Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6T-4-2024.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/4/2024
Uznesenie
Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová v trestnej veci obvinenej právnickej osobyi GASTROSALON SK, s.r.o. o zastavení trestného stíhania v Banskej Bystrici dňa 14.03.2024 takto
rozhodol:
Súd podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. a § 10 ods. 2 Tr. zák.
zastavuje trestné stíhanie
obvinenej právnickej osoby GASTROSALON SK, s.r.o., so sídlom Severná č. 19, Banská Bystrica, IČO: 50 783 645,
pre skutok,
ktorý je v obžalobe Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. 3 Pv 108/23/6601 zo dňa 31.01.2024 právne kvalifikovaný ako prečin „Neodvedenie dane a poistného“ podľa § 277 ods. 1 Tr. zák.,
v zmysle ktorého
ako právnická osoba, za ktorú a v mene ktorej konal a rozhodoval A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, prechodne bytom E. E., B. XX, trestne stíhaný v inom konaní, si neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, takým spôsobom, že zadržala a na účet určeného príjemcu, ktorým bola Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27 úmyselne neodviedla poistné na sociálne poistenie za zamestnancov uvedenej spoločnosti, ktoré boli zrazené z ich hrubej mesačnej mzdy a to
- za mesiac júl 2018 poistné vo výške 22,56 € splatné dňa 31.8.2018
- za mesiac august 2018 poistné vo výške 22,56 € splatné dňa 30.9.2018
- za mesiac september 2018 poistné vo výške 22,56 € splatné dňa 31.10.2018
- za mesiac október 2018 poistné vo výške 22,56 € splatné dňa 30.11.2018
- za mesiac november 2018 poistné vo výške 22,56 € splatné dňa 31.12.2018
- za mesiac december 2018 poistné vo výške 22,56 € splatné dňa 31.1.2019
- za mesiac január 2019 poistné vo výške 24,44 € splatné dňa 28.2.2019
- za mesiac február 2019 poistné vo výške 24,44 € splatné dňa 31.3.2019
- za mesiac marec 2019 poistné vo výške 24,44 € splatné dňa 30.4.2019
- za mesiac november 2019 poistné vo výške 24,44 € splatné dňa 31.12.2019
- za mesiac december 2019 poistné vo výške 24,44 € splatné dňa 31.1.2020
- za mesiac január 2020 poistné vo výške 27,26 € splatné dňa 28.2.2020
- za mesiac február 2020 poistné vo výške 27,26 € splatné dňa 31.3.2020
- za mesiac marec 2020 poistné vo výške 12,37 € splatné dňa 30.4.2020
- za mesiac december 2020 poistné vo výške 28,67 € splatné dňa 31.1.2021
- za mesiac január 2021 poistné vo výške 28,54 € splatné dňa 28.2.2021
- za mesiac február 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 31.3.2021
- za mesiac marec 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 30.4.2021
- za mesiac apríl 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 31.5.2021
- za mesiac máj 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 30.6.2021
- za mesiac jún 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 31.7.2021
- za mesiac júl 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 31.8.2021
- za mesiac august 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 30.9.2021
- za mesiac september 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 31.10.2021
- za mesiac október 2021 poistné vo výške 29,32 € splatné dňa 30.11.2021,
čo predstavuje za uvedené mesiace sumu celkom 645,54 €, hoci spoločnosť GASTROSALON SK, s.r.o. disponovala dostatkom finančných prostriedkov na to, aby uvedené poistné za svojich zamestnancov v lehote splatnosti za vyššie uvedené mesiace odviedla,
pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 01.02.2024 obžalobu na obvinenú právnickú osobu pre prečin „Neodvedenie dane a poistného“ podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (č.l. 127).
V zmysle § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. samosudca preskúma obžalobu podanú na súde pre prečin a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por. Podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Súd teda preskúmal podanú obžalobu a zistil nasledovné skutočnosti:
Z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 31643/S vyplýva, že jediným štatutárnym orgánom obvinenej právnickej osoby je F. G. B..
Z úmrtného listu matričného úradu Mesta Banská Bystrica vyplýva, že F. G. B. ako jediný štatutárny orgán obvinenej spoločnosti dňa XX.XX.XXXX zomrel (č. l. 119).
Z výpovede svedkyne H. A. vyplýva, že je zákonnou zástupkyňou maloletého I. B., ktorý sa na základe dedičského konania po F. G. B. z augusta 2022 stal právoplatným dedičom, ktorý okrem iného zdedil aj hnuteľný majetok, a to obchodné podiely v spoločnosti GASTROSALON SK, s.r.o. (obvinená právnická osoba) vo výške 100 % celkového základného imania. Svedkyňa ako zákonná zástupkyňa jediného spoločníka obvinenej právnickej osoby, mal. I. B., nezvolala valné zhromaždenie za účelom zvolenia, resp. ustanovenia nového konateľa spoločnosti, a preto je aj do dnešného dňa evidovaný ako konateľ obvinenej spoločnosti zomrelý F. G. B.. Svedkyňa v mene tejto spoločnosti nekoná, vie, že v jej mene koná A. B. – syn zomrelého F. G. B. a otec mal. I. B., pričom A. B. bol F. G. B. ešte počas jeho života splnomocnený, aby mohol konať v mene obvinenej spoločnosti, pričom od jej informácii od A. B. obvinená spoločnosť cca od roku 2023 nevykonáva podnikateľskú činnosť. Svedkyňa H. A. sa o obvinení spoločnosti dozvedela až od vyšetrovateľa PZ (č.l. 46A-49, 111-115).
Vzhľadom na to, že F. G. B. ako jediný evidovaný štatutárny orgán obvinenej spoločnosti zomrel, uvedená spoločnosť tak nemala štatutárny orgán, ktorý by za ňu konal a navyše spoločnosť nepreberala zásielky trestného konania, dedičom obchodného podielu obvinenej spoločnosti je mal. I. B. a jeho zákonná zástupkyňa H. A. za spoločnosť nekoná, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 0Tp/378/2023 zo dňa 23.11.2023 bol ustanovený G. G. B. ako opatrovník z radov advokátov pre obvinenú spoločnosť (č.l. 20). Z výpovede ustanoveného opatrovníka vyplýva, že ku skutku nedisponuje žiadnymi informáciami, ktoré by mohol v rámci svojej výpovede uviesť (č.l. 21-26).
Z výpovede poškodenej B. J. K., zástupkyne Sociálnej poisťovne vyplýva, že obvinená spoločnosť predkladala mesačné výkazy poistného za zamestnancov aj za zamestnávateľa, avšak poistné z nich
vyplývajúce neodvádzala a neplatila. Jedná sa o obdobie od júla 2018 do marca 2019, od novembra 2019 do marca 2020 a od decembra 2020 do októbra 2021, za ktoré jej vznikol dlh na neodvedenom poistnom za zamestnancov vo výške 645,54 €. Spoločnosť mala registrovaného jedného zamestnanca – A. B.. Konateľom spoločnosti je podľa výpisu z OR SR F. G. B.. Ku dňu výsluchu nedošlo k žiadnej ani čiastočnej úhrade vzniknutej podlžnosti. V predkladaných mesačných výkazoch je uvádzaná ako osoba, ktorá mesačné výkazy vyplnila za zamestnávateľa B. L.. Podľa výpisu z OR SR spoločnosť nie je zrušená ani nie je v konkurze. Spoločnosť nežiadala Sociálnu poisťovňu o splátkový kalendár (č.l. 28-35).
Zo záverov znaleckého posudku č. 40/2022 znalkyne z odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo F. J. B. vyplýva, že účtovné doklady obvinenej spoločnosti nie sú vedené v súlade so zákonom o účtovníctve. Okrem iného, spoločnosť neúčtovala o mzdách, a teda nie sú zaúčtované mzdové náklady, záväzky voči zamestnancom, záväzky voči sociálnej poisťovni, záväzok voči zdravotnej poisťovni ani záväzok voči daňovému úradu z titulu zrazeného preddavku na daň zo mzdy. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že finančné prostriedky, s ktorými obvinená spoločnosť disponovala, postačovali na výplatu miezd zamestnancom za obdobie od júla 2018 do marca 2019, od novembra 2019 do marca 2020 a od decembra 2020 do októbra 2021. V sledovanom období spoločnosť použila finančné prostriedky na úhradu faktúr, avšak zaúčtované úhrady neboli párované s jednotlivými faktúrami, a tak nie je možné odsúhlasiť vykázanú výšku záväzkov. Všetky zaúčtované prijaté faktúry uvádza v zostave knihy prijatých faktúr ako neuhradené, a teda nie je možné sa vyjadriť, komu a za akým účelom spoločnosť uhrádzala svoje záväzky (č.l. 50-99).
Z vyjadrenia F. B. L., ktorá poskytovala účtovné služby obvinenej spoločnosti vyplýva, že predmetné účtovné služby vykonávala na základe predložených prvotných účtovných dokladov, ktoré jej odovzdával A. B., spoločnosť má podlžnosti voči Sociálnej poisťovni z titulu neodvedenia poistného za zamestnancov a z titulu nezaplateného poistného a finančná situácia spoločnosti v priebehu rokov 2018 až 2021 nebola dobrá, spoločnosť bola v červených číslach – mala vyššie náklady ako výnosy (č.l. 100).
V zmysle § 277 ods. 1 Tr. zák. spácha prečin „Nezaplatenie dane a poistného“ ten, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
V zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Pre posúdenie trestnej zodpovednosti pre prečin „Nezaplatenie dane a poistného“ podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. je potrebné v trestnom konaní jednoznačne preukázať, že páchateľ v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a to aj napriek tomu, že v čase splatnosti disponoval dostatočným majetkom na ich úhradu. Žiadny trestný čin, vrátane trestného činu podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. totiž nie je budovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, čo by bolo v opačnom prípade v rozpore s princípom zodpovednosti za zavinenie. Páchateľ zodpovedá len za to konkrétne konanie a za tie následky, ktoré svojím konaním zavinil. Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné v trestnom konaní preukázať zavinenie páchateľa.
V posudzovanom prípade bolo teda nevyhnutné preukázať, že obvinená právnická osoba disponovala v čase splatnosti poistného do Sociálnej poisťovne dostatočným majetkom na jeho zaplatenie. Za týmto účelom je potrebné poznať stav majetku obvinenej spoločnosti, čo je možné spravidla len zabezpečením príslušných účtovných dokladov a ich následným podrobením znaleckému skúmaniu. Výsledky znaleckého skúmania boli v predmetnej veci rozhodné pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obvinenej právnickej osobe pre prečin podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., pretože bolo preukázané, že obvinená spoločnosť mala v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poistného (č.l. 50-99). Prokurátor v podanej obžalobe navrhol na hlavnom pojednávaní oboznámiť závery znaleckého posudku (č.l. 127).
V tomto trestnom konaní je teda obvinenej právnickej osobe kladené za vinu spáchanie prečinu „Nezaplatenie dane a poistného“ podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., za spáchanie ktorého Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere jeden až päť rokov.
V tejto súvislosti súd upriamil svoju pozornosť najmä subsidiarite trestnoprávnej represie, resp. pomocnej úlohy trestného práva, vyjadrenej aj v zásade materiálneho korektívu, a síce povinnosť skúmania stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa.
Materiálny korektív vyjadrujúci materiálnu stránku spáchaného trestného činu, či materiálnu protiprávnosť činu, vychádza z toho, že pre trestnosť určitého činu nestačí len formálne naplnenie znakov určitej skutkovej podstaty, ale je nutné, aby čin dosahoval aj vyšší stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, teda aby bol vyšší ako nepatrný.
Práve týmto ustanovením sa i v minulosti (za účinnosti zákona č. 140/1961 Zb.) malo zabrániť prehnanému užívaniu trestného práva aj v prípadoch, ktoré síce napĺňali znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu, avšak nedosahovali potrebného stupňa nebezpečnosti (vychádzalo sa tu aj z osoby obvineného, okolnosti prípadu a podobne).
Trestný zákon pri prečinoch zachováva materiálny korektív, pri ktorých vyžaduje nie len naplnenie formálnych znakov určitej skutkovej podstaty prečinu, ale aj to, aby bola naplnená určitá závažnosť spáchaného prečinu. Závažnosť prečinu je tu formulovaná takmer zhodne s bývalým stupňom nebezpečnosti pre spoločnosť.
Namieste je potrebné uviesť, že medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Tr. zák. nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (zbierka stanovísk NS SR a súdov č. SR 7/2015).
Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú všetkých štyroch obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka). Tieto kritériá sa netýkajú subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom, pričom niektoré okolnosti týkajúce sa osoby sú vyjadrené v poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36, 37 Tr. zák.). Takisto objekt trestného činu daný priamo zákonom je v podstate rovnaký pre všetky konkrétne prečiny v jednotlivých skutkových podstatách, a preto netreba osobitne hodnotiť ani toto kritérium. Na druhej strane kritériá, týkajúce sa konania a následku, t.j. objektívna stránka, a miery zavinenia, príp. pohnútky, t.j. subjektívna stránka, sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu.
Zo skutkovej veci obžaloby je zrejmé, že obvinená právnická osoba mala porušiť povinnosť vyplývajúcu zo zákona tým, že zadržala a neodviedla určenému príjemcovi poistné na sociálne plnenie vo výške 645,54 €, ktoré zrazila podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech. V súčasnosti však obvinená právnická osoba nemá štatutárny orgán, keďže jediným evidovaným štatutárnym orgánom v obchodnom registri je F. G. B., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, dedičom spoločnosti je maloletá osoba a zákonná zástupkyňa maloletého za spoločnosť nekoná a ani nevykonala úkony smerujúce k zvoleniu alebo ustanoveniu nového štatutárneho orgánu. Rovnako je nevyhnutné prihliadať na výšku neodvedeného poistného (654,54 €), ktorá by v prípade účinnosti ostatnej novely Trestného zákona, ktorej účinnosť ešte pred platnosťou pozastavil Ústavný súd Slovenskej republiky, ani nedosahovala výšku malej škody a nejednalo by sa o trestný čin.
Na základe zhodnotenia všetkých hľadísk uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zák. súd dospel k záveru, že závažnosť posudzovaného skutku, vykazujúceho formálne znaky prečinu podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., bola iba nepatrná. Súd preto trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.