Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6PP-10-2020.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6PP/10/2020
Uznesenie
Okresný súd Levice samosudcom JUDr. Martinou Petríkovou, v trestnej veci ods. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), c) Trestného zákona, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.08.2020 na Okresnom súde Levice a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce formou videokonferencie, takto
rozhodol:
Podľa § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Trestného zákona, súd návrh odsúdeného I., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/91/2015 zo dňa 01.06.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/91/2015 zo dňa 27.02.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/91/2015 zo dňa 29.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/57/2019 zo dňa 19.06.2019 v trvaní 20 /dvadsať/ mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Odsúdený I. podal dňa 17.06.2020 na Okresný súd Levice návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že spĺňa svojim správaním a plnením svojich povinností všetky stanovené podmienky na podmienečné prepustenie. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti a dodal, že žiadosť podal z dôvodu, že chce byť s rodinou a aj aby mohol splácať dlh na výživnom a čím skôr ho mal splatený.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.
Z hodnotenia ÚVTOS Želiezovce vyplýva, že menovaný do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil sám dňa 14.08.2019 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, kde jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Do tunajšieho ústavu bol premiestnený dňa 27.08.2019 za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol spočiatku umiestnený do diferenciačnej skupiny ,,B“. Jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni. Pokyny a príkazy príslušníkov zboru rešpektoval a plnil. Voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, zachovával zásady slušného správania. Medzi odsúdenými bol znášanlivý, konfliktné situácie nevyvolával. Pracovne bol zaradený na pracovisku poľnohospodárskeho charakteru. Pracovnú morálku mal na požadovanej úrovni. Kontakt formou korešpondencie a telefonovania udržiaval s rodičmi a družkou. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Dňa 04.11.2019 bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „A“. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia priebežne vo všetkých oblastiach. V oblasti edukácie sú ciele programu
zaobchádzania zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu výkonu trestu na jeho osobnosť a zapájanie do aktivít pedagogického pôsobenia formou prednáškovej činnosti, besied a individuálnych pohovorov s právnou a rodinnou tematikou. Do uvedených aktivít sa zapája. Je vedený k cíteniu zodpovednosti za následky svojho správania a uspokojenie potrieb detí. S odsúdeným sa doposiaľ podarilo dosiahnuť čiastočné pozitívne zmeny v jeho hodnotovej orientácii. Jeho správanie a vystupovanie po zmene diferenciačnej skupiny je naďalej na požadovanej úrovni až na jednu výnimku, keď porušil povinnosť šetrne zaobchádzať so zverenými vecami - stratil preukaz odsúdeného. Iné nedostatky nie sú zaznamenané. Príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plní. Osobnej a kolektívnej hygiene venuje dostatočnú pozornosť. Vo svojich osobných veciach udržiava poriadok na požadovanej úrovni. Medzi odsúdenými je znášanlivý, konfliktné situácie nevyvoláva. Funkciou z radov odsúdených nie je poverený.
Voľnú ponuku aktivít vo voľnom čase využíva. Svoj voľný čas trávi prevažne sledovaním televíznych programov, hraním spoločenských a športových hier, čítaním časopisov a beletrie. O kultúrno-osvetové podujatia prejavuje dostatočný záujem. Väzenskú knižnicu navštevuje.
V oblasti zaraďovania do práce sú ciele programu zaobchádzania zamerané na rozvíjanie pracovných návykov a zručností u menovaného. Pracovne je zaradený na pracovisku s voľným pohybom ako upratovač. Pracovné povinnosti si plní k spokojnosti nadriadených. Do výkonu činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti zameraných na udržiavanie čistoty ubytovacích priestorov sa zapája.
Disciplinárne odmenený bol doposiaľ v dvoch prípadoch:
- 05.03.2020 - pochvalou za vzorné plnenie pracovných povinností,
- 10.06.2020 - pochvalou za vzorné plnenie pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol.
Písomný kontakt udržiava s rodičmi a družkou. Nárok na návštevu si v tunajšom ústave doposiaľ uplatnil v dvoch prípadoch. Kontakt formou telefonovania využíva. Vyživovaciu povinnosť nahlásil.
Menovaný sa trestnej činnosti rôzneho charakteru dopustil opakovane, v minulosti dokonca aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na opakované páchanie trestnej činnosti, dlhodobú nezamestnanosť a finančné problémy pred výkonom trestu, je riziko sociálneho zlyhania stredné. Z uvedeného dôvodu je aktuálna resocializačná prognóza u menovaného menej priaznivá.
Na základe uvedených skutočností riaditeľ ústavu v závere hodnotenia konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a neodporúča sa podmienečné prepustenie.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/91/2015 zo dňa 01.06.2015 súd zistil, že obvinený I. bol právoplatne uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, c/ Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 roky. Uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/91/2015 zo dňa 27.02.2017 bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a súd ponechal probačný dohľad v platnosti a predĺžil ho o 12 mesiacov a uložil odsúdenému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/91/2015 zo dňa 29.04.2019, právoplatným dňa 19.06.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/57/2019 zo dňa 19.06.2019 bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov vykoná so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/1/2019 zo dňa 02.01.2019 k trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa § 66 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú preukázanie polepšenia plnením povinností a správaním odsúdeného a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdený po uplynutí zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o zmierňovacie ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o ich prevýchove a úspešnej resocializácii.
Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku
- výkon polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom ale nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok.
Hodnotenie podmienok pre podmienečné prepustenie nemožno degradovať len na úroveň porovnávania dosiahnutých disciplinárnych odmien a trestov v režime výkonu trestu, hoci aj tieto sú významným ukazovateľom snahy odsúdeného po náprave a jeho zmeny v hodnotovej orientácii. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený 2-krát disciplinárne odmenený, potrestaný nebol. Výkon zákonom stanovenej doby uloženého trestu a súčasne pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje pre záver o splnení zákonných podmienok na jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Súd v posudzovanom prípade prihliadol na všetky okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie o tom, či boli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody síce vyplynulo, že odsúdený má v podmienkach výkonu trestu správanie na požadovanej úrovni a pracovné povinnosti si plní k spokojnosti nadriadených, ale zároveň súčasťou hodnotenia bol aj záver, že odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, pričom jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je v strednom stupni.
Súd dospel k takémuto záveru aj s poukazom na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti a boli mu ukladané podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré nesplnili svoj účel. Odsúdený už bol vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Je potrebné poukázať na to, že odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3PP/106/2009 zo dňa 28.10.2009, pričom následne mu bolo nariadené vykonať zvyšok trestu, keďže sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Takisto bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 2PP/34/2017 zo dňa 19.06.2017 a hoci sa v skúšobnej dobe osvedčil, ale necelé dva roky po podmienečnom prepustení sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti za ktorú bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/1/2019 zo dňa 02.01.2019.
Súd taktiež poukazuje na aktuálne vykonávaný trest vo veci Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/91/2015, kde bol odsúdenému trest pôvodne podmienečne odložený na skúšobnú dobu a následne bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa a predĺžení skúšobnej doby probačného dohľadu. Nakoľko odsúdený ani v predĺženej skúšobnej dobe probačného dohľadu neviedol riadny život, bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení a výkone trestu odňatia slobody.
Očakávanie, že výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu v civilnom živote doposiaľ nepreukázal, a to najmä s prihliadnutím na predchádzajúci spôsob života, opätovné spáchanie trestného činu a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia aj prepustenia a poukazujúc na charakter trestnej činnosti, za ktorú bol v niekoľkých prípadoch odsúdený (prečin zanedbania povinnej výživy), a aj na krátke časové obdobia medzi jednotlivými odsúdeniami a menej priaznivú resocializačnú prognózu. Preto nemožno konštatovať, že odsúdený splnil jednu z materiálnych podmienok požadovaných na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Nemožno konštatovať, že vzhľadom na predchádzajúce správanie odsúdeného a vzhľadom na charakter trestnej činnosti, že resocializačná prognóza u odsúdeného je priaznivá a že by nebolo potrebné, aby si nevykonal trest odňatia slobody v celej jeho výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.
Súd k odsúdeným uvádzanému dôvodu na podmienečné prepustenie (chce byť s rodinou a splácať dlh na výživnom) konštatuje, že tento nie je zákonným dôvodom na podmienečné prepustenie. Súd uvádza, že nemožno bez ďalších podkladov zo strany odsúdeného verifikovať údaj, že by odsúdený mohol byť zamestnaný. Súčasťou takéhoto podania malo byť i preukázanie skutočného záujmu potenciálneho zamestnávateľa o jeho zamestnanie a preukázanie schopnosti odsúdeného kryť náklady svojho živobytia po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. K vykonaniu takýchto dôkazov však súd nepristúpil, pretože mu neboli predložené a úlohou súdu nie je riešiť zlyhanie procesnej strany.
Súd podľa § 66 odsek 2 Trestného poriadku, prihliadol aj na typ ústavu a stupeň jeho stráženia a má za to, že tento v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu uloženého trestu. Preto súd žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy
samostatne. Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať. Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor. Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
Uznesenie možno napadnúť pre a) nesprávnosť niektorého jeho výroku, b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní. Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.