, je úplne iracionálna.
28. O úhrade dlhu nepriamo svedčí aj skutočnosť, že žalovaná ako oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie nie len že tvrdila úhradu dlhu vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008, ale aj žiadala, aby súdny exekútor vymohol zostatok istiny 2.695,35 eur, ďalej vymohol 3% úrok z omeškania zo sumy 5.018,92 eur od 1.7.2004 do 15.3.2008 (čo zodpovedá nároku na úhradu úroku z omeškania podľa exekučného titulu pri čiastočnej úhrade dlhu vo výške 2.323,57 eur dňa 15.3.2008) a ďalej vymohol 3% úrok z omeškania zo sumy 2.695,35 eur od 15.3.2008 do zaplatenia, teda odo dňa čiastočnej úhrady dlhu. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že v rámci dispozície sa rozhodla vymáhať len časť dlhu, žiadala by úrok z omeškania len z tejto sumy (bez ohľadu na to, že by nemala dôvod tvrdiť a predstierať zánik časti dlhu). Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ak by žalovaná uplatnila návrhom na vykonanie exekúcie celý nárok podľa exekučného titulu hoci by bol čiastočne uhradený (rok 2011), mohla sa povinná brániť námietkami či návrhom na čiastočné zastavenie exekúcie.
29. K návrhu žalovanej, aby žalobkyňa preukázala úhradu dlhu vo výške 2.323,57 eur, ktorý mal byť uhradený dňa 15.3.2008, súd poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o úhradu, ktorá doposiaľ nebola sporná a mala byť vykonaná pred viac ako 12-timi rokmi, teda nebol ani dôvod ponechávať si doklady o takejto nespornej úhrade.
30. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala dohodu s p. B. C. o tom, že časť dlhu vo výške 2.323,57 eur bude uhrádzaná splátkami po tom, ako zostatok priznaného nároku bude vymožený v exekúcii, pričom súd takúto dohodu považuje skoro s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotu za nemožnú. Uzavrieť zo strany povinného takúto dohodu by bolo podľa úvah súdu možné jedine vtedy, ak by povinný zneužil nevedomosť oprávneného, ktorý by nebol schopný chápať dôsledky svojho konania. Totiž vznik takejto dohody predpokladá jej uzavretie pred podaním návrhu na vykonania exekúcie s rizikom nie len premlčania možnosti vymôcť nárok, oslabenia možnosti, že niekto dobrovoľne uhradí priznaný nárok po ukončení exekučného konania, ale výslovne ponechania možnosti úhrady na vôli povinného. Voči uvedenému je v úplnom rozpore postup, kde je v rámci exekučného konania vymáhaný ostatný nárok, ktorý je aj zabezpečený blokáciou vozidiel.
31. Súd tiež nemôže uveriť skutočnosti, že druh žalobkyne p. B. C. úhradami zo dňa 29.12.2014 vo výške 100 €, zo dňa 26.01.2015 vo výške 100 € a zo dňa 30.04.2015 vo výške 100 € hradil iný dlh ako bol vymáhaný v exekučnom konaní, nakoľko uvedené úhrady nie len že započítali na úhrady dlhu vymáhaného v exekúcii (ak by úhradami hradil z vlastnej vôle inú časť dlhu, nepredložil by žalobkyni doklad o takejto úhrade), ale v mesiaci január 2015 a apríl 2015 sa jednalo o jedinú úhradu, čo by pri dohode o úhrade pod stratou výhody splátok znamenalo omeškania a zánik oprávnenia splatiť dlh v splátkach. Tiež je potrebné uviesť, že ak by p. B. C. hradil splátkami iný ako vymáhaný dlh, poukázala by na to žalovaná už skôr, rozporovala by „preplatok“ a určite by ho nezapočítavala voči nároku na základe platobného rozkazu Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007.
32. K tvrdeniam žalovanej, že sám súdny exekútor v úradnom zázname z 29.5.2013 uviedol sumou 5.143,28 eur celý zostatok nároku, musí uviesť, že aj takéto tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, pretože suma 5.143,28 eur prestavuje celkovú sumu vymoženú v exekúcii EX 458/2012 vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, ktorá je uvedená aj vo vyúčtovaní dňa 26.9.2018 a pozostáva z úhrad priamo oprávnenej 4578,28 eur, úhrad na účet exekútora 565 eur, čím bol uspokojený nárok vymáhaný v exekúcii vo výške istiny 2695,35 eur, úrokov z omeškania 1057,20 eur, trov konania 317,64 eur (trovy súdneho konania a trovy exekúcie 1,50 eur overenie exekučného titulu a 16,50 eur súdny poplatok), spolu 4.070,19 eur, vymožené trovy exekúcie 1.073,09 eur, odmena súdneho exekútora 814,50 eur, odmena exekútora za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov 46,55 eur. Spolu 894,24 eur, z toho 20 % DPH 178,85 eur, spolu 5.143,28 eur.
33. Súd preto bez akýchkoľvek pochybností konštatuje, že na strane žalovanej neexistovala pohľadávka voči žalobkyni z platobného rozkazu Okresného súdu v Žiline č. 8Ro/233/2007 ani z exekučného konania EX 458/2012 a preto nemala žiadnu pohľadávku, ktorú by mohla voči nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia započítať. Aj po opätovne vykonanom dokazovaní súd musí konštatovať, že tvrdenia žalovanej postrádajú akúkoľvek logiku a súd ich považoval výslovne za účelové až konšpiračné a úplne nepodložené.
34. Nakoľko súd zistil, že žalobkyňa ako oprávnená uhradila žalovanej viac ako bola povinná, teda uhradila viac o sumu 490,39 eur (uhradila 4.578,28 eur namiesto 4.070,19 eur), teda hradila bez právneho dôvodu, žalovaná sa na jej účet obohatila a je podľa § 451 Obč. zák. povinná vydať bezdôvodné obohatenie. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú za zaplatenie uvedenej sumy.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Nakoľko v spore bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).