Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44C-78-2017.pdf
PDF · 73.21 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/78/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobkyne: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. XXX/ XX, v zastúpení: Mgr. Michal Tomaschek, advokát, AK v Bratislave, Laténska 67, proti žalovanej: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Piata 1, v zastúpení: JUDr. Dušan Repák, advokát, AK v Bratislave, Krížna 47, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.04.2017, doručenou súdu dňa 09.05.2017, domáhala voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
2. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 19.05.2020 zobrala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobu zo dňa 26.04.2017 v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Žalobkyňa podala žalobu z dôvodu, že nemohla užívať nehnuteľnosť, keďže jej žalovaná dlhodobo zamedzovala prístup do nehnuteľnosti, žalovaná užívala nehnuteľnosť ( spolu so svojou rodinou ) v rozsahu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom aj napriek uvedenému žalovaná za takéto užívanie nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu žalobkyni neplatila žiadne nájomné ani inú náhradu. Žalovaná súhlasila s predajom nehnuteľnosti výlučne za podmienky, že žalobkyňa bude povinná znášať všetky náklady, ktoré mali žalovanej vzniknúť s údržbou nehnuteľnosti od roku 1993, t.j. aj náklady, ktoré mala znášať žalovaná ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu. Žalobkyňa od samotného začiatku rokovaní o mimosúdnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhovala žalovanej spoločný predaj nehnuteľnosti s rozdelením výťažku v pomere 50:50, t. j. v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaná takýto spôsob vyporiadania odmietala, pričom bez akéhokoľvek právneho základu od žalobkyne požadovala disproporčné rozdelenie “výťažku“ (kúpnej ceny) v prospech žalovanej tak, že žalovanej by z kúpnej ceny nehnuteľnosti pripadla suma o 40.000,00 EUR viac ako žalobkyni. Uvedenú požiadavku žalovaná odôvodňovala tvrdením, že do nehnuteľnosti investovala viac ako 40.000,00 EUR. Žalovaná zároveň žalobkyni nevysvetlila, resp. neuviedla, na základe akého právneho titulu by mala znášať žalovanou deklarované investície do nehnuteľnosti vo výške 100 % iba žalobkyňa, a to aj napriek tomu, že v zmysle zákona bola polovicu týchto nákladov povinná znášať aj žalovaná. Navyše, žalovaná ku koncu mimosúdnych rokovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v liste zo dňa 28.09.2017 požadovala od žalobkyne, aby bola kúpna cena v prípade predaja nehnuteľnosti rozdelená v pomere 60:40 v prospech žalovanej, čo by v prípade predaja nehnuteľnosti za sumu vo výške 350.000,00 EUR predstavovalo rozdelenie kúpnej ceny v pomere 210.000,00 EUR v prospech žalovanej a iba 140.000,00 EUR v prospech žalobkyne, t. j. aj napriek tomu, že žalovaná mala do nehnuteľnosti investovať cca 40.000,00 EUR, pričom 20.000,00 EUR mala sama znášať, požadovala od žalobkyne vyporiadanie, ktoré by ju v prípade predaja nehnuteľnosti za
sumu napríklad vo výške 350.000,00 EUR, zvýhodňovalo vo výške sumy zodpovedajúcej 70.000,00 EUR. Okrem vyššie uvedeného žalovaná odmietla možnosť vyporiadania spôsobom rozdelenia kúpnej ceny nehnuteľnosti v pomere 50:50 aj v liste zo dňa 19.03.2018. Žalovaná navyše nebola žalobkyni ochotná predložiť žiadne doklady, ktoré by preukazovali deklarované investície do nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky, za akých sa bola žalovaná ochotná dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, boli v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, pričom navyše vychádzali z tvrdenia o investíciách, ktoré žalovaná nebola ochotná a ani schopná žalobkyni ani len čiastočne preukázať, žalobkyňa nemala inú možnosť, ako podať žalobu a domáhať sa vyporiadania podielového spoluvlastníctve na súde. Dňa 02.03.2020 uzatvorila žalobkyna a žalovaná s pánom V. a pani V. (ďalej spolu aj „Kupujúci“) Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa a žalovaná previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti (každá vo veľkosti 1 z celku) do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich (ďalej aj „Kúpna zmluva“). V zmysle Kúpnej zmluvy predstavovala kúpna cena nehnuteľnosti sumu vo výške 350.000,00 EUR, pričom v zmysle čl. II Kúpnej zmluvy bola časť vo výške 171.500,00 EUR zaplatená na účet žalobkyne a časť vo výške 171.500,00 EUR na účet žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že Kúpna cena bola medzi žalobkyňu a žalovanú rozdelená v pomere 50:50, t. j. presne tak, ako od samého začiatku navrhovala žalobkyňa v rámci snahy o mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj v žalobe. V zmysle vyššie uvedeného, výsledkom žaloby je skutočnosť, že žalobkyňa počas konania vo veci na základe žaloby a stanoviska žalobkyne zo dňa 19.02.2020 presvedčila žalovanú o nedôvodnosti jej požiadavky na disproporčné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe čoho došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa žalobkyňa márne pokúšala so žalovanou dohodnúť a aký následne navrhla v súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa za to, že v konaní vo veci dôjde k zastaveniu konania, ktoré bude procesne spôsobené žalovanou, na základe čoho má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vo veci vznikli. Na základe uvedeného žalobkyňa žiada, aby súd v uznesení, ktorým konanie vo veci v celom rozsahu zastaví, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 25.05.2020 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu súhlasila so späťvzatím žaloby žalobkyňou a so zastavením konania, nakoľko podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej už v súčasnosti neexistuje, keďže žalobkyňa a žalovaná uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej sporné nehnuteľnosti predali tretej osobe a výťažok z predaja si rozdelili.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Súd na základe uvedeného a na základe citovaných zákonných ustanovení v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil a to so súhlasom žalovanej v zmysle § 146 ods. 2 CSP.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa so žalovanou predali spornú nehnuteľnosť tretej strane, a rozdelili si výťažok z predaja nehnuteľnosti medzi seba rovným dielom, tak ako to aj požadovala žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 24.06.2017, má súd za to, že žaloba bola žalobkyňou podaná dôvodne a žalovaná tým, že zadala dôvod na podanie žaloby, lebo nesúhlasila s predajom nehnuteľnosti, resp. následným rozdelením výťažku z predaja rovným dielom medzi žalobkyňu a žalovanú ( avšak konečný výsledok bol že strany sporu predali nehnuteľnosť tretej osobe a výťažok z predaja si medzi seba rozdelili rovným dielom ), procesne zavinila zastavenie konania. Na základe uvedeného súd rozhodol preto o nároku na náhradu trov konania tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu
žalobkyni. O výške náhrady trov konania súd bude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.