Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-179-2023.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/179/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka – C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. – D., B. E. XX/XX, a otec – neuvedený, o návrhu navrhovateľov: C. B., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom D. – D., B. E. XX/ XX na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresnej prokuratúry Komárno, takto
rozhodol:
Súd maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom C. B., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom D., D. – B. XX/XX, ktorí sú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd z a v ä z u j e matku prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Výživné matky je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred priamo na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Komárno dňa 6.12.2023 sa navrhovatelia domáhali, aby im súd zveril maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú starí rodičia maloletého, ktorý sa nachádza v ich starostlivosti približne 8 rokov. Matka maloletého žije a pracuje v G., komplexnú starostlivosť o maloletého zabezpečujú oni. Otec maloletého nie je na rodnom liste uvedený. S maloletým majú veľmi dobrý vzťah, maloletý je na nich už zvyknutý. Sú zdraví a bez záznamu v registri trestov. Navrhovateľka je nezamestnaná a jej manžel pracuje na železnici v A. H..
2. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 13.3.2024 navrhovateľka žiadala, aby súd zveril maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, pretože sa o maloletého, ktorý je ich vnukom, starajú od jeho narodenia. Navrhovateľka uviedla, že matka maloletého pracuje v Bratislave a o maloletého sa stará, len keď si na neho spomenie. S navrhovateľom uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX a ich manželstvo stále trvá. Obaja sú slovenskí štátni občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Súdne trestaní neboli. Navrhovateľka uviedla, že nikde nepracuje, zostala doma s maloletým, stará sa o neho, nosí ho do školy aj k lekárovi.
3. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 13.3.2024 súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľ uviedol, že maloletého vychovávali od narodenia a maloletý sa sám vyjadril tak, že chce byť zverený do ich starostlivosti. Viackrát prosili matku, nech si
maloletého zoberie so sebou do Bratislavy, ale maloletý nechce, lebo tam nemá vytvorené podmienky. Navrhovateľ pracuje u I. s príjmom do 1.200,- Eur.
4. Súd na pojednávaní vypočul aj matku maloletého, ktorá súhlasila s tým, aby bol maloletý zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Matka uviedla, že o maloletého sa nevie postarať, nakoľko veľakrát sa nevie postarať ani o seba, má ťažkú cukrovku a mala aj infarkt. Nikdy nevie, kedy ju zoberie sanitka a čo by potom robila s maloletým. Pracuje v G. vo firme C. za minimálnu mzdu okolo 680,- Eur, z toho 280,- Eur platí podnájom jednej izby. Matke zvykne dávať 80 – 100 Eur mesačne na výživné. Keď sa s matkou dohodne, dovolí jej stretávať sa s maloletým. Domov k rodičom chodí raz alebo dvakrát mesačne, keď má voľný víkend. Na otázku kolíznej opatrovníčky uviedla, že nevie, aké sú voľnočasové činnosti maloletého. Keď navrhovatelia prídu za ňou do G., tak väčšinou je s ňou navrhovateľka s maloletým. S navrhovateľom nemá dobré vzťahy.
5. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Komárno na pojednávaní súhlasila so zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní odporučila vykonať pohovor s maloletým, nakoľko pohovor, ktorý je v šetrení zo dňa 1.3.2024, bol vykonaný v októbri 2023. Navrhovatelia uviedli, že maloletý je veľmi citlivý a potom, ako bol vypočutý kolíznym opatrovníkom sa zľakol, museli s ním chodiť k psychiatrovi, teraz sa už dal ako tak do poriadku, preto navrhli upustiť od výsluchu. Kolízna opatrovníčka následne odporučila návrhu vyhovieť aj bez vypočutia maloletého vzhľadom k tomu, že matka nie je schopná sama starostlivosti o maloletého.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: rodný list maloletého, potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľov, výpisy z registra trestov navrhovateľov, potvrdenia o príjmoch navrhovateľa v rade 2/, sobášny list navrhovateľov, správa zo šetrenia pomerov a pohovoru s maloletým zo dňa 1.3.2024, správa o povesti navrhovateľov od mesta Komárno zo dňa 9.2.2024, výpis z evidencie priestupkov na č. l. 33, ostatné ku spisu pripojené doklady a takto vykonaným dokazovaním súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Maloletý A. B. sa narodil v D. dňa XX.X.XXXX matke C. B., nar. XX.X.XXXX. Otec maloletého nie je v rodnom liste uvedený. Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého. O maloletého sa starajú od narodenia. Navrhovatelia sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX a ich manželstvo stále trvá. Navrhovatelia sú občania J. K., trvalý pobyt majú na území J. K., nikdy neboli súdne trestaní a sú zdravotne spôsobilí vychovávať maloleté dieťa. Navrhovateľka je nezamestnaná, navrhovateľ pracuje u I. s príjmom do 1.200,- Eur. Matka maloletého žije a pracuje v G., zarába minimálnu mzdu okolo 680,- Eur mesačne, býva v prenajatej izbe, za ktorú platí 280,- Eur mesačne. S maloletým sa stretáva podľa dohody s navrhovateľkou, k navrhovateľom chodí raz alebo dvakrát mesačne, keď má voľný víkend. Matka maloletého má zdravotné problémy, trpí ťažkou cukrovkou a prekonala aj infarkt. So zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov súhlasí, nakoľko sa o maloletého nevie postarať a podľa svojho udania sa veľakrát nevie postarať ani o seba.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 1.3.2024 súd zistil, že navrhovatelia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletého. Domácnosť je účelne a plne zariadená potrebám rodiny, hygiena a čistota bola v čase šetrenia na veľmi dobrej úrovni. Maloletý má vytvorený vlastný priestor a zabezpečené všetky potreby. Pediatrom maloletého je MUDr. A.. Maloletý máva výbuchy hnevu, hlavne pri domácich úlohách. Navštevuje psychológa aj psychiatra MUDr. L., je nastavený na liečbu. Úrad vykonal pohovor s maloletým za prítomnosti navrhovateľky. Maloletý úradu uviedol, že chodí do 3.B triedy na H. M. F. v D., učí sa dobre, školu má rád, má tam veľa priateľov. Jeho najobľúbenejší predmet je výtvarná výchova. Voľný čas trávi vonku alebo sa hrá na počítači. Má rád traktory, autá aj kamióny. Zvykne pomáhať pri pečení alebo v záhrade. Mama chodí domov na víkendy, tie trávia spolu. Cez leto zvykne chodiť za matkou do G., ale nerád tam chodí, pretože sú všade vysoké budovy a on nemá rád výšky. Doma u navrhovateľky má aj zvieratá, psa, zajace a aj sliepky. Maloletý počas pohovoru odpovedal jednoduchými slovami a bez prítomnosti navrhovateľky s úradom komunikovať nechcel. Pediater ani školské zariadenie úradu neoznámili žiadne zanedbanie či výchovné problémy s maloletým.
10. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
12. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
13. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
14. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
15. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
16. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
21. Podľa čl. 5 Zák. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Náhradná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča o dieťa v prípade, ak ju rodič nemôže alebo nechce zabezpečovať. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí predovšetkým skúmať osobnostné a morálne predpoklady osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom musí prihliadať aj na záujem maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovoroch o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V zmysle Zákona o rodine platí zásada, že náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu ku vlastným deťom. Jej sociálna situácia by mala zaručovať, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa a ani ona a ani jej rodinný príslušníci by nemali trpieť ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň by mala mať kladný citový vzťah k maloletému dieťaťu.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady na rozhodnutie o zverení maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Matka maloletého aktuálne nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého a otec nie je v rodnom liste maloletého uvedený. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako aj z výpovede navrhovateľov vyplynulo, že navrhovatelia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletého, majú o túto starostlivosť záujem, pričom ju zabezpečujú od narodenia maloletého. Maloletý v starostlivosti navrhovateľov nejaví známky zanedbania. Navrhovatelia majú vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého, jeho výchova v ich
starostlivosti nie je žiadnym spôsobom ohrozená. Je v záujme maloletého, aby vyrastal v stabilnom, rodinnom a láskyplnom prostredí, čo v súčasnej dobe predstavuje práve domácnosť navrhovateľov, jeho starých rodičov. Na túto domácnosti je maloletý zvyknutý, je pre neho prirodzeným výchovným prostredím od jeho narodenia, preto by nebolo v jeho záujme, keby bol z tohto prostredia vyňatý. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj nemožnosť matky zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa, súd dospel k záveru, že v danom prípade je v najlepšom záujme maloletého jeho zverenie do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
24. Súd zároveň rozhodol o výživnom na maloleté dieťa, a to tak, že matku zaviazal na platenie výživného v minimálnom rozsahu, ktorý zákon o rodine ustanovuje, nakoľko výživné v tejto výške je povinný platiť na svoje dieťa každý rodič, bez ohľadu na svoje majetkové možnosti a schopnosti.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Proti tomuto rozsudku odvolanie matky maloletého, navrhovateľov ani Okresnej prokuratúry Komárno nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP) a návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (§ 48 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).