Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-26-2018.pdf
PDF · 88.2 KB
No categories available
35C/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: H., nar. X.X.XXXX, bytom: I., občan SR, v zastúpení JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: U. nar. X.X.XXXX, bytom: S. v zast. JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom, Čajakova 5, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 4.000 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.000,- Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.040,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 1.8.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.000 Eur spolu so zmluvným mesačným úrokom vo výške 40 Eur za obdobie od 30.6.2017 do 31.7.2017, s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 4.000 Eur odo dňa 1.8.2017 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 5% mesačne zo sumy 4.000 Eur za každý i začatý mesiac omeškania počnúc dňom 1.8.2017 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalovaný si na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.6.2017 požičal finančné prostriedky vo výške 4.000 Eur, ktoré mu boli odovzdané pri podpise zmluvy. Splatnosť pôžičky bola stanovená na deň 31.7.2017 spolu so zmluvným mesačným úrokom vo výške 1%, čo činí 40 Eur. Na zaslanú výzvu o vrátenie pôžičky žalovaný nereagoval.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Zmluva o pôžičke, Výzva, Potvrdenie banky - vklad v hotovosti.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.10.2019, kedy uviedol, že nespochybňuje záväzok voči žalobcovi vo výške 4.000,- Eur, ktoré mu žalobca poskytol v júni 2017 a nespochybňuje ani skutočnosť, že žalobcovi svoj záväzok nesplnil. Mailom zo dňa 11.10.2019 právny zástupca žalovaného
zaslal právnemu zástupcovi žalobcu písomný návrh na mimosúdne vyriešenie sporu, kedy žalovaný uznal svoj záväzok čo do istiny, úroku, zákonného úroku z omeškania a trov právneho zastúpenia. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v záhlaví predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.6.2017 je na strane dlžníka uvedený v 1. rade žalovaný a v 2. rade jeho manželka. V spodnej časti predmetnej zmluvy je ale na strane dlžníka len podpis žalovaného, pričom podpis dlžníka v 2. rade na zmluve absentuje a preto žalovaný aj s ohľadom na neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, považuje žalovaný zmluvu za absolútne neplatnú. Zmluva nebola platne uzavretá medzi všetkými zmluvnými stranami.
6. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe.
7. Z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, bolo konanie v tejto časti zastavené uznesením č.k. 35C/26/2018-57 zo dňa 20.6.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.7.2019.
8. Na pojednávaní dňa 4.8.2020 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 3.000 Eur z dôvodu, že túto sumu uhradil žalovaný žalobcovi dňa 30.7.2020, o čom predložil súdu dôkaz.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobkyňou tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil skutkový stav veci:
10. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.6.2017 súd zistil, že v zmluve ako veriteľ bol označený žalobca a ako dlžník bol označený žalovaný a jeho manželka J. Na zmluve figurujú iba podpisy žalobcu a žalovaného. Pri podpise zmluvy žalobca požičal žalovanému na podnikateľské účely sumu 4.000 Eur s tým, že sa títo dohodli na 1% mesačnom úroku na dobu jedného mesiaca. Dlžník sa zaviazal vrátiť sumu 4.000 Eur spolu s úrokom 40 Eur, t.j. spolu 4.040 Eur do 31.7.2017.
11. Výzvou zo dňa 26.4.2018 žalobca cestou poisťovne právnej ochrany D.A.S. Rechtsschutz AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 4.000 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1% od 30.6.2017 do 31.7.2017 a s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 1.8.2017 do zaplatenia.
12. Z predloženého dokladu Prima banky Slovensko súd zistil, že dňa 30.7.2020 žalovaný vložil na účet žalobcu sumu 3.000 Eur.
13. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepoprel a preto súd v zmysle § 186 ods. 2 CSP ich považoval za zhodné a z nich potom aj vychádzal.
14. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
24. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
25. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
26. Na základe dispozičného úkonu žalobcu, ktorý žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.000 Eur zobral späť ešte pred otvorením pojednávania z dôvodu úhrady tejto sumy žalovaným po podaní žaloby, súd v zmysle § 144 CSP konanie v tejto časti zastavil.
27. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené žalobkyňou, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
28. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej lehoty veci rovnakého (toho istého) druhu. Pre platnosť tohto záväzku sa nevyžaduje osobitná forma, môže byť písomná, ústna alebo konkludentná, t.j. vyplývajúca z konaní daných subjektov záväzkového vzťahu.
29. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, toto je definované v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pod úrokmi je nutné rozumieť napr. úroky z pôžičky dohodnuté medzi účastníkmi takéhoto zmluvného vzťahu ako odplatu za požičanie finančných prostriedkov. Od úrokov je potrebné odlišovať tzv. úroky z omeškania, ktoré vyplývajú z ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca dňa 30.6.2017 poskytol žalovanému finančné prostriedky ako pôžičku vo výške 4.000 Eur, ktorú bol tento povinný vrátiť do jedného mesiaca, t.j. do 31.7.2017. Nakoľko tak žalovaný neurobil v dohodnutej lehote, vznikol žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne dňom nasledujúcim po dohodnutom dni splatnosti 1.8.2017. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok žalobcovi zároveň vznikol aj nárok na zmluvný úrok vo výške 1% mesačne z požičanej sumy, t.j. 40 Eur za obdobie od 30.6.2017 do 31.7.2017.
31. Obrana žalovaného spočívala v tom, že pre chýbajúci podpis manželky žalovaného je zmluva o pôžičke absolútne neplatná.
32. Ak listina obsahuje kúpnu zmluvu s dohodou o zmluvnej pokute o úmysle navrhovateľa, aby sa stranou zmluvy stala ako druhý účastník aj jeho manželka, a ak bol návrh zmluvy podpísaný iba druhým účastníkom samotným, zmluva v písomnej forme nevznikla (33Odo 311/2002).
33. Nedostatok podpisu konajúcej osoby u písomného právneho úkonu nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože tu nie je žiaden z dôvodov neplatnosti podľa § 37 a § 39 OZ. Dôsledkom absencie podpisu konajúcej osoby u písomného právneho úkonu je to, že právny úkon nevznikol (32Cdo 4126/2009).
34. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou). K založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Pre zmluvu o pôžičke sa písomná forma nevyžaduje. V tomto prípade odovzdanie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému vo výške 4.000 Eur medzi stranami sporu nebolo sporné ako aj skutočnosť, že tieto žalovaný v dohodnutej lehote nevrátil.
35. Z vyššie citovaného s poukazom na teóriu prezentovanú aj v ustálenej judikatúre vyplýva, že právny úkon pôžičky nevznikol medzi žalobcom a manželkou žalovaného, ale jednoznačne vznikol medzi žalobcom a žalovaným. Z tohto dôvodu žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v konaní a žalovanému pasívna legitimácia. Okrem iného branie pôžičky v žalovanej výške je úkonom medzi manželmi bežným (§ 145 OZ), ku ktorému sa súhlas druhého manžela ani nevyžaduje.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.000 Eur titulom zvyšnej nesplatenej pôžičky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 40 Eur vzniknutým za obdobie od 30.6.2017 do 31.7.2017. Súd prihliadol na čiastočnú úhradu sumy 3.000 Eur žalovaným žalobcovi dňa 30.7.2020 a preto potom žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.000 Eur od 1.8.2017 do 30.7.2020 a zo sumy 1.000 Eur od 1.8.2017 do zaplatenia. Súd posudzoval aj požadovanú sadzbu úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 1.8.2017 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. predstavuje presne 5% ročne.
37. Na základe vyššie uvedeného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o nároku žalobcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).