Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Uznesenie_1T-42-2020.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/42/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica JUDr. X. X., samosudcom, v trestnej veci obvineného nebohého L. X., 3. augusta 2020 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s odkazom na § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zastavuje trestné stíhanie obvineného L. X., narodeného XX. XX. XXXX V. X., okres Š., zomrelého XX. XX. XXXX, pre trestný čin Nenastúpenie služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona účinného ku dňu spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 09. 10. 1956 prevzal povolávací rozkaz s tým, aby 01. 11. 1956 o 16.00 hod. nastúpil vojenskú základnú službu v Kremnici, túto nenastúpil v úmysle trvalo sa vyhnúť vojenskej činnej službe, odvolávajúc sa na svoje náboženské presvedčenie, lebo trestné stíhanie je neprípustné.
odôvodnenie:
Súd v trestnej veci obvineného nebohého L. X. koná po povolení obnovy konania uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Nt/51/2018 z 22. 10. 2019 právoplatným 16. 04. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/123/2019 o skutku, ktorého sa mal obvinený dopustiť na tom skutkovom základe, že 09. 10. 1956 prevzal povolávací rozkaz s tým, aby 01. 11. 1956 o 16.00 hod. nastúpil vojenskú základnú službu v Kremnici, túto nenastúpil v úmysle trvalo sa vyhnúť vojenskej činnej službe, odvolávajúc sa na svoje náboženské presvedčenie, právne kvalifikovaného ako Nenastúpenie služby brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona účinného ku dňu spáchania skutku. Samosudca podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku preskúmal podklady zabezpečené do spisu v pôvodnej trestnej veci, ako aj obsah spisu o obnove konania sp. zn. 1Nt/51/2018, či odôvodňujú vedenie trestného stíhania voči obvinenému a jeho postavenie pred súd. Z rozhodnutí v pripojenom spise o obnove konania súd zistil, že rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Plzni sp. zn. Vt 32/52 z 12. 11. 1952 bol L. X., narodený XX. XX. XXXX V. X., H. Š., V. Ú. XXXX B., roľník, bytom X., Č.. XXX, okres Š. uznaný vinným zo spáchania trestného činu Vyhýbanie sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že „od nástupu vojenskej služby 30. 08. 1952 odmieta vykonávať akúkoľvek službu pre našu armádu, odvolávajúc sa na svoje náboženské presvedčenie“, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 21 mesiacov. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že obvinený mal 30. 08. 1952 nastúpiť svoju základnú vojenskú službu do útvaru v Moste. Nakoľko sám dobrovoľne nastúpiť nehodlal, bol predvedený k nástupu orgánmi SNB. Na útvare v Moste prehlásil, že vojenskú službu vykonávať nebude, pretože jej výkon nie je v súlade s jeho náboženským presvedčením. Obvinený v plnom rozsahu doznal uvedené skutočnosti. Uviedol, že je svedkom Jehovovým a vo svojom konaní sa riadi iba ustanoveniami Biblie. Uviedol, že vojenská služba je v rozpore so zásadami Biblie a preto ju nemôže vykonávať aj keď uznáva, že je na to podľa zákona povinný.
Rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. T 185/56 z 07. 12. 1956 bol L. X., narodený XX. XX. XXXX V. X., okres Š.R., A. Z., bytom Pozba č. 159, uznaný vinným zo spáchania trestného činu Nenastúpenie služby v brannej moci podľa § 265 ods. 7 vtedy účinného Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 09. 10. 1956 prevzal povolávací rozkaz s tým, aby dňa 01. 11. 1956 o 16,00 hod. nastúpil vojenskú základnú službu v Kremnici, túto nenastúpil v úmysle trvalo sa vyhnúť vojenskej činnej službe, odvolávajúc sa na svoje náboženské presvedčenie, a z trestného činu Rozkrádanie národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. c) vtedy účinného trestného zákona, pretože dňa 29. 10. 1956 v Žiari nad Hronom u svojho zamestnávateľa Stavebné závody Hron, prijal a ponechal si ako branec štrnásť dennú mzdu, ktorá mu bola vyplatená na jeho oznámenie, že má nastúpiť vojenskú základnú službu, i keď vedel, že vojenskú službu nenastúpi a do zamestnania sa už nedostavil. Za uvedené skutky bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka. V predmetnom rozsudku sa okrem iného uvádza, že súd odsúdenému nepriznal poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života pracujúceho človeka, lebo odsúdený už bol raz za nenastúpenie vojenskej služby súdený a svoju najzákladnejšiu povinnosť odmieta neustále plniť. Ďalej sa v rozhodnutí súdu uvádza, že mu priťažovalo aj to, že už bol za rovnaký trestný čin odsúdený. Odsúdený sa v konaní bránil (rovnako ako v predchádzajúcom prípade) tvrdením, že vykonávať vojenskú službu mu nedovoľuje jeho náboženské presvedčenie. Súd z obsahu v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia označených rozhodnutí mal za preukázané, že odsúdený pri jeho skoršom odsúdení (rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Plzni sp. zn. Vt 32/52 z 12. 11. 1952) odmietol vykonať „akúkoľvek službu pre armádu“ z dôvodu svojho náboženského vyznania svedka Jehovovho, čím natrvalo prejavil vôľu nesplniť si svoju zákonnú povinnosť podľa vtedy platných predpisov. Následne bol odsúdený za spáchanie trestného činu Nenastúpenie služby v brannej moci podľa § 265 ods. 7 vtedy účinného Trestného zákona, kedy bolo aj v samotnom rozsudku (rozsudok Nižšieho vojenského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. T 185/56 z 07. 12. 1956) konštatované, že za rovnaký trestný čin už bol v minulosti odsúdený. Porovnaním jednotlivých skutkov, za ktoré bol L. X. odsúdený je nutné dospieť k záveru, že išlo o totožné konanie. Konaním treba rozumieť všetky akty správania sa, ktoré vychádzajú z určitých motívov, ak sledujú ten istý cieľ a to bez ohľadu na ich neskoršiu právnu kvalifikáciu. Súd preto dospel k záveru, že skutok, pre ktorý je obvinený L. X. stíhaný v tejto trestnej veci, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin Nenastúpenie služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 vtedy platného a účinného Trestného zákona už bol právoplatne odsúdený rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Plzni sp. zn. Vt 32/52 z 12. 11. 1952. V tejto trestnej veci sa teda koná o tom istom skutku, pre ktorý už bol obvinený v minulosti právoplatne odsúdený. Predchádzajúce stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom Nižšieho vojenského súdu v Plzni sp. zn. Vt 32/52 z 12. 11. 1952. Vedením trestného stíhania pre ten istý skutok, pre ktorý bol obvinený právoplatne odsúdený skorším rozsudkom, by došlo k porušeniu zásady ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom), a teda k porušeniu zásady, že osoba nemôže byť odsúdená dvakrát za ten istý skutok, na základe toho istého zákona (ustanovenia zákona) alebo zákonov chrániacich ten istý spoločenský záujem. Zásadu ne bis in idem je nutné na účely trestného konania vymedziť ako právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (v tej istej veci). Význam a cieľ zásady ne bis in idem spočíva v zabezpečení právnej istoty osobe, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin, aby za ten istý trestný čin v tej istej veci už nemohla byť druhýkrát trestne stíhaná alebo potrestaná v trestnom konaní, nakoľko ak spoločnosť už raz realizovala svoje zákonné právo a potrestala osobu, ktorá sa dopustila trestného činu, tak v tom prípade sa už využilo právo potrestania, minulo sa a nemožno ho opätovne realizovať. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že táto zásada je neoddeliteľná a úzko spätá so zásadou res iudicatae, ktorá vyjadruje pravidlo, že raz právoplatné rozhodnutá vec je rozsúdená definitívne a predstavuje absolútnu prekážku následnej obžaloby pre rovnaký skutok voči tomu istému obvinenému. Jednotu skutku v danom prípade udržiava preukázaný cieľ konania odsúdeného, ktorý sa viaže na následok, ktorým je porušenie individuálneho objektu, vyjadreného aj v skutkových podstatách vyššie uvedených trestných činov, teda záujmu štátu na riadnom splnení povinnosti vykonať vojenskú službu. Existencia jednotného úmyslu páchateľa pri páchaní uvedeného trestného činu (resp. trestných činov) je tak spôsobilá vyvolať nutnosť aplikácie zásady ne bis in idem a to bez ohľadu na právnu kvalifikáciu konania odsúdeného v dotknutých odsudzujúcich rozsudkoch. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné doplniť, že zo stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 05. 1998, sp. zn. Tpj 14/97 vyplýva, že pokiaľ obvinený odmietol vykonávať akúkoľvek službu v ozbrojených silách, odvolávajúc sa na svoje náboženské presvedčenie, išlo o stav nemenný, nepripúšťajúci zmenu, lebo ide o natrvalo prejavenú vôľu páchateľa nesplniť služobnú povinnosť, a to po celú dobu prípustného
trvania. Jednotu skutku aj pre ďalšie prípady povolania na vojenskú alebo zvláštnu službu tu udržiava preukázaný cieľ (zámer) konania páchateľa trvalo sa vyhnúť vojenskej činnej službe alebo zvláštnej službe, ktorý charakterizuje a spája jednotlivé čo aj rôzne motivované akty správania sa páchateľa do konania, ktoré je v príčinnej súvislosti s následkom vo forme porušenia individuálneho objektu tohto trestného činu - záujmu štátu na riadnom splnení povinností vykonať službu v ozbrojených silách. Skoršie odsúdenie pre ten istý skutok vytvára prekážku rozhodnutej veci pre trestné stíhanie v tejto trestnej veci. Predmetné trestné stíhanie obvineného X. je podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku neprípustné, a preto musí byť zastavené. Súd preto podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné stíhanie obvineného X. pre neprípustnosť zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote troch pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok. (§ 241 ods. 4 Trestného poriadku)